RSSStredoslovenské múzeum, Banská Bystrica
Chceš zažiť atmosféru minulosti? Stredoslovenské múzeum ťa prenesie do sveta našich predkov na strednom Slovensku. Objav interaktívne expozície a dozvieš sa viac o živote v minulosti.
Vynášanie Moreny
Starobylý zvyk plný spevu a ľudových tradícií opäť spojí generácie pri spoločnom sprievode a symbolickom obrade. Príchod jari si v Banskej Bystrici pripomenieme tradičným podujatím Vynášanie Moreny. Morenu od stredoveku nosili mladé dievčatá po slovenských dedinách a vyháňali tak smrť, choroby a dlhé obdobie zimy. Zvyky, tradície, obyčaje či rôzne obrady vždy tvorili a tvoria dôležitú duchovnú kultúru národa. Vynášanie Moreny tak aj tento rok symbolicky ukončí zimu v Banskej Bystrici a privíta teplejšie dni a prebudenú prírodu.
Stredoslovenské múzeum - kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja pripravilo na piatok 20. marca o 16:00 hodine v Radnici v Banskej Bystrici kultúrno tradičné podujatie s názvom Vynášanie Moreny. Symbolické vynesenie zimy z chotára bude plné tanca a spevu vďaka Detskému folklórnemu súboru Matičiarik z Banskej Bystrice. Podujatie bude tento rok obohatené aj o odborné vstupy etnologičky, botaničky a vedeckej pracovníčky zo Stredoslovenského múzea, ktoré jarné zvykoslovie a prebúdzanie prírody doplnia vo svojich krátkych besedách. V Cikkerovej sieni Radnice na Námestí SNP si tak spoločne pripomenieme jeden z najkrajších jarných zvykov. Sprievod s Morenou sa po programe v interiéri premiestni cez celú Dolnú ulicu až ku mostu pri potoku Bystrička, kde sa Morena symbolicky zapáli a hodí do vody.
„Nedeľa dva týždne pred Veľkou nocou sa nazýva aj Smrtná alebo Šúľková, keďže sa na obed jedli šúľance, aby malo obilie veľké a plné klasy. V túto nedeľu sa na našom území dlho zachovával zvyk vynášania Moreny. V niektorých regiónoch Slovenska sa Morena vynášala na Kvetnú nedeľu. Korene tohto prastarého obradu súvisia s predkresťanským výročným obyčajovým cyklom. Morena symbolizovala zimu, s ktorou sa spájala temnota a napokon aj smrť. Dedinské spoločenstvo pociťovalo potrebu zbaviť sa jej, poslať s ňou do nenávratna všetko zlé, temné a choré a otvoriť sa príchodu novej jari,“ oboznamuje so zvykmi Jana Koltonová, etnografka Stredoslovenského múzea.
Vynášanie Moreny malo po celom území Slovenska rozličné podoby, vždy však šlo o sprievod dievčat, ktoré spievali obradové piesne a niekde aj tancovali. Na konci dediny Morenu zapálili a hodili do tečúcej vody. Tak ako voda odplavila Morenu, mala aj zima opustiť kraj.
„S prichádzajúcimi sviatkami jari - Veľkou nocou sme sa v Stredoslovenskom múzeu rozhodli (nielen) pre Bystričanov pripraviť opäť tradičné zvykové podujatie, akým je v tomto období vynášanie Moreny. V prvej polovici 20. storočia začal tento zvyk zanikať, no ja som veľmi rád, že vďaka výborným spoluprácam s okolitými folklórnymi súbormi, môžeme verejnosti priniesť atraktívny zážitok doplnený odbornými informáciami od našej etnografky a botaničky aj na tomto podujatí. Tento rok celé podujatie odštartuje v priestoroch Radnice, kde si návštevníci okrem programu vypočujú aj cenné informácie o tomto zvykosloví a prebúdzajúcej sa prírode, ktorá už na jar prináša ľuďom svoje poklady“, hovorí Marcel Pecník, riaditeľ Stredoslovenského múzea.
„Morena niesla aj mená ako Marmoriena, Marmuriena – tieto boli typické pre dolnú Oravu. V Šumiaci sa nazývala Marjena, v Pohorelej Mamurejna. V Gemeri bola známa ako Hejhana a v niektorých spišských obciach dokonca ako Šmertka, čo znamená smrtka. Pomenovanie Šmertka vychádzalo z prastarého obradu z predkresťanského obdobia, keď už naši slovanskí predkovia vynášali Morenu ako symbol smrti, zimy a tmy,“ dopĺňa Jana Koltonová.
Zvyk vynášania Moreny postupne prešiel do repertoáru detí a v súčasnosti, najmä zásluhou folklórnych súborov, spestruje sviatočný čas veľkonočných sviatkov. V posledných rokoch sa stretávame s jeho realizáciou v rámci kultúrnych podujatí v mestách naprieč celým Slovenskom a Banská Bystrica nie je výnimkou.
Kontaktné údaje
Thurzov dom
Námestie SNP č.4, 974 00 Banská Bystrica
Tel.: +421 48 412 58 97, +421 48 412 58 96
E-mail: ssm@ssmuzeum.sk, td@ssmuzeum.sk
Matejov dom
Námestie Štefana Moyzesa 20, Banská Bystrica
Tel.: 048 / 412 55 77
E-mail: md@ssmuzeum.sk
Tihányiovský kaštieľ v Radvani
Radvanská 27, 974 00 Banská Bystrica
Tel.: +421 48 410 33 76, +421 48 413 19 94
E-mail: tk@ssmuzeum.sk
Www: www.stredoslovenskemuzeum.sk, Facebook
Otváracie hodiny
utorok – nedeľa: 9:00 – 17:00 (jún - september : 10:00 - 18:00)
Možnosti vstupu, vstupné
História-popis
Stredoslovenské múzeum je najstaršou kultúrnou inštitúciou v meste Banská Bystrica a patrí medzi najstaršie v kraji. História múzea sa začala písať 12. júla 1889, kedy mestská rada Banskej Bystrice na zasadnutí odsúhlasila vznik Mestského múzea. V roku 1907 sa v meste začalo s obnovou Matejovho domu a 17. októbra 1909 bola v tomto dome slávnostne otvorená prvá mestská múzejná expozícia.
V súčasnosti je Stredoslovenské múzeum regionálnou inštitúciou, ktorá ponúka bohatú dokumentáciu vývoja spoločnosti a prírody stredného Slovenska. Skladá sa z troch expozícií: Matejov dom, Thurzov dom a Tihányiovský kaštieľ.
Rozhovor s riaditeľom Stredoslovenského múzea Marcelom Pecníkom (január 2026)
Expozície
(Nám. Š. Moyzesa 20, Banská Bystrica)
V banskobystrickom hradnom areáli stojí od roku 1479 tzv. Matejov dom, ktorý je súčasťou Baníckej bašty. Svoje meno nesie na počesť uhorského kráľa Mateja Korvína a na priečelí domu je dnes vedľa mestského znaku umiestnený aj erb kráľa Mateja a jeho manželky Beatrix.
V 80. rokoch 19. storočia sa v Banskej Bystrici objavili snahy o zriadenie mestského múzea, ktoré aj napokon vzniklo v roku 1889. Hlavnú zásluhu na tom mal najmä Dr. Štefan Holesch – hlavný notár mesta a neúnavný propagátor myšlienok múzejníctva. Po rôznych provizórnych riešeniach sa v roku 1891 obrátil na mestskú radu s tým, aby zvážila zreštaurovanie Matejovho domu pre muzeálne účely. Po viacročných prípravách napokon v rokoch 1907 – 1909 dom zrekonštruovali a 17. októbra 1909 bola slávnostne otvorená prvá muzeálna expozícia.
V októbri 2009 Stredoslovenské múzeum otvorilo v priestoroch Matejovho domu pre verejnosť novú nadčasovú a mimoriadne bohatú expozíciu venovanú histórii mesta Banská Bystrica. Okrem toho sa v Matejovom dome každý mesiac uskutočňuje prednáškový cyklus Čo sa skrýva v depozite, ktorý odkrýva príbehy ku klenotom zo zbierok Stredoslovenského múzea.
Thurzov dom (Nám. SNP 4, Banská Bystrica)
Thurzov dom je jednou z dominánt banskobystrického námestia. Nesie meno po svojom najznámejšom majiteľovi, banskom ťažiarovi z Betlanoviec Jánovi Thurzovi (1437 – 1508). Ten koncom 15. storočia kúpil dva gotické domy, ktoré prestavbou spojil do jedného objektu.
Na prízemí domu sa nachádza klenot Stredoslovenského múzea, unikátna miestnosť s valenou klenbou zdobená figurálnymi a rastlinnými maľbami. Ide o tzv. Zelenú sieň, ktorej vzácne maľby vznikli v druhej polovici 15. storočia. V rokoch 2005 až 2007 boli v Zelenej sieni zrealizované komplexné reštaurátorské práce s cieľom zachrániť ohrozenú freskovú výzdobu.
Okrem unikátnej Zelenej siene ponúka Thurzov dom stále nové historické a etnografické výstavy či pravidelný cyklus prednášok Stretnutia s minulosťou pod zelenou klenbou o vybraných kapitolách nielen našej histórie.
Tranzithistory je nová stála expozícia Stredoslovenského múzea, najstaršej muzeálnej inštitúcie v meste Banská Bystrica. Prostredníctvom rozsiahleho zbierkového fondu poskytuje komplexný historický pohľad na mesto aj región.
Ústrednou témou Tranzithistory je mesto Banská Bystrica a jeho vývojovo-historické obdobia. V stredoveku patrilo medzi sedem významných uhorských banských miest a jeho geografická poloha ho predurčila stať sa dôležitým obchodno-remeselným aj kultúrno-spoločenským centrom. Tranzithistory je reminiscenciou a moderným návratom k historicky prvej spoločenskovednej expozícii „História stredného Slovenska“ vtedajšieho Krajského múzea z roku 1958. Exponované artefakty z fondov a depozitov Stredoslovenského múzea predstavujú minulosť aj súčasnosť mesta, regiónu a Banskobystrického samosprávneho kraja. V expozícii sú zastúpené predmety z archeologických, historických a etnologických výskumov, histórie výtvarného umenia, numizmatiky a geológie.
Dom – Mesto – Kraj je názov expozičného podcelku s charakterom geografického/historického rozvoja mesta s orientáciou pohľadu od lokálneho k regionálnemu, ktorá sa nachádza na druhom nadzemnom podlaží. Prezentuje prvé osídľovanie a rozvoj mesta, vznik remeselných tradícií aj slávy, dokumentuje zároveň súčasnú históriu mesta aj širšieho okolia, ako aj hraníc Banskobystrického samosprávneho kraja.
Obchod a cesty je názov expozičného podcelku, prezentujúceho klasický postup vnímania histórie a času, ktorá sa nachádza na treťom nadzemnom podlaží. Vystavené zbierkové predmety sprevádzajú návštevníka po cestách prvých prospektorov, baníkov a obchodníkov. Putuje prašnými cestami peši, konskými povozmi s furmanmi, smeruje k vodným cestám a tokom, nad ktorými postupne vznikali aj dnešné obchodné tepny. Obchod a cesty vždy spájali územia okolo Banskej Bystrice s európskymi mestami, centrami a dôležitými lokalitami. Expozícia je sprístupnená verejnosti od 25. júna 2022.
Tihányiovský kaštieľ (Radvanská 27, Banská Bystrica)
História Tihányiovského kaštieľa (PDF)
Prírodovedné oddelenie Stredoslovenského múzea vzniklo v roku 1972 a od roku 1989 sídli v pamiatkovo chránenej budove Tihányiovského kaštieľa v Radvani. Pre verejnosť sú okrem možnosti navštíviť stálu expozíciu Príroda stredného Slovenska pravidelne k dispozícii aj nové prírodovedné výstavy.
V audiovizuálnej sále múzea sa premietajú filmy pre žiakov a študentov, uskutočňujú sa prednášky, špecializované semináre pre učiteľov, premietanie diapásiem a diskusie na rôzne témy týkajúce sa problémov ochrany prírody.
Expozícia Príroda stredného Slovenska je tematicky členená do 8 výstavných miestností, z ktorých každá poskytuje prostredníctvom zastúpených živočíchov, rastlín, hornín, nerastov a skamenelín obraz o prírode 8 celkov bývalého stredoslovenského kraja. 2400 exponátov, množstvo fotografií a schém predstavuje typické ukážky najvýznamnejších prírodných a umelých ekosystémov. Účelom expozície je nielen pomôcť návštevníkom naučiť sa rozoznávať i menej známe druhy hornín, nerastov, rastlín a živočíchov (stavovce, bezstavovce), ale aj rozšíriť si vedomosti z oblasti ekológie a ochrany prírody.
