Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 2 Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu vodorovná
Muzeum.skHľadať
 
 

Záhorská galéria Jána Mudrocha v Senici

Záhorská galéria Jána Mudrocha v Senici

... aktuálne výstavy a podujatia pod fotogalériou ...

Kontaktné údaje

Sadová ul. 619/3, 905 01 Senica
Tel.: +421 34 651 29 37
E-mail: zahorskagaleria@zupa-tt.sk

Informácie

OvZP - zmluvy, faktúry, objednávky

Otváracie hodiny

pondelok - piatok: 9:00 - 17:00
sobota: zatvorené
nedeľa: 13:00 - 18:00

História-popis

Záhorská galéria Jána Mudrocha vznikla ako regionálne pracovisko na dokumentáciu a prezentáciu záhorského výtvarného umenia v roku 1984. Jej sídlom je neskorobarokový kaštieľ v Senici postavený v roku 1760. Umelecké zbierky sa zhromažďovali v Záhorskom múzeu v Skalici už od polovice 60.-tych rokov 20.-teho storočia.
Galéria nepravidelne usporadúva letnú expozíciu "Umelci Záhoria", ktorá je zostavená z najhodnotnejších diel.

Galéria Júliusa Koreszku

Záhorská galéria Jána Mudrocha v Senici odborne i metodicky spravuje Galériu Júliusa Koreszku, ktorá je umiestnená v priestoroch Záhorského múzea v Skalici. Zriadená bola v roku 1991; autorkou koncepcie a kurátorkou je Mgr. Božena Juríčková. Expozícia je výberom z umelcovej pozostalosti, ktorej podstatná časť sa zakúpila pre zbierky budúcej galérie v roku 1973 od autorovej manželky Františky Koreszkovej.
Maliar Július Koreszka sa narodil 24. februára 1895 v obci Dojč neďaleko Senice v rodine malého roľníka. Gymnaziálne štúdiá začal v Bratislave, ukončil ich však v Skalici, kde sa rodičia medzičasom presťahovali. V roku 1914 začal navštevovať Akadémiu výtvarných umení v Budapešti, ale vzápätí o pár mesiacov odišiel na front. Ako priamy účastník 1. svetovej vojny získal otrasné skúsenosti, ktoré ho poznačili na celý život. V tomto období vzniklo aj niekoľko náčrtníkov ceruzkových kresieb s civilnejšími scénami z vojenského života. Vlastné výtvarné štúdiá absolvoval až na pražskej Akadémii u profesora Maximiliána Pirnera v rokoch 1919 – 1924. Po odchode z Prahy sa usadil v Bratislave, kde žil do roku 1936, kedy sa po smrti svojej prvej manželky presťahoval k rodičom do Skalice. Tu, v milovanom meste, v ústraní a skromnosti, strávil potom vyše dvadsať rokov až do svojej smrti 1. decembra 1958.
Maliarske dielo krajinára Júliusa Koreszku tvorí síce nehlučnú, ale trvalú súčasť slovenského dejepisu umenia 1. polovice 20. stor. V podstatnej miere je motivicky fixované na skalický región, ktorý umelec v harmonickom súzvuku realistických senzuálnych východísk, citových interpretačných väzieb a klasickej maliarskej reči prebásnil do autentickej poetickej podoby. Vo výtvarnom pretlmočení lokálnej krajiny vyzdvihol zdržanlivú postimpresionistickú tradíciu, podopretú silnými impresívnymi prvkami a dekoratívnou, plošnou koloristickou kultúrou. Svoj umelecký, výsostne lyrický žánrový maliarsky program (krajina, okrajovo zátišie) Koreszka v jadre ohlásil už počas pražských štúdií. I napriek vonkajším okolnostiam či nepriazni zložitej doby ho plne rešpektoval počas celého tvorivého obdobia.

Expozície

Majestátna neskorobaroková budova, v ktorej galéria sídli má v priľahlom parku štyri sochárske diela, ktoré tvoria stálu exteriérovú expozíciu inštitúcie. Sú výsledkom dvoch ročníkov sochárskych sympózií realizovaných v roku 2009 a 2014 v kurátorskej koncepcii Mgr. Dany Janáčkovej.

Milan Flajžík Zmena rytmu, 2009, kolorovaný dub, v. 403 cmMilan Flajžík Zmena rytmu, 2009, kolorovaný dub, v. 403 cm
Socha je ďalšou alternatívou zaujatia pôvodným zakrivením dreva.
Monumentalizácia kompozície píše príbeh o viacerých dejstvách: rytmicky radené tvaroslovie v dramatickom oblúku, expresívna nadsádzka kontrastu základného tvaru a detailu rozmerovo stupňovaného, haptické protirečenie konvexných a konkávnych plôch, hra svetla a tieňa, ľahké lazúrové prekrytie s výrazným farebným akcentom.

 

Miroslav Mládenek Duša, 2009, kolorovaný dub, v. 485 cmMiroslav Mládenek Duša, 2009, kolorovaný dub, v. 485 cm
Opakovaná komunikácia s vánkom v podobe ďalšej variácie kinetickej plastiky.
Trvalá fascinácia drevom, jeho štruktúrami, výrazovými a tvarovými možnosťami.
Meditatívno – lyrický, maximálne sústredený hlboký ponor do čistej, krehkej a odhmotnenej podstaty, do magického teritória samotnej duše.
Utíšená hra esencií, tiché, jemné vlnenie štruktúr, farieb i vôní.

 

Zdeněk Tománek Od – lúčenie, 2009, dub, 506 x 397 cmZdeněk Tománek Od – lúčenie, 2009, dub, 506 x 397 cm
Plastická kompozícia kontrastov hmôt monumentálnych a až giacomettiovsky krehkých. Účasť kreativity so silnou expresívnou citovou aj pocitovou základňou.
Márne hľadanie medziľudskej komunikácie, priestorovo otvorený dialóg diela s členitým tvaroslovím sa skončil. Rozloženie hmôt zastalo v napätej statike dynamického prejavu robustného základu a krehkej dejovej nadstavby.

Ľubica Kainová Kvet, 2014, buk, v. 220 cmĽubica Kainová Kvet, 2014, buk, v. 220 cm
Samotnej témy sa autorka zhostila cez prizmu vizuálneho symbolu. Tvaroslovie jej sujetového výberu vychádza z prírody, konkrétne z rastlinnej ríše. Priestorovo otvorená hmota hornej časti, vo vnútornej strane s výrazným plastickým reliéfom, evokuje tvar semienka slnečnice a svojím prevedením zároveň plní aj funkciu úžitkovú ako krmidlo pre vtáky. Tento hraví príbeh stavia na jednoduchom geste, individuálnej úvahe, poézii i rukopise s dominantným vyznením prírodného dreveného materiálu.

Galéria celoročne organizuje odborné výklady k výstavám pre školy, podľa požiadaviek a na základe dohôd so základnými a strednými školami v meste a regióne.

Digitalizácia

Akvizičná činnosť Záhorskej galérie Jána Mudrocha v Senici v roku 2018

Koreszka - Krajina s mostom (akvizícia 2018)Vo svojej akvizičnej činnosti v roku 2018 Záhorská galéria Jána Mudrocha v Senici získala do svojich zbierok  kúpou jedno dielo, obraz Július Koreszka Krajina s mostom, okolo 1930, olej, lepenka, 36.9 x 45.7 cm pochádzajúce z maliarovho vrcholného bratislavského tvorivého  obdobia. Uvedenú akvizíciu podporil Fond na podporu umenia so spolufinancovaním Trnavského samosprávneho kraja.

Fotogaléria


 
Záhorská galéria Jána Mudrocha v Senici

Záhorská galéria Jána Mudrocha v Senici

Záhorská galéria Jána Mudrocha v Senici

Záhorská galéria Jána Mudrocha v Senici

Záhorská galéria Jána Mudrocha v Senici

Záhorská galéria Jána Mudrocha v Senici

Záhorská galéria Jána Mudrocha v Senici

Záhorská galéria Jána Mudrocha v Senici


 
 
Záhorská galéria Jána Mudrocha v Senici

Záhorská galéria Jána Mudrocha v Senici

Záhorská galéria Jána Mudrocha v Senici

Záhorská galéria Jána Mudrocha v Senici

Záhorská galéria Jána Mudrocha v Senici

Záhorská galéria Jána Mudrocha v Senici

Galéria Júliusa Koreszku

Galéria Júliusa Koreszku


 
 
Galéria Júliusa Koreszku

Galéria Júliusa Koreszku

Galéria Júliusa Koreszku

Galéria Júliusa Koreszku

Galéria Júliusa Koreszku

Galéria Júliusa Koreszku

Galéria Júliusa Koreszku

Galéria Júliusa Koreszku


 
 
Galéria Júliusa Koreszku

Galéria Júliusa Koreszku

Galéria Júliusa Koreszku

Galéria Júliusa Koreszku

Galéria Júliusa Koreszku

Galéria Júliusa Koreszku

Galéria Júliusa Koreszku

Galéria Júliusa Koreszku


 
 

 

17.5. - 28.7.2019  

Quod0.jpg

Záhorská galéria Jána Mudrocha v Senici

Quod tenebris luceat – Jozef Srna, Pavol Stručka, Vladislav Zabel

Vernisáž: 17. 5. 2019 o 17:00
Kurátor: Božena Juríčková
Jozef Srna, Pavol Stručka, Vladislav Zabel - trojica generačne príbuzných autorov (narod. 2. pol. 70. rokov), absolventov bratislavskej VŠVU, prináša do širokého spektra našej aktuálnej výtvarnej scény osobitý, v celkovom kontexte ozaj nekonvenčný vklad. Ich spoločnú kľúčovú platformu predstavujú špecifické citácie a odkazy na historickú maľbu ako východisko pre individuálny program, pre formuláciu vlastného maliarskeho jazyka, ale rovnako v tematicko-významovej rovine pre kritickú, metaforicko-symbolickú reflexiu súčasnosti a jej iluzórne proklamovaný humanistický rozmer. Tu niekde, v tradícii renesančnej a barokovej či romantizujúcej, ale aj vo výdobytkoch impresionizmu resp. moderny pramení aj ich prízvukovanie v prvom rade transcendentálnej, duchovnej radiácie a akceptovanie zvýšeného mysticizmu diela. Dôležitá je sústava inotajov a asociatívnych konotácií, ktoré rozvíjajú epický rozmer obrazu resp. jeho obsahové aj významové hodnoty, t. j. vlastné posolstvo diela. Koncentruje sa bez výnimky na širšie princípy humanizmu v rámci spoločnosti i jednotlivca. Primárnym formálnym prostriedkom v tomto názorovom zacielení je svetlo ako významový i modelujúci výstavbový článok, ako to avizuje už samotný názov výstavy. Naznačenú stratégiu všetci autori akceptujú súbežne v dvoch základných rovinách: v okruhu dominantných figurálnych kompozícií s pomerne vyhraneným repertoárom a paralelne v línii o niečo lyrickejšie monitorovanej krajinárskej tvorby. V takejto podobe sa na výstave i výberovo prezentujú.
Tematicky rôznorodý príbeh maľby Jozefa Srnu eviduje obidve tieto žánrové polohy pomerne rovnomerne. Krajina i figurálne, často náročné a bohato zaľudnené kompozície, sa veľakrát odvolávajú na odkazy európskej maľby 19. stor., najmä impresionizmu, či českej krajinárskej školy.
V tomto kontexte analogicky vzrastá význam predovšetkým svetla ako tvárneho prostriedku maliarskeho jazyka, ale zároveň tiež symbolického článku v rámci obrazového deja. Práve svetlo je totiž nositeľom prirodzenej koloristickej temperatúry na plátne. Rovnako slnečný svit má svoje poslanie ako signálny odraz konkrétnej, reálnej situácie a súčasne i symbolický prejav optimizmu a nádeje, ktoré napokon predstavujú aj záverečnú pointu celej autorovej tvorby. Nie bezdôvodne, pretože jeho maľba sa s bruegelovským espritom či ľahkou iróniou motivicky nezriedka ponára do špecifickej sféry odvrátenej tváre dnešnej spoločnosti – mestskej periférie, agresivity, početných sociálnych konfliktov.
Pre definíciu maliarskeho programu Pavla Stručku sú z dlhodobého hľadiska zaujímavé prvky exaktného skúmania v súradniciach figurálnej i krajinárskej témy: snaha o analýzu situácie, preniknúť k identite, esenciálnemu jadru, k podstate motívu. Dôležitá je psychologizácia ako človeka, rovnako i naturálneho prostredia. Nehľadá však expresívne, extrémne vypäté situácie. Práve naopak, zámerom je nájsť duševnú rovnováhu, harmóniu vzťahov v téme i obraze. Tematizuje každodenné lokálne deje – portrétuje rodinu, často deti, svet navôkol, príležitostne sa zameria na aktuálnu parafrázu známych mytologických príbehov. Aj z tohto dôvodu má tvorba Pavla Stručku v porovnaní s ďalšími dvoma autormi jasne profilovanú realistickú radiáciu i najsilnejšie prízvukovaný intímny, komorný a v krajine až výrazne meditatívny rozmer; jej sporadické dramatickejšie vibrácie predstavujú skôr okrajovú kapitolu, ktorá sa objavuje najmä v okruhu interpretácii spomínaných podnetov z mytológie.
Bohato symbolicky vrstvené myšlienkové odkazy na báze existenciálnej úvahy, náročnej transcendentálnej meditácie spolu s expresívnou maliarskou terminológiou, ktorá maximálne ťaží z poučenia historickou, predovšetkým barokovou maľbou, jednoznačne identifikujú tvorbu Vladislava Zabela. Operuje v teritóriu, v ktorom kulminujú dráma a emócie na všetkých frontoch: v téme i obsahu, výraze i významových vrstvách. V rúchu myšlienkovo závažných, často hraničných podnetov sa opiera o nové autentické, obsahové i vizuálne, citácie diel starých majstrov. Metaforicky sa za nimi skrýva kritická reflexia súčasnosti, konzumu a ľudskej arogancie a opačne, v duchu „memento mori“ apeluje na chýbajúcu pokoru a nefalšovaný humanizmus. Adekvátne takejto osudovej filozofii projektuje i citovo exponovanú, explozívnu tvaroslovnú dimenziu dvojrozmerného obrazu, kde rozhodujúci part prináleží mystériu svetla. Obdobne ako u Jozefa Srnu je samotný zrod obrazu pritom viazaný na opakovaný, dlhodobý tvorivý proces.

Quod tenebris luceat – Jozef Srna, Pavol Stručka, Vladislav Zabel Quod tenebris luceat – Jozef Srna, Pavol Stručka, Vladislav Zabel Quod tenebris luceat – Jozef Srna, Pavol Stručka, Vladislav Zabel Quod tenebris luceat – Jozef Srna, Pavol Stručka, Vladislav Zabel Quod tenebris luceat – Jozef Srna, Pavol Stručka, Vladislav Zabel Quod tenebris luceat – Jozef Srna, Pavol Stručka, Vladislav Zabel Quod tenebris luceat – Jozef Srna, Pavol Stručka, Vladislav Zabel Quod tenebris luceat – Jozef Srna, Pavol Stručka, Vladislav Zabel Quod tenebris luceat – Jozef Srna, Pavol Stručka, Vladislav Zabel


 

ISSN 1336-4693

TopList - od 2.4.2004

dnes je: 17.7.2019

meniny má: Bohuslav

podrobný kalendár

facebook - Muzeum.SK

facebook - Noc múzeí a galérií

Reklama

webygroup

7715127

17.7.2019
ÚvodÚvodná stránka