Kaštieľ Radoľa
Hľadáte kultúrny zážitok v historickom prostredí renesančnej stavby? Kaštieľ Radoľa ponúka pestrý program výstav a podujatí. Obdivujte zbierky Kysuckého múzea a vychutnajte si jedinečnú atmosféru.
Drotári v umení, umenie v drotároch
Kysucké múzeum, organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, pripravilo v priestoroch renesančného Kaštieľa Radoľa výstavu „Drotári v umení – umenie drotárov“, na ktorej môžu návštevníci vidieť výtvarné diela od profesionálnych i neprofesionálnych domácich a európskych umelcov, ktoré zachytávajú drotárov pri práci, vandrovaní i pri odpočinku. Akvarely, kresby a grafiky zo zbierok Kysuckého múzea vznikli v 19. storočí a najmä v 1. polovici 20. storočia. Z významných slovenských autorov sa drotárskej tematike venovali: Janko Alexy (1894 – 1970), Alojz Struhár (1892 – 1968), Imro Weiner-Kráľ (1901 – 1978), Juraj Krutek (1904 – 1981), Vincent Hložník (1919 – 1997), Fero Kráľ (1919 – 2008) či Imrich Polakovič (1923 – 1989).
V českej kultúre patrila postava vandrujúceho slovenského drotára k rozšíreným romantickým obrazom. Vzdelané vlastenecké kruhy v ňom videli putujúceho slobodného tuláka, ktorý sa živí vlastnou šikovnosťou a dôvtipom, ale aj brata – Slováka prichádzajúceho z rustikálnej krajiny pod Tatrami. Medzi významných českých autorov, ktorí vo svojich dielach zobrazovali drotárov a drotársky kraj, patrili: Jaroslav Augusta (1878 – 1970) a Josef Kubíček (1890 – 1972).
Slovenskí drotári zaujali aj európskych výtvarných umelcov, ktorých priťahovali svojím zjavom, vandrovným spôsobom života, zvykmi a netypickým spôsobom používania drôtu. Z nich možno spomenúť mená, ako: August Hervieu (1794 – 1858?), JeanVeber (1864 – 1928) obaja z Francúzska, Isidor Kleine (1810 – 1844) z Nemecka a Miklós Barabás (1810 – 1898) z Maďarska. Vo svojich olejomaľbách, kresbách a grafikách zobrazovali rôzne podoby vandrovného drotárstva, no napriek tomu, že ich diela vykresľovali neľahkú realitu života drotárov, v porovnaní so slovenskou a českou tvorbou im chýba hlbšia osobná zaangažovanosť a intimita.
Súčasťou výstavy sú aj drevené plastiky drotárov od insitných žijúcich rezbárov ako Ján Podsklan (1951) z Čadce a Viliam Meško (1940) z Terchovej. Zastúpenie majú aj úžitkovo-dekoratívne predmety z pozinkovaného, postriebreného a pozláteného drôtu, ktorých autormi sú umeleckí drotári Alexander Hozák (1899 – 1985) z Veľkého Rovného, Juraj Šerík (1967) z Čadce (Dlhé Pole) a Róbert Hozák (1974) z Čadce-Podzávozu. Výstavu dotvárajú úžitkové drôtené predmety pochádzajúce najmä z 1. polovice 20. storočia. Niektoré exponáty budú môcť návštevníci vidieť po prvýkrát. Výstava potrvá do 19. apríla 2026 a jej autorom je etnológ – kurátor Kysuckého múzea PhDr. Alojz Kontrik.
Kontaktné údaje
024 03 Radoľa
Tel.: +421 41 421 25 05
E-mail: kastiel@kysuckemuzeum.sk
Www: www.kysuckemuzeum.sk
Otváracie hodiny
Pondelok - piatok: 8:00 - 16:00 /posledný vstup na prehliadku 15:30/
Nedeľa: 10:00 - 16:00 /posledný vstup na prehliadku 15:30/
Možnosti vstupu, vstupné
dospelí - 5,00 €
www.kysuckemuzeum.sk/sk/cennik-kastiel-radola
História-popis
Kaštieľ v Radoli patrí medzi najstaršie historické objekty na Kysuciach. Pochádza z druhej tretiny 16. storočia. Predstavuje renesančný typ zemianskeho sídla, avšak okolnosti jeho stavby sú nejasné. Pôvodne to bola štvorcová dvojpodlažná stavba s jedným obývacím priestorom v každom podlaží, obklopená hradbou, teda skôr obytná veža, aké majú svoj pôvod v stredoveku. K prestavbe objektu došlo v druhej polovici 17. storočia, kedy bol jadrom majera budatínskeho panstva, patriaceho Suňogovcom. V roku 1658 sa tu nachádzali panské stajne, stodoly, ovocná záhrada, rybníky, pivovar, chmeľnice, mlyn a píla. Prestavbou objekt získal siene na poschodí, obytné priestory a schodište. Od 19. storočia do roku 1977 slúžil kaštieľ na obytné účely.
Jeho renesančný charakter dokazujú okná so šambránami a plastickými nadokennými rímsami, krížová klenba s hrebienkovým obrazom, valená klenba s lunetami, nárožné maľované kvádrovanie. Objavená bola i pôvodná renesančná omietka.
Po rekonštrukcii kaštieľa tu je od roku 1983 sprístupnená stála expozícia Kysuckého múzea, v roku 2002 čiastočne reinštalovaná.
Expozície
Meštianske bývanie na Kysuciach
Stála expozícia prezentuje dejiny bývania v dvoch najstarších mestách na Kysuciach – v Kysuckom Novom Meste a v Čadci.
Svet dávnych predkov
Stála archeologická expozícia prezentuje dejiny od mladšieho paleolitu po stredovek.
Kaštieľ spravuje Kysucké múzeum



























