Predmet mesiaca november - Antal Martinelli: busta Istvána Széchenyiho

3. novembra 2025 uplynie 200 rokov odvtedy, ako gróf István Széchenyi na krajinskom sneme v Prešporku venoval ročný výnos zo svojich majetkov na vznik vedeckej spoločnosti, ktorá funguje dodnes ako Maďarská akadémia vied. Túto udalosť zachytáva aj najrozmernejší zbierkový predmet Gemersko-malohontského múzea – reliéf od sochára Barnabása Hollóa. Széchenyiho podobizeň máme však v múzeu doloženú ešte jedným zbierkovým predmetom, a tým je sadrová busta od rimavskosobotského sochára Antala Martinelliho (1851 – 1917). Autor ju sám daroval Gemerskému župnému múzeu v roku 1884.

István Széchenyi bol uhorský šľachtic, politik a národný buditeľ. Bol najvýznamnejšou postavou reformného hnutia v Uhorsku a predstaviteľom revolúcie v rokoch 1848/49. Okrem iného sa zaslúžil o založenie už spomínanej Maďarskej akadémie vied a vďaka nemu vzniklo aj trvalé spojenie Budína a Pešti reťazovým mostom, ktorý dodnes nesie jeho meno – Széchenyiho reťazový most (maď. Széchenyi Lánchíd). Pôsobil aj ako minister dopravy, avšak po porážke revolúcie sa nervovo zrútil a liečil sa v psychiatrickej liečebni v Döblingu pri Viedni.

Jeho busta, ktorá je predmetom mesiaca november, vznikla ako sadrová kópia podľa známej Széchenyiho podobizne od rakúskeho sochára a maliara Hansa Gassera (1817 – 1868). Gasser portrétoval grófa v Döblingu v roku 1860, tesne pred jeho smrťou, preto je to Széchenyiho najvernejšia podobizeň v staršom veku. Podľa busty vznikli neskôr ďalšie sochárske kópie, ale aj maľby a litografie. Antal Martinelli vyhotovil sadrovú kópiu pravdepodobne okolo roku 1880. Dlho bolo autorstvo pripisované Miklósovi Izsóovi, ktorý vytvoril Szécheniho bustu podľa Gassera už v roku 1860. Podľa prvej prírastkovej knihy múzea je však darcom a autorom Széchenyiho podobizne Antal Martinelli.

Martinelli bol sochár a maliar talianskeho pôvodu, narodil sa však v Rimavskej Sobote v roku 1851. Študoval vo Viedni, neskôr pracoval v Mníchove, Berlíne a Brusseli. V roku 1880 sa vrátil do Rimavskej Soboty, kde mal svoj sochársky ateliér v miestnej časti Tomašová. Okrem sochárstva sa venoval aj maľbe oltárnych obrazov, neskôr pôsobil v Košiciach a Budapešti, kde aj zomrel v roku 1917.