Germáni a ich svet na troskách Západorímskej ríše

Rozpad Západorímskej ríše v 5. storočí sa zvyčajne vníma ako dramatický koniec jednej civilizácie, v skutočnosti však len otvoril priestor pre vznik nového sveta. Na územiach kde dovtedy vládli cisári, sa usadzovali germánske kmene – Góti, Vandali, Frankovia, Burgundi, Longobardi a ďalší nevstupovali do prázdna, ale do krajiny plnej rímskych miest, ciest, zákonov, cirkvi a vzdelaných elít. Obľúbený cyklus prednášok Stretnutia s minulosťou pokračuje v novom roku opäť v Thurzovom dome.

Stredoslovenské múzeum – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja pokračuje aj v novom roku 2026 s cyklom popularizačných prednášok Stretnutia s minulosťou. V spolupráci s Katedrou histórie Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela pripravila na 28. januára o 17:00 h v Thurzovom dome prednášku Petra Bystrického z Historického ústavu SAV, ktorý sa bližšie pozrie na Germánov a ich svet na troskách Západorímskej ríše.

Svet Západorímskej ríše sa nerozpadol zo dňa na deň, ale ďalej žil, menil sa a pretváral pod novými vládcami, pretože Germáni nemali v úmysle Rímsku ríšu zničiť, ale stať sa jej súčasťou a užívať si všetky výhody, ktoré rímska civilizácia a život v nej prinášali. Ríša však prechádzala zložitým obdobím, vlastnými krízami a problémami, a už nebola schopná vstrebať, začleniť a asimilovať toľko nových obyvateľov ako kedysi.

„Z pôvodných vojenských družín a migrujúcich kmeňov sa rodili kráľovstvá, ktoré chceli vládnuť nielen mečom, ale po vzore Ríma aj právom a poriadkom. Germánski králi, vodcovia a náčelníci preberali rímske tituly,  používali latinčinu, opierali sa o rímsku administratívu a cirkev a často sa snažili vystupovať ako legitímni pokračovatelia cisárskej moci. Zároveň si však zachovávali vlastné tradície a kmeňovú a vojenskú organizáciu, čo vytváralo osobitú zmes starého a nového sveta. Postupne sa vytvárali nové identity a nové spoločenské a hospodárske vzťahy, ktoré už neboli čisto „rímske“, ale ani „barbarské“, vysvetľuje historik Peter Bystrický.

Práve v tomto napätí medzi kontinuitou a zmenou vznikali na území ríše i mimo nej politické útvary, ktoré položili základy budúcej Európy tak, ako ju poznáme dnes. Zo sveta neistoty, ale aj tvorivosti, pretože každé “obdobie temna” praje hrdinom a hrdinským príbehom, sa zrodila nová kapitola európskych dejín – ranostredoveká Európa.