Blízki a vzdialení. Výstava fotografií Clauda a Marie-José Carretovcov
Claude a Marie-José Carretovci sú francúzski fotografi žijúci v bretónskom Rennes, na severozápade Francúzska. Claude sa venuje fotografii od 70. rokov a Marie-José od 80. rokov 20. storočia. Ich vášňou je krajinná a reportážna fotografia.
V roku 1984 dostali oficiálne pozvanie od Československého veľvyslanectva v rámci kultúrneho partnerstva medzi francúzskym mestom Rennes a českým mestom Brno navštíviť našu krajinu. Zavítali do Klenovca, na juhu stredného Slovenska, s cieľom zachytiť tunajšiu krajinu a miestne zvyky. Integrálnou súčasťou tohto prostredia boli aj klenovskí Rómovia a ich svet. Vtedy ešte Carretovci netušili, že sa sem budú radi a pravidelne vracať celé desaťročia. Ani jazyková bariéra nezabránila tomu, aby si s miestnymi ľuďmi vytvorili priateľské vzťahy. Z cudzincov sa postupne stali blízki, z Claudea a Marie-José pre deti „ujo“ a „teta“.Veľmi blízkou osobou sa im od začiatku stala Klenovčanka Helena Oľga Hrušková. Vždy u nej našli zázemie a podporu; bola ich prekladateľkou a sprostredkovateľkou kontaktov.
Ako prvých začali fotografovať rómskych hudobníkov z Klenovca a ich rodiny. Postupne si vytvorili priateľstvá aj s ďalšími rómskymi rodinami, ktoré žili v klenovskej Dolinke. Sami Carretovci sa charakterizujú ako „fotografi okamihu“. Fotografovať začnú až vtedy, keď cítia, že splynuli s prostredím a nastal ten správny moment. Zachytávajú a zvečňujú život ľudí v rôznych situáciách – rodinné udalosti, radostné i smutné okamihy. V ich poňatí nie je fotografia len umeleckým dielom a vyjadrovacím prostriedkom, ale aj nositeľom spomienok – spojivom medzi prítomnosťou a minulosťou.Aj keď sa Klenovec stal miestom, kam sa dlhé roky opakovane vracajú, navštívili aj ďalšie lokality Slovenska. Patrili k nim napríklad Hnúšťa, Kokava nad Rimavicou, Rakúsy, Kežmarok, Veľká Lomnica, Poprad či Detva. Na svojich cestách si získali mnohých priateľov, s ktorými ich spája silné puto – Yechiela Bar Chaima, Helenu a Ivana Akimovcov, Petra Nusku, Vladimíra Sendreia a mnohých ďalších.
Okrem Slovenska a Česka navštívili aj ďalšie krajiny strednej a východnej Európy – Ukrajinu, Moldavsko či Rumunsko. Ich fotografie boli vystavované vo viacerých európskych mestách. V roku 1996 vydali spolu so svojím priateľom, významným rómskym spisovateľom Matéom Maximoffom, knihu Les Anges du destin.







