RSSMuzeum.SK - múzeum, hrad, zámok a galéria na Slovensku
Pušku vrastenú v kmeni stromu, ale aj mnohé iné zaujímavé exponáty nájdete v banskobystrickom Múzeu SNP. Ako sa tomuto múzeu darí niekoľko rokov od zmeny zriaďovateľa hovorí jeho riaditeľ Marian Uhrin.
Oslavy Slovenského národného povstania na konci augusta pravdepodobne najviac zviditeľňujú Múzeum Slovenského národného povstania (Múzeum SNP) v Banskej Bystrici. Múzeum oslavy organizovalo niekoľko rokov, pričom posledné dva roky sa spolupodieľa na organizovaní osláv spolu s jeho zriaďovateľom Ministerstvom obrany SR (MO SR). Ako však pre Muzeum.SK uviedol riaditeľ Múzea SNP Marian Uhrin, nejde o jedinú aktivitu, ktorá sa s múzeom spája. „V prie
V Banskej Bystrici sídli už 25 rokov Poštové múzeum, ktoré sa jeho vedúca Jarmila Ďurišová snaží približovať verejnosti. V zbierkach nemá Modrý, ani Červený Maurícius, ale návštevníkom má určite čo ukázať.
V pozícii vedúcej Poštového múzea (POSTM) v Banskej Bystrici je Jarmila Ďurišová len jeden rok a aj napriek tomu, že POSTM sa v priebehu 25 rokov úspešne zaradilo medzi ostatné kultúrne stánky v meste, vníma, že je v povedomí verejnosti tak trochu v pozadí, či už svojou polohou mimo užšie centrum mesta alebo špecifickým zameraním. Preto je práve ďalšie zviditeľňovanie POSTM jedným z jej cieľov. „Mnohí Banskobystričania vôbec netušia, že Poštové m
Od upratovačky až do riaditeľského kresla. Aj takto možno v skratke popísať kariéru riaditeľky Múzea v Kežmarku Eriky Cintulovej
Múzeum v Kežmarku je v zriaďovateľskej pôsobnosti Prešovského samosprávneho kraja a má vo svojej správe Kežmarský hrad spolu s administratívou, dve meštianske domy v centre mesta a baštu mestského opevnenia. Erika Cintulová, ktorá do múzea nastúpila ešte počas vysokoškolského štúdia na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, Katedra estetiky a vedy o umení - odbor Teória a dejiny kultúry, je jeho riaditeľkou od roku 2002. Najväčš
Jakub Fugger a Banská Bystrica
Jakub Fugger ukončil éru, keď bolo všetko bohatstvo len v rukách panovníkov a šľachty. Bol vnukom sedliaka, no zhromaždil taký veľký majetok, že mohol klásť podmienky aj kráľom – napriek tomu, že nebol urodzeného pôvodu. Bol členom zámožnej, ale neurodzenej augsburskej rodiny, ktorá obchodovala s textilom. On sám sa vypracoval na najvýznamnejšieho bankára, obchodníka a banského magnáta Európy.
Stredoslovenské múzeum – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja pozýva
3. decembra o 17:00 h do Thurzovho domu na prednášku známeho banskobystrického historika Jozefa Ďuriančika. Pri príležitosti 500. výročia úmrtia Jakuba Fuggera návštevníkom priblíži jeho život a spojenie s Bankou Bystricou.
„30. decembra 2025 uplynie 500 rokov od úmrtia muža, ktorý spolu so svojou rodinou od konca 15. storočia a v priebehu prvej polovici 16. storočia vstúpil do európskych hospodárskych dejín takým výrazným spôsobom, že toto obdobie dostalo prívlastok „Obdobie Fuggerovcov – das Zeitalter der Fuggger. Vo svojej prednáške sa budem venovať prostrediu, v ktorom vyrastali predkovia Jakuba Fuggera. Z remeselníkov - tkáčov sa stali po ich odchode z dediny Graben vzdialenej 30 km od Augsburgu v druhom najstaršom meste Nemecka obchodníci. Vlastné výrobky vyvážali do Benátok. Časom obchodovanie rozšírili o banské podnikanie, ktoré bolo úzko späté práve s Banskou Bystricou. Ich najväčšími obchodnými partnermi sa stali Habsburgovci a pápežská kúria“, informuje historik Jozef Ďuriančik.
Decembrová prednáška je venovaná Jakubovi Fuggerovi z Ausburgu. Dominantnou osobnosťou rodiny sa stal Jakub Fugger II., ktorý bol povýšený do šľachtického stavu s vlastným rodinným erbom. Prednášateľ priblíži v ďalšej časti aj súkromný život Jakuba II. a nevynechá ani jeho vzťahy s Banskou Bystricou, v ktorej Jakub II. zanechal výrazné stopy.
„Spolu s Thurzovcami sa podieľal na vzniku podnikateľskej spoločnosti Ungarischer Handel a jej výrobnej spoločnosti Der Neusohler Kupferhandel, ktorá na prelome 15. a v prvej polovici 16. storočia ovládla svetový obchod s meďou. V závere prednášky sa milovníci histórie dozvedia, či bol Jakub Fugger v Banskej Bystrici alebo len jeho synovec Ján Jakub Fugger“, uzatvára Jozef Ďuriančik.
Tipy na ubytovanie a výlety
Vyberte si príjemné ubytovanie na Slovensku blízko pamiatok a múzeí. Navštívte web MegaUbytovanie.sk a rezervujte si Váš pobyt ešte dnes. Ak uprednostníte ubytování v Česku, rezervujte si ho na webe MegaUbytko.cz, kde nájdete množstvo chát, chalúp, apartmánov a penziónov k prenájmu.
Odporúčame aj pobyty v slovenských kúpeľoch a viaceré wellness hotely. Spomedzi obľúbených vyberáme Hotel HVIEZDA v Dudinciach.
Ak sa chystáte na výlet v Čechách a baví Vás história, tipy na výlet s touto tématikou nájdete na weboch múzeá v ČR alebo hrady a zámky v ČR.
Malokarpatské múzeum v Pezinku získalo prestížnu medzinárodnú cenu Živa Award 2025
Na slávnostnom vyhlásení Živa Award 2025 v meste Trebinje (Bosna a Hercegovina) získalo Malokarpatské múzeum v Pezinku cenu za rozprávanie príbehov – storytelling. Toto prestížne ocenenie udeľuje Fórum slovanských kultúr (Forum of Slavic Cultures – FSK) najlepším múzeám a pamiatkovým lokalitám v slovanskom svete. Odborná porota zložená zo 16 medzinárodných expertov z FSK a Európskej múzejnej akadémie (EMA) ocenila Malokarpatské múzeum za je
Odučíme za vás: Slovenské národné múzeum mení učivo na zážitok
Slovenské národné múzeum (SNM) otvára školám dvere do sveta, kde sa učivo mení na dobrodružstvo. V 18 špecializovaných múzeách čakajú na deti programy, ktoré spájajú históriu, prírodu, vedu a kultúru so zážitkom. Živá učebňa namiesto lavice, rozprávka namiesto čítanky, experiment namiesto poznámky pod čiarou. Čo žiakov čaká v SNM? SNM – Historické múzeum – špeciálne prehliadky, ktoré odhaľujú zákutia dejín. SNM – Múzeum holokaustu v Se
Pod Fiľakovským hradom zveľadili prístup k podzemným chodbám
Podzemné priestory pod fiľakovským hradným vrchom každoročne lákajú čoraz viac návštevníkov nielen zo Slovenska, ale aj z Maďarska a ostatných štátov Európy. Počas 6 rokov tieto priestory podľa vedenej štatistiky Hradného múzea vo Fiľakove navštívilo 68 500 záujemcov. Pri hrade sa podarilo vybudovať prístupové chodníky k dvom vstupom do protileteckých úkrytov. Podľa slov riaditeľky Hradného múzea vo Fiľakove Viktórie Tittonovej sú protiletecké
