Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 2 Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu vodorovná
Muzeum.skHľadať
 
 

Výstavy a podujatia na Slovensku ku dňu 14. 9. 2019

7.6. - 15.10.2019  

Kaštieľ Stropkov

Osobnosti našich dejín na historických portrétoch

Výstava prezentuje takmer 20 olejomalieb spodobujúcich vysokú šľachtu, panovníkov, politikov a dejateľov od 1. polovice 17. storočia po 2. svetovú vojnu.


 

30.11.2016 - 31.12.2019  

Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku SNM, Bratislava

Vymenené domovy – Felcserélt otthonok

Nemci, Maďari, Slováci v kontexte mocensko-politických migrácií po druhej svetovej vojne. Výstava prostredníctvom autentických dokumentov, vecných pamiatok a výpovedí svedkov v kombinácii s rekonštrukciou nemeckých, maďarských a slovenských domovov sleduje priebeh udalostí a návštevníkom prezentuje, ako politické udalosti ovplyvnili individuálne životné cesty a osudy jednotlivých skupín obyvateľstva.


 

15.12.2016 - 28.12.2019  

Historické múzeum SNM, Bratislava

Kelti z Bratislavy

Výstava ponúka pôsobivý pohľad do minulosti, do čias, keď na území mesta pred viac ako 2 000 rokmi  žili Kelti.


 

21.9.2018 - 31.12.2019  

c_martin-benka-w.png

Historické múzeum SNM, Bratislava

Martin Benka

SNM-Historické múzeum a SNM-Múzeá v Martine pripravili výstavu o osobnosti, živote a diele Martina Benku pri príležitosti 130. výročia umelcovho narodenia. Výstavu môžete navštíviť od 21. septembra 2018 do decembra 2019. Nájdete ju na Bratislavskom hrad, III. poschodie. Kurátorkou výstavy je Monika Váleková.

Martin Benka (1888 - 1971) svojím dielom položil základné piliere slovenskej výtvarnej kultúry. Bol zaujímavým „renesančným" človekom so všestrannými umeleckými záujmami, výtvarnými, hudobnými a literárnymi. Umelec pôvodom zo Záhoria precestoval Európu, no najviac mu prirástla k srdcu severoslovenská horská krajina. V rámci svojej tvorby si vytvoril neopakovateľný rukopis, ktorým citlivo reflektoval obraz slovenskej prírody. Ako on sám povedal: „Záľubu som našiel v oblých, živo sa vlniacich holiach, na úbočiach, v dolinách a všade tam, kde sa krása prírody snúbila so životom. Vysoké majestátne vrchy v čarovných líniách pohybu mi hovorili, že nie sú ani príliš plošné, ani príliš plastické, ale také ako som si želal."
Okrem maľby a kresby sa venoval aj grafike a hudbe. Vo svojom ateliéri zakladal s priateľmi sláčikové kvartetá a organizoval komorné koncerty. Zaujímavosťou v jeho dizajnérskom diele sú hranaté „kubistické" husle evokujúce voľné inšpirácie slovenskou ľudovou ornamentikou. Navrhoval knižné ilustrácie, známky, exlibrisy, sgrafitá, bankovky, v neposlednom rade vyhotovil niekoľko návrhov fontov. V typografii kombinoval prvky z ľudovej tvorby, ornamentov a samozrejme jeho obľúbenej prírody. Benkovmu autorskému písmu je až v posledných rokoch venovaná patričná pozornosť.
V marci 1960 Benka daroval podstatnú časť svojej zbierky – okolo 5200 výtvarných diel, korešpondenciu a knižnicu československému štátu, následne sa dostala do správy Slovenského národného múzea. Vo svojom testamente odkázal štátu aj zvyšok svojej pozostalosti, okrem umeleckých artefaktov i zariadenie svojho domu, resp. ateliéru v Martine. Práve tu bolo v roku 1972 otvorené SNM-Múzeá v Martine, Múzeum Martina Benku.
Martin Benka zasvätil svoj život estetike a kultivovaniu slovenského prostredia. Bol milovníkom Mozarta a Beethovena, zručným maliarom, grafikom a dizajnérom. Výstava predstaví mnoho stránok z jeho osobnosti a rozmanitej tvorby.

Komentovaná prehliadka výstavy Martina Benku, 02.10.2019, 15:00 – 17:00
Kto bol Martin Benka, ako tvoril a ako sa jeho tvorba vyvíjala? Pozývame na komentovanú prehliadku výstavou v podaní kurátorky Moniky Válekovej. Rezervácia miesta mailom na hradpodujatia@gmail.com.


 

1.12.2018 - 31.12.2020  

Historické múzeum SNM, Bratislava

Severné reprezentačné priestory Bratislavského hradu

Reprezentačné priestory Františka I. Štefana Lotrinského – manžela kráľovnej Márie Terézie, sa nachádzajú v severnom trakte Hradného paláca.


 

3.12.2018 - 31.1.2020  

Hudobné múzeum SNM, Bratislava - Výstavný pavilón, Žižkova 16, Bratislava

...a nazvali ju Dobro®

Prvú rezofonickú gitaru na svete pod názvom Tricone a neskoršie aj jej slávny drevený model so slo-venským menom Dobro® skonštruovali v 20. rokoch minulého storočia v Spojených štátoch amerických Ján/John Dopjera/Dopyera (1893 − 1988) s bratom Rudolfom/Rudolphom „Rudym" Dopjerom/Doperom (1885 – 1978. Pomenovaním DOBRO® sa dostalo slovenské slovo dobro do slovníka hudobníkov na celom svete.


 

5.3. - 24.11.2019  

Tajomstvá pod hladinou.jpg

Stredoslovenské múzeum v Banskej Bystrici - Tihányiovský kaštieľ

Tajomstvá pod hladinou

Vydajte sa spolu so Stredoslovenským múzeom odhaľovať krásy a tajomstvá, ktoré sa ukrývajú pod vodnou hladinou! Výstava Tajomstvá pod hladinou, ktorá potrvá v Tihányiovskom kaštieli od 5. 3. do 2. 6. 2019, predstaví nádherné slovenské bystriny, jazerá, rieky a ich obyvateľov, ale aj ekologické problémy týkajúce sa našich vôd.

Výstava prezentuje unikátne zbierky predmetov a fotografií, ktoré priblížia magický život v tečúcich i stojatých vodách. Vďaka autentickým preparátom sladkovodných rýb z dielne uznávaného preparátora Milana Žiaka, ktorý vlastní jednu z najväčších súkromných zbierok preparovaných rýb na Slovensku, sa návštevníci ako lusknutím prsta ocitnú pod hladinou (ne)spútaných slovenských riek. Snímky českého fotografa a potápača Viktora Vrbovského, ktoré zachytávajú detaily rýb, obojživelníkov a bezstavovcov v ich prirodzenom prostredí, dotvoria predstavu o jedinečnom spôsobe života vodných obyvateľov.

Na svoje si prídu aj najmenší návštevníci. V rozprávkovom svete pod vodnou hladinou môžu spolu s vodníkom sediacim na starej záchodovej mise rozjímať nad tým, ako ľudia zmenili svojím správaním jeho podvodnú krajinu... A práve to je ďalší rozmer výstavy Tajomstvá pod hladinou, ako aj každodennej práce prírodovedcov z Tihányiovského kaštieľa – poukázať na narastajúce ekologické problémy. Slovenské vodné toky čoraz viac ohrozuje najmä výstavba veľkých a malých vodných elektrární, znečisťovanie vôd tuhým aj kvapalným odpadom, migračné bariéry na tokoch, plytvanie pitnou a úžitkovou vodou či strácanie zásob podzemnej vody.

„V rámci environmentálnej výchovy sa snažíme pôsobiť na deti už od útleho veku, od materských, cez základné až po stredné a vysoké školy. Našou prioritou je vysvetliť mladým ľuďom, že problematika čistej vody v našich riekach a jazerách sa týka každého z nás,“ zdôrazňuje riaditeľ Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici PhDr. Marcel Pecník.

Výstavu obohatí i unikátna zbierka známok Poštového múzea, na ktorých sú vyobrazené živočíchy žijúce vo vodnom prostredí alebo v jeho blízkosti. Všetci milovníci prírody, ktorých zaujíma tajomný svet pod vodnou hladinou, ale aj neúnavní hľadači šťastia nájdu v Tihányiovskom kaštieli množstvo rybích šupiniek až do 2. júna 2019.

Pozývame Vás na komentovanú prehliadku výstavy Tajomstvá pod hladinou so zoologičkou a kurátorkou výstavy Mgr. Katarínou Dvořáčkovou, PhD. vo štvrtok 11. 4. 2019 o 16:00 v Tihányiovskom kaštieli.


 

24.4. - 31.10.2019  

pozvanka_historia_nie_je_otrava.jpg

Hrad Devín

História nie je otrava. Hovoria Dunaj i Morava.

Nová interaktívna výstava na hrade Devín, ktorá priblíži 7000 rokov histórie v kocke.

Vernisáž sa uskutoční 24. apríla o 16:00 v priestoroch renesančného paláca na hrade Devín.

Múzeum mesta Bratislavy / NKP Hrad Devín otvára výstavu s názvom História nie je otrava. Hovoria Dunaj i Morava, ktorá návštevníkom predstaví významné historické míľniky tohto výnimočného miesta. Ponúka komplexný obraz na dejiny hradu bez dlhých textov a nudných panelov. Na návštevníkov čakajú originálne spracované témy, ktoré zapoja deti aj dospelých. Okrem iného sa budú môcť zapojiť do stredovekej bitky alebo sa odfotiť s Ľudovítom Štúrom.
Hrad Devín je významná archeologická lokalita osídlená takmer 7000 rokov. Toto dlhé obdobie sa zmestilo na niekoľko metrov štvorcových výstavnej plochy, aby si ho každý návštevník mohol prežiť za pár minút.


 

30.4. - 31.10.2019  

Vaclavik 2019.jpg

Múzeum kultúry Čechov na Slovensku SNM, Martin

Etnograf Antonín Václavík

Čo dnes vieme o českom etnografovi Antonínovi Václavíkovi a jeho pôsobení v prospech slovenského múzejníctva? Už len niekoľkí odborníci vedia, že práve on bol autorom národopisnej expozície Slovenského národného múzea v Martine sprístupnenej v roku 1938.

Skutočnosť, že stopy jeho činnosti nesú mnohé múzeá na Slovensku, je príležitosťou pripomenúť si túto osobnosť výstavou Etnograf Antonín Václavík, ktorá bude dňa 30. apríla o 16. hodine sprístupnená v Slovenskom národnom múzeu v Martine – Múzeu kultúry Čechov na Slovensku.

Antonín Václavík sa narodil 12. júla 1891 v Pozloviciach pri Luhačoviciach. Už ako študent gymnázia pomáhal staršiemu bratovi Františkovi zbierať predmety ľudovej kultúry, z ktorých v rodnom dome nainštalovali starú sedliacku izbu. Keď ho v roku 1916 vojenská správa poslala na doliečenie do Luhačovíc, zozbieral a roztriedil zbierky miestneho múzea a vytvoril z nich prvú stálu expozíciu.

V decembri 1919 sa stal ministerským úradníkom na Slovensku. Aby si doplnil vytúžené vzdelanie, bol od roku 1921 mimoriadnym študentom Univerzity Komenského v Bratislave. Zároveň pracoval a vykonával terénne etnografické, ktoré spracoval do monografie Podunajská dedina v Československu (1925). O rok neskôr doktorátom uzavrel štúdium etnografie a začal výskum rodného Zálesia, neskôr publikovaný v monografii Luhačovské Zálesí (1930). V roku 1933 sa habilitoval za docenta národopisu na Masarykovej univerzite v Brne, kde pedagogicky pôsobil.

V rokoch 1924 – 1939 A. Václavík pracoval ako kustód Slovenského vlastivedného múzea v Bratislave, pre ktoré získal a spracoval bohaté etnografické zbierky – základ jeho prvej stálej národopisnej expozície (1930). Roztriedil, spracoval, prípadne reinštaloval etnografické zbierky početných múzeí na Slovensku, pričom najvýznamnejšie bolo jeho autorstvo novej expozície Slovenského národného múzea v Martine, na ktorej pracoval v rokoch 1936 – 1938.

Vo februári 1939 spolu s rodinou nútene opustil Slovensko a zamestnal sa v Slováckom múzeu v Uherskom Hradišti. Od roku 1945 ako profesor československého národopisu na Masarykovej univerzite v Brne vychovával novú generáciu etnografov. Zomrel predčasne v roku 1959 po dlhoročnej práci na diele Výroční obyčeje a lidové umění, ktoré vyšlo až po jeho smrti.

Výstavu Etnograf Antonín Václavík pripravilo Slovenské národné múzeum – Múzeum kultúry Chorvátov na Slovensku. V martinskom Múzeu kultúry Čechov na Slovensku bude sprístupnená do 30. októbra 2019.


 

2.5. - 27.10.2019  

plagat_DLK 2019.jpg

Etnografické múzeum SNM, Martin

Dotyky s ľudovou kultúrou: Vlákno

Ľudová kultúra očami mladých – to je hlavný motív výstavného projektu Dotyky s ľudovou kultúrou. Na jeho štvrtý ročník Vás pozývame do Slovenského národného múzea v Martine vo štvrtok 2. mája 2019 o 16.00 hod. Študenti umeleckých škôl z Trenčína a Ružomberka spolu so svojimi partnerskými školami z Maďarska a Poľska Vám v Slovenskom národnom múzeu v Martine ukážu, čo si predstavia, keď sa povie vlákno. Otvorenie výstavy študentských prác bude spojené s módnou prehliadkou.
Štvrtý ročník výstavy Dotyky s ľudovou kultúrou s podtitulom Vlákno predstaví práce študentov Školy úžitkového výtvarníctva Ružomberok, Strednej umeleckej školy v Trenčíne, Zespół Szkół Plastycznych im. Antoniego Kenara v Zakopanom a Békéscsabai Szakképzési Centrum Szent-Györgyi Albert Szakgimnáziuma és Kollégiuma. Mladí umelci sa pri svojej tvorbe inšpirovali zbierkovými predmetmi Slovenského národného múzea v Martine.
Vlákno sa ako niť preplieta celou ľudovou kultúrou. Téma, na prvý pohľad upozorňujúca na textil, má však širšie uplatnenie. Študenti mali možnosť inšpirovať sa nielen textilom ako materiálom, ale aj štruktúrou, ktorá ho vytvára. Mohli sledovať líniu výšivky, paličkovanej čipky či akejkoľvek inej techniky. Inšpiráciu mohli nájsť aj v pozorovaní vlákna v dreve či prútí, pričom pojem vlákno mohli uplatniť aj pri vnímaní iných materiálov, napríklad drôtu. Na základe návštevy múzea a bližšieho pohľadu na muzeálne predmety vytvorili vlastné práce, ktoré spracovali do podoby dekoratívnych predmetov, produktového dizajnu, textilných prác, kostýmov alebo napríklad fotografie a grafiky.
Projekt Dotyky s ľudovou kultúrou vznikol v roku 2007. Slovenské národné múzeum v Martine oslovilo po predošlých úspešných spoluprácach umelecké školy z Ružomberka a Trenčína. Študenti sa vtedy mohli v múzeu bližšie zoznámiť so zbierkovými predmetmi a svoju inšpiráciu detailom alebo motívom pretavili cez svoj pohľad do textilnej tvorby, grafiky alebo napríklad animácie. Prvý ročník projektu, ktorý sa realizoval v roku 2009, sa odvíjal od témy ľudového odevu, pre druhý ročník v roku 2012 vybralo múzeum zo svojich depozitárov pre študentov ľudové hračky a v roku 2015 boli témou symbol a ornament.


 

9.5. - 24.11.2019  

130 rokov interpretácií histórie.jpg

Stredoslovenské múzeum v Banskej Bystrici - Thurzov dom

130 rokov interpretácií histórie

Stredoslovenské múzeum v Banskej Bystrici oslavuje v roku 2019 viacero výročí. Najvýznamnejšie, 130. výročie založenia podčiarkne výnimočnou výstavou, oslavou všetkých osobností a ľudí, ktorí sa zaslúžili o jeho vznik a zachovanie vzácnych zbierok pre ďalšie generácie. Spoznajte 130 rokov interpretácií histórie v Thurzovom domedo 24. novembra 2019.

„Vzdajme hold minulému a súčasnému. Mostom v čase nech sú vzácne zbierkové predmety z fondu Stredoslovenského múzea.“ Tak vyjadril posolstvo a myšlienku výstavy jej autor a kurátor PhDr. Filip Glocko. Stredoslovenské múzeum odomklo trezory svojich depozitov a návštevníci môžu obdivovať predmety, ktoré doposiaľ nemali možnosť vidieť. Postupne odhalia zaujímavú cestu zbierkových predmetov zo zabudnutia, spod nánosov prachu, až pod reflektory výstavných siení.

Prví kustódi a ich pozoruhodné metódy získavania predmetov
Žiadosť o vznik mestského múzea predložil Dr. Štefan Holesch, hlavný notár mesta Banská Bystrica a neúnavný propagátor myšlienok múzejníctva. Za najvhodnejšiu budovu mesto vybralo Matejov dom. Vystavená je aj pôvodná zakladacia listina vtedajšieho Mestského múzea z 12. júla 1889. Prvá múzejná expozícia v Matejovom dome bola napokon slávnostne otvorená 17. októbra 1909. Prvými kustódmi, ktorí položili základy múzejnej tradície v meste, boli Jozef Schweng, Dr. Samuel Bothár a Dr. Štefan Holesch. Výstava približuje život a osudy viacerých osobností, ktorým vďačíme za vznik a rozkvet dnešného Stredoslovenského múzea.

Kustódi kedysi vymýšľali najrôznejšie spôsoby, ako pre múzeum získať vzácne predmety. Kuriózny príbeh sa spája s cínovou krstiteľnicou z roku 1726, ktorá je takisto súčasťou výstavy: „Cínová krstiteľnica z kostola v Hronseku je jedným z najväčších lupov, ktoré sa podarilo dostať Kornelovi Divaldovi, autorovi prvej expozície, do Mestského múzea. Hronseckému farárovi vtedy navrhol, či by nechcel vymeniť starú cínovú krstiteľnicu, ktorá už „dosluhovala“, za novú, krajšiu, drevenú, vyrezávanú v modernom štýle. Ten dal Divaldovi za pravdu a múzeum tak získalo vzácnu starožitnosť, ktorá je dnes priamym dokladom remeselného majstrovstva našich cinárov,“ prezrádza autor výstavy.

Indiánske vojnové trofeje či najstaršia modrotlač na jednom mieste
V Thurzovom dome sú vystavené mnohé výnimočné zbierkové predmety, ktoré neboli veľmi dlho alebo vôbec prezentované verejnosti. 100. výročie úmrtia M. R. Štefánika pripomína pamiatka na jeho ekvádorskú výpravu zo začiatku 20. storočia – tzv. tsantsa – trofej poľovníkov hláv kmeňa Šuárov. Ide o zmenšenú ľudskú hlavu, ktorú si Indiáni vyrábali počas návratu z vojnovej výpravy.

Bohatosť a rôznorodosť zbierkového fondu Stredoslovenského múzea dokazuje aj najstaršia modrotlač na Slovensku z roku 1783. Neoceniteľnú a mimoriadne rozmanitú prácu reštaurátorov a konzervátorov odhalia vzácne zreštaurované mortuáriá, obrazy, nábytok či kroje.

„Stredoslovenské múzeum je najstaršou muzeálnou inštitúciou v Banskej Bystrici a druhou najstaršou v kraji. V jubilejnom roku 2019 chceme vzdať hold tým, vďaka ktorým vzniklo, ale aj všetkým odborným pracovníkom múzea, vďaka ktorým sa zachováva história a tradície stredného Slovenska pre ďalšie generácie. Na výstave predstavíme najstaršie a najvzácnejšie zbierkové predmety z každého múzejného fondu i reštaurátorov, ktorí sa podieľali na záchrane našich vzácnych zbierok,“ prezrádza PhDr. Marcel Pecník, riaditeľ Stredoslovenského múzea.


 

13.5. - 11.11.2019  

Prírodovedné múzeum SNM, Bratislava

Hubárska poradňa

(v spolupráci so Slovenskou mykologickou spoločnosťou)
15:00 – 17:00 (každý pondelok)


 

18.5. - 30.12.2019  

Múzeum dopravy v Bratislave

20 Naj Múzea dopravy

Výstava k 20. výročiu STM- Múzea dopravy predstavuje súbor dvadsiatich výnimočných exponátov z rôznych období našej histórie.
20 ROKOV CHRÁNIME TECHNICKÉ POKLADY NAŠEJ HISTÓRIE
STM -Múzeum dopravy vzniklo pred 20.rokmi a od svojho začiatku sídli v budove bývalej 1.parostrojnej železničnej stanice. Už samotná budova pôsobí muzeálne, historicky. Tu sa v 2.polovici 19.storočia odohrával železničný život Bratislavy, či vtedy ešte Prešporku. Budova sama je vlastne NAJstarší exponát.Naša inštalácia 20 NAJ prezentuje to najlepšie, najkrajšie či najzaujímavejšie z fondu múzea s tématikou dopravy a techniky.
NAJstaršie motorové vozidlo trojkolku Ariel z 1900, NAJstarší bicykel z roku 1888, NAJdlhšiu sériovo vyrábanú motorku Čechie-Bohmerland, NAJznámejšiu motocyklovú legendu Harley - Davidson, NAJstarší parný rušeň radu 310 (tzv.Mlynček na kávu), model NAJväčej osobnej lode, ktorá sa na Slovensku výrábala OL400. Uvidíte NAJrozšírenejší malý moped Babettu, NAJplastovejšie auto Trabant, prvé osobné auto sériovo vyrábané na území Slovenska Škoda Garde s NAJ výrobným číslom 000001, čiže prvé ktoré zišlo z výrobného pásu. Oči budete môcť nechať na minibuse T603MB, NAJ je v tom, že je to prototyp, jediný na svete.
Ďalších 10 NAJ si NÁJdete v expozícii, ale budete musieť použiť NAJstarší dopravný prostriedok na svete, vlastné nohy!
Tešíme sa z Vašej návštevy. Prosíme, aby ste do schránky napísali svoj odkaz pre budúcnosť. Vaše správy odložíme a zverejníme o 10 rokov, kedy Múzeum dopravy bude mať NAJkrajší vek - 30 rokov.


 

30.5. - 31.10.2019  

caro ornamentu.jpg

Národopisné múzeum Smižany

Čaro ornamentu

Výstava prác 2. ročníka súťaže Ornament očami Spišiakov,
neprofesionálnej výtvarnej tvorby v kreslení a maľovaní ornamentov žiakmi a pedagógmi Spiša, doplnená zbierkami z etnografického fondu Múzea Spiša v SNV.


 

6.6. - 30.11.2019  

Múzeum židovskej kultúry SNM, Bratislava

Richard Réti - Šachový génius

Výstava o Richardovi Rétim, jedinom slovenskom šachistovi, ktorý porazil majstra sveta!
Richard Réti (1889 - 1929), rodák z Pezinka židovského pôvodu, medzinárodne uznávaný šachový hráč, mysliteľ, novátor, publicista a rekordér v hre naslepo.


 

10.6. - 11.11.2019  

Hubárska poradňa.jpg

SMOPAJ, Liptovský Mikuláš

Hubárska a bylinkárska poradňa

Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši pre Vás prip­ravilo Hubársku a bylinkársku poradňu, ktorá sa bude konať každý pondelok v období od 10. júna 2019 do 11. novembra 2019 v čase od 9:00 do 15:00 v priestoroch budovy múzea na Ul. 1. mája 38.

Ako a kedy zbierať huby či liečivé byliny? Ako ich bezpečne rozoznať a ako ich čo najlepšie využiť? Naši odborníci Vám radi pomôžu dobrou radou pri poznávaní a určovaní húb aj liečivých bylín a ich využití pri príprave jedál i v ľudovom liečiteľstve.


 

13.6. - 3.11.2019  

Krajské múzeum v Prešove

Dvojtýždňová republika - Slovenská republika rád. 100. výročie vyhlásenia v Prešove

Pred 100 rokmi sme sa stali javiskom medzinárodných dejín, keď na Slovensko prišli vojská maďarskej Červenej armády a prebývali tu tri týždne. V Prešove bola vyhlásená Slovenská republika rád. Výstava prestaví okolnosti vzniku, priebeh jej trvania až po samotný zánik.


 

14.6. - 30.11.2019  

Kaštieľ Stropkov

Obleč si rúcho dôstojné

Výstava liturgických rúch latinského a byzantského obradu katolíckej Cirkvi.


 

14.6. - 1.12.2019  

Dva v jednom.jpg

Historické múzeum SNM, Bratislava

Dva v jednom / Dizajn českého a slovenského skla 1918—2018

Po českej premiére výstavy DVA V JEDNOM v jabloneckom Múzeu skla a bižutérie sa tento projekt predstaví v SNM – Historickom múzeu na Bratislavskom hrade. Výstava je venovaná fenoménu dizajnového nápojového skla z obdobia 1918 - 2018, v ktorom obe krajiny patria medzi renomovaných svetových výrobcov.

Na príprave výstavy Dva v jednom spojili svoje sily jablonecká štátna zbierková inštitúcia s Umeleckopriemyslovým múzeom v Prahe a so Slovenským sklárskym múzeom v Lednických Rovniach. Táto spolupráca umožnila autorom Petrovi Novému, Milanovi Hlavešovi a Patrikovi Illovi pripraviť reprezentatívny prierez českého a slovenského nápojového skla. Na výstave nechýbajú nadčasové kolekcie, dizajnové experimenty a zberateľské exkluzivity. Z výrazných osobností prvej republiky sú prezentované práce Ladislava Sutnara či Ludviky Smrčkovej, z obdobia socializmu Miloša Matouška, Jozefa Staníka, Milana Meteláka či Pavla Hlavy. Obdobie od roku 1989 po súčasnosť prezentuje návrhy štúdia Olgoj Chorchoj, Jiřího Pelcla, Ronyho Plesla či Patrika Illa.

„Práve v oblasti nápojového skla sa obe krajiny historicky najvýraznejšie dopĺňali a ovplyvňovali. Názov odkazuje nielen na blízke susedstvo Česka a Slovenska v srdci Európy, ale aj na spoločný štát v období 1918 – 1991 s vedomím súvzťažností a odlišností, ktoré zostali zachované odhliadnuc od spoločensko-politických pomerov,“ vysvetľuje Petr Nový, prečo si autori zvolili ako tému výstavy túto oblasť a názov Dva v jednom.

K výstave vznikla rovnomenná publikácia, ktorá ako prvá spracovala prepojenie českého a slovenského skla. „História i súčasnosť skla je zaujímavou kultúrnou a historickou témou a taktiež bádateľskou výzvou. Ide o príbehy, ktoré sa síce prelínajú, ale nikdy sa úplne neprepoja,“ podotkol editor publikácie Petr Nový.

Pre návštevníkov je pripravená interaktívna línia výstavy, ktorá hravou formou zoznamuje s vlastnosťami skla, ktorými sú účel, tvar, farba, dekorácia a emócie.

Komentovaná prehliadka výstavy Dva v jednom, 09.10.2019 o 17:00 – 18:00
Komentovaná prehliadka výstavy Dva v jednom s českým kurátorom výstavy Petrom Novým. České a slovenské sklo spoločne tvoria symfonickú báseň o dvoch vetách, dve výrazné kapitoly európskeho sklárstva, na ktoré môžeme byť právom hrdí. Rezervácia miesta mailom na hradpodujatia@gmail.com.


 

20.6. - 1.12.2019  

Krajské múzeum v Prešove

Kabinet kuriozít

Kabinety kuriozít sú fenoménom zberateľstva šľachty a intelektuálov obdobia renesancie a baroka a sú predchodcami dnešných múzejných inštitúcií. Zberateľ do týchto „kabinetov“ sústreďoval predmety rozmanitého druhu, kritériom výberu bola kurióznosť, raritnosť, unikátnosť, podivnosť. Na túto atmosféru chce nadviazať aktuálna výstava Krajského múzea využitím vlastného zbierkového fondu i fondu niektorých východoslovenských múzeí.


 

28.6. - 30.10.2019  

Hrad Strečno

Umenie na hrade: Obraz mojej duše

Výstava obrazov výtvarníka Vladimíra Mičienku zameraná na prírodu s použitím techniky oleja, akrylu a pastelu.


 

1.7. - 18.10.2019  

Čo to za veselie - svadobné kroje z národopisnej Šatnice Matice slovenskej.jpg

Pohronské múzeum v Novej Bani

Čo to za veselie - Svadobné kroje zo Šatnice Matice slovenskej

Slovensko je neobmedzenou studnicou folklórneho bohatstva a umeleckého cítenia. Jednou z najvýraznejších súčastí ľudovej kultúry u nás je kroj. Ľudový kroj možno označiť ako tradičný odev príslušníkov národov, etnických skupín či regionálnych, alebo lokálnych spoločenstiev. V našich zemepisných šírkach ide najmä o odev vidieckeho obyvateľstva, ktoré bolo späté s poľnohospodárskym spôsobom života. Jeho neskoršia podoba sa začala rodiť pred viac ako dvesto rokmi, keď sa z pôvodne jednoduchého a jednotného odevu začali v jednotlivých regiónoch oddeľovať osobitné formy oblečenia. Všedný pracovný odev bol obohatený o nové súčasti a pestré ozdoby, predovšetkým výšivky. Postupne tak vznikali slávnostné, sviatočné či príležitostné kroje, ktoré vyjadrovali nielen príslušnosť človeka k určitému kraju či obci, ale aj jeho spoločenské postavenie. Výsledkom tohto procesu bolo na Slovensku začiatkom 19. storočia približne 70 regionálnych foriem ľudového kroja, odrážajúceho osobitý vkus a fantáziu ľudu.

Dôležitú úlohu v uchovávaní a výskume ľudového odevu zohralo i neskoršie zakladanie múzeí, ktoré svojimi bádateľskými a zberateľskými aktivitami vo veľkej miere prispeli k zachovaniu ľudového odevu. Pre ľudový odev na území Slovenska je príznačná bohatá rozmanitosť a najmä výrazná znaková špecifikácia. Vznik a vývoj nášho odevu bol bezprostredne determinovaný prírodnými a spoločensko-ekonomickými faktormi, ktoré vplývali na materiálové zloženie i jeho umelecké stvárnenie. Iné materiály sa používali v rovinatých oblastiach a iné zasa v regiónoch podhorských. O ľudovú kultúru a špeciálne o ľudový odev je v súčasnosti taký záujem, akému sa doposiaľ tieto prvky kultúrneho dedičstva netešili. Preto aj naša výstava „Čo to za veselie – svadobné kroje z národopisnej Šatnice Matice slovenskej“ priblíži ľuďom krásu dedičstva našich predkov. Vyniknú tu najkrajšie svadobné kroje zo Šatnice Matice slovenskej, ktorá vlastní 1658 krojov pre ženy, mužov i deti. Požičovňa kostýmov a krojov MS je garantom zachovania, obnovy a udržiavania originality tradičného ľudového odevu, tradičných kalendárových obyčají. Zbierkami krojov, kostýmov, doplnkov a rekvizít podporuje ochotnícke, poloprofesionálne a profesionálne súbory pri prezentácií kultúrneho dedičstva a spomienkach na významné osobnosti a udalosti národnej a literárnej histórie Slovenska. Výstava bude pozostávať z fotografií svadobných ľudových odevov s prezentáciou svadobných odevov z rôznych oblastí Slovenska. Cieľom výstavy je ukázať návštevníkom tradičné slovenské odevy také, aké sú – krásne, originálne a jedinečné. Vystavené budú svadobné kroje z Turca, Bzovíka, Podkoníc, Šariša, Terchovej, Važca, Veľkého Lipníka, Viničného, Ždiaru a Detvy.


 

4.7. - 25.10.2019  

Kaštieľ a archeopark Hanušovce nad Topľou

Kamenní strážcovia

Panelová výstava o hradoch východného Slovenska.


 

12.7. - 20.10.2019  

Ľudia a poklady lužickej kultúry.jpg

Považské múzeum v Žiline

Ľudia a poklady lužickej kultúry / Severozápadné Slovensko na prelome bronzového a železného veku

Ľudia a poklady lužickej kultúry. Severozápadné Slovensko na prelome bronzového a železného veku – tak znie celý názov putovnej výstavy, ktorú spoločne pripravili archeológovia Mgr. Zuzana Staneková z Považského múzea v Žiline, Mgr. Barbora Danielová z Oravského múzea P. O. Hviezdoslava, Mgr. Marek Both zo Slovenského národného múzea v Martine a Mgr. Dominika Andreánska. Po troch mesiacoch, kedy bola inštalovaná v priestoroch SNM Etnografického múzea v Martine sa v júli presunie do priestorov Budatínskeho hradu. Táto archeologická výstava prezentuje život a smrť a jej vnímanie v ľudskej spoločnosti v neskorej dobre bronzovej a staršej dobe železnej (1300 – 700 pred n. l.). Lužická kultúra, ako súčasť komplexu popolnicových polí bola identifikovaná v druhej polovici 19. storočia Rudolfom Virchowom na základe nálezov z historického územia Lužice. Počas svojho najväčšieho územného rozmachu (okolo roku 1000 pred n. l.) zaberala takmer celú oblasť dnešného Poľska, východného Nemecka, priľahlú časť Čiech a hornaté územie Slovenska. Archeologické nálezy, ktoré lužickú kultúru charakterizujú sú žiarové hroby s milodarmi v rôznej podobe od šperkov, cez zbrane až po potraviny.

„Cieľom tejto výstavy je oboznámiť návštevníkov nielen s pohrebným rituálom, ale i spôsobom každodenného života ľudí tejto svojráznej a pre históriu Slovenska tak zásadnej kultúry. A tak múzeá spojili svoje sily, aby poskytli návštevníkom jedinečnú možnosť vidieť tie najvzácnejšie nálezy lužickej kultúry pod jednou strechou. Veľkým plusom výstavy je aj skutočnosť, že neprezentuje len samotné archeologické artefakty, ale formou diorám a trojrozmerných modelov dáva návštevníkom možnosť podrobnejšie si predstaviť spôsob života spred troch tisícročí, a tým lepšie pochopiť vývoj spoločnosti ako takej.“ priblížila archeologička Považského múzea v Žiline Mgr. Zuzana Staneková.

K výstave vznikol i katalóg, ktorý podrobne rozoberá vtedajší život. Čitateľ tu nájde základné informácie nielen o vývoji kultúry, ale aj o odievaní, stavebníctve, remeslách, vojenstve a o bronzových pokladoch objavených za rôznych okolností v teréne. Dvojjazyčný katalóg obsahuje množstvo fotografií nálezov, ktoré sú súčasťou výstavy.

Vernisáž výstavy bude v Budatínskom hrade 11. júla 2019 o 16:00.


 

24.7. - 24.11.2019  

2019_GUS_Halasova_poster.jpg

Galéria umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi

Paulína Halasová: You Deserve Art!

Vernisáž výstavy: streda, 24. 7. 2019 o 17:00
Kurátorka: Mgr. Lucia Benická – GUS

 

Premiérová výstava malieb mladej výtvarníčky zo Spiša − Paulíny Halasovej, je uvedená v rámci dramaturgického cyklu Nové mená – Nové mýty. Prezentuje expresívne figurálne maľby zo sveta fiktívnych žien: autorka rafinovane spája realizmus s komiksovou štylizáciou a ironickým odkazom na pop-kultúrny fenomén. Vystavené cykly z posledného obdobia – Mermaids Dust, Broken Utopia Parallel Dreams sú sprevádzané prierezom doterajšej tvorby v tabletoch, kde sú ucelené výbery diel z jednotlivých tvorivých období, vrátane poslednej série kresieb. Historik umenia Mgr. Jozef Ridilla charakterizuje Halasovej tvorbu z čisto výtvarného hľadiska ako „hedonistickú oslavu života a tvorby.“

Kurátorka výstavy a riaditeľka galérie Mgr. Lucia Benická uvádza projekt nasledovne:
„Názov výstavy vychádza z rovnomennej konceptuálnej maľby You Deserve Art!, ktorá patrí do série Flower Revolution (2013 – 2014). Provokujúce „heslo“ sa stalo nosnou konotáciou projektu. Diela z cyklu Parallel Dreams (2014 – 2016) spájajú komiksové príbehy so svetom žien, stierajúc hranice medzi realitou a snom. Autorka hovorí, že „v dielach sa postavy vymaňujú z pasce sociálneho statusu a žijú si svoj sen.“ Groteska o ideálnej žene, prepojenej s postavičkami animovaného seriálu Pat a Mat, je vo fantazijných maľbách cyklu Broken Utopia (2015 – 2016). Diela sú podľa autorky „ako vystrihnuté sekvencie z filmu, ktoré dokopy vytvárajú jeden ucelený príbeh a to v symbióze s novými formami umenia ako je film, či komiks.“ Najpočetnejšie je zastúpená séria malieb Mermaids Dust (2016 – 2018), kde Halasová interpretuje mýtus o dnešnej dobe a to imaginatívnym spojením živých bytostí s „dušou“ prírody, spájajúc bizarné feérie o človeku a podivuhodných bytostiach. Nosný je koncept o cykle života, „ktorý nikdy nekončí... lebo život je fantazijný svet, ktorý nemusíme vymyslieť.“

O autorke
Paulína Halasová (* 1992, Martin) od svojho ranného detstva žije v Spišskej Novej Vsi. V roku 2017 absolvovala Katedru maliarstva, Ateliér maľby u doc. Klaudie Kosziba na Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. V rokoch 2015 – 2016 bola na stáži v Ateliéri maliarstva III., Škola Michaela Rittsteina na Akadémii výtvarných umení v Prahe (CZ) a v rokoch 2012 – 2015 stážovala na Katedre scénografie Vysokej školy múzických umení v Bratislave. Popri maľbe sa venuje scénografii a kostýmovým návrhom: realizovala projekty pre Spišské divadlo a Divadlo Hviezdoslava v Spišskej Novej Vsi (2017), pre divadelný festival UM UM v Starej Ľubovni (2018) a pre divadelné predstavenie EyeKontakt v kultúrnom  centre Wave v Prešove (2019). Po štúdiách vystavovala v Galérii Miloša A. Bazovského v Trenčíne (2018) a v Šarišskej galérii v Prešove (2018).


 

24.7. - 24.11.2019  

2019_GUS_Zahady zahrady_poster.jpg

Galéria umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi

Záhady záhrady

AUTORI: Janko Alexy – Ján Berger – Daniel Brunovský – Ján Hrnčiarik – Július Jakoby – Viera Kraicová – Gustáv Mallý – Juraj Martiška – Jana Nováková – Milica Podstrelencová – Maximilián Schurmann – Jozef Sušienka – Ester M. Šimerová – Amalka Ľudmila Valenčíková

Vernisáž výstavy: streda, 24. 7. 2019 o 17:00
Kurátorka projektu: PhDr. Zuzana Gažíková - SNG

Výstava Záhady záhrady prezentuje prístup 14-tich vybraných autorov od začiatku 20. storočia po súčasnosť  k problematike záhrady ako téme v rámci žánru krajinomaľby, či scéne pre príbeh, prostrediu navodzujúcemu atmosféru, ale aj ako k výtvarnému  problému či výzve. Táto jediná alternovaná repríza je uvedená v Galérii umelcov Spiša v rámci dramaturgického cyklu TÉMA. Výber projektu do výstavného plánu nie je náhodný, ako uvádza riaditeľka Galérie umelcov Spiša a autorka výstavnej dramaturgie Mgr. Lucia Benická: „Galerijná Záhrada umenia priamo korešponduje s výstavou, ktorá je krátkym exkurzom do slovenských dejín výtvarného vnímania „ostrovov zelene“. Výber diel a autorské zastúpenie, vrátane kurátorského prístupu, ponúkajú kvalitu v rámci tematicky zameraných projektov, uvádzaných našou galériou od roku 2013.“

Kurátorka PhDr. Zuzana Gažíková zo Slovenskej národnej galérie – Galérie Ľudovíta Fullu v Ružomberku približuje východiská a koncept projektu:
„Záhrada je špecifickým útvarom, umelo organizovaným výsekom krajiny.  Je vytvorená zásahom človeka a ako kreatívny počin môže byť sama umeleckým dielom. Záhrada sa neustále mení a vytvoriť ju tak, aby bola pekná nielen v okamihu vzniku, ale aj po uplynutí istého času, či v každom ročnom alebo dennom období, si vyžaduje veľkú dávku vedomostí, ale aj tvorivosti, predstavivosti.  Spočiatku záhrady vznikali preto, aby si človek ohradil kúsok z voľnej prírody, aby sa v ňom cítil bezpečne. Neskôr sa zakladanie záhrad začalo považovať za najvyššie umenie, v ktorom sa spájala architektúra so sochárstvom i maliarstvom. V mnohých kultúrach bola záhrada považovaná za akýsi obraz raja a venovali jej patričnú pozornosť. Dokonca jedným zo siedmich divov sveta sú práve záhrady. Vo výtvarnom umení býva záhrada často témou hodnou samostatného stvárnenia, či prostredím rámcujúcim iný žáner. Môže byť ale aj laboratóriom, v ktorom si umelci vytvárajú svoju krásu a ktoré im slúži pre odskúšanie a aplikovanie určitých výtvarných názorov, postupov, smerov a štýlov.“

Výstava je realizovaná vďaka spolupráci so SNG – Galériou Ľudovíta Fullu a Spoločnosťou Kolomana Sokola. Vzhľadom takmer k storočnému diapazónu zastúpených autorov sú prezentované diela nielen zo súkromných zbierok a majetku autorov, ale hlavne zo zbierkových fondov významných pamäťových inštitúcií na Slovensku: Slovenská národná galéria, Stredoslovenská galéria, Nitrianska galéria, Liptovská galéria P. M. Bohúňa, Považská galéria, Východoslovenská galéria. 

K výstave je vydaný originálny rovnomenný katalóg a  edukatívna pomôcka − Sprievodca výstavou, ktorá poslúži ako doplňujúci informačný materiál tak pre dospelého návštevníka, ako aj pre školské skupiny.


 

24.7. - 24.11.2019  

2019_GUS_Marencin.jpg

Galéria umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi

Hommage à Albert Marenčin / Pocta Albertovi Marenčinovi

Vernisáž výstavy: streda, 24. 7. 2019 o 17:00
Kurátor: Juraj Mojžiš

„Koláž je pre mňa hrou – hrou fantázie a náhody, jedným z výrazových prostriedkov poézie, podobne ako báseň. Je to na rozdiel od slovesnej podoby poézie poézia vizuálna, obrazová. Nie je ilustráciou básne, je sama básňou. Robím koláž tak, ako sa vykladá pasians. Neviem nikdy dopredu, ako sa skončí. To ma na nej vzrušuje: povedal by som, že hra je pre mňa dôležitejšia ako výsledok.“  Albert Marenčin

Výstava Hommage à Albert Marenčin / Pocta Albertovi Marenčinovi, premiérovo uvedená v rámci dramaturgického cyklu Profily, predstavuje príbeh koláží, ako aj života a diela významnej osobnosti kultúrneho života. Albert Marenčin je jedným z najznámejších a najvýznamnejších predstaviteľov surrealizmu, ktorý sa na Slovensku pod pojmom „nadrealizmus“ začal rozvíjať v prvej polovici 20. storočia. Tento všestranný umelec pôsobil na poli slovenského umenia ako prozaik, básnik, esejista, scenárista, dramaturg, dramatik, publicista, prekladateľ a výtvarník.  Jeho koláže sú zastúpené v zbierkach Galérie Mesta Bratislavy, Galérie umenia Nové Zámky, Oravskej galérie v Dolnom Kubíne a v majetku súkromných zberateľov. Vernisáž sa uskutoční v predvečer Marenčinových nedožitých 97 narodenín.  

Vybrané cykly koláží sprevádzajú ukážky kníh a fotografických záberov zo súkromných archívov jeho synov. Autorove koláže sa vyznačujú kompozičnými zvláštnosťami i príbuznosťami, ktoré v divákovi evokujú naratívne postupy románov − koláží Maxa Ernsta. Nezjednocuje ich idea konjunktívneho celku, naopak príznačnou je provokatívna nesúvislosť, grotesknosť a absurdnosť v lautréamontovskom význame.

Albert Marenčin navštívil Galériu umelcov Spiša rok po nežnej revolúcii v novembri 1990 na ojedi-nelom podujatí  II. celoslovenské stretnutie mladých teoretikov a historikov umenia (Seminár rôznych druhov umenia), kde prezentoval československý surrealizmus a tendencie v 60. rokoch 20. storočia spolu s Karolom Baronom a Vladimírom Popovičom.

O AUTOROVI

Albert Marenčin sa narodil 26. 7. 1922 v Bystrom nad Topľou na východnom Slovensku. Po absolvovaní gymnázia v Prešove (1940) študoval na Univerzite Komenského v Bratislave odbor slovenčina − francúzština (1940 – 1944). Ako partizán sa zúčastnil Slovenského národného povstania (1944). Po vojne získal štipendium na štúdium v Paríži, paralelne na Sorbonne, na Vysokej škole politickej a na Vysokej škole filmovej IDHEC (1944 – 1948). Súčasne bol činný ako redaktor a hlásateľ československého vysielania Francúzskeho rozhlasu. Po návrate nastúpil v pozícii dramaturg a scenárista do Československého štátneho filmu v Bratislave na Kolibe (1949 –1972). V 50. rokoch 20. storočia napísal niekoľko interne oceňovaných scenárov, z ktorých však bola realizovaná iba adaptácia Kalinčiakovej Reštavrácie. Úspech filmu Pieseň o sivom holubovi delegoval Alberta Marenčina na čelo jednej z dramaturgických skupín, v ktorej vznikli podstatné diela slovenskej novej vlny. Po auguste 1968 v rámci normalizačných politických čistiek bol vyhodený z práce vo filme a po nedobrovoľnej pauze sa zamestnal ako odborný pracovník Slovenskej národnej galérie (1972 – 1986).
Po novembri 1989 postupne začali vychádzať jeho literárne práce, pripravil desiatky individuálnych výstav koláží a v roku 2013 vydal album koláží Trinásť do tucta  v limitovanom náklade 19 autorských exemplárov.
Je držiteľom viacerých slovenských a francúzskych štátnych ocenení a vyznamenaní.
Zomrel 9. 3. 2019 vo veku 96 rokov.


 

24.7. - 24.11.2019  

2019_GUS_Akvizicie.jpg

Galéria umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi

Top akvizície 2017 - 2018

AUTORI: Emil Alexay-Olexák, Slavomír Durkaj, Rudolf Hofer, Eduard Hriňák, Zdeněk Jeřábek, Roland Neupauer, Viktor Olgyai, Veronika Rónaiová, Mária Rudavská, Viliam Slaminka, Peter Smik, Imrich Svitana, Eugen Szepesi-Kuszka, Simona Štulerová, Amalka Ľudmila Valenčíková, Vladimíra Weiss

Vernisáž výstavy: streda, 24. 7. 2019 o 17:00
Kurátorka projektu: Mgr. Mária Šabľová – GUS

Výstava v rámci dramaturgického cyklu Zbierka prezentuje 29 diel od 16 vybraných autorov, ktoré boli nadobudnuté v r. 2017 – 2018 a to v generačnej rozdielnosti, ako i v rôznych druhoch a žánroch. V tomto období galéria získala celkom 169 diel od 44 autorov. Výstava konfrontuje umenie datované na prelomoch 19. a 20. storočia a 20. a 21. storočia, v kontexte regiónu Spiša a východného Slovenska.

Najstaršiu generáciu zastupuje Emil Alexay-Olexák (1891 – 1949), ktorý svojimi dielami zobrazil krajinu v okolí Prakoviec, kde isté obdobie žil. Krajinomaľbe sa venoval i jeho strýko Eduard Hriňák (1856 – 1917). Do 20. rokov 20. storočia datujeme diela Viktora Olgyaia (1870 – 1929), pre ktorého tvorbu je charakteristické zobrazenie krajiny. Rovnaký motív – spišská krajina je typický pre Eugena Szepesiho-Kuszku (1885 – 1948), rodáka zo Spišskej Novej Vsi. U súčasníkov je grafika zastúpená dielom Zdeňka Jeřábka (1930), aktom zobrazujúcim v detailoch ženskú postavu. Sakrálny motív blahorečenia je v maľbe Veroniky Rónaiovej (1951). Sochou Priestor v skalách sa Mária Rudavská (1941 – 2019) vracia ku koreňom človeka, k prírode, ktorú mala vo veľkej úcte. V komornej plastike Miss kamera od Imricha Svitanu (1944) vidíme jedinečnú presnosť tvarov. Predstaviteľ mladej generácie súčasných umelcov Roland Neupauer (1980) uvoľneným, expresívnym rukopisom zachytáva zmyslové pôsobenie okolia a necháva prehovoriť farbu, gesto a emócie. Slavomír Durkaj (1976) poukazuje na znečisťovanie životného prostredia, čím dochádza ku konfliktu medzi prírodou a modernou civilizáciou. Viliam Slaminka (1985) kladie dôraz na jednoduchosť, tvarovú štylizáciu a farbu, a to s vtipom a hravosťou. Simona Štulerová (1987) vytvára štylizovaný svet geometrických  tvarov krajinných celkov, kde človeka nahrádzajú prírodné detaily: dominuje konflikt prírody a civilizačno-kultúrneho prostredia. Amalka Ľudmila Valenčíková (1980) sa venuje zobrazeniu ženského sveta a svojich pocitov: vystavené tapisérie zobrazujú mužské torzá formou textilných reliéfov. Vladimíra Weiss (1987) v diele Matrioška používa segmenty irónie a zveličenia. Séria malieb Slnenie nás vťahuje priamo do obrazu a vďaka hrubo natretej silikónovej farbe a akrylu diela vytvárajú ilúziu objektu. Plastika Rudolfa Hofera (1951) abstraktne zachytáva pohyb, ktorý je vyjadrený jednoduchým zatočením hranola. Dielo Misa II. Petra Smika (1968) vzniklo pretavením do novotvaru – a to obrátenej strany misy s duševným, nie hmotným pokrmom. Dielom Food box sa autor snaží uvažovať nad každodennými povinnosťami, ktoré prirovnáva ku škatuľkám, predstavujúcim vír života.

Výstavu v kurátorskej koncepcii galerijnej historičky Mgr. Márie Šabľovej sprevádza hravý Sprievodca výstavou, ktorý bol v rámci zhodnotenia nových akvizícií vydaný Galériou umelcov Spiša. Súčasťou inštalácie je slide-show všetkých nadobudnutých zbierkových predmetov v uvedenom období.


 

30.7. - 20.10.2019  

Zóna 22 minút.jpg

Liptovská galéria P.M.Bohúňa v Liptovskom Mikuláši

Zóna 22 minút 50,28 sekundy

Diela a archiválie Michala Kerna ako báza pre úvahy o krajinnom umení v Strednej Európe
Kurátori výstavy: Daniela Čarná, Richard Gregor
Vernisáž výstavy: 30. 7. 2019 o 16:30

Zóna 22 minút 50,28 sekundy (čas, ktorý uplynie medzi svitaním alebo západom slnka od najvýchodnejšieho po najzápadnejší bod Slovenska) je prvým z projektov LGPMB, v ktorom sa snažíme podchytiť a zároveň workshopovým spôsobom zverejniť všetky úrovne galerijnej práce. Tvorba a príbeh Michala Kerna (1938-1994), popredného predstaviteľa slovenského konceptuálneho a krajinného umenia, je jedinečnou výzvou pre vznik samostatnej pamäťovej a prezentačnej zóny v rámci verejnej galérie nášho formátu.
Projekt zahŕňa rôzne úrovne činnosti, ktoré ďaleko presahujú rámce a kapacity tejto výstavy.
Výskum sa netýka iba samotnej Kernovej tvorby, jej analýzy a kontextualizácie, ale tiež medzinárodného mapovania jeho kontaktov s českými, poľskými a ruskými umelcami, v čom bol na slovenské pomery ojedinelým zjavom. Diela, archiválie i špecializovaná novozostavená sekcia galerijnej knižnice budú dlhodobo k dispozícii rôznym typom bádateľov. Prezentáciou sa snažíme ukázať potenciál, ktorý Kernova tvorba má. Nejde o výstavu uzatvárajúcu doterajšiu prácu, ale o otvorenie čo najväčšieho počtu kapitol na spracovanie. Publikačná činnosť, ktorá bude počas ďalších rokov nasledovať, sa zameria na staršie a novšie texty o autorovi. Samostatne sa budeme venovať autorovým vlastným textom, najmä denníkovým záznamom. Popularizácia je súčasťou projektu od samotného začiatku, t.j. aj aktuálnu výstavu chystáme s ohľadom na všetky typy a rôzne preferencie divákov. Niekoľkoročnú systematickú akvizíciu diel Michala Kerna považujeme za záchrannú, preberáme tiež zodpovednosť za ich konzervovanie a reštaurovanie, keďže vo väčšine prípadov sa jedná o práce na papieri, alebo inak krehké diela.
Michal Kern svoju tvorbu, ovplyvnenú konceptuálnym a akčným východiskom, trvalo ukotvil v prírode. Priamo do nej vstupoval prostredníctvom akcií realizovaných väčšinou osamote. Poukazoval na prírodné dianie v jeho často takmer nepovšimnutej, zdanlivo všednej až banálnej každodennosti. Hľadal možnosť ako zanechať v prírode odkaz, efemérnu stopu, „ktorú by príroda prijala“. Vďaka nadčasovosti môže byť jeho tvorba práve dnes aktuálnym príspevkom do diskusie o riešení ekologických hrozieb. Zároveň sa stáva znovuobjavenou inšpiráciou pre mladú a strednú generáciu autorov, ktorí na odkaz osobností konceptuálneho umenia, a aj Michala Kerna, vedome nadväzujú.
Výstava predstavuje špecifickú autorskú poetiku Michala Kerna prostredníctvom výberu diel z jeho pozostalosti. Popri fotografických záznamoch akcií, ktoré často kombinoval s autorskými textami, ukazuje aj menej známu polohu jeho tvorby cez kresby, štúdie, v ktorých zaznamenával svoje myšlienky a akcie.
Výber vystavených diel vychádza zo zámeru Liptovskej galérie Petra Michala Bohúňa obohatiť svoj zbierkový fond o ťažiskové diela z autorovej pozostalosti.


 

30.7. - 25.10.2019  

Kaštieľ a archeopark Hanušovce nad Topľou

Kovaľu, kovaľu, ukuj mi koníčka

Etnografická výstava predstaví tradičné slovenské remeslo – kováčstvo.


 

1.8. - 18.10.2019  

Múzeum holokaustu v Seredi, SNM

Genocída Rómov počas holokaustu

Výstava pri príležitosti pamiatky na obete genocídy Rómov. Spomienka na udalosti z noci 2. na 3. augusta 1944, kedy pri likvidácii Cigánskeho tábora v Auschwitz-Birkenau nacisti zavraždili takmer tritisíc mužov, žien a detí.


 

2.8. - 3.11.2019  

Kaštieľ Stropkov

Sila fotografie: každodenný život v „starom Stropkove“

Výstava prostredníctvom jedinečných fotografií dokumentuje spoločenský, politický, kultúrny i všedný život v Stropkove v 20. storočí.


 

15.8. - 31.10.2019  

Orest Dubay.jpg

Vihorlatské múzeum v Humennom

Orest Dubay − 100. výročie narodenia umelca

Pri príležitosti 100. výročia narodenia významného výtvarníka a pedagóga, národného umelca Oresta Dubaya, rodáka z obce Veľká Poľana (okres Snina), pripravilo Vihorlatské múzeum v Humennom výstavu výberu z bohatej tvorby autora. Slávnostná vernisáž výstavy Orest Dubay spojená s prezentáciou knižného titulu pod rovnomenným názvom sa koná dňa 15. augusta 2019 so začiatkom o 16. hodine v koncertnej sieni Vihorlatského múzea v Humennom (Realizované s finančnou podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín).

Orest Dubay (15. 8. 1919 Veľká Poľana – 2. 10. 2005 Bratislava) – grafik, maliar, sochár, ilustrátor a pedagóg patril k významným osobnostiam zakladateľskej generácie slovenských grafikov. Absolvoval odbor kreslenia na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave. Pedagogicky pôsobil na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, neskôr ako rektor Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. Na domácej a zahraničnej výtvarnej scéne autor aktívne pôsobil od roku 1941. Bol členom niekoľkých zoskupení výtvarníkov a nositeľom významných domácich i zahraničných ocenení. V rokoch 1988 −1989 venoval Orest Dubay rozsiahly súbor takmer 800 výtvarných diel Vihorlatskému múzeu (vtedy Vlastivednému múzeu) v Humennom ako inšpiratívny dar múzeu v rodnom kraji. Od roku 1994 nesie múzejná galéria čestný názov Galerijná sieň Oresta Dubaya. Vihorlatské múzeum si v tomto roku zároveň pripomína 25 rokov existencie Galerijnej siene Oresta Dubaya na svojej pôde.

Aktuálne vystavovaná výtvarná kolekcia pochádza zo zbierok Vihorlatského múzea v Humennom a predstavuje časť z darovaného súboru autorských prác. Výstava ponúka diela z rozsiahlej grafickej tvorby a maľby, bohato zastúpená je úžitková grafika (exlibris, poštové známky), ukážky ilustrácií, ideové návrhy diel a trojrozmerné výtvarné diela − plastiky z kameňa, dreva, porcelánu a sadry. Prierezovú autorskú výstavu dopĺňajú zapožičané rodinné fotografie, osobné predmety autora a výtvarné diela súčasných autorov rodiny Dubayovcov.

Posledná súborná výstava diel Oresta Dubaya vo Vihorlatskom múzeu v Humennom sa konala v roku 2009 pri príležitosti nedožitého autorovho jubilea deväťdesiatich rokov. V roku 2016 a 2017 prezentovalo múzeum dve komorné výstavy grafických diel autora pod názvom O večnej túžbe človeka... Grafika I. a Grafika II. Autorov umelecký a ľudský odkaz v rámci osláv 700. výročia prvej písomnej zmienky o meste Humenné ocenilo mesto v roku 2016 udelením Ceny mesta Humenné. Výstava Orest Dubay potrvá vo Vihorlatskom múzeu v Humennom do 31. októbra 2019. Sprievodné podujatia k výstave pre verejnosť a školskú mládež pripravuje Vihorlatské múzeum v Humennom do konca tohto roka.


 

15.8. - 29.11.2019  

Bacskai Béla.png

Hradné múzeum vo Fiľakove - galéria Mestského vlastivedného múzea

Velikáni Novohradu – život a tvorba Bélu Bacskaiho

Na akademického maliara Bélu Bacskaiho (1935 Prša – 1980 Husiná) spomíname ako na jedného z velikánov Novohradu, jeho význam však prekračuje hranice regiónu. Narodil sa v Prši, v obci neďaleko Fiľakova. Akademické vzdelanie nadobudol na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave v odbore monumentálnej maľby. Svoj život však prežil tu v novohradských a gemerských dedinách – v Prši, Novej Bašte a Husinej. Vo Fiľakove určitý čas pracoval v závode Kovosmalt ako kovomodelár a kovolejár, práve toto obdobie ho inšpirovalo namaľovať množstvo obrazov s pracovnými výjavmi. Zomrel náhle v najproduktívnejšom veku svojho života, ale napriek tomu zanechal po sebe množstvo výtvarných diel - olejomaľby, akvarely, grafiky, kresby a plastiky, ktoré sa nachádzajú vo viacerých múzeách a galériách na Slovensku, ako aj v súkromných zbierkach.

Vo svojej tvorbe sa Bacskai prvotne inšpiroval rodnou krajinou, v ktorej bola zakorenená celá jeho podstata, a ktorá mu slúžila k vytvoreniu maliarskeho rukopisu, dosahujúceho vysokú výtvarnú úroveň. Lásku a duševnú spätosť s rodnou krajinou pretavil do svojich obrazov. Do podstaty krajiny najintenzívnejšie vnikol v posledných rokoch svojho života. Svedčia o tom jeho akvarely a olejomaľby, v ktorých sa prejavuje monumentalita a dynamizmus spolu s autorovým osobitým priestorovým videním. Ďalšiu kategóriu tvoria už hore uvedené obrazy s pracovnými námetmi z továrenského prostredia, ktoré znamenali pre umelca výzvu. Aj v tejto téme dosiahol výrazné výsledky, najmä v štylizovaní tvarov a zachytení dynamiky pohybov. Vystavené diela doplňujú kresby - skice a štúdie, ktoré sú len ukážkami z veľkého množstva študijného materiálu, ktorý umelec zanechal a ktoré nám umožňujú nahliadnuť do jeho tvorivého procesu. Osobné predmety a fotografie zas vypovedajú o autorovom živote a zároveň evokujú jeho osobnú prítomnosť.

Výstava predstaví výber z Bacskaiho tvorby zo zbierok Novohradského múzea a galérie a Hradného múzea vo Fiľakove, doplnený dielami, osobnými predmetmi a fotografiami z jeho rodného domu, ktoré zapožičala Obec Prša. Vernisáž, ktorá sa uskutoční 15.8.2019 o 16:30 hodine v galérii Mestského vlastivedného múzea vo Fiľakove, bude zahájením série podujatí XXIX. Palóckych dní a Dní mesta Fiľakovo. Kurátorkou výstavy, sprístupnenej do 29. novembra, je Andrea Németh Bozó, historička umenia NMG.


 

16.8. - 30.11.2019  

Pocta slobode.jpg

Hrad Devín

Pocta slobode

Múzeum mesta Bratislavy – NKP Hrad Devín pripravilo výstavu Pocta slobode venovanú vzniku, trvaniu a pádu železnej opony. Výstave dominuje veľkorozmerná fotografia z podujatia Ahoj Európa! (na obrázku), ktorým Bratislavčania tento totalitný relikt zrušili. Autorom výstavy je Ladislav Snopko.

Výstava bude sprístupnená počas koncertu Pocta slobode 16. 8. 2019 od 17:30 do 19:30 na vyhliadke stredného nádvoria pre návštevníkov koncertu.
Prístupná pre širokú verejnosť bude počas otváracích hodín hradu Devín až do konca novembra 2019.

Hrad Devín stojaci na sútoku Dunaja a Moravy má v dejinách nezameniteľné miesto. Dvakrát vo svojej histórii bol súčasťou najvýznamnejšej hranice deliacej Európu. Prvýkrát
v dobe Rímskeho impéria na začiatku letopočtu (od prvej polovice 1. storočia
do 5. storočia n. l.) tu takmer štyristo rokov viedlo legendárne Limes Romanus, hranica, ktorou sa antická civilizácia bránila proti nájazdom barbarov. Druhýkrát v rokoch 1948 až 1989 tu stála železná opona. Vojakmi strážená bariéra z ostnatého drôtu, ktorou totalitný blok socialistických krajín žijúcich v područí Zväzu sovietskych socialistických republík násilne bránil odchodu svojich občanov do slobodného a demokratického sveta západnej Európy.


 

22.8. - 18.10.2019  

Hrady kráľa Mateja.jpg

Vlastivedné múzeum v Galante

Hrady kráľa Mateja

Vernisáž výstavy sa koná 22. augusta 2019 o 16.30.

Trnavský samosprávny kraj a Vlastivedné múzeum v Galante Vás pozývajú na výstavu „Hrady kráľa Mateja “, ktorú pripravilo v spolupráci s Maďarským národným múzeom - Múzeom kráľa Mateja vo Vyšehrade. Putovná výstava vznikla v roku 2018, ktorý bol v Maďarsku vyhlásený ako pamätný rok kráľa Mateja pri príležitosti 560. výročia zvolenia Mateja Korvína za uhorského kráľa. Kurátorom výstavy je Gergely Buzás, archeológ a riaditeľ múzea vo Vyšehrade. Výstava v piatich jazykoch (maďarsky, nemecky, anglicky, slovensky a rumunsky) predstavuje kráľa Mateja a jeho hrady ako reprezentatívne panovnícke sídlo. Matej Korvín (1443 - 1490 ) sa do dejín zapísal ako vzdelaný a osvietený panovník, vďaka ktorému sa rozšíril humanizmus a renesancia, keď v roku 1465 založil v Bratislave Universitu Istropolitanu (známejšiu ako Academia Istropolitana), prvú univerzitu na území Slovenska. Zároveň bol však dobyvateľom a vojenským stratégom, ktorý si musel udržať rešpekt. Hrady mu tak poskytovali nielen strechu nad hlavou, ale zároveň svojou veľkosťou a výzdobou prezentovali jeho bohatstvo a moc. Okrem hradov sa výstava zameriava na strategicky a historicky významné miesta a ľudí, ktorí ho tvorili a obývali – šľachtu, poddaných a duchovenstvo, aby mal návštevník ucelenú predstavu o živote v 15. storočí. Zaujímavé informácie a dobové fakty sú prezentované prostredníctvom virtuálnych rekonštrukcií a makiet. Okrem samotnej výstavy múzeum usporiadalo aj tematickú výtvarnú súťaž v dvoch kategóriách, ktorej sa zúčastnilo množstvo škôl z celého okolia. Víťazné práce budú súčasťou výstavy a dajú možnosť nazrieť, ako si na rozdiel od odborníkov predstavuje dobu stredoveku mladá generácia.


 

30.8. - 10.11.2019  

Ovčáček.jpg

Tatranská galéria v Poprade

Eduard Ovčáček – Expozícia univerza

Kurátor výstavy: PhDr.Jiří Jůza, riaditeľ GVUO v Ostrave
Vernisáž výstavy: 30. augusta 2019 o 17:00

Výstava Expozícia univerza predstaví tvorbu Eduarda Ovčáčka (1933), jednej z významných osobností česko-slovenskej umeleckej scény, ktorý sa osobne zúčastní vernisáže. Výstava vznikla na základe spolupráce Tatranskej galérie s Galériou výtvarného umenia v Ostrave(GVUO) a s autorom. Diela pochádzajú z depozitu GVUO a súkromného majetku autora.

Eduard Ovčáček sa narodil 5. marca 1933 v Třinci. 1957-1963 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (prof. P. Matejka), roku 1962 ako hosť na Vysokej škole umeleckopriemyslovej v Prahe. Už koncom 50. rokov bol členom skupiny Kroky a jedným z iniciátorov vzniku nezávislej bratislavskej skupiny výtvarníkov orientovaných na informel. V období rokov 1959 – 1964 patril medzi iniciátorov bratislavských Konfrontácií (s Milošom Urbáskom), ktoré znamenali nástup slovenskej štrukturálnej abstrakcie. Začiatkom šesťdesiatych rokov sa Eduard Ovčáček zapísal významným vkladom do dejín českej školy štrukturálneho symbolizmu, zároveň zohral významnú úlohu pri prenose impulzov z pražského prostredia do Bratislavy. Medzi rokmi 1963 – 1964 sa podieľal na výstavách skupiny Parabola a tu prezentoval svoje prvé letristické práce – objekty, prepaľované koláže, štrukturálne grafiky a paralelne písal fónické a vizuálne texty. V roku 1967 sa podieľal na vzniku Klubu konkrétistov. Maľby zo začiatku 60. rokov sa radia do širšieho prúdu českého informelu. Podstatnú skupinu tvoria diela patriace do kontextu európskeho lettristického hnutia a predstavujú v českom horizonte jeden z najzásadnejších umeleckých objavov, rovnako oceňovaných aj vo svete. Ovčáček využíva kovové typy písmen k deštrukcii plochy, v ktorej sa otvárajú ďalšie obsahové štruktúry.

Získal množstvo ocenení o odbore voľná grafika v Čechách aj v zahraničí /Grand prix hlavného mesta Prahy, 1.cena mesta Namur v Belgicku/. Od roku 1993 je členom SVU Mánes v Prahe a od roku 2001 Združenia českých umelcov a grafikov Hollar. V súčasnosti je profesorom na Ostravskej univerzite, kde vedie ateliér voľnej grafiky. Žije a pracuje v Ostrave. Pre jeho tvorbu je príznačná všestrannosť, pôsobenie v rôznych oblastiach umenia, intenzívny záujem o nové médiá a chuť experimentovať. Patrí k priekopníckym osobnostiam štrukturálnej grafiky, lettrizmu a konštruktivizmu.

Ostravsko nemá príliš veľa umelcov, ktorí by sa tak výrazným spôsobom zapísali do povojnových dejín umenia, ako je to v prípade Eduarda Ovčáčka. Jeho dôležitosť v československom, ale aj medzinárodnom meradle spočíva v konkrétnych výsledkoch tvorby, ale aj v spôsobe aktívneho života s čistým svedomím, kde nám je povzbudivým príkladom.

Pre Tatranskú galériu, výtvarnú obec, ale aj širokú kultúrnu verejnosť  je táto výstava veľkým prínosom a významným podujatím. Obzvlášť si ceníme osobnú účasť na vernisáži tohto významného umelca.


 

2.9. - 13.12.2019  

Zábavná grafika.jpg

Vihorlatské múzeum v Humennom

Zábavná grafika

Vihorlatské múzeum v Humennom pod názvom Zábavná grafika predstavuje vzdelávací cyklus pre žiakov základných škôl v oblasti výtvarného umenia. Vzdelávací program prebieha od začiatku septembra do 13. decembra 2019 ako súčasť múzejných aktivít, ktorými Vihorlatské múzeum, s odkazom na tvorbu významného grafika a maliara, národného umelca Oresta Dubaya, rodáka z regiónu, nadväzuje na myšlienku ochrany a prezentácie rôznorodých prejavov umenia v rámci prebiehajúcich Dní európskeho kultúrneho dedičstva 2019.

Vzdelávací cyklus je situovaný vo výstavných priestoroch Galerijnej siene Oresta Dubaya Vihorlatského múzea v Humennom s aktuálne inštalovanou prierezovou výstavou diel Oresta Dubaya. Inšpiratívne kulisy pre účastníkov tvorivých dielní vytvárajú prezentované diela grafickej tvorby a maľby, úžitkovej grafiky (exlibris, poštové známky), ilustrácií, ideových návrhov diel a plastík z kameňa, dreva, porcelánu a sadry, doplnené rodinnými fotografiami, osobnými predmetmi autora a výtvarnými dielami súčasných autorov rodiny Dubayovcov. Lektorkou tvorivých dielní je historička umenia Vihorlatského múzea v Humennom Mgr. Dana Kataniková, kurátorka výstavy Orest Dubay a autorka rovnomennej publikácie o živote a tvorbe umelca.

V konkrétnych témach je vzdelávací cyklus venovaný prezentácii grafického umenia ako jedného z najprogresívnejších foriem výtvarného prejavu v spojení s autorskou kreativitou a rôznorodými postupmi a technológiami. Obsahovo sa projekt zameriava na zoznámenie sa s alternatívnymi postupmi tvorby grafického výtvarného diela. Na tvorivom stretnutí spoznajú žiaci jednotlivé grafické diela prostredníctvom rozmanitých hier a zaujímavých grafických postupov (rytie, rezanie, nanášanie farbiva, odtláčanie a pod.). Súčasťou programu tvorivých dielní je prednáškový výklad, prehliadka výstavy a tvorivá časť.

Cieľom vzdelávacieho cyklu tvorivých výtvarných dielní je predstaviť grafiku ako výtvarno-komunikačné médium a pomocou výtvarného výrazu rozvíjať detskú kreativitu, fantáziu a vzťah k umeniu. Podujatie zároveň dopĺňa múzejnú výstavu pod názvom Orest Dubay pri príležitosti 100. výročia narodenia umelca a je symbolickým spojením s tvorbou a odkazom umelca na spoločenský význam umenia, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou zdieľaného kultúrneho dedičstva.


 

3.9. - 3.12.2019  

Galéria plná hudby 2019.jpg

Galéria umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch

Galéria plná hudby 2019

Cyklus komorných koncertov...


 

4.9. - 29.11.2019  

Obnovené reštaurovaním.jpg

Mestské múzeum Zlaté Moravce

Obnovené reštaurovaním. Reštaurátorské práce Mgr. Lívie Šumichrastovej v múzeu

Zbierkové predmety múzejnej a galerijnej hodnoty, ktoré poznačil zub času „zachraňuje“ v Ponitrianskom múzeu takmer tridsať rokov reštaurátorka Lívia Šumichrastová. Pri príležitosti otvorenia Dní európskeho kultúrneho dedičstva predstaví výber z jej prác výstava Obnovené reštaurovaním, ktorá bude otvorená v priestoroch Mestského múzea v Zlatých Moravciach.

V múzeu sú uložené predmety umeleckej a historickej hodnoty. Získali, ale i získavajú sa zberom, kúpou, darom a pod. Častokrát sú nadobudnuté predmety znehodnotené zlým spôsobom zaobchádzania s nimi, neodbornou starostlivosťou, či uskladnením v nevyhovujúcich podmienkach. O ich navrátenie do pôvodného stavu bez toho, aby sa znížila ich originálna podstata sa stará reštaurátor. V Ponitrianskom múzeu „zachraňuje“ takmer tridsať rokov zbierkové predmety, ktoré poznačil zub času, Lívia Šumichrastová, ktorá vyštudovala reštaurovanie pod vedením prof. Jána Gazdíka na SUPŠ v Bratislave. Zo začiatku sa v múzeu venovala viac výtvarným prácam a tvorbe propagačných materiálov. Po ukončení štúdia na Výtvarnej katedre UKF v Nitre sa od roku 2008 prednostne venuje reštaurovaniu polychrómových drevených plastík a obrazov na nosičoch plátno a drevo. Spolupracuje i s odbornými pracovníkmi pri vyhotovovaní kresbovej dokumentácie do archeologických nálezových správ.


 

5.9. - 19.10.2019  

Pertu No 13.jpg

Galéria umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch

Pertu No. 13 – Endre Tót – Monogramista T.D

Kurátor: Helena Markusková

Trinásty ročník dlhodobého projektu PERTU nadväzuje na jeho ťažiskový program, zameraný na hľadanie analógií v súčasnom slovenskom a maďarskom výtvarnom umení. Pokračuje v skúmaní náhodných paralel v tvorbe výrazných osobností, ktoré sú založené na názorovej, štýlovej, tematickej či generačnej príbuznosti. Vytvára tak jedinečný komunikatívny priestor pre dialóg dvoch kultúr a objavenie nových súvislostí. Po pilotných ročníkoch hľadajúcich svoju tvár (1993, 1995) a krátkej prestávke, Helena Markusková zahájila v roku 1999 program hľadania analógií. V  nasledujúcich rokoch projekt postupne prešiel naprieč slovenskou a maďarskou scénou. V rámci neho sa doteraz stretli: László Fehér a Martin Knut (1999), Milan Bočkay a Gyula Pauer (2001), Július Koller a Sándor Pinczehelyi (2003), Ádám Kéri a Juraj Meliš (2005), Peter Bartoš a Tamás St.Auby (2007), Klára Bočkayová a Zsófia Pittmann (2009), Juraj Bartusz a István Nádler (2011), Károly Hopp-Halász a Peter Rónai (2013), Milan Dobeš a János Fajó (2015), Emese Benczúr a Emőke Vargová (2017).

Aktérmi aktuálneho ročníka sú ťažiskové osobnosti konceptuálneho a neokonceptuálneho umenia: Endre Tót (1937) a Monogramista T.D (Dezider Tóth, 1947). V ich odlišne zameranej tvorbe sa objavuje rad analogických tém a postupov vyrastajúcej z podobnej spoločensko-historickej skúsenosti. Hoci sa nikdy nestretli spája ich všestrannosť, hravosť, humor, jemná irónia, záľuba vo výtvarných experimentoch, paradoxoch a vizuálnych metaforách. Výstava je koncipovaná ako komunikatívna hra s prvkami retrospektívy – kde jednotlivé témy týchto  originálnych poetík sa vzájomne dopovedajú. Prevedie návštevníka od začiatku 70-tych rokov po súčasnosť – zdôrazňujúc styčné body tvorby. Medzi nimi: rolu mail artu ako formy komunikácie v totalitnej dobe, formovanie identity a individuálnej mytológie umelcov, problém prázdnoty a Ničoty, paradoxy obrazu, vzťah dejín (umenia) a vlastnej tvorby, vizuálneho a verbálneho, banálneho a vznešeného, existenciálneho a transcendentálneho.

Endre Tót sa presadil na medzinárodnej scéne mail artovými dielami (1971). Významný predstaviteľ maďarskej neoavantgardy sa v rokoch 1970–71 rozišiel s maľbou, začal sa zaoberať s pojmovým umením. V rýchlom slede vznikli jeho nosné série: Nič, Dažďové-obrazy, Radosti, Zéra, prvé autorské knihy a pečiatky.  Realizoval prvé pouličné akcie v Ženeve (1976), po ktorej nasledovali ďalšie. V rokoch 1978 – 79 získal štipendium DAAD v Západnom Berlíne. Od roku 1980 žije v Kolíne nad Rýnom. K maľbe sa vrátil v roku 1987. Zúčastnil sa radu významných medzinárodných výstav (Bienále v Paríži, 1971, Livres d´Artistes, Centre G. Pompidou, Paríž, 1985, Fluxus in Deutschland, 1962–92, 1995, Aspekte/Positionen: – 50 Jahre Kunst aus Mitteleuropa 1949 – 1999, Museum Moderne Kunst Stiftung Ludwig, Viedeň, 1999, Protest & Survive, Whitechapel Art Gallery, London, 2000, Eye on Europe – 1960 to Now, Museum of Modern Art New York, 2006). Je nositeľom Munkácsyho ceny (2006) a Kossuthovej ceny (2009).   

Monogramista T.D upozornil na seba na 1. otvorenom ateliéri organizovaným Rudolfom Sikorom (1970). V 70-tych rokoch sa zúčastnil kolektívnych akcií v rámci alternatívnej scény (Symposion I.–III., 1974–76), organizoval výstavy vo svojom byte (1976–77). Vznikli viaceré jeho kľúčové série: Ochrana prírody (1970–1984), Banality (1974–82), Názorné pomôcky (1976–77), Partitúry (1976–78). V rokoch 1979–1986 zahájil tematicky zamerané interpretačné „cvičenia“: 9. mesačné majstrovstvá Bratislavy v posune artefaktu. V období 1991–2015 pôsobil na Vysokej škole výtvarných umení. V rokoch 1991–2004 bol členom skupiny A – R. Vystavoval doma i v zahraničí (Operation Collages, Galerie Camonille, Brusel, 1979, Other Child Book, Cultural contreras fonapas, CIC, Mexico City, 1980, Conterporary Eastern European Artists Books, Franklin Furnace, New York, 1982, Begegnung Ost-West, Ulm Hallen-Donaubastion, Ulm, 1989, Les Artistes tchéques et slovaques 1960–1990, Museé du Luxembourg, Paríž, 1990, Apelación, EXPO, Sevilla, 1992, Artist of Central and Eastern Europe, Mattress Factory, Pittsburgh, 1995).


 
Pertu No. 13 – Endre Tót – Monogramista T.D DT_ET_web.pdf DT_ET_web.pdf (1.1 MB)

5.9. - 20.10.2019  

Krajské múzeum v Prešove

Storočie s ľaliou

Sto rokov slovenských skautských oddielov.

Vernisáž výstavy sa uskutoční 5. septembra o 17:00.


 

5.9. - 31.10.2019  

Galéria SPP, Bratislava

Zakreslené zápisky

Od štvrtka 5. septembra si môžete v Galérii SPP pozrieť najnovšiu tvorbu scénografa, výtvarníka, ilustrátora a grafika v jednej osobe – Fera Liptáka. Výstava s názvom Zakreslené zápisky je voľne prístupná do 31. októbra 2019.
Fero Lipták má v umeleckom svete originálny pohľad na svet a jeho kreativita nemá hraníc. Svoju inšpiráciu nachádza vo všedných veciach, ktoré nám v súčasnom rýchlom svete často unikajú. Jeho diela znázorňujú každodenné príhody premenené na veselé vizuálne zážitky. „Liptákove diela dokážu rozosmiať, ale aj vyvolať zamyslenie. Ako však sám hovorí, bez nápadu je zbytočné maľovať“, vysvetľuje Melita Fodor Gwerková, kurátorka výstavy a dodáva, „v jeho prípade, ale našťastie o nápady naozaj nie je núdza“.
Svoje náčrty zaznamenáva do rôznych skicárov, ktoré sa postupne stávajú umeleckými predmetmi plnými tvorivosti, kresieb, výňatkov z konverzácii a spontánnych nápadov. „Niekedy mu dokonca nestačia ani plátna, a tak tvorí na to, čo mu príde pod ruku, či už je to drevená doska, stolička, skriňa alebo samotné knihy“, hovorí kurátorka výstavy.
Výstava Fera Liptáka ponúka svojim návštevníkom nielen maľbu, grafiku, či ilustrácie, ale aj scénografiu, za ktorú spolu s A. Klimtom a M. Velíškom získali v roku 2017 významné ocenenie Českého leva.
Vernisáž výstavy sa uskutoční vo štvrtok 5. septembra o 18. hodine v Galérii SPP na ulici Mlynské nivy 44/c v Bratislave.

Fero Lipták vyštudoval Strednú umelecko-priemyselnú školu v Košiciach, odbor grafika a Vysokú školu múzických umení v Bratislave, odbor divadelná scénografia. Od roku 1986 spolupracoval takmer so všetkými slovenskými divadlami a stal sa uznávaný a oceňovaný nielen doma, ale aj v Českej republike a v Poľsku. Od roku 1991 sa intenzívne venoval filmu. S režisérom Martinom Šulíkom spolupracoval na profilových slovenských filmoch deväťdesiatych rokov. V roku 1990 založil nezávislú divadelnú spoločnosť TEATRO TATRO. Fero Lipták sa rovnako venuje maľbe, ilustráciám a tvorbe plagátov.


 

5.9. - 3.11.2019  

Hrčka - Prečo.jpg

Oravská galéria v Dolnom Kubíne - Malá výstavná sieň

Roman Hrčka – Prečo?

Kurátorka: Eva Ľuptáková
Vernisáž: 5. septembra 2019 o 16:30
Hudobný program: MgA. Barbora Kapalová, husle, MgA. Marcel Kapala, klavír

Výstava konaná v rámci Dní európskeho kultúrneho dedičstva

Sochár Roman Hrčka (1980 v Nových Zámkoch) inklinuje k figurálnemu realizmu. Stvárnenie štylizovanej figúry nahradil realistickým torzom, na ktorom prostredníctvom jednoduchého gesta zachytáva podstatu témy. Jeho tvorba nemohla chýbať ani na výstave Jozefa Jankoviča a absolventov jeho sochárskeho ateliéru, ktorá mala premiéru v Galérii Mesta Bratislavy, pokračovanie v Nitrianskej galérii do tretice v Oravskej galérii.

Roman Hrčka zakladal a bol predsedom  Občianskeho  združenia Resculpture.sk,  Asociácia sochárov, ktoré združuje absolventov vysokých umeleckých škôl za posledných 15–20 rokov v odboroch socha – objekt – inštalácia so zameraním na konceptuálnu tvorbu, figurálnu tvorbu, sympoziálne  sochárstvo, sochu v architektúre alebo na komorné objekty s presahom k dizajnu. 

Autor patrí do skupiny absolventov profesora Jozefa Jankoviča,...“ ktorý viedol svoj ateliér Socha a priestor vyše dvadsať rokov a prešlo ním vyše štyridsať absolventov. Pestoval slobodu a rozmanitosť, ale aj tvorivú disciplínu ako rehoľu sochárskej profesie. Jeho absolventi, týka sa to aj Romana Hrčku, aj keď dnes pracujú v rôznych, nielen sochárskych oboroch, nesú v sebe vedome či podvedome príklad svojho pedagóga ako človeka s morálnym imperatívom. Ich tvorba, aj keď sa nedá pri takom počte absolventov zovšeobecňovať, je odpoveďou na stav fungovania sveta ako v jeho nenápadnej každodennosti, tak v momentoch, zapísaných dejinami. Či už sú figuralistami, alebo inklinujúci k minimalistickému prejavu, či sú tými, ktorí veria príbehu, alebo skôr podstate ukrytej v materiáli, väčšina z nich nesie vieru v zmysel svojej práce ako prirodzenú súčasť svojich životov“....( cit. z textu B. Jablonskej)

Na autorskej výstave v Oravskej galérii sa Roman Hrčka predstaví aj dielom „ Prečo?“, ktoré  galéria  nadobudla do zbierkového fondu a významným spôsobom tak doplnila kolekciu súčasného sochárstva. Akvizíciu z verejných zdrojov  podporil Fond na podporu umenia.


 

5.9. - 3.11.2019  

Florek - Toman - Oravský výprask.jpg

Oravská galéria v Dolnom Kubíne - Veľká výstavná sieň

Juraj Florek - Juraj Toman : Oravský výprask

Kurátorka: PhDr. Eva Ľuptáková
Vernisáž: 5. septembra  2019 o 16:30

Výstava konaná v rámci Dní európskeho kultúrneho dedičstva

 

Oravský výprask

...alebo kam sa uberá súčasná plenérová maľba, alebo ako maľovať plenér v súčasnej vysoko urbanizovanej post-industriálnej krajine. Výstava ORAVSKÝ VÝPRASK nám zaručene nejde dať odpoveď, je však ostrým náhľadom do tvorby dvoch mladých slovenských maliarov Juraja Tomana a Juraja Floreka, ktorí sa venujú plenérovej maľbe súčasného mestského prostredia. Zaujímajú ich všedné mestské motívy, ktoré pretavené skrz médium olejomaľby naberajú nový svieži uhol pohľadu. Ich dlhodobý zámer je spodobovať na plátnach stále nové mestá. Nevyhýbajú sa ťažkým prostrediam, výber lokalít nefunkčných  „stalkerských prostredí“ industriálnych architektúr, zdanlivo nemalebných zákutí súčasného mesta alebo súčasnej prebujnenej zlej architektúry odkazuje na maliarov, ktorý skrz svoju tvorbu hľadajú neprikrášľovanú pravdu.

Okrem toho, že často spolu maľujú v urbánnom prostredí, robia aj tandemové výstavy, kde sa ich rozdielne maliarske rukopisy vzájomne dopĺňajú a vedú dialóg nad možnosťami spodobenia súčasného mestského prostredia. Výstava ORAVSKÝ VÝPRASK v Oravskej galérii je tak v poradí už ich 12. tandemovou výstavou. A prečo teda názov výstavy " ORAVSKÝ VÝPRASK?"  Majú radi neštandardné, vtipné, zo života odpozorované jednoduché názvy výstav. Na druhej strane nenávidia falošné "veľké slová" ideovo a formálne vychradnutých slabých výstav. Vtip sa stáva akoby ochrannou vrstvou v záplave čudesných a "vysokých" názvov výstav dnešných dní.

Takto vzniknuté inštalácie obrazov prinášajú častokrát kontrastné až bizarné dialógy, inokedy sú až podozrivo vo vzájomnom súlade a harmónii. Svoj prístup k práci označujú ako "voľnú hru urbánneho priestoru." Industriál na všetky spôsoby je ich obľúbený sub-žáner mestskej krajinomaľby, k videniu je výber ich obrazov primárne s industriálnymi námetmi, avšak už z pohľadu mladej post-industriálnej generácie. (jf)

Juraj Toman (*1985, Trenčín) študoval maľbu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (v ateliéri Klaudie Kosziby) a na Akadémii umení v Banskej Bystrici, kde v roku 2014 absolvoval doktorandské štúdium pod vedením prof. Ľudovíta Hološku. V súčasnosti pôsobí ako odborný asistent na Katedre výtvarnej tvorby a výchovy Pedagogickej fakulty UKF v Nitre, kde vyučuje kresbu a maľbu. Pravidelne vystavuje na Slovensku aj v zahraničí, a to najmä vo dvojici alebo v rámci skupinových prehliadok. Spoločne s maliarom Jurajom Florekom dlhodobo pracuje na projekte plenérového maľovania industriálnych priestorov v rôznych mestách na Slovensku i v Čechách. Absolvovali rezidenčné pobyty /Galerry BB15 Linz, PRÁM STUDIOS Praha, Nástupište 1-12 Topoľčany/ Žije a tvorí v Trenčíne.

Juraj Florek (*1986, Dolný Kubín) vyrástol na sídlisku v Dolnom Kubíne, kde so svojimi kamarátmi hľadal miesta pre svoje grafity. Neskôr namiesto na steny a múry začal maľovať na plátno, ale ostal verný tomu, čo mal vždy rád. Mestu. Mestu a bizarným výjavom opustených lokalít.
Vyštudoval na Akadémii umení v B. Bystrici (František Hodonský ) a absolvoval študijný pobyt na UCLM v španielskej Cuence (Jaime Lorente Sainz). V roku 2014 získal 1. miesto v súťaži VUB Maľba roka. Taktiež aktívne maľuje, vystavuje a zúčastnil sa na viacerých um. rezidenčných pobytoch v zahraničí. V roku 2018 úspešne  zdolal už svoju 10. umeleckú rezidenciu v ruskej Vykse a v roku 2019 v Petrozavodsku. V marci 2018 mu vyšla kniha PREVÁDZAČI – prvá kniha o fenoméne Urban Exploration na Slovensku.


 

5.9. - 30.11.2019  

Múzeum rusínskej kultúry SNM, Prešov

Život na rusínskej dedine v tvorbe insitného maliara Michala Sirika

Výstava tvorby insitného rusínskeho maliara.


 

6.9. - 31.10.2019  

Múzeum kultúry Chorvátov na Slovensku SNM, Bratislava

Osobnosti chorvátskej menšiny na Slovensku

Výstava, detailné priblíženie života a diela významných predstaviteľov chorvátskeho etnika na území Slovenska.


 

6.9. - 31.10.2019  

Múzeum slovenskej keramickej plastiky, Modra

Remeselné a poľnohospodárske výjavy v keramickom dekóre

Výstava predstavuje tvorbu miestnych keramikov.


 

6.9. - 8.12.2019  

Kupco - Ladygin 2019.jpg

Tatranská galéria v Poprade - Vila Flóra v Starom Smokovci

Yaro M. Kupčo – Vysoké Tatry / Zbigniew Ładygin – Moje rodné hory (Góry moje domowe)

Vernisáž výstavy: 6. septembra 2019 o 16:00

Kurátorka výstavy: Anna Ondrušeková

Yara M. Kupča, označovaného na slovenskej fotografickej scéne ako osamelého bežca, podľa jednej z jeho fotografií, poznáme z viacerých výstav. Tentokrát vystavuje vo Vile Flóra svoje posledné zábery aj so svojim priateľom poľským fotografom

Zbigniewom Ładyginom. Základným motívom oboch výstav sú naše a poľské Vysoké Tatry.

Yaro M.Kupčo sa narodil v Kežmarku a  po úraze v Tatrách žije v Piešťanoch. Prvé fotografie urobil na Štrbskom Plese  otcovým fotoaparátom, v súčasnosti fotí na stredný alebo veľký formát. Pracuje výlučne s klasickými prístrojmi, nepoužíva digitál. Je fotograf  prírody, zachytávajúci krajinu od nájdených  zátiší až po panoramatické pohľady.  Na minimum obmedzuje zábery, na ktorých je vidieť vplyv človeka, snáď s výnimkou starých senníkov, poľných ciest a kôpok sena. Vystavované fotografie sú tónované do hneda sépiou a následne 24-karátovým zlatom. Zábery zo zahraničia necháva čiernobiele. Na svojich cestách fotil hlavne alpské krajiny (Rakúsko, Švajčiarsko, Francúzsko, Taliansko, Nemecko, Slovinsko, Lichtenšteinsko) a juh Poľska, Maďarsko, Chorvátsko, Bosnu a Hercegovinu,precestoval som  Škandináviu (Nórsko, Švédsko, Fínsko, Dánsko, Island),  USA (Arizona, Kalifornia, Utah, Nevada, Aljaška, Montana, Wyoming), Kanadu (Yukon, Britská Kolumbia) Pyrenejský polostrov (Španielsko, Portugalsko, Andorra), Benelux (Belgicko, Holandsko, Luxembursko), Anglicko, Škótsko, Wales, Írsko, Vatikán, Monako, San Marino, Maltu, Litvu, Lotyšsko, Estónsko a Korziku. Najradšej sa. ale vracia do svojich milovaných Tatier, Pienin a na Oravu. Fotografie z týchto oblastí tvoria jadro jeho výstav. Vystavoval v mnohých mestách na Slovensku a  zo zahraničia v Čechách, Poľsku, Belgicku, Luxemburgu, Taliansku, Fínsku, Maďarsku, Japonsku a Číne.

V roku 2008 získal ocenenie „Kultúrna osobnosť Piešťan“ a v roku 2009 pamätnú medailu predsedu Trnavského samosprávneho kraja za dlhoročnú prácu v prospech rozvoja fotografickej tvorby.

Yaro vytrvalo ide na vozíčku za svojím cieľom. V duši si nesie presvedčenie, ktoré tak presne sformuloval najlepší pilot medzi spisovateľmi a najlepší spisovateľ medzi pilotmi Antoine de Saint-Exupéry: Správne vidíme len srdcom. To hlavné je očami neviditeľné.

Zbigniew Ładygin – horolezec, speleológ, vysokohorský turista,editor, novinár, fotograf, autor kníh a článkov, o. i. z histórie tatranskej fotografie. Úzko spojený s poľským Tatranským národným parkom (TPN), kde viedol edičné oddelenie, dlhoročný spolupracovník Medzinárodnej fotografickej súťaže J. Sunderlanda „Horská krajina” v Novom Targu, mnohonásobný člen poroty miestnych súťaží krajinnej fotografie. Svoje práce uverejňuje v rozličných knižných publikáciách a periodikách. 

Bežne pracuje technikami digitálnej fotografie, ale vrátil saaj  k tvorbe na fotocitlivých materiáloch, kde využíva jednak klasické, jednak alternatívne a historické technológie. Uprednostňuje čiernobielu stredno a veľkoformátovú fotografiu.

Vo svojej tvorbe, najmä pri prezentácií známych krajinných motívov, objavil nové vyjadrovacie prostriedky, ktoré dáva dierková fotografia.

Svoje práce prezentoval na individuálnych a skupinových výstavách v Poľsku a v Taliansku. Bol účastníkom Poľského festivalu dierkovej fotografie (OFFO) v rokoch 2015 a 2017 (hlavná cena publika).


 

9.9. - 1.12.2019  

Normalizované životy.png

Tekovské múzeum v Leviciach - Dóboovský kaštieľ

Normalizované životy

Od okupácie po nežnú revolúciu.

KOMENTOVANÉ PREHLIADKY NA VÝSTAVE NORMALIZOVANÉ ŽIVOTY
Od októbra až do konca výstavy 1.12.2019 komentované prehliadky v pracovných dňoch pondelok až piatok, ktoré zabezpečuje Mgr. Peter Pleva, autor výstavy.
Prehliadka bude obsahovať aj interaktívne vstupy kde sa dostanú k slovu návštevníci. Budú spoznávať nielen politické dejiny, ale aj ako v tej dobe žili bežní ľudia a aké mali každodenné starosti. Aké zmeny priniesol november 1989 a čo od toho občania očakávali.
Vstupné 0.50 €.
Je potrebné sa vopred nahlásiť u lektorky TM M. Bedejovej 036/6312 112.


 

10.9. - 30.10.2019  

Ľudové hudobné nástroje na Slovensku.jpg

Literárne a hudobné múzeum ŠVK, Banská Bystrica

Ľudové hudobné nástroje na Slovensku

Literárne a hudobné múzeum pri príležitosti 50. výročia svojho vzniku srdečne pozýva na výstavu Ľudové hudobné nástroje na Slovensku.

Výstava predstavuje ľudové hudobné nástroje využívané v minulosti i dnes a odkazuje pritom na jednu z najnavštevovanejších expozícií múzea s rovnakým názvom, ktorá predstavuje 250 ľudových hudobných nástrojov od viac než 60 tvorcov. Záujemcovia si výstavu môžu prezrieť v priestoroch átria (na prízemí).


 

10.9. - 31.12.2019  

havrany.jpg

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Havrany a ich príbuzní

Vernisáž výstavy - 10. 09. 2019 o 15:00

Kurátorka výstavy - RNDr. Monika Gálffyová

Krkavcovité vtáky patria do radu spevavcov, podobne ako napríklad vrabce alebo sýkorky. Sú pomerne veľké, majú silný zobák a väčšinou sú sfarbené čierno, ale mnoho z nich má aj pestré perie. Do čeľade patrí približne 120 vtáčích druhov, z nich na Slovensku hniezdi osem. Vtáky tejto čeľade patria k najinteligentnejším vtákom a živočíchom vôbec. Pomer hmotnosti mozgu k hmotnosti tela je u nich veľmi vysoký, porovnateľný s primátmi a veľrybami.

Výstava „Havrany a ich príbuzní“ predstaví krkavcovité vtáky hniezdiace na území Slovenska a ich život. Prostredníctvom fotografií a dermoplastických preparátov sa naučíte rozlišovať jednotlivé druhy vtákov tohto taxónu, zoznámite sa s mýtmi, bájkami a poverami, ktoré sa s nimi spájajú a budete si môcť vyskúšať, aké je to byť v ich hniezde. Na záver si pomocou interaktívnych hier budete môcť overiť, či ich už dokážete od seba odlíšiť.

Súčasťou výstavy je aj cyklus prednášok a rozšíreného výkladu k výstave pre školské skupiny aj verejnosť.


 

11.9. - 10.11.2019  

Majstri grafických dielní.jpg

Východoslovenské múzeum v Košiciach - Galéria Bašta

Majstri grafických dielní

Európska a poľská grafika 19. a 20. storočia zo zbierok Krajského múzea v Rzeszowe

Východoslovenské múzeum v Košiciach, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja a Regionálne múzeum v Rzeszowe pozývajú na vernisáž výstavy „Majstri grafických dielní“ - európska a poľská umelecká grafika. Výstava sa koná v rámci Medzinárodného festivalu umenia – Trans/misie, pričom vystavené zbierky poskytlo Krajské múzeum v Rzeszowe.

Výstava predstavuje starostlivo vybrané portréty, pohľady a žánrové scény, ktoré tvoria zbierku niekoľkých desiatok príkladov európskej a poľskej umeleckej grafiky. Návštevníkom múzea sa tak na výstave naskytne jedinečný pohľad na rôzne grafické techniky, v ktorých sa diela tvorili v devätnástom storočí a začiatkom dvadsiateho storočia. Vďaka tejto prezentácii sa môžu dozvedieť o tematickej rozmanitosti grafických diel a obdivovať môžu dielňové majstrovstvo svojich tvorcov.

Výstava prináša malebné pohľady (napr. C. Marko, Rím, 1859, podľa F. Kargla, meď a lept), veduty, krajiny oživené štafážami a veľkolepé žánrové scény od vynikajúcich európskych umelcov (napr. F. Pilots, litografia Deti s melónom a hroznom, 19. storočie, podľa BE Murillo a G. Levyho, Noli me tangere, 19. storočie, podľa Rembrandta, gravírovanie a leptanie ocele).

Sofistikované portréty zaberajú významnú skupinu vystavenej zbierky. Jej súčasťou sú napríklad reprezentatívne obrazy veľkých historických postáv - slávnych, vynikajúcich európskych osobností a štýlových dám. Medzi jedinečné portréty patria, okrem iného: G. Kisling, princ Józef Poniatowski na koňovi z roku 1817 a zoskupujúce obrazy holandských princezien vyhotovených litografickou technikou zo začiatku 19. storočia. Významnú hodnotu majú okrem iného grafiky umelcov 19. storočia N. Orda a M. Fajans, ktorí zobrazujú poľskú krajinu a veduty.

Autorka a kurátorka výstavy Maria Stopyra.

Slávnostné otvorenie výstavy: 11. septembra o 10:00 v Galérii bašta na Hrnčiarskej 7


 

11.9. - 25.11.2019  

Gálik.jpg

Múzeum Slovenských národných rád SNM, Myjava

Daniel Gálik (1919 – 2019), scénograf a sochár

Kurátor: Božena Juríčková

Slovenské národné múzeum – Múzeum Slovenských národných rád v Myjave pozýva  všetkých návštevníkov na vernisáž výstavy: Daniel Gálik  / 1919-1977 /, ktorá sa uskutoční dňa 11. septembra o 16:00.

Začiatkom tohto roka uplynulo 100 rokov od narodenia divadelného scénografa a sochára Daniela Gálika (6. 1. 1919 Myjava). Osobnosť i dielo tohto významného umelca, ktorý sa radí medzi najstaršiu generačnú vlnu slovenských scénografov a ktorého dielo dodnes zostáva relatívne v ústraní, si pri príležitosti tohto okrúhleho jubilea z iniciatívy Múzea SNR s odstupom rokov pripomína i rodná Myjava. V spolupráci so Záhorskou galériou Jána Mudrocha v Senici pripravili v novo rekonštruovaných priestoroch múzea komornú výstavu, opierajúcu sa o zbierkové fondy oboch inštitúcií, Divadelného ústavu v Bratislave a diela zo súkromného majetku.                                                                                            Daniel Gálik napriek tomu, že sa na tvorivej dráhe pohyboval iba niečo vyše troch desaťročí a zo zdravotných dôvodov ju ukončil predčasne v staršom strednom veku, vytvoril závažné a aj pomerne bohaté dielo, predovšetkým v okruhu scénografickej práce, ktorá predstavovala jadro jeho výtvarných aktivít. Do divadelného prostredia vstúpil v r. 1947 a aktívne v ňom pôsobil  do r. 1973; za toto obdobie skomponoval javiskový priestor pre 63 inscenácií. Zaradil sa medzi priekopnícku generáciu slovenských scénografov a v línii svojich nepočetných predchodcov, akceptujúcich najmä príklad českej školy, rozvíjal moderné tendencie priestorového budovania divadelnej scény. V otázke odborných skúseností sám bol žiakom architekta Martina Brezinu v Prešove na Priemyselnej škole stavebnej, ktorý ho motivoval vlastným príkladom smerom k zjednodušenému, konštruktívnemu a materiálovému (hmotnému) budovaniu scény, kde dôležitú úlohu zohráva okrem svetla aj vyváženosť a minimalistická skratka.

Daniel Gálik si vytvoril osobitý štýl, ktorý síce bez ohlušujúcej extravagancie, zato invenčne a sofistikovane koncentroval do jedného harmonického celku javiskové, inscenačné a výtvarné prvky, prihliadajúc pritom na možnosti resp. obmedzenia vlastného, dokonale známeho divadelného prostredia Novej scény, kde trvalo zakotvil.


 

12.9. - 27.10.2019  

Galéria Jána Koniarka v Trnave - Koppelova vila

Richard Janeček, Radovan Kissoczy: At last, he saw the entrance

Site-specific inštalácia, objekt, digitálne médiá (video, projekcia)
Vernisáž: 12.9. 2019 o 18:00
Kurátor: Milan Mikulaštik


 

12.9. - 27.10.2019  

Ženský dezén.jpg

Galéria Jána Koniarka v Trnave - Koppelova vila

Mária Balážová: Ženský dezén

Retrospektívna výstava výraznej slovenskej autorky, reprezentantky regionálnej výtvarnej scény s následným uvedením novej monografickej publikácie.
Komentovaná prehliadka za účasti autorky a kurátora: 10.10. 2019 o 17:00
Kurátor: Mgr. Roman Gajdoš, PhD.

Výstava predstaví mierne retrospektívny výber za obdobie posledných pätnástich rokov, vzhľadom na poslednú samostatnú výstavu autorky usporiadanú GJK v roku 2004. Koncepcia kladie dôraz na tvorbu z ostatného obdobia, ktorá sa ešte viac vychýlila z oblasti post-geometrickej maľby smerom k výraznejším feministickým výpovediam. Balážová využíva výrazové prostriedky geometrickej abstrakcie ako nástroj kritiky rodovej nerovnosti na inštitucionálnej úrovni už v sérii Parliamentary Feminist Tread 1 – 4, s prítomným konceptuálnym uvažovaním. Neskôr je to najmä artikulovaná téma práce, kde na základe vlastnej životnej skúsenosti (ročné štúdium na učňovskej škole textilného zamerania v Trenčíne) vypovedá o tomto fenoméne. Primárne sa skúma disciplinujúci a hierarchizovaný model práce v zóne, ktorá vytvára staro-novú pracovnú silu – feminizovanú a silne podriadenú, nielen v čase socializmu, ale aj teraz v kapitalizme. Ide aj o kritiku stereotypnej ženskej práce, na úrovni komodifikovaného zisku či úžitku, pričom sa pertraktuje nielen tento proces v industriálnom verejnom priestore, ale aj intímno-súkromnom. Intimnejšie je ladený monumentálny triptych Ženská geometria 1 – 3. Opačne kritickejšie sú ladené práce z podcyklov Neplatené domáce práce a najmä úplne najsúčasnejší súbor diel s názvom Domáce násilie.

Doc. Mgr. art Mária Balážová narodená 1956 v Trnave, absolvovala SUPŠ Bratislava (1972 – 76) a VŠMU v Bratislave (1978 – 1984). Na začiatku svojej umeleckej činnosti sa venuje hlavne médiu kresby, objektu, autorskej odevnej tvorbe, neskôr maľbe a grafike. Je výraznou predstaviteľkou postgeometrického a feministického umenia na Slovensku. V roku 1990 získala za kresby cenu Honorable Mention v USA (Provo) a v roku 2019 Honorary Mention Award, International Drawing Biennale 2018-19, New Delhi (India). Vystavovala na Vth International Triennale of Drawing, Wroclaw (1992), Klub konkretistov, Bratislava, Slovenská národná galéria (1999), Eine kurze Geschichte zur Malerei, Leverkusen (2001), Contemporary Slovak Art 1960-2000, Ljubljana, City Art Museum (2007), Here and Now, Budapest, Kunsthalle (2015), Hommage à Peter Vajda, Praha, Museum Kampa – Nadace Jana a Medy Mládkových (2018). Zastúpená v zbierkach: Slovenská národná galéria, Bratislava, Národní galerie, Praha (CZ), Galéria Jána Koniarka, Trnava, Stredoslovenská galéria, Banská Bystrica, Galéria M. A. Bazovského, Trenčín, Moravská galerie Brno, Zbierka PSIS, Bratislava, Tama Art University Museum, Tokyo (J), Městské muzeum a galerie, Břeclav (CZ), Richard Adam Gallery, Brno (CZ). Pôsobí na Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity ako vysokoškolská pedagogička, žije v Trnave.


 

12.9. - 30.10.2019  

mlyn_final.png

Banícke múzeum v Rožňave

Mlyn Baska Malom 2019

Účastníci medzinárodného výtvarného tábora vystavia svoje diela v rožňavskej galérii!
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo v spolupráci Občianskym združením Pre partnerské mestá Rožňavy výstavu Mlyn Baska Malom 2019, ktorá bude výstupom z Medzinárodného tábora MLYN 2019 Rožňava. Na výtvarnom tábore sa zúčastnilo 16 výtvarných umelcov nielen z Rožňavy a okolia, ale aj z celého Slovenska a partnerských miest Rožňavy – maďarských miest Szerencs, Budapešť a Miškovec, poľského Cieszyna, srbskej Bačka Topole a rumunského Gheorgheni.

Základnou ideou projektu MLYN Rožňava bola spoločná tvorba umelcov z partnerských miest Rožňavy spolu s výtvarnými umelcami Rožňavy a jej okolia, ako aj prezentácia a porovnanie smerovania výtvarného umenia v okolitých štátoch stredoeurópskeho regiónu. Zámerom projektu MLYN Rožňava je vytvorenie podmienok pre tvorbu mladých výtvarných umelcov z partnerských miest Rožňavy a ich následná prezentácia v stredoeurópskom meradle.

„Po ukončení kolektívnej výstavy v Rožňave poputuje táto v novembri 2019 do partnerského mesta Szerencs a v priebehu roka 2020 bude prezentovaná v partnerských mestách Rožňavy,“ upresnil František Kardoš z Občianskeho združenia Pre partnerské mestá Rožňavy.

Vernisáž výstavy je naplánovaná na 12. septembra 2019 o 15:30 v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave.


 

12.9. - 10.11.2019  

More Poľska.jpg

Východoslovenské múzeum v Košiciach

More Poľska!

Veľvyslanectvo Poľskej republiky v Bratislave pripravilo vlastnú výstavu „More Poľska!“. Prezentácia poľského pobrežia Baltského mora by mala byť pre slovenských návštevníkov atraktívna a mala by ich povzbudiť k návšteve tohto vzdialenejšieho, ale veľmi zaujímavého kúta Poľska.

Baltské more bolo pre Poľsko odjakživa kľúčové. Bolo oknom do sveta, umožňovalo obchodnú výmenu a rozvoj dôležitého hospodárskeho sektora krajiny, stimulovalo objavovanie nových kontinentov jeho obyvateľmi  a časom sa stalo aj obľúbeným miestom na relax a rekreáciu.

Poľský Baltik je synonymom „mora“ možností. More miest na pobreží pulzuje životom, bohatou históriou, malebnou architektúrou, ako aj modernými podnikateľskými a výskumnými centrami.

More prístavov je silou a oporou poľskej ekonomiky a oknom do sveta nielen pre Poľsko, ale aj pre okolité krajiny, vrátane Slovenska. More prírody zahlcuje sviežosťou a obvyklosťou prírodných úkazov. Poľskému pobrežiu nechýba tiež more dobrodružstva – nad vodou, na vode a pod vodou.

Pozývame vás vernisáž výstavy, ktorá sa bude konať pod záštitou veľvyslanca Poľskej republiky v Bratislave -  12. septembra o 16:00 v Historickej účelovej budove Východoslovenského múzea na Námestí Maratónu mieru 2.


 

12.9. - 10.11.2019  

450 rokov - Od Lublinskej únie k Európskej únii.jpg

Východoslovenské múzeum v Košiciach

450 rokov. Od Lublinskej únie k Európskej únii

Východoslovenské múzeum v Košiciach, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja a Veľvyslanectvo Poľskej republiky v Bratislave pozývajú na výstavy, ktoré symbolicky vytvoria „poľský september“ vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach.

450 rokov. Od Lublinskej únie k Európskej únii“ je výstava, ktorú pripravilo poľské mesto Lublin.

Od Lublinskej únie k Európskej únii“ – týmito slovami pripomenul rok pred historicky najväčším rozšírením Európskej únie, v máji 2003, pápež a dlhoročný profesor etiky na Lublinskej katolíckej univerzite, Ján Pavol II. priekopnícky federatívny projekt, ktorý sa zrodil v 16. storočí vo východnej Európe a ktorý pretrval viac než 200 rokov. Lublinská únia bola uzavretá 1. júla 1569 medzi Poľským kráľovstvom a Litovským veľkokniežatstvom. Únia bola vyvrcholením dlhého procesu zbližovania týchto dvoch krajín a základom pre vytvorenie jedinečného, integrovaného a mnohonárodného štátneho zriadenia.

Republika oboch národov, ktorá vznikla v nadväznosti na Lublinskú úniu, bola jedným z najväčších štátov Európy 16. storočia. Rôznorodá z hľadiska kultúry, náboženstva i národnostného zloženia pretrvala 200 rokov - vďaka povedomiu o spoločných cieľoch a schopnosti robiť kompromisy. Na analogických princípoch dnes funguje Európska únia.

Výstava prezentuje aj súčasný obraz tohto najväčšieho mesta na východe Poľska, ktoré je nazývané „magickým mestom“, alebo „poľskou bránou na Východ“. Nie je náhoda, že táto výstava je na Slovensku prezentovaná v jeho východnej metropole – v Košiciach. Obe mestá Lublin aj Košice, sú známe svojou bohatou históriou, architektonickými skvostami a predovšetkým multikultúrnou tradíciou.

Vernisáž sa bude konať pod záštitou veľvyslanca Poľskej republiky v Bratislave -  12. septembra o 16:00 v Historickej účelovej budove Východoslovenského múzea na Námestí Maratónu mieru 2.


 

13.9. - 24.11.2019  

SLOBODA_plagat.jpg

Nitrianska galéria, Nitra - Reprezentačné sály

Podoby slobody

Participujúci umelci budú vybraní na základe medzinárodnej výzvy.
Kurátor výstavy: Omar Mirza

Vernisáž: 12. 9. 2019
Finisáž: 16. 11. 2019
Deadline na prihlásenie sa do výzvy: 30. 4. 2019
Prihlášku na výstavu a bližšie informácie nájdete na www.nitrianskagaleria.sk/sloboda.

V novembri tohto roku si pripomenieme 30 rokov od Nežnej revolúcie, ktorej hlavným prínosom pre našu spoločnosť je sloboda. Pri tejto príležitosti sa bude konať v Nitre medzinárodná výstava súčasného vizuálneho umenia. Pripraví ju Nitrianska galéria v spolupráci s Asociáciou Divadelná Nitra na spoločnú tému 28. ročníka Medzinárodného festivalu Divadelná Nitra (MF DN) Podoby slobody | The Faces of Freedom.
Týmto projektom chceme ukázať, ako na tému slobody, resp. neslobody, reagujú súčasní umelci. Sloboda môže mať rôzne podoby: sloboda jednotlivca, spoločnosti, prejavu, myslenia, vierovyznania, sexuálnej orientácie, pohybu, tvorby, umenia a pod. Ako môžeme slobodu definovať, uchopiť, pochopiť? Ako ju chápu rôzni ľudia rôznych národností? Čo pre nás znamená? Treba o ňu bojovať? Akými spôsobmi? Ako sa spoločnosť stavia voči jej zneužívaniu? Aké hranice má sloboda slova a prejavu v dnešnej dobe plnej konšpirácií, hoaxov a fake news? Sloboda sa dnes často podobá skôr na boj o prežitie v džungli, než na idealistické predstavy o spolunažívaní v mieri a hojnosti, preto niektorí ľudia s nostalgiou spomínajú na totalitnú zlatú klietku. Aké nebezpečenstvá nám hrozia, ak začneme zabúdať na minulosť a relativizovať neslobodné režimy?
Diela, ktoré predstavíme v rámci projektu, budú vybrané na základe medzinárodnej výzvy, do ktorej sa slobodne môžu prihlásiť vizuálni umelci z krajín bývalého východného bloku (Slovensko, Česko, Maďarsko, Poľsko, Bulharsko, Rumunsko, prípadne Albánsko a oblasť bývalého východného Nemecka), ktoré boli od konca druhej svetovej vojny až do pádu tzv. železnej opony v područí Sovietskeho zväzu. Tieto krajiny a ich obyvatelia si totiž prešli veľmi podobnými skúsenosťami: dlhoročným nedemokratickým režimom, euforickým príchodom slobody v revolučnom roku 1989 a následným transformačným obdobím deväťdesiatych rokov, keď si niektorí mysleli, že sloboda stojí nad všetkými zákonmi...
Diela prihlásené do výzvy môžu mať akýkoľvek charakter, techniku a formát, môže ísť aj o happening či performanciu. Projekt poskytuje obsahovú slobodu, no malo by ísť o reakciu na tému výstavy a festivalu. Môže ísť o diela už existujúce alebo o nové diela, reagujúce na výročie revolúcie a miesto (špecifický priestor, v ktorom budú prezentované). Prihlásené diela prejdú výberom kurátora Nitrianskej galérie Omara Mirzu, s ktorým budú spolupracovať zástupcovia MF DN – riaditeľka festivalu Darina Kárová a Ján Šimko, kurátor zahraničnej časti hlavného programu festivalu. Diela budú vystavené v galérii a vo verejnom priestore, keďže chceme súčasné umenie priblížiť aj ľuďom, ktorí do galérií nechodia, a prepojiť zároveň výtvarné a divadelné publikum. Pretože časť výstavy je ústredným podujatím sprievodného programu MF DN 2019, diela performatívneho charakteru a niektoré diela vo verejnom priestore budú prezentované len počas konania festivalu v termíne 27. 9. až 2. 10. 2019, keď sa v Nitre nachádza veľký počet festivalových hostí zo Slovenska i zahraničia. Väčšia časť diel však bude prístupná počas celého trvania výstavy.
Vzhľadom k skutočnosti, že finančné možnosti sú limitované, uprednostnené budú diela priestorovo, technicky, produkčne a transportne menej náročné. Sloboda a sila umenia totiž nespočíva vo veľkosti, efekte a cene, ale v hĺbke myšlienky...


 

13.9. - 24.11.2019  

Tkanie(a)nie.jpg

Považské múzeum v Žiline

Tkanie/a/nie

Vernisáž výstavy bude 12. septembra 2019 o 17:00.

Výnimočné diela umelkyne Evy Cisárovej-Minárikovej nájdu  na viac ako dva mesiace domov v Drotárskom pavilóne v areáli Budatínskeho hradu. Autorka, pochádzajúca z Cífera, študovala na Vysokej škole výtvarných umení, kde neskôr aj vyučovala. Na umeleckú scénu vstúpila  na začiatku 70. rokov 20. storočia monumentálnou tapisériou Čerešničky. Neskôr prišla s vlastnou technikou zvanou „maľbotkanie“, ktorej podstatou je zatkávanie farebných sieťových vreciek na zemiaky. Z tejto techniky návštevníci na výstave uvidia impresiu z krajiny inšpirovanú výsekom z turistickej mapy Považia zvanú Nad Považím. Tešiť sa môžu aj na Transparentné tapisérie, v ktorých využila prácu s textilným odpadom a drôtom. V roku 1990 založila na VŠMU Ateliér voľnej textilnej tvorby a zaviedla  nové predmety. Osvojila si rôzne textilné techniky, napríklad aj starobylú zápästkovú techniku, pri ktorej pôvodný materiál nahradila drôtom a vznikli zaujímavé objekty s hravými názvami ako Zvonica, Dlaň či Palec.

Celý profesijný život sa venuje práci s textilom a zaujíma ju najmä jeho história. Zúčastnila sa na viac ako 200 výstavách doma i v zahraničí. Hovorí o potrebe udržiavania „textilnej pamäte“,  vytvára si zbierku historických textílií z fragmentov čipiek, výšiviek, stúh, šnúrok či vyšívaných monogramov. Tie potom vkladá do sklenených škatuliek, rámov a textilných kníh. Niektoré z nich budú taktiež súčasťou výstavy.  V roku 2003 získala titul mimoriadna profesorka a na Vysokej škole výtvarných umení pôsobila do roku 2008. V súčasnosti pracuje v slobodnom povolaní a pokračuje v tvorbe textilných kníh.


 

26.6. - 13.10.2019  

Prvá dáma vzdelávania.jpg

Múzeum mesta Bratislavy

Prvá dáma vzdelávania / 100 rokov Univerzity Komenského

Univerzita Komenského v Bratislave; Múzeum mesta Bratislavy – Prvá dáma vzdelávania / 100 rokov Univerzity Komenského pod týmto poetickým názvom sprístupňujeme verejnosti unikátnu výstavu Univerzity Komenského v Bratislave v priestoroch výstavnej siene Múzea mesta Bratislavy v Starej radnici. Obe inštitúcie úzko pri výstave spolupracovali.

Vznik Československa v roku 1918 priniesol so sebou zmeny vo všetkých sférach spoločnosti a ovplyvnil aj vývoj vysokoškolského vzdelávania na Slovensku. Archív Univerzity Komenského v Bratislave nám sprostredkovane umožnil nahliadnuť do archívnych dokumentov s nesmiernou historickou hodnotou, ktoré zásadným spôsobom vypovedajú o vzniku Univerzity Komenského v Bratislave, čím približujú aj problematiku formovania vysokého školstva v najnovších dejinách.
Zákon č. 375/1919 Zb. z. a n. zo dňa 27. júna 1919 zriadil Československú štátnu univerzitu v Bratislave so 4 fakultami: právnickou, lekárskou, prírodovednou, filozofickou fakultou. Ďalšie nariadenie vlády zo dňa 11. novembra 1919 premenovalo vyššie uvedenú univerzitu na Univerzitu Komenského v Bratislave. Bratislava sa stala v roku 1919 univerzitným mestom aj v novodobých dejinách nášho štátu.
„Novovzniknutá Univerzita Komenského prevzala časť inventára a učební po zrušenej Bratislavskej uhorskej kráľovskej Alžbetinej univerzite, ktorá sa presťahovala najskôr do Budapešti, neskôr do Päťkostolia (Pecs). Univerzita Komenského sa stala prvou vysokou školou univerzitného typu na území Slovenska, ktorá poskytovala možnosť získať najvyššie vzdelanie v slovenskom jazyku. Od svojho vzniku zaujíma popredné miesto v národnom systéme vysokoškolského vzdelávania a stala sa medzinárodne uznávaným centrom vedy a výskumu. Ako najkomplexnejšie vybudovaná univerzita klasického typu v Slovenskej republike si uchováva dodnes postavenie národnej univerzity.
Prostredníctvom archívnych dokumentov, fotografií osobností a univerzitných budov, grafických prvkov, audiovizuálnych a trojrozmerných materiálov výstava oboznámi verejnosť s dejinami, tradíciami, obradmi, symbolmi, štúdiom, organizačnou štruktúrou a rozvojom univerzity. Cieľom výstavy je, aby návštevník po jej prehliadke získal komplexný prehľad o štruktúre a dejinách Prvej dámy vzdelávania ako aj kľúčových udalostiach jej dejín.“ Mária Grófová, Archív Univerzity Komenského v Bratislave.


 

6.9. - 13.10.2019  

Hornonitrianske múzeum v Prievidzi

Euro naše euro

Obehové a jubilejné dvojeurové mince štátov Európskej únie (zo zbierok členov Slovenskej numizmatickej spoločnosti).


 

11.9. - 12.10.2019  

Exotický hmyz.jpg

SMOPAJ, Liptovský Mikuláš

Exotický hmyz

Pozývame Vás na výstavu Exotický hmyz, ktorú budete môcť navštíviť v priestoroch Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši na Ul. Školskej 4 od 11. septembra do 12. októbra 2019. Vernisáž výstavy sa bude konať dňa 11. septembra 2019 o 14.30.

Lietajúce šperky, či živé drahokamy – aj tak by sa dala nazvať výstava, zameraná na exotický hmyz, chrobáky a motýle. Zoznámite sa nielen s najkrajšími motýľmi a chrobákmi z celého sveta, ale dozviete sa aj mnoho zaujímavých informácií z ich tajuplného života. Zbierku, ktorú uvidíte, vytvoril Ing. Roman Doubek. Zveľaďuje a dopĺňa ju už viac ako štyridsať rokov. Svojho prvého motýľa chytil a vypreparoval v roku 1977 a od vtedy sa chrobáky a motýle stali jeho veľkou láskou.


 

ISSN 1336-4693

TopList - od 2.4.2004

dnes je: 15.10.2019

meniny má: Terézia

podrobný kalendár

facebook - Muzeum.SK

facebook - Noc múzeí a galérií

Reklama

webygroup

9086429

15.10.2019
ÚvodÚvodná stránka