Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 2 Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu vodorovná
Muzeum.skHľadať
 
 

Výstavy a podujatia na Slovensku ku dňu 30. 7. 2019

3.4.2013 - 30.9.2019  

Výstava kamenina_ukončenie 2019_plagát.jpg

Múzeum mincí a medailí, Kremnica

Pôvab kameninových záhrad. Dejiny kremnickej kameninovej továrne 1815 - 1956

UKONČENIE DLHODOBEJ VÝSTAVY
NBS – Múzeum mincí a medailí v Kremnici dňa 30. 9. 2019 ukončí dlhodobú výstavu Pôvab kameninových záhrad v Meštianskom dome na Štefánikovom námestí č. 32/38 v Kremnici.
Výstava bola verejnosti sprístupnená od 3. apríla 2013. Predstavovala dejiny kremnickej kameninovej továrne a bohatú zbierku jej produkcie. Výstavu videlo takmer 30 000 návštevníkov, ktorí sa pokochali krásou kremnickej keramiky, využili genius loci na kreatívnu tvorbu, získali nové vedomosti. Počas výstavy prebiehali vzdelávacie programy, besedy, prednášky. Podujatia pre všetky vekové kategórie boli doplnené hudbou a literatúrou. K najznámejším aktivitám patrila práca s hlinou vo forme art terapie, workshopov, točenie na hrnčiarskom kruhu, či tvarovanie hliny rukami. Atraktívnosť vystavených výrobkov umocnila zaujímavá inštalácia a samotný meštiansky dom, v ktorom sa výstava konala.
Ďalšia výstava, ktorú múzeum pripravuje zo svojho fondu poodhalí dejiny kremnického streleckého spolku a predstaví zbierku streleckých terčov.

Výstava Pôvab kameninových záhrad je otvorená do 30. 9. 2019 každý deň v čase:
pondelok – piatok: 8:00 – 16:00
sobota, nedeľa: 9:00 – 16:30


 

30.11.2016 - 31.12.2019  

Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku SNM, Bratislava

Vymenené domovy – Felcserélt otthonok

Nemci, Maďari, Slováci v kontexte mocensko-politických migrácií po druhej svetovej vojne. Výstava prostredníctvom autentických dokumentov, vecných pamiatok a výpovedí svedkov v kombinácii s rekonštrukciou nemeckých, maďarských a slovenských domovov sleduje priebeh udalostí a návštevníkom prezentuje, ako politické udalosti ovplyvnili individuálne životné cesty a osudy jednotlivých skupín obyvateľstva.


 

15.12.2016 - 28.12.2019  

Historické múzeum SNM, Bratislava

Kelti z Bratislavy

Výstava ponúka pôsobivý pohľad do minulosti, do čias, keď na území mesta pred viac ako 2 000 rokmi  žili Kelti.


 

21.9.2018 - 31.12.2019  

c_martin-benka-w.png

Historické múzeum SNM, Bratislava

Martin Benka

SNM-Historické múzeum a SNM-Múzeá v Martine pripravili výstavu o osobnosti, živote a diele Martina Benku pri príležitosti 130. výročia umelcovho narodenia. Výstavu môžete navštíviť od 21. septembra 2018 do decembra 2019. Nájdete ju na Bratislavskom hrad, III. poschodie. Kurátorkou výstavy je Monika Váleková.

Martin Benka (1888 - 1971) svojím dielom položil základné piliere slovenskej výtvarnej kultúry. Bol zaujímavým „renesančným" človekom so všestrannými umeleckými záujmami, výtvarnými, hudobnými a literárnymi. Umelec pôvodom zo Záhoria precestoval Európu, no najviac mu prirástla k srdcu severoslovenská horská krajina. V rámci svojej tvorby si vytvoril neopakovateľný rukopis, ktorým citlivo reflektoval obraz slovenskej prírody. Ako on sám povedal: „Záľubu som našiel v oblých, živo sa vlniacich holiach, na úbočiach, v dolinách a všade tam, kde sa krása prírody snúbila so životom. Vysoké majestátne vrchy v čarovných líniách pohybu mi hovorili, že nie sú ani príliš plošné, ani príliš plastické, ale také ako som si želal."
Okrem maľby a kresby sa venoval aj grafike a hudbe. Vo svojom ateliéri zakladal s priateľmi sláčikové kvartetá a organizoval komorné koncerty. Zaujímavosťou v jeho dizajnérskom diele sú hranaté „kubistické" husle evokujúce voľné inšpirácie slovenskou ľudovou ornamentikou. Navrhoval knižné ilustrácie, známky, exlibrisy, sgrafitá, bankovky, v neposlednom rade vyhotovil niekoľko návrhov fontov. V typografii kombinoval prvky z ľudovej tvorby, ornamentov a samozrejme jeho obľúbenej prírody. Benkovmu autorskému písmu je až v posledných rokoch venovaná patričná pozornosť.
V marci 1960 Benka daroval podstatnú časť svojej zbierky – okolo 5200 výtvarných diel, korešpondenciu a knižnicu československému štátu, následne sa dostala do správy Slovenského národného múzea. Vo svojom testamente odkázal štátu aj zvyšok svojej pozostalosti, okrem umeleckých artefaktov i zariadenie svojho domu, resp. ateliéru v Martine. Práve tu bolo v roku 1972 otvorené SNM-Múzeá v Martine, Múzeum Martina Benku.
Martin Benka zasvätil svoj život estetike a kultivovaniu slovenského prostredia. Bol milovníkom Mozarta a Beethovena, zručným maliarom, grafikom a dizajnérom. Výstava predstaví mnoho stránok z jeho osobnosti a rozmanitej tvorby.

Komentovaná prehliadka výstavy Martina Benku, 02.10.2019, 15:00 – 17:00
Kto bol Martin Benka, ako tvoril a ako sa jeho tvorba vyvíjala? Pozývame na komentovanú prehliadku výstavou v podaní kurátorky Moniky Válekovej. Rezervácia miesta mailom na hradpodujatia@gmail.com.


 

1.10.2018 - 30.9.2019  

Archeologické múzeum SNM, Bratislava

Českí archeológovia a Slovensko

Výstava bola otvorená pri príležitosti 100. výročia vzniku Československa. Prezentačnou formou pripomína bádateľov zo západného brehu Moravy, ktorí už od konca 19. storočia významnou mieru prispievali k poznaniu najstarších dejín Slovenska. 


 

27.11.2018 - 30.9.2019  

100 rokov lodiarstva v Československu.jpg

Múzeum dopravy v Bratislave

100 rokov lodiarstva v Československu

Výstava prezentuje storočnicu vývoja lodiarstva v Československu a na Slovensku.

Výstavou 100 rokov lodiarstva v Československu si pripomíname stavby plavidiel na našom území, vysokoškolskej výučby stavby lodí aj dunajskej plavby. Výstava bude prezentovať najmä, ale nie len, stavbu lodí v Lodeniciach Komárno. Počas existencie lodeníc sa postavilo cez 2000 rôznych plavidiel. Pre vývoj, projektovanie aj stavbu lodí bola potrebná technická znalosť, lodných inžinierov, ktorých vychovávala vtedy SVŠT, Strojnícka fakulta Bratislava. Za sto rokov sa veľa zmenilo - napr. technológia plavby zmenila vlečnú remorkáž na tlačnú, čo ovplyvnilo aj konštrukciu a pohon lodí. Aj tieto témy- školstvo a zmeny v čase budú obsahom výstavy. Návštevníci okrem textov, obrazov-fotografií a artefaktov lodí uvidia aj množstvo veľkých modelov lodí. Na výstave je možné vidieť aj modely urobené v Slovenských lodeniciach ako napr. osobnú loď - jednu z najväčších riečnych lodí vôbec OL 400 VALERIJAN KUJBYŠEV, ďalej motorovú osobnú loď MOL 1575 KOMÁRNO, tlačný remorkér TR ARKUS a ďalšie. Stavbu lodí možno vidieť aj na množstve dokumentačných záberov.


 

1.12.2018 - 31.12.2020  

Historické múzeum SNM, Bratislava

Severné reprezentačné priestory Bratislavského hradu

Reprezentačné priestory Františka I. Štefana Lotrinského – manžela kráľovnej Márie Terézie, sa nachádzajú v severnom trakte Hradného paláca.


 

3.12.2018 - 31.1.2020  

Hudobné múzeum SNM, Bratislava - Výstavný pavilón, Žižkova 16, Bratislava

...a nazvali ju Dobro®

Prvú rezofonickú gitaru na svete pod názvom Tricone a neskoršie aj jej slávny drevený model so slo-venským menom Dobro® skonštruovali v 20. rokoch minulého storočia v Spojených štátoch amerických Ján/John Dopjera/Dopyera (1893 − 1988) s bratom Rudolfom/Rudolphom „Rudym" Dopjerom/Doperom (1885 – 1978. Pomenovaním DOBRO® sa dostalo slovenské slovo dobro do slovníka hudobníkov na celom svete.


 

11.12.2018 - 30.9.2019  

Čaro detstva.jpg

Podtatranské múzeum v Poprade

Čaro detstva

Podtatranské múzeum v Poprade pripravilo pre svojich návštevníkov zaujímavú zberateľskú výstavu pod názvom Čaro detstva. Výstava predstavuje súkromnú zbierku pani Alice Tokarčíkovej, zberateľky starožitností z Hanisky pri Prešove.

Pani Tokarčíková je držiteľkou šiestich certifikovaných rekordov zapísaných v Knihe slovenských rekordov a patrí jej aj siedmy certifikát  TOP zberateľka Slovenska.

Najpočetnejšiu časť jej  zbierky  tvoria dečky a obrusy, ktorých má  520 exemplárov, plyšové hračky a bábiky z porcelánu, dámske bavlnené vyšívané vreckovky, ako jediná na Slovensku zbiera  plesové kabelky  ručne vyšívané korálikmi. Pozoruhodná je aj jej zbierka ručne vyšívaných gobelínových obrazov, ktorých má 135 a certifikát so zápisom do knihy rekordov získala  aj za neveľkú  16 kusovú kolekciu strojovo tkaných tapisérií, okrem toho zbiera aj starožitný porcelán, obrazy čí plesové šaty.

Podtatranské múzeum sa rozhodlo vystaviť, vo svojich priestoroch na ulici Vajanského  72/4, predovšetkým jej zbierku hračiek, ide hlavne o porcelánové bábiky a plyšové medvedíky, nakoľko práve tieto hračky veľmi často robili radosť deťom pod vianočným stromčekom. A keďže sa blíži čas Vianoc, radi by sme pozvali  nielen detských ale aj dospelých návštevníkov na prehliadku výstavy, ktorá ich vráti v čase, do dôb detstva a vyvolá  nostalgické spomienky na ich najobľúbenejšie hračky. Keďže každá hračka zo zbierky pani Tokarčíkovej má svoj vlastný príbeh a mnohé pochádzajú z rôznych krajín celého sveta, uvidíte hračky napr. z Japonska, Činy, Ruska, USA, Nemecka, Rakúska, Talianska, ale aj arabských krajín.

Nakoľko mnohé z vystavených exemplárov sú skutočne unikátne a vzácne a návštevník ich bude môcť obdivovať len vo vitrínach, rozhodli sme sa našu výstavu obohatiť aj o takzvaný detský kútik, kde budú pre deti k dispozícii hračky priamo určené na hranie, takže  o zážitok pohrať sa v múzeu neprídu ani naši najmenší návštevníci.


 

14.12.2018 - 29.9.2019  

SUR.jpg

Historické múzeum SNM, Bratislava

Nebáť sa moderny! 90. výročie založenia Školy umeleckých remesiel v Bratislave

Výstava sa bude konať v priestoroch Historického múzea SNM na Bratislavskom hrade. Pripomína 100. výročie založenia Československej republiky a počas budúceho roka bude zaradená do medzinárodných osláv storočnice Bauhausu založeného v roku 2019 v nemeckom Weimare. Organizátorom výstavy je Slovenské centrum dizajnu / Slovenské múzeum dizajnu. Hlavnými partnermi výstavy sú SNM – Historické múzeum a Slovenská národná galéria.

Komentovaná prehliadka výstavy
9.1.2019, 15:00


 

5.3. - 24.11.2019  

Tajomstvá pod hladinou.jpg

Stredoslovenské múzeum v Banskej Bystrici - Tihányiovský kaštieľ

Tajomstvá pod hladinou

Vydajte sa spolu so Stredoslovenským múzeom odhaľovať krásy a tajomstvá, ktoré sa ukrývajú pod vodnou hladinou! Výstava Tajomstvá pod hladinou, ktorá potrvá v Tihányiovskom kaštieli od 5. 3. do 2. 6. 2019, predstaví nádherné slovenské bystriny, jazerá, rieky a ich obyvateľov, ale aj ekologické problémy týkajúce sa našich vôd.

Výstava prezentuje unikátne zbierky predmetov a fotografií, ktoré priblížia magický život v tečúcich i stojatých vodách. Vďaka autentickým preparátom sladkovodných rýb z dielne uznávaného preparátora Milana Žiaka, ktorý vlastní jednu z najväčších súkromných zbierok preparovaných rýb na Slovensku, sa návštevníci ako lusknutím prsta ocitnú pod hladinou (ne)spútaných slovenských riek. Snímky českého fotografa a potápača Viktora Vrbovského, ktoré zachytávajú detaily rýb, obojživelníkov a bezstavovcov v ich prirodzenom prostredí, dotvoria predstavu o jedinečnom spôsobe života vodných obyvateľov.

Na svoje si prídu aj najmenší návštevníci. V rozprávkovom svete pod vodnou hladinou môžu spolu s vodníkom sediacim na starej záchodovej mise rozjímať nad tým, ako ľudia zmenili svojím správaním jeho podvodnú krajinu... A práve to je ďalší rozmer výstavy Tajomstvá pod hladinou, ako aj každodennej práce prírodovedcov z Tihányiovského kaštieľa – poukázať na narastajúce ekologické problémy. Slovenské vodné toky čoraz viac ohrozuje najmä výstavba veľkých a malých vodných elektrární, znečisťovanie vôd tuhým aj kvapalným odpadom, migračné bariéry na tokoch, plytvanie pitnou a úžitkovou vodou či strácanie zásob podzemnej vody.

„V rámci environmentálnej výchovy sa snažíme pôsobiť na deti už od útleho veku, od materských, cez základné až po stredné a vysoké školy. Našou prioritou je vysvetliť mladým ľuďom, že problematika čistej vody v našich riekach a jazerách sa týka každého z nás,“ zdôrazňuje riaditeľ Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici PhDr. Marcel Pecník.

Výstavu obohatí i unikátna zbierka známok Poštového múzea, na ktorých sú vyobrazené živočíchy žijúce vo vodnom prostredí alebo v jeho blízkosti. Všetci milovníci prírody, ktorých zaujíma tajomný svet pod vodnou hladinou, ale aj neúnavní hľadači šťastia nájdu v Tihányiovskom kaštieli množstvo rybích šupiniek až do 2. júna 2019.

Pozývame Vás na komentovanú prehliadku výstavy Tajomstvá pod hladinou so zoologičkou a kurátorkou výstavy Mgr. Katarínou Dvořáčkovou, PhD. vo štvrtok 11. 4. 2019 o 16:00 v Tihányiovskom kaštieli.


 

6.3. - 30.9.2019  

Mláďatá.jpg

Múzeum Spiša v Spišskej Novej Vsi

Mláďatá

Výstava priblíži rodinný život stavovcov a bezstavovcov a je zameraná na príklady a rozdiely v starostlivosti o potomstvo u vybraných druhov živočíchov.


 

21.3. - 29.9.2019  

Krása pre ženu stvorená.jpg

SNM - Sídelná budova, Bratislava

Krása pre ženu stvorená

Slovenské národné múzeum pozýva vo štvrtok 21. marca 2019 o 17:00 na slávnostné otvorenie výstavy Krása pre ženu stvorená. Súčasťou vernsáže je aj módna prehliadka, kde krásu čepcov ako tradičnej pokrývky ženskej hlavy predvedú členky folklórneho súboru Lysec z obce Belá-Dulice.

Slovenské národné múzeum – Múzeum v Martine spravuje rozsiahlu zbierku ľudového odevu a textilu. Viac ako desaťtisíc kusov v tomto fonde tvoria ženské čepce a ich torzá, ktoré boli jeho súčasťou. Výstavný projekt autorky a kurátorky zbierok Etnografického múzea v Martine Evy Dudkovej predstavuje čepiec ako symbol svojej nositeľky a fenomén tradičnej ľudovej kultúry z hľadiska rôznorodosti tvaru, výzdoby, príslušnosti k regiónu, prostredia či príležitostí na ktoré sa nosil.

Účes a úprava ženskej hlavy boli počas celého svojho vývoja najkonzervatívnejšími a najarchaickejšími prvkami v ľudovom odeve. Na vývin pokrývky hlavy vydatej ženy – čepiec (kápka či főkötő ) v ľudovom prostredí silne vplývali geografické, hospodársko-sociálne a kultúrne podmienky, ako aj migrácia obyvateľstva, kontakty v obchode, vtedajšia móda, administratívne zákazy a nariadenia. V štruktúre noriem dedinského kolektívu malo nosenie čepca jednoznačný význam. Potvrdzovalo, že žena je vydatá. Obradový rituál položenia čepca na hlavu mladuchy (čepčenie) sa vykonal pred ukončením svadobného obradu. Po obrade už vydatá žena nesmela chodiť prostovlasá. Čepiec nosili aj slobodné dievčatá, ktoré mali dieťa, tzv. prespanky.

Najväčšia variabilnosť úpravy ženskej hlavy je zaznamenaná v druhej polovici 19. storočia a v prvej polovici 20. storočia v čase, keď čepiec ako prvok ľudovej kultúry postupne zanikal. Proces súvisí s ústupom nosenia ľudového odevu a prechodom na mestské formy odievania najskôr v okolí priemyselných centier a oblastí s migráciou obyvateľstva za prácou. Ženy odkladali čepiec najskôr pri pracovných príležitostiach a nahrádzali ho praktickejšou šatkou. Na zmene mal podiel aj tradičný účes s náročnou úpravou vlasov. V 60. rokoch 20. storočia sa od nosenia tradičného odevu na Slovensku upúšťa. Výnimkou ostala len staršia generácia žien. V niektorých lokalitách pretrvávalo nosenie čepca v nedeľu do kostola a pri obradových príležitostiach.

Na výstave v sídelnej budove SNM v Bratislave môžu návštevníci vidieť rôznorodosť a krásu čepcov podľa príslušnosti k regiónom Slovenska, čo súvisí s ich tvarom, strihom, zdobením. Rovnako aj z hľadiska príležitosti, na ktorú sa nosili – čepce sviatočné, pracovné, svadobné, smútočné a mestské alebo ako manifestácia spoločenského statusu nositeľky. Vývoj čepca ako súčasti tradičného odevu možno sledovať na príklade z obce Norovce v topoľčianskom okrese. Pozoruhodné sú aj pokrývky ženskej hlavy, ktoré do zbierok múzea venovali spolky či významné osobnosti – čepce výrobného družstva Lipa, ktorého cieľom bolo ekonomicky podporovať dedinské obyvateľstvo a okrem iného aj organizovať výrobu a predaj tradičných ženských doplnkov, či čepce najstaršieho ženského spolku na Slovensku Živena, ktorý sa prostredníctvom budovania slovenského dievčenského školstva a gazdinských kurzov staral o zachovanie národného duchovného života. Čepce zo zbierok osobností Milana Rastislava Štefánika a Pavla Socháňa, ukazujú ušľachtiľosť záľub, ako aj profesionálneho záujmu svojich pôvodcov.

Sprievodné podujatie k výstave
Slovenské národné múzeum pozýva v nedeľu 7. apríla 2019 o 15:30 na sprievodné podujatie k výstave Krása pre ženu stvorená, ktoré sa bude konať v priestoroch výstavy. Vstupné na podujatie je v cene vstupenky do múzea.
Na prehliadku novootvorenej výstavy aj tvorivé dielne v rámci podujatia Rodinná nedeľa v múzeu, SNM pozýva všetky vekové kategórie návštevníkov, milovníkov folklóru a krásy ľudového odevu. Záujemcov bude výstavou sprevádzať jej autorka a kurátorka etnografických zbierok v SNM – Múzeách v Martine – Mgr. Eva Dudková. Pre deti, ktoré sa chcú inšpirovať krásou zbierkových predmetov sú prichystané tvorivé dielne pod vedením múzejného pedagóga SNM.

Derniéra výstavy Krása pre ženu stvorená, nedeľa 29. 9. 2019 o 15:00
Slávnostné ukončenie výstavy spojené s autorským sprievodom.


 

25.3. - 22.9.2019  

Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku SNM, Bratislava

Nastal čas! roky 1848/49 v Prešporku - Itt az idő! 1848/49 Pozsonyban

Výstava prezentuje vecné pamiatky udalostí spred 170 rokov, sprevádza po niekdajších prešporských dejiskách udalostí, predstavuje najvýznamnejšie miestne osobnosti revolúcie a boja za slobodu a ich osobnú históriu, čím stavia pomník prešporským martýrom boja za slobodu. Výstava zároveň prostredníctvom dobových rytín, výtvarných diel, zbraní a iných artefaktov evokuje atmosféru roku 1848 od marcovej eufórie až po tragédiu leta 1849.


 

27.3. - 22.9.2019  

Mednyanszky.jpg

Galéria Nedbalka, Bratislava

Ladislav Mednyánszky - K 100. výročiu úmrtia umelca

Kurátorka výstavy: Zsófia Kiss-Szemán
Kurátorsky sprievod výstavou: štvrtok 12. 9 2019 o 17:00
Historička umenia a kurátorka Zsófia Kiss-Szemán predstaví širokú tvorbu L. Mednyánszkeho od barbizonskej krajinomaľby až po figurálne motívy. 

Ladislav Mednyánszky bol jedným z najvýznamnejších maliarov prelomu 19. a 20. storočia. Galéria Nedbalka spravuje vynikajúcu kolekciu jeho diel, ktorú od svojho založenia systematicky obohacuje maľbami významnými z hľadiska celkovej umelcovej tvorby. Pochádzajú tak z raného zrelého tvorivého obdobia, keď sa častejšie zdržiaval v rodnom Beckove a v rodinnom sídle v Strážkach pod Tatrami, ako aj z neskorších období, keď sa tematicky vracal k zážitkom a vizuálnym spomienkam z prírody na miestach svojho detstva a mladosti.

Ladislav Mednyánszky (1852 Beckov – 1919 Viedeň) bol jedným z najvýznamnejších maliarov prelomu 19. a 20. storočia a rozhodne najznámejším umelcom Barbizonu u nás. Vo svojej dobe bol uznávaný predovšetkým ako krajinár. Barbizonské chápanie krajiny bolo v súlade s jeho vnútorným svetom a tento typ krajinomaľby v duchu lyrického realizmu, ktorý uprednostňoval zážitok umelca, jeho individuálne pocity a nálady, čoskoro priviedol na majstrovskú úroveň.

V deväťdesiatych rokoch sa jeho tvorba uvoľňovala a oboznámenie sa s impresionizmom viedlo k ešte výraznejšiemu vyjasneniu palety. Často experimentoval na hranici svojich výrazových možností. Toto tvorivé obdobie bolo blízke symbolizmu a dekadencii so secesnými prvkami. Prehlboval sa jeho záujem o filozofiu, budhizmus a teozofiu, ktoré zamýšľal istým spôsobom zapracovať do svojich diel. Časom pribudli expresívne ťahy štetca a energický spôsob maľby a v prvej dekáde 20. storočia aj expresívne poňaté maľby.

Počas prvej svetovej vojny pôsobil ako frontový maliar a vytvoril celý rad umelecky náročných a strhujúcich výpovedí o zmysle a hodnote ľudského života. Celý život ho priťahovali katastrofy, či už spoločenské alebo prírodné. Na jednej strane ho fascinovala veľkoleposť a sila prírodných živlov, na strane druhej mal hlboký súcit s trpiacimi. Na fronte však nezobrazoval víťazstvá a krvavé boje, chcel ukázať následky vojny, žiaľ a bolesť za bojovými líniami a obyčajné ľudské trápenie. Často sú to zúfalé výrazy bezbranných a zmrzačených, vojaci pri oddychu a bežnej činnosti, mŕtvi splývajúci s prírodou, kde sa ich obeť zdá byť úplne zbytočná, zajatci, dlhé rady poľných vojenských vozov. V tomto období vrcholí aj jeho figurálna tvorba, keď sa rad vydedencov a tulákov premieňa na širokú masu bezbranných a zúfalých ľudí.

Ladislav Mednyánszky patril medzi umelcov, v ktorých tvorbe bola rovnako zastúpená krajinomaľba a figurálna maľba. Spočiatku jednoduché figurálne štúdie, v ktorých sa snažil o zobrazenie typickej, príznačnej vlastnosti človeka, dotiahol k sugestívnemu, expresívnemu výrazu tváre, najmä očí, ktorý vypovedal o celom osude a údele zobrazeného. V neskorších obdobiach zapojil do výrazu celé telo, vďaka čomu dosiahol expresívny až gestický charakter maľby, ktorý objavila a ocenila až mladšia umelecká generácia.

V histórii uhorského maliarstva existuje len málo príkladov, kde umelec tak dôsledne a aj pomocou písomnej sebareflexie – denníkov – vytvára, pretvára a sleduje vývin vlastnej tvorby. Mednyánszky skúmal rôzne možnosti nielen prakticky, ale venoval sa im aj teoreticky. Ustavične si kládol otázky týkajúce sa umenia, maliarstva, jeho zmyslu, vlastnej úlohy v (nielen umeleckom) dianí. Vytváral si vlastnú predstavu o svete a z okolitého sveta prijímal to podstatné, čo do tejto predstavy organicky zapadalo. Jeho denníky sú mimoriadne presvedčivým svedectvom o jeho zmýšľaní, dobe, umení a ľuďoch na prelome 19. a 20. storočia.

Ladislav Mednyánszky – krátky životopis
Narodil sa 23. apríla 1852 v Beckove a bol pokrstený ako Ladislaus Josephus Balthazar Eustachius von Mednyánszky. Do roku 1863 vyrastal v Beckove v rodinnej kúrii, neskôr v rodinnom kaštieli v Strážkach. V rokoch 1864 – 1865 ho súkromne vyučoval rakúsky maliar Thomas Ender, ktorý mu neskôr posielal aj sadrové modely a iné pomôcky. V rokoch 1872 – 1874 študoval na Akadémii výtvarných umení v Mníchove (prof. Alexander Strähuber, prof. Otto Seitz) a v rokoch 1874 – 1875 na École des Beaux-Arts v Paríži (prof. Isidore Pils). Pomerne skoro si však uvedomil, že nechce pokračovať v akademickom štúdiu. V roku 1875 prvýkrát navštívil Barbizon, kde sa spriatelil s Lászlóm Paálom, Karlom Bodmerom, Odilonom Redonom a ďalšími maliarmi. V rokoch 1875 – 1876 žil s väčšími či menšími prestávkami v Paríži a v Barbizone a svoje obrazy vystavoval na Salóne. Na jar 1877 navštívil prvýkrát Szolnok, kde sa stretol s Augustom Pettenkofenom a Tinou Blau. Absolvoval aj viaceré študijné cesty do Talianska (1877 – 1878) a Francúzska (1889 – 1892, 1896 – 1897). Pravidelne si prenajímal ateliér v Budapešti, vo Viedni a počas svojich pobytov aj v Paríži. Bol ustavične na cestách po celom Uhorsku a Rakúsku a Taliansku. Do konca 19. storočia sa pravidelne vracal domov do Beckova a Strážok. Počas prvej svetovej vojny dobrovoľne pôsobil ako frontový maliar. Zomrel 17. apríla 1919 vo Viedni.


 

9.4. - 30.9.2019  

Múzeum cez foto-objektív.jpg

Múzeum dopravy v Bratislave

Múzeum cez fotoobjektív

Kurátor: Ernest Huska
Fotografie: Fotoklub pri JDS LamačSeniori z Fotoklubu Jednoty dôchodcov Slovenska v Lamači sú mimoriadne aktívni. Spojili svoje sily s rodinným centrom Obláčik a veľmi spontánne začali organizovať amatérsku súťaž v digitálnej fotografii Lamačský fotomaratón (od r. 2016 už tri ročníky!). Toto viac generačné prepojenie sa ukázalo ako veľmi prospešné: podarilo sa vytvoriť silný pocit komunitnej spolupatričnosti a utužiť vzťahy.
Zároveň vznikol priestor na rozvoj originálnych aktivít. Jednou z nich je aj prezentovaná výstava Múzeum cez foto - objektív. Deti, mládež, dospelí a seniori vo veku od 7 do 77 rokov v nej ponúkajú svoju vizualizáciu Múzea dopravy v Bratislave. Každý originálne, s ohľadom na svoje zručnosti a skúsenosti. Ambíciou výstavy je sprostredkovať ďalší rozmer múzejných exponátov - v prístupe tvorivý a v detailoch objavný.


 

17.4. - 30.9.2019  

kupelnictvo_pozvanka.jpg

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Kúpeľníctvo v Gemeri v 19. storočí

Kurátorka výstavy: historička GMM PhDr. Éva Kerényi PhD.
Výstava je v slovenskom a maďarskom jazyku.

Územie dnešného Slovenska je jedným z najbohatších oblastí historického Uhorska z hľadiska kúpeľov. Vybudované kúpeľné mestá okolo termálnych vôd Horného Uhorska dosiahli svoj vrchol popularity v poslednej tretine 19. storočia, ktorá sa právom nazýva aj zlatou érou kúpeľníctva. Bardejov, Sliač, Piešťany, Trenčianske Teplice, Turčianske Teplice, Sklené Teplice, Rajecké Teplice, Korytnica, Vyhne, Herľany, Štós a v neposlednom rade oddychové, turistické a kúpeľné rezorty Vysokých Tatier prilákali ročne tisíce návštevníkov z rôznych kútov Monarchie. V 19. storočí pod pojmom kúpania rozumeli nielen regeneráciu a liečenie, ale aj relaxáciu a príjemné strávenie voľného času, v dnešnom slova zmysle „dovolenku.“ Kult pravidelného navštevovania kúpeľov bol v sledovanom období považovaný za spoločensky očakávanú formu správania v kruhoch aristokracie a meštianstva. Gemer sa mohol takisto pýšiť  množstvom studených kyseliek a termálnych prameňov, v ktorých bola vďaka chemickým analýzam preukázaná mimoriadna liečivá sila, ako i jeho kúpele patrili ku kľúčovým dejiskám kultúrnej histórie regiónu.

Výstava je venovaná vzniku a vývinu kúpeľníctva na území historického Gemera. Výstava z kultúrnohistorického hľadiska prezentuje zrod jednotlivých kúpeľov, najznámejších kúpeľných lekárov a balneológov Gemera, popularitu jednotlivých miest a ich návštevnosť. Je venovaná kúpeľom a klimatickým zariadeniam, z ktorých väčšina dnes už neexistuje (Dobšiná, Hajnáčka, Hodejov, Jelšava, Leváre, Revúca, Rožňava), ale takisto upriami pozornosť na jediný dodnes fungujúci liečebný komplex – kúpele Číž. Kúpeľné upomienkové predmety, ktoré môžu návštevníci vidieť, sa zachovali pre budúce generácie, zdokumentujúc tým bohatstvo miestneho kúpeľného života a kultúrnej histórie kraja vôbec. Všetky výtlačky a predmety verne dokumentujú kedy, kde a kam v minulosti chodievali naši predkovia za oddychom a na rekreáciu. Výstava vzniká v spolupráci s viacerými domácimi i zahraničnými inštitúciami, ako aj so súkromnými zberateľmi.


 

24.4. - 29.9.2019  

Doba ľadová.jpg

Východoslovenské múzeum v Košiciach

Doba ľadová

Východoslovenské múzeum v Košiciach, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja

v spolupráci s Maďarským prírodovedným múzeom v Budapešti predstaví  od 24. apríla do 29. septembra širokej verejnosti putovnú viacjazyčnú výstavu maďarského múzea pod názvom Doba ľadová. Verejnosti  bude sprístupnená v priestoroch Historickej účelovej budovy múzea na Námestí Maratónu mieru 2. Výstava svojim obsahom reaguje na dnes aktuálnu tému globálnych klimatických zmien.

„Výstava poukazuje na zmeny životného prostredia, ktoré sa udiali v sériách rýchlych klimatických zmien za posledných dva a pol milióna rokov. Vysvetľuje prečo a ako vznikali ľadové a medziľadové doby (glaciály a interglaciály) a poukazuje na rastlinné a živočíšne druhy, ktoré sa prispôsobili  drsným podmienkam,“ hovorí RNDr. Eva Sitášová, PhD. z Prírodovedného odboru VSM. Najznámejším zvieraťom veľkej ľadovej doby je mamut. Počas glaciálov boli mamuty rozšírené na celej severnej pologuli a ich kostrové zvyšky dnes nachádzame od najsevernejších oblastí Sibíri až po Južnú Európu. Okrem mamutov darilo aj iným veľkým zvieratám napr. srstnatým nosorožcom, veľkým jeleňom, jaskynným levom a jaskynným medveďom.

Pred 12 tisíc rokmi, keď skončila posledná ľadová doba, kontinentálny ľadovec postupne vymizol takmer z celej severnej pologule. So zmenou podnebia sa zmenil aj ráz krajiny. Mnoho živočíchov prispôsobených na chladné podnebie sa nedokázalo adaptovať novým podmienkam. Vyhynuli mamuty, srstnaté nosorožce a rovnako tak aj mnohé iné veľké zvieratá a rastlinné druhy.

„Výstavu sme doplnili aj zbierkami fondu Východoslovenského múzea a na zatraktívnení výstavy sa podieľa aj občianske združenie Haliganda v Košiciach zaujímavou inštaláciou skamenelín,“ dopĺňa Sitášová.

Výstava Doba ľadová je určená pre každú vekovú kategóriu a prezentovaná je ako výskumná cesta, počas ktorej sa návštevník dozvie zaujímavé informácie. Zaujímavosťou výstavy sú kostry a verné rekonštrukcie pravekých zvierat, s ktorými sa už aj pračlovek denne stretával.

Informácie o vstupnom, otváracích hodinách a pripravovaných sprievodných podujatiach k výstave  nájdete na webe múzea – http://www.vsmuzeum.sk/vystavy/doba-ladova a na sociálnych sieťach múzea – facebooku a instagrame.


 

24.4. - 31.10.2019  

pozvanka_historia_nie_je_otrava.jpg

Hrad Devín

História nie je otrava. Hovoria Dunaj i Morava.

Nová interaktívna výstava na hrade Devín, ktorá priblíži 7000 rokov histórie v kocke.

Vernisáž sa uskutoční 24. apríla o 16:00 v priestoroch renesančného paláca na hrade Devín.

Múzeum mesta Bratislavy / NKP Hrad Devín otvára výstavu s názvom História nie je otrava. Hovoria Dunaj i Morava, ktorá návštevníkom predstaví významné historické míľniky tohto výnimočného miesta. Ponúka komplexný obraz na dejiny hradu bez dlhých textov a nudných panelov. Na návštevníkov čakajú originálne spracované témy, ktoré zapoja deti aj dospelých. Okrem iného sa budú môcť zapojiť do stredovekej bitky alebo sa odfotiť s Ľudovítom Štúrom.
Hrad Devín je významná archeologická lokalita osídlená takmer 7000 rokov. Toto dlhé obdobie sa zmestilo na niekoľko metrov štvorcových výstavnej plochy, aby si ho každý návštevník mohol prežiť za pár minút.


 

25.4. - 24.9.2019  

Typo-grafika.jpg

Poštové múzeum, Banská Bystrica

Tangram Rostoka − Typo:grafik_a poštová známka

Slovenská pošta, a. s., Pofis a Poštové múzeum v spolupráci s BIBIANOU − Medzinárodným domom umenia pre deti Vás srdečne pozýva na výstavu pod názvom
TANGRAM ROSTOKA −  Typo:grafik_a poštová známka.
Výstava je sprístupnená od 25. apríla 2019 do 27. septembra 2019 vo výstavných priestoroch Poštového múzea, v budove Slovenskej pošty, a. s., Partizánska cesta 9, Banská Bystrica.

Akademický maliar Vladislav Rostoka (*18.5.1948) je v súčasnosti jedným z najlepších slovenských tvorcov poštových známok s osobitým výtvarným prejavom spájajúcim do jedného celku typografiu a grafický dizajn, z čoho vyplýva termín TYPO:GRAFIKA, ktorý možno považovať za „leitmotív“ tejto výstavy. 
Návštevníci Poštového múzea sa zoznámia s výberom jeho diel z oblasti známkovej tvorby. Vladislav Rostoka doteraz graficky finalizoval najviac emisií poštových známok venovaných Vianociam, Vianočnej pošte a Veľkej noci, v rámci ktorých sa posledné roky kladie dôraz najmä na prezentáciu rôznych umeleckých žánrov z prostredia detského alebo ľudového umenia. 
Výstavu dopĺňajú aj ukážky jeho grafickej realizácie kníh, katalógov a plagátov. 
V priestoroch Detskej pošty je autor predstavený predovšetkým ako „dvorný dizajnér“ emisie zameranej na propagáciu súťaže ilustrácií detských kníh Bienále ilustrácií Bratislava, ktorá je organizovaná BIBIANOU. Taktiež sú tu prezentované grafické spracovania poštových známok s detskou tematikou. Svoju dizajnérsku predstavivosť a fantáziu si môžu návštevníci otestovať na skladaní hlavolamu TANGRAM.  
Viaceré poštové známky, ktorých autorom grafického dizajnu je Vladislav Rostoka, získali prestížne domáce i zahraničné ocenenia. V roku 2016 za redizajn emisie Umenie reprezentovanou emisiou Umenie: Maria Bartuszová, generálny riaditeľ Slovenskej pošty, a. s., udelil ocenenie „Krištáľovej známky“. Spolu s F. Horniakom sa v roku 2017 podieľal aj na vytvorení najväčšej rytej poštovej známky na svete, vydanej v emisnom rade „Umenie: Oltár sv. Jakuba v Levoči“. Hárček tejto poštovej známky bol v roku 2018 ocenený na viacerých súťažiach o najkrajšie známky sveta, napr. v Paríži na výstave „Government Postage Stamp Printersʼ Association“, kde sa umiestnil na 2. mieste v súťaži najlepší známkový hárček alebo v Madride v súťaži „NexoFil World’s Best Stamp 2018“, kde získal 2. miesto v kategórii najkrajší hárček sveta. Za pomyslený vrchol Rostokovej známkovej tvorby možno označiť rok 2018, pretože práve v tomto jubilejnom roku svojich 70 narodenín získal rekordný počet ocenení. Za emisiu „Deň poštovej známky: Alfons Mucha – Hradčany“ získal od ministra dopravy a výstavby SR ocenenie za najkrajší výtvarný návrh poštovej známky, za emisiu „Umenie: Ikona Krásnobrodskej Bohorodičky“ dostal spolu s rytcom F. Horniakom cenu ministra za najkrajšiu známku roka a nakoniec za emisiu „Umenie: Ladislav Bielik: Muž s odhalenou hruďou pred okupačným tankom“, na ktorej návrhu participoval v spolupráci s Rudolfom Cigánikom, „Krištáľovú známku“ generálneho riaditeľa SP, a. s.


 

25.4. - 6.10.2019  

Ernest Zmeták.jpg

Galéria Márie Medveckej, Tvrdošín

Ernest Zmeták

Kurátorka: PhDr. Eva Ľuptáková
Vernisáž výstavy a slávnostné otvorenie 40. sezóny GMM: 25. apríla 2019 o 16:30
Výstava,  pripravená pri príležitosti 100. výročia narodenia Ernesta Zmetáka (* 12. januára 1919, Nové Zámky - + 13. mája 2004, Bratislava).

Ernest Zmeták patril k najvýznamnejším osobnostiam slovenského výtvarného života, bol maliar, grafik a ilustrátor.

Výstava  je  spomienkou, zároveň pripomienkou významného jubilea, zameranou  na zmapovanie autorovej umeleckej tvorby, ktorá má v zbierkach Oravskej galérie početné zastúpenie – spolu 124 zbierkových predmetov. V zbierke sa nachádza mnoho skvelých príkladov Zmetákovho maliarskeho, grafického, ilustrátorského a kresliarskeho majstrovstva. Diela sú prezentované aj v stálej expozícii Slovenského výtvarného umenia 20. storočia v Župnom dome v Dolnom Kubíne.

Ernesta Zmetáka spájalo s Oravou, dôležitým inšpiračným zdrojom aj dlhoročné priateľstvo s manželmi, maliarmi Ctiborom Belanom (riaditeľ OG v rokoch 1977 až 1984) a Máriou Medveckou. V roku 1952 odišiel z VŠVU na vlastnú žiadosť spolu s Ľudovítom Fullom kvôli obvineniu, že nemá vzťah k realistickému maliarstvu, slúži formalizmu a ideovo je neuvedomelý. Od vtedy pôsobil ako slobodný umelec. V rokoch 1952 – 1953 žil na Orave, v Rabči, kde realizoval mozaiku pre miestny kostol. Pomáhal mu bývalý študent Andrej Barčík, navštevoval ich Miloš A. Bazovský. Na Oravu sa krátkodobo vrátil aj v rokoch 1974, 1977 a 1983.


 

30.4. - 31.10.2019  

Vaclavik 2019.jpg

Múzeum kultúry Čechov na Slovensku SNM, Martin

Etnograf Antonín Václavík

Čo dnes vieme o českom etnografovi Antonínovi Václavíkovi a jeho pôsobení v prospech slovenského múzejníctva? Už len niekoľkí odborníci vedia, že práve on bol autorom národopisnej expozície Slovenského národného múzea v Martine sprístupnenej v roku 1938.

Skutočnosť, že stopy jeho činnosti nesú mnohé múzeá na Slovensku, je príležitosťou pripomenúť si túto osobnosť výstavou Etnograf Antonín Václavík, ktorá bude dňa 30. apríla o 16. hodine sprístupnená v Slovenskom národnom múzeu v Martine – Múzeu kultúry Čechov na Slovensku.

Antonín Václavík sa narodil 12. júla 1891 v Pozloviciach pri Luhačoviciach. Už ako študent gymnázia pomáhal staršiemu bratovi Františkovi zbierať predmety ľudovej kultúry, z ktorých v rodnom dome nainštalovali starú sedliacku izbu. Keď ho v roku 1916 vojenská správa poslala na doliečenie do Luhačovíc, zozbieral a roztriedil zbierky miestneho múzea a vytvoril z nich prvú stálu expozíciu.

V decembri 1919 sa stal ministerským úradníkom na Slovensku. Aby si doplnil vytúžené vzdelanie, bol od roku 1921 mimoriadnym študentom Univerzity Komenského v Bratislave. Zároveň pracoval a vykonával terénne etnografické, ktoré spracoval do monografie Podunajská dedina v Československu (1925). O rok neskôr doktorátom uzavrel štúdium etnografie a začal výskum rodného Zálesia, neskôr publikovaný v monografii Luhačovské Zálesí (1930). V roku 1933 sa habilitoval za docenta národopisu na Masarykovej univerzite v Brne, kde pedagogicky pôsobil.

V rokoch 1924 – 1939 A. Václavík pracoval ako kustód Slovenského vlastivedného múzea v Bratislave, pre ktoré získal a spracoval bohaté etnografické zbierky – základ jeho prvej stálej národopisnej expozície (1930). Roztriedil, spracoval, prípadne reinštaloval etnografické zbierky početných múzeí na Slovensku, pričom najvýznamnejšie bolo jeho autorstvo novej expozície Slovenského národného múzea v Martine, na ktorej pracoval v rokoch 1936 – 1938.

Vo februári 1939 spolu s rodinou nútene opustil Slovensko a zamestnal sa v Slováckom múzeu v Uherskom Hradišti. Od roku 1945 ako profesor československého národopisu na Masarykovej univerzite v Brne vychovával novú generáciu etnografov. Zomrel predčasne v roku 1959 po dlhoročnej práci na diele Výroční obyčeje a lidové umění, ktoré vyšlo až po jeho smrti.

Výstavu Etnograf Antonín Václavík pripravilo Slovenské národné múzeum – Múzeum kultúry Chorvátov na Slovensku. V martinskom Múzeu kultúry Čechov na Slovensku bude sprístupnená do 30. októbra 2019.


 

2.5. - 27.10.2019  

plagat_DLK 2019.jpg

Etnografické múzeum SNM, Martin

Dotyky s ľudovou kultúrou: Vlákno

Ľudová kultúra očami mladých – to je hlavný motív výstavného projektu Dotyky s ľudovou kultúrou. Na jeho štvrtý ročník Vás pozývame do Slovenského národného múzea v Martine vo štvrtok 2. mája 2019 o 16.00 hod. Študenti umeleckých škôl z Trenčína a Ružomberka spolu so svojimi partnerskými školami z Maďarska a Poľska Vám v Slovenskom národnom múzeu v Martine ukážu, čo si predstavia, keď sa povie vlákno. Otvorenie výstavy študentských prác bude spojené s módnou prehliadkou.
Štvrtý ročník výstavy Dotyky s ľudovou kultúrou s podtitulom Vlákno predstaví práce študentov Školy úžitkového výtvarníctva Ružomberok, Strednej umeleckej školy v Trenčíne, Zespół Szkół Plastycznych im. Antoniego Kenara v Zakopanom a Békéscsabai Szakképzési Centrum Szent-Györgyi Albert Szakgimnáziuma és Kollégiuma. Mladí umelci sa pri svojej tvorbe inšpirovali zbierkovými predmetmi Slovenského národného múzea v Martine.
Vlákno sa ako niť preplieta celou ľudovou kultúrou. Téma, na prvý pohľad upozorňujúca na textil, má však širšie uplatnenie. Študenti mali možnosť inšpirovať sa nielen textilom ako materiálom, ale aj štruktúrou, ktorá ho vytvára. Mohli sledovať líniu výšivky, paličkovanej čipky či akejkoľvek inej techniky. Inšpiráciu mohli nájsť aj v pozorovaní vlákna v dreve či prútí, pričom pojem vlákno mohli uplatniť aj pri vnímaní iných materiálov, napríklad drôtu. Na základe návštevy múzea a bližšieho pohľadu na muzeálne predmety vytvorili vlastné práce, ktoré spracovali do podoby dekoratívnych predmetov, produktového dizajnu, textilných prác, kostýmov alebo napríklad fotografie a grafiky.
Projekt Dotyky s ľudovou kultúrou vznikol v roku 2007. Slovenské národné múzeum v Martine oslovilo po predošlých úspešných spoluprácach umelecké školy z Ružomberka a Trenčína. Študenti sa vtedy mohli v múzeu bližšie zoznámiť so zbierkovými predmetmi a svoju inšpiráciu detailom alebo motívom pretavili cez svoj pohľad do textilnej tvorby, grafiky alebo napríklad animácie. Prvý ročník projektu, ktorý sa realizoval v roku 2009, sa odvíjal od témy ľudového odevu, pre druhý ročník v roku 2012 vybralo múzeum zo svojich depozitárov pre študentov ľudové hračky a v roku 2015 boli témou symbol a ornament.


 

3.5. - 29.9.2019  

2019_Vyhliadkové plavby na Slanický ostrov umenia.jpg

Slanický ostrov umenia

46. sezóna na Slanickom ostrove umenia uprostred Oravskej priehrady

Oravská galéria v Dolnom Kubíne otvorí v piatok 3. mája 2019 už 46. sezónnu na Slanickom ostrove umenia  uprostred Oravskej priehrady.
Pozývame Vás na okružnú vyhliadkovú plavbu po Oravskej priehrade spojenú s prehliadkou expozícií tradičného ľudového umenia na Slanickom ostrove umenia.
Z prístavu č. 2 zo Slanickej Osady Vás tam prevezie loď OG SLANICA, aj tento rok za bezkonkurenčne najnižšiu cenu, v cene lodného lístka je aj prehliadka expozícií na ostrove.

Ostrov opradený príbehmi a zaujímavosťami otvára svoje expozície.
Súčasťou okružnej vyhliadkovej plavby po Oravskej priehrade s pôsobivou panorámou okolitých hôr, ktorým dominuje Babia Hora a oravská časť Západných Tatier – Roháčov. Na ostrove je naplánovaná 30 minútová zastávka, spojená s prehliadkou expozícií zo zbierok Oravskej galérie.
Dom kultúry v Námestove organizuje na ostrove začiatkom leta koncerty vážnej hudby v rámci Hudobného leta.
Tešíme sa na stretnutie aj tento rok v plavebnej sezóne 2019.


 

5.5. - 21.9.2019  

Hrad Devín

Vedecké chodníčky

5. 5. 2019
Vtáctvo hradu Devín, prehliadka hradu s Mgr. Katarínou Tureckou + ukážky dravcov Minizoo Devín 

26. 5. 2019
Rastlinné bohatstvo hradu Devín, prehliadka hradu s RNDr. Helgou Kothajovou + aktivita 

23. 6. 2019
Objav minulosť s archeológmi, prehliadka hradu s Mgr. Alexandrou Číkovou a Mgr. Andrejom Sabovom + aktivita 

8. 9. 2019
Obyvatelia hradu z ríše zvierat, prehliadka hradu s členmi združenia BROZ + aktivita 

21. 9. 2019
Kameň v službách človeka, prehliadka hradu s Assoc. Prof. RNDr. Daniel Pivko, PhD. + aktivita

Začiatok prednášky vždy o 16:00 pri pokladni. Prednáška v rámci vstupenky na hrad Devín.


 

9.5. - 24.11.2019  

130 rokov interpretácií histórie.jpg

Stredoslovenské múzeum v Banskej Bystrici - Thurzov dom

130 rokov interpretácií histórie

Stredoslovenské múzeum v Banskej Bystrici oslavuje v roku 2019 viacero výročí. Najvýznamnejšie, 130. výročie založenia podčiarkne výnimočnou výstavou, oslavou všetkých osobností a ľudí, ktorí sa zaslúžili o jeho vznik a zachovanie vzácnych zbierok pre ďalšie generácie. Spoznajte 130 rokov interpretácií histórie v Thurzovom domedo 24. novembra 2019.

„Vzdajme hold minulému a súčasnému. Mostom v čase nech sú vzácne zbierkové predmety z fondu Stredoslovenského múzea.“ Tak vyjadril posolstvo a myšlienku výstavy jej autor a kurátor PhDr. Filip Glocko. Stredoslovenské múzeum odomklo trezory svojich depozitov a návštevníci môžu obdivovať predmety, ktoré doposiaľ nemali možnosť vidieť. Postupne odhalia zaujímavú cestu zbierkových predmetov zo zabudnutia, spod nánosov prachu, až pod reflektory výstavných siení.

Prví kustódi a ich pozoruhodné metódy získavania predmetov
Žiadosť o vznik mestského múzea predložil Dr. Štefan Holesch, hlavný notár mesta Banská Bystrica a neúnavný propagátor myšlienok múzejníctva. Za najvhodnejšiu budovu mesto vybralo Matejov dom. Vystavená je aj pôvodná zakladacia listina vtedajšieho Mestského múzea z 12. júla 1889. Prvá múzejná expozícia v Matejovom dome bola napokon slávnostne otvorená 17. októbra 1909. Prvými kustódmi, ktorí položili základy múzejnej tradície v meste, boli Jozef Schweng, Dr. Samuel Bothár a Dr. Štefan Holesch. Výstava približuje život a osudy viacerých osobností, ktorým vďačíme za vznik a rozkvet dnešného Stredoslovenského múzea.

Kustódi kedysi vymýšľali najrôznejšie spôsoby, ako pre múzeum získať vzácne predmety. Kuriózny príbeh sa spája s cínovou krstiteľnicou z roku 1726, ktorá je takisto súčasťou výstavy: „Cínová krstiteľnica z kostola v Hronseku je jedným z najväčších lupov, ktoré sa podarilo dostať Kornelovi Divaldovi, autorovi prvej expozície, do Mestského múzea. Hronseckému farárovi vtedy navrhol, či by nechcel vymeniť starú cínovú krstiteľnicu, ktorá už „dosluhovala“, za novú, krajšiu, drevenú, vyrezávanú v modernom štýle. Ten dal Divaldovi za pravdu a múzeum tak získalo vzácnu starožitnosť, ktorá je dnes priamym dokladom remeselného majstrovstva našich cinárov,“ prezrádza autor výstavy.

Indiánske vojnové trofeje či najstaršia modrotlač na jednom mieste
V Thurzovom dome sú vystavené mnohé výnimočné zbierkové predmety, ktoré neboli veľmi dlho alebo vôbec prezentované verejnosti. 100. výročie úmrtia M. R. Štefánika pripomína pamiatka na jeho ekvádorskú výpravu zo začiatku 20. storočia – tzv. tsantsa – trofej poľovníkov hláv kmeňa Šuárov. Ide o zmenšenú ľudskú hlavu, ktorú si Indiáni vyrábali počas návratu z vojnovej výpravy.

Bohatosť a rôznorodosť zbierkového fondu Stredoslovenského múzea dokazuje aj najstaršia modrotlač na Slovensku z roku 1783. Neoceniteľnú a mimoriadne rozmanitú prácu reštaurátorov a konzervátorov odhalia vzácne zreštaurované mortuáriá, obrazy, nábytok či kroje.

„Stredoslovenské múzeum je najstaršou muzeálnou inštitúciou v Banskej Bystrici a druhou najstaršou v kraji. V jubilejnom roku 2019 chceme vzdať hold tým, vďaka ktorým vzniklo, ale aj všetkým odborným pracovníkom múzea, vďaka ktorým sa zachováva história a tradície stredného Slovenska pre ďalšie generácie. Na výstave predstavíme najstaršie a najvzácnejšie zbierkové predmety z každého múzejného fondu i reštaurátorov, ktorí sa podieľali na záchrane našich vzácnych zbierok,“ prezrádza PhDr. Marcel Pecník, riaditeľ Stredoslovenského múzea.


 

10.5. - 29.9.2019  

feld-web-pl.png

Andrássyho obrazáreň v Krásnohorskom Podhradí

Ľudovít Feld

Výstava prezentuje výber diel jedného z najsvojráznejších predstaviteľov skupiny autorov obdobia Košická moderna. Ľudovít Feld bol počas svojho života známy svojou vľúdnou priateľskou povahou a nadšením dôkladne kresliť, portrétovať a zaznamenávať košické zákutia, vidiecke scenérie východného Slovenska, ale rovnako je dodnes známy ako pamätník holokaustu a často označovaný ako Mengeleho maliar.“ Povedal o výstave jej kurátor Michal Štofa z Východoslovenskej galérie.

Vystavené diela, pochádzajúce zo zbierkových fondov Východoslovenskej galérie a Baníckeho múzea v Rožňave, tvoria neveľkú no obsiahlu kolekciu, zostavenú z realizácií reflektujúcich hlavné tematické okruhy Feldovej tvorby. Najrozsiahlejšou skupinou sú krajinné scenérie, ktoré kreslil a lavíroval v plenéri regiónov ako Gemer, Spiš alebo Abov. Značnú pozornosť venoval dominantám v krajine, skalám v Zádieli, či hradom a zrúcaninám. V prírode nachádzal vždy útechu a pokoj, naopak mesto preňho predstavovalo zdroj spomienok na minulosť nenávratne stratenú v čase. Feld v meste vyrastal, žil v ňom s rodinou a priateľmi až do vojny, v ktorej stratil takmer všetkých a všetko. Mesto sa zmenilo a zmeny neustávali. Rástlo na perifériách, ktoré sa stali novými mestskými centrami. Život v starom meste už existoval iba v pamäti. Mnohé z Feldových kresieb z rokov po vojne zachytávajú mestské zákutia a dominanty značne poznačené časom, no život okolo nich zachytil plynúci ďalej bezo zmien.

Tretím z okruhov sú pracovné, žánrové motívy, v ktorých často spája nadanie portrétistu a krajinára. V nich zaznamenal každodennú prácu poľnohospodárov, trhovníkov, remeselníkov, na priedomí ich mestských či vidieckych príbytkov ale aj hutníkov lejúcich železo vo východoslovenských železiarňach.

Pre mnohých je Feld známy predovšetkým ako portrétista, ktorý si vždy pri svojich krajinárskych výpravách po regiónoch nachádzal čas portrétovať miestnych obyvateľov. Jeho zručnosť rýchlo a verne zachytiť podobu portrétovaného bola využitá počas jeho väznenia v koncentračnom tábore Auschwitz-Birkenau, kde na príkaz doktora Mengeleho zachytával jeho pokusy ľuďoch. Tieto kresby sa však nezachovali a tie, ktoré Feld vytvoril na základe svojich spomienok, po rokoch vyrovnávania sa so zažitými hrôzami, sú dnes veľmi cennými artiklami v súkromných zbierkach. Niektoré z nich boli vystavené na výstave Ľudovíta Felda vo Východoslovenskej galérii v roku 2016.      

Feld svojou neúnavnou činnosťou, chuťou a potrebou vzdelávať sa i tvoriť, spopularizoval médium kresby či grafické techniky a povýšil ich na úroveň maľby, v ktorej tak vynikali jeho známi súčasníci.

Vyše 50 prác, kresieb, grafík a akvarelov zachytáva premeny jeho autorského rukopisu, od uvoľneného, no predsa len akademicky popisného, až po strohejší, no zároveň viac oduševnený. Celé jeho dielo je poznačené akýmsi tvorivým zápalom a vyrovnávaním sa s celoživotným telesným postihom – nízkym vzrastom a takmer detským vzhľadom. Možno práve tento hendikep ho viedol k sústredenému pozorovaniu prostredia starého košického centra mesta s jeho pokojnými uličkami a malými remeselníckymi domami. Podobný záujem je možné nájsť aj v prácach s vidieckym alebo prírodným námetom alebo portrétnej tvorbe, ktorej sa venoval rovnako intenzívne.

Ako žil a tvoril Mengeleho maliar?
Ako sprievodné podujatie k tejto výstave, inštalovanej v Andrássyho obrazárni v Krásnohorskom Podhradí, si záujemcovia môžu vypočuť ďalšiu pútavú prednášku.

Kurátor výstavy, Mgr. Michal Štofa z Východoslovenskej galérie, v nej predstaví Ľudovíta Felda, grafika, autora, dokumentaristu, neúnavného a vytrvalého človeka, ktorý aj vďaka umeniu a svojmu nadaniu prežil útrapy koncentračného tábora ako Mengeleho maliar.

Prednáška sa uskutoční dňa 18. 6. 2019 o 16:00 v Andrássyho obrazárni v Krásnohorskom Podhradí na Lipovej 122.


 

13.5. - 11.11.2019  

Prírodovedné múzeum SNM, Bratislava

Hubárska poradňa

(v spolupráci so Slovenskou mykologickou spoločnosťou)
15:00 – 17:00 (každý pondelok)


 

18.5. - 14.12.2019  

Ako sa hrali nasi_na dvoroch a na uliciach.jpg

Múzeum mesta Bratislavy

Ako sa hrali naši...

Ateliér Múzeum má budúcnosť Múzea mesta Bratislavy v rokoch 2019 – 2020 otvára pomyslené dvere do depozitára historických hračiek. Mnohé z nich postupne reálne predstaví verejnosti v projekte Ako sa hrali naši... teda generácie pred nami.
Autorsky ho pripravili Beáta Husová a Martina Pavlikánová. Spoluprácu a odbornú gesciu nad projektom prijala kurátorka zbierky hračiek MMB Marta Janovíčková.
Hračky, hra, rozprávanie, spev a tvorivosť vyplní voľný čas návštevníkom, ktorí sa stanú súčasťou ateliéru a projektu.

AKO SA HRALI NAŠI? NA DVOROCH A NA ULICIACH...
SOBOTA, 18. 5. 2019, 13:00 – 19:00
PRIMACIÁLNE NÁMESTIE, NÁDVORIE STAREJ RADNICE

HOSTKA IVETA MALACHOVSKÁ

Múzeum mesta Bratislavy / Ateliér Múzeum má budúcnosť pozýva na happening Ako sa hrali naši? Na dvoroch a na uliciach... hostka a moderátorka Iveta Malachovská.
Záštitu nad programom prevzal primátor hlavného mesta SR Bratislavy Matúš Vallo.
Výnimočný program je venovaný oslave hry, hračiek z depozitára MMB, pohybu, tvorivosti, spájaniu generácií – starých rodičov, vnukov, rodičov a detí, ktorým ponúka stráviť spoločný čas v historickom strede mesta. Program je štvrtým pokračovaním cyklu Ako sa hrali naši...(2019 – 2020).
Podujatie je zároveň programovou súčasťou celomestského podujatia Noc múzeí a galérií 2019.

HLAVNÝ PROGRAM, 14:30, NÁDVORIE STAREJ RADNICE

Publikum nepríde o obľúbený program pozostávajúci z troch blokov.
Čo si šepkajú hračky? Hračky – kolobežka, hojdací koník, hojdacie kohúty, indiánsky stan, tabuľka s počítadlom – opustia depozitár. MMB ich predstaví návštevníkom cez ich príbehy. S hračkami sa tradične bude dať fotografovať na pamiatku. Podujatie začne spevom našich kamarátov zo Spievankova – v podaní Mravca Doda a Svetlušky Elišky.
Rozprávaj mi! V programe bude spomínať na detstvo, hry, hračky a čo pre ňu hra znamená Iveta Malachovská. Je úspešná slovenská moderátorka, veľká profesionálka. V súčasnosti je jednou zo scenáristiek a moderátoriek relácie RTVS Dámsky klub. V rokoch 1984 - 1986 externá, od roku 1986 interná pracovníčka Česko-slovenskej televízie. V roku 1991 absolvovala štúdium produkcie na Filmovej akadémii múzických umení v Prahe.
Má za sebou mnoho scenáristicky úspešne pripravených a bezprostredne, empaticky a s nevtieraným vtipom moderovaných relácií. Starší diváci si ju však pamätajú ešte z mládežníckej Lastovičky, Matelka a preslávila sa aj ako moderátorka hudobnej relácie Štúdio Kontakt. Tretí blok Papierové múzeum nahradí výtvarný ateliér zameraný na výrobu tradično-netradičných bábik z varešiek priamo na nádvorí Starej radnice.

PROGRAM 13:00 – 19:00, PRIMACIÁLNE NÁMESTIE, NÁDVORIE STAREJ RADNICE

V pestrom programe uvidíme cvičencov zo Sokolskej únie Slovenska TJ Vinohrady Bratislava – Ženy zlatého veku, deti a rodičov, akrobatické vystúpenia žiakov.
Celé Primaciálne námestie bude pokryté piktogramami s vyhradeným priestorom na skákanie cez gumu, kruhy hula hoop, chodenie na drevených lyžiach v páre, na chodúľoch, skákanie cez švihadlo, hranie o guľôčky, skákanie škôlky, hod na cieľ a rôzne iné zábavy (celkom 12), ktoré sa hrali staršie generácie detí.
V ďalšom moderovanom programe na nádvorí Starej radnice pripravuje MMB zaujímavé aktivity a bloky ako Hra je vážna vec, rozprávanie s detskou psychologičkou Martou Marošovou; Hra s knižkou, rozprávanie s Milicou Matejkovou a vydavateľstvom BUVIK, ktoré uvedie nevšednú dramatizáciu knihy Máme Emu od Janka Uličianskeho; Hra s pesničkou v spolupráci so Svetluškou Eliškou a Mravcom Dodom a možno príde aj prekvapenie...
Podujatie bude mať tiež charitatívny rozmer deti seniorom. Múzeum sa rozhodlo venovať na tento účel detské keramické diela z projektu Prechádzky s pánom Marquartom (2016 – 2017), ktoré mladí umelci ponechali v múzeu. Výťažok z predaja venuje seniorom. Ide o diela znázorňujúce historické objekty Bratislavy, ktoré nesú pečať detského videnia reality prenesenej do úprimného a nenapodobiteľného výtvarného výrazu drobného diela.

V budúcich častiach ešte uvidíte:
19. 10. 2019 / ANNA ŠIŠKOVÁ
23. 11. 2019 / LUKÁŠ LATINÁK
14. 12. 2019 / MARIÁN LABUDA

Tlačová správa v PDF


 

18.5. - 30.12.2019  

Múzeum dopravy v Bratislave

20 Naj Múzea dopravy

Výstava k 20. výročiu STM- Múzea dopravy predstavuje súbor dvadsiatich výnimočných exponátov z rôznych období našej histórie.
20 ROKOV CHRÁNIME TECHNICKÉ POKLADY NAŠEJ HISTÓRIE
STM -Múzeum dopravy vzniklo pred 20.rokmi a od svojho začiatku sídli v budove bývalej 1.parostrojnej železničnej stanice. Už samotná budova pôsobí muzeálne, historicky. Tu sa v 2.polovici 19.storočia odohrával železničný život Bratislavy, či vtedy ešte Prešporku. Budova sama je vlastne NAJstarší exponát.Naša inštalácia 20 NAJ prezentuje to najlepšie, najkrajšie či najzaujímavejšie z fondu múzea s tématikou dopravy a techniky.
NAJstaršie motorové vozidlo trojkolku Ariel z 1900, NAJstarší bicykel z roku 1888, NAJdlhšiu sériovo vyrábanú motorku Čechie-Bohmerland, NAJznámejšiu motocyklovú legendu Harley - Davidson, NAJstarší parný rušeň radu 310 (tzv.Mlynček na kávu), model NAJväčej osobnej lode, ktorá sa na Slovensku výrábala OL400. Uvidíte NAJrozšírenejší malý moped Babettu, NAJplastovejšie auto Trabant, prvé osobné auto sériovo vyrábané na území Slovenska Škoda Garde s NAJ výrobným číslom 000001, čiže prvé ktoré zišlo z výrobného pásu. Oči budete môcť nechať na minibuse T603MB, NAJ je v tom, že je to prototyp, jediný na svete.
Ďalších 10 NAJ si NÁJdete v expozícii, ale budete musieť použiť NAJstarší dopravný prostriedok na svete, vlastné nohy!
Tešíme sa z Vašej návštevy. Prosíme, aby ste do schránky napísali svoj odkaz pre budúcnosť. Vaše správy odložíme a zverejníme o 10 rokov, kedy Múzeum dopravy bude mať NAJkrajší vek - 30 rokov.


 

30.5. - 29.9.2019  

Klenot.jpg

Múzeum Betliar, SNM

Klenot flámskej gotickej miniatúry: Kniha hodiniek Ilony Andrássyovej

Kurátori výstavy: Dušan Buran – Július Barczi

V nedeľu 29. septembra 2019 o 17:00 sa uzatvorí aj príbeh našej letnej výstavy Klenot flámskej gotickej miniatúry – Kniha hodiniek Ilony Andrássyovej. Srdečne Vás pozývame na finisáž výstavy, počas ktorej sa obhliadneme za všetkými udalosťami a podujatiami letnej sezóny, okrem toho však kurátori tejto výstavy, Dušan Buran a Július Barczi, predstavia širokej verejnosti jej katalóg, ktorý si bude možné priamo na mieste aj zakúpiť. Katalóg prezentuje v ucelenej forme celý príbeh stredovekej knihy hodiniek, ale taktiež približuje životný osud Ilony Andrássyovej a prezentuje stredovekú umeleckú tvorbu malých rukopisov. Tlač katalógu a rovnako celú výstavu finančne podporila Nadácia VÚB.

Letná sezóna v kaštieli Betliar prinesie tento rok návštevníkom možnosť spoznať jeden
z najväčších pokladov múzea. V spolupráci so Slovenskou národnou galériou, občianskym združením Andoras a vďaka finančnej podpore Nadácie VÚB bude mať široká verejnosť možnosť uzrieť jedinečnú stredovekú Knihu hodiniek Ilony Andrássyovej, za ktorú bola SNM - Múzeu Betliar udelená výročná cena revue Pamiatky & múzeá za rok 2016 v kategórii Objav − nález. Výstava o klenote flámskej gotickej miniatúry bude prezentovať viaceré zaujímavé témy.
Prvá z nich opisuje najcennejší objekt z vlastníctva Ilony Andrássyovej (1917-1990) – neskorogotický iluminovaný rukopis z konca 15. storočia. K jeho objavu prišlo pred niekoľkými rokmi vlastne len náhodou. Medzi osobnými listami, albumami známok a ďalšími dokumentmi sa v zásuvke starožitnej komody našla aj skvostne vyzdobená knižka s pergamenovými listami. Špeciálnou technikou grisaille – tón v tóne, šedou farbou – v nej neznámy flámsky iluminátor namaľoval 15 biblických výjavov.
Ilona Andrássyová bola dcérou posledného pána betliarskeho kaštieľa Emanuela II. (1892-1953) a jeho manželky Márie Choloniewskej (1892-1975). S bratom Gejzom II. (1920-1997) bola vychovávaná v harmonickej, prísne katolíckej rodine. Vyrastala v multikultúrnom prostredí, obklopená vzácnymi umeleckými zbierkami svojich predkov v kaštieli Betliar, vilke Trlinok pri Modre, v kaštieli v Parchovanoch či v budapeštianskom paláci. Všetko sa to ale zmenilo po Druhej svetovej vojne. Betliar museli Andrássyovci opustiť už v roku 1944, ich československé majetky boli znárodnené v roku 1945, o tie v Maďarsku prišli v roku 1949. Ilonini rodičia a brat skončili v exile v Lichtenštajnsku, no ona s pocitom zodpovednosti voči svojmu domovu prežila strastiplný život v strednej Európe. Do Betliara sa vracala ako turistka: vždy si skromne a v tichosti kúpila vstupenku a s ostatnými návštevníkmi prechádzala miestnosťami, v ktorých vyrastala a ktoré boli jej domovom. V roku 1934 mala Ilona 17 rokov a od svojej babičky grófky Eleonóry Kaunitz dostala vzácny darček: malú modlitebnú knižku s krásnymi ilumináciami...
Okrem predmetov spojených so životom poslednej majiteľky bude mať návštevník výstavy jedinečnú príležitosť hlbšie spoznať aj kontext jej miniatúrneho kódexu. Najskôr to budú súvislosti rukopisov pre osobnú zbožnosť – tzv. kníh hodiniek. Stredobodom expozície je, prirodzene, Kniha hodiniek Ilony Andrássyovej. V Slovenskej národnej galérii v Bratislave bola kompletne zdigitalizovaná. Preto bude vedľa jej originálu priamo v expozícii možnosť najcennejšie časti rukopisu virtuálne „prelistovať“, a tak obdivovať jeho výzdobu spôsobom, ako to generácie pred nami nemohli.
Ďalším naznačeným kontextom je bohatá tradícia flámskeho maliarstva 15. a 16. storočia, ktorú prezentuje niekoľko obrazov zo zbierky SNG, vrátane známeho triptychu z Banskej Bystrice, pôvodne z dielne Jana Mertensa ml. z Antverp. Kniha hodiniek Ilony Andrássyovej je však predovšetkým spojená s Betliarom a tunajšími umeleckými zbierkami. Posledná sekcia výstavy poskytne aspoň letmý pohľad na betliarsku historickú knižnicu a výber jej doposiaľ neznámych pokladov.
Výstava bude pre návštevníkov prístupná od 31. mája do 30. septembra 2019 v čase od 9:30 do 17:30. Počas letných mesiacov (jún – august) bude múzeum otvorené aj v pondelok. Môžete sa opäť tešiť na kurátorský výklad, odborné prednášky či Pohľady zblízka, tvorivé aktivity pre deti a ďalšie sprievodné programy a podujatia letnej sezóny.


 

30.5. - 31.10.2019  

caro ornamentu.jpg

Národopisné múzeum Smižany

Čaro ornamentu

Výstava prác 2. ročníka súťaže Ornament očami Spišiakov,
neprofesionálnej výtvarnej tvorby v kreslení a maľovaní ornamentov žiakmi a pedagógmi Spiša, doplnená zbierkami z etnografického fondu Múzea Spiša v SNV.


 

6.6. - 30.11.2019  

Múzeum židovskej kultúry SNM, Bratislava

Richard Réti - Šachový génius

Výstava o Richardovi Rétim, jedinom slovenskom šachistovi, ktorý porazil majstra sveta!
Richard Réti (1889 - 1929), rodák z Pezinka židovského pôvodu, medzinárodne uznávaný šachový hráč, mysliteľ, novátor, publicista a rekordér v hre naslepo.


 

7.6. - 30.9.2019  

Reštaurátor.jpg

Múzeum Bojnice /Bojnický zámok/, SNM

Reštaurátor / lekár starožitností

Slovenské národné múzeum-Múzeum Bojnice poodhalí návštevníkom múzea tajomstvá reštaurovania.
Výstava Reštaurátor/lekár starožitností inštalovaná v priestore bývalej zámockej reštaurácie prezentuje prácu reštaurátorov bojnického múzea. Poukazuje na nevyhnutnosť ich činnosti a zmysel ich práce. Prostredníctvom prezentovaných reštaurátorských postupov si môžu návštevníci vytvoriť vernú predstavu o procese reštaurovania zbierkových predmetov. Oboznámiť sa budú môcť s postupmi zlátenia, striebrenia, tmelenia aj retuše. Vďaka UV-lampám a röntgenu uvidia návštevníci aj to, čo je bežne ľudskému oku skryté.
Zaujímavým spestrením výstavy bude aj prítomnosť reštaurátorov. Každú stredu bude jeden z nich priamo na výstave pracovať na záchrane niektorého z predmetov.
Výstava bude otvorená vždy od stredy do nedele v čase od 9:00 do 17:00.


 

7.6. - 15.10.2019  

Kaštieľ Stropkov

Osobnosti našich dejín na historických portrétoch

Výstava prezentuje takmer 20 olejomalieb spodobujúcich vysokú šľachtu, panovníkov, politikov a dejateľov od 1. polovice 17. storočia po 2. svetovú vojnu.


 

10.6. - 11.11.2019  

Hubárska poradňa.jpg

SMOPAJ, Liptovský Mikuláš

Hubárska a bylinkárska poradňa

Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši pre Vás prip­ravilo Hubársku a bylinkársku poradňu, ktorá sa bude konať každý pondelok v období od 10. júna 2019 do 11. novembra 2019 v čase od 9:00 do 15:00 v priestoroch budovy múzea na Ul. 1. mája 38.

Ako a kedy zbierať huby či liečivé byliny? Ako ich bezpečne rozoznať a ako ich čo najlepšie využiť? Naši odborníci Vám radi pomôžu dobrou radou pri poznávaní a určovaní húb aj liečivých bylín a ich využití pri príprave jedál i v ľudovom liečiteľstve.


 

13.6. - 1.12.2019  

Krajské múzeum v Prešove

Dvojtýždňová republika - Slovenská republika rád. 100. výročie vyhlásenia v Prešove

Pred 100 rokmi sme sa stali javiskom medzinárodných dejín, keď na Slovensko prišli vojská maďarskej Červenej armády a prebývali tu tri týždne. V Prešove bola vyhlásená Slovenská republika rád. Výstava prestaví okolnosti vzniku, priebeh jej trvania až po samotný zánik.


 

14.6. - 30.11.2019  

Kaštieľ Stropkov

Obleč si rúcho dôstojné

Výstava liturgických rúch latinského a byzantského obradu katolíckej Cirkvi.


 

14.6. - 1.12.2019  

Dva v jednom.jpg

Historické múzeum SNM, Bratislava

Dva v jednom / Dizajn českého a slovenského skla 1918—2018

Po českej premiére výstavy DVA V JEDNOM v jabloneckom Múzeu skla a bižutérie sa tento projekt predstaví v SNM – Historickom múzeu na Bratislavskom hrade. Výstava je venovaná fenoménu dizajnového nápojového skla z obdobia 1918 - 2018, v ktorom obe krajiny patria medzi renomovaných svetových výrobcov.

Na príprave výstavy Dva v jednom spojili svoje sily jablonecká štátna zbierková inštitúcia s Umeleckopriemyslovým múzeom v Prahe a so Slovenským sklárskym múzeom v Lednických Rovniach. Táto spolupráca umožnila autorom Petrovi Novému, Milanovi Hlavešovi a Patrikovi Illovi pripraviť reprezentatívny prierez českého a slovenského nápojového skla. Na výstave nechýbajú nadčasové kolekcie, dizajnové experimenty a zberateľské exkluzivity. Z výrazných osobností prvej republiky sú prezentované práce Ladislava Sutnara či Ludviky Smrčkovej, z obdobia socializmu Miloša Matouška, Jozefa Staníka, Milana Meteláka či Pavla Hlavy. Obdobie od roku 1989 po súčasnosť prezentuje návrhy štúdia Olgoj Chorchoj, Jiřího Pelcla, Ronyho Plesla či Patrika Illa.

„Práve v oblasti nápojového skla sa obe krajiny historicky najvýraznejšie dopĺňali a ovplyvňovali. Názov odkazuje nielen na blízke susedstvo Česka a Slovenska v srdci Európy, ale aj na spoločný štát v období 1918 – 1991 s vedomím súvzťažností a odlišností, ktoré zostali zachované odhliadnuc od spoločensko-politických pomerov,“ vysvetľuje Petr Nový, prečo si autori zvolili ako tému výstavy túto oblasť a názov Dva v jednom.

K výstave vznikla rovnomenná publikácia, ktorá ako prvá spracovala prepojenie českého a slovenského skla. „História i súčasnosť skla je zaujímavou kultúrnou a historickou témou a taktiež bádateľskou výzvou. Ide o príbehy, ktoré sa síce prelínajú, ale nikdy sa úplne neprepoja,“ podotkol editor publikácie Petr Nový.

Pre návštevníkov je pripravená interaktívna línia výstavy, ktorá hravou formou zoznamuje s vlastnosťami skla, ktorými sú účel, tvar, farba, dekorácia a emócie.

Komentovaná prehliadka výstavy Dva v jednom, 09.10.2019 o 17:00 – 18:00
Komentovaná prehliadka výstavy Dva v jednom s českým kurátorom výstavy Petrom Novým. České a slovenské sklo spoločne tvoria symfonickú báseň o dvoch vetách, dve výrazné kapitoly európskeho sklárstva, na ktoré môžeme byť právom hrdí. Rezervácia miesta mailom na hradpodujatia@gmail.com.


 

17.6. - 7.10.2019  

Múzeum holokaustu v Seredi, SNM

Samaritáni z Markowej

Vernisáž výstavy: 17.6.2019 o 10:00
Príbeh rodiny Ulmovcov a ďalších rodín z poľskej obce Markowa, ktoré počas 2. svetovej vojny ukrývali židovské rodiny a zaplatili za to svojimi životmi. Výstava sa koná v spolupráci s Poľským inštitútom.


 

20.6. - 1.12.2019  

Krajské múzeum v Prešove

Kabinet kuriozít

Kabinety kuriozít sú fenoménom zberateľstva šľachty a intelektuálov obdobia renesancie a baroka a sú predchodcami dnešných múzejných inštitúcií. Zberateľ do týchto „kabinetov“ sústreďoval predmety rozmanitého druhu, kritériom výberu bola kurióznosť, raritnosť, unikátnosť, podivnosť. Na túto atmosféru chce nadviazať aktuálna výstava Krajského múzea využitím vlastného zbierkového fondu i fondu niektorých východoslovenských múzeí.


 

26.6. - 13.10.2019  

Prvá dáma vzdelávania.jpg

Múzeum mesta Bratislavy

Prvá dáma vzdelávania / 100 rokov Univerzity Komenského

Univerzita Komenského v Bratislave; Múzeum mesta Bratislavy – Prvá dáma vzdelávania / 100 rokov Univerzity Komenského pod týmto poetickým názvom sprístupňujeme verejnosti unikátnu výstavu Univerzity Komenského v Bratislave v priestoroch výstavnej siene Múzea mesta Bratislavy v Starej radnici. Obe inštitúcie úzko pri výstave spolupracovali.

Vznik Československa v roku 1918 priniesol so sebou zmeny vo všetkých sférach spoločnosti a ovplyvnil aj vývoj vysokoškolského vzdelávania na Slovensku. Archív Univerzity Komenského v Bratislave nám sprostredkovane umožnil nahliadnuť do archívnych dokumentov s nesmiernou historickou hodnotou, ktoré zásadným spôsobom vypovedajú o vzniku Univerzity Komenského v Bratislave, čím približujú aj problematiku formovania vysokého školstva v najnovších dejinách.
Zákon č. 375/1919 Zb. z. a n. zo dňa 27. júna 1919 zriadil Československú štátnu univerzitu v Bratislave so 4 fakultami: právnickou, lekárskou, prírodovednou, filozofickou fakultou. Ďalšie nariadenie vlády zo dňa 11. novembra 1919 premenovalo vyššie uvedenú univerzitu na Univerzitu Komenského v Bratislave. Bratislava sa stala v roku 1919 univerzitným mestom aj v novodobých dejinách nášho štátu.
„Novovzniknutá Univerzita Komenského prevzala časť inventára a učební po zrušenej Bratislavskej uhorskej kráľovskej Alžbetinej univerzite, ktorá sa presťahovala najskôr do Budapešti, neskôr do Päťkostolia (Pecs). Univerzita Komenského sa stala prvou vysokou školou univerzitného typu na území Slovenska, ktorá poskytovala možnosť získať najvyššie vzdelanie v slovenskom jazyku. Od svojho vzniku zaujíma popredné miesto v národnom systéme vysokoškolského vzdelávania a stala sa medzinárodne uznávaným centrom vedy a výskumu. Ako najkomplexnejšie vybudovaná univerzita klasického typu v Slovenskej republike si uchováva dodnes postavenie národnej univerzity.
Prostredníctvom archívnych dokumentov, fotografií osobností a univerzitných budov, grafických prvkov, audiovizuálnych a trojrozmerných materiálov výstava oboznámi verejnosť s dejinami, tradíciami, obradmi, symbolmi, štúdiom, organizačnou štruktúrou a rozvojom univerzity. Cieľom výstavy je, aby návštevník po jej prehliadke získal komplexný prehľad o štruktúre a dejinách Prvej dámy vzdelávania ako aj kľúčových udalostiach jej dejín.“ Mária Grófová, Archív Univerzity Komenského v Bratislave.


 

28.6. - 29.9.2019  

Nábytok v múzeu.jpg

Historické múzeum SNM, Bratislava

Nábytok v múzeu

SNM – Historické múzeum pozýva na výstavu, ktorá odhaľuje procesy a cestu zbierkového predmetu v múzeu, kým sa môže prezentovať ako exponát. Pozrite si slohový i ľudový nábytok, ktorý prešiel revitalizáciou a následne digitalizáciou.

V rokoch 2016 – 2018 vynaložilo múzeum nemalé finančné prostriedky na obnovenie a ošetrenie 58 kusov nábytku, ktoré reštauroval Pamiatkový úrad SR — Oblastný reštaurátorský ateliér Levoča. Koncepcia výstavy prezentuje nábytok rozdelený do skupín podľa témy predstavujúcej základné odborné múzejné činnosti so zbierkovými predmetmi. Proces reštaurovania približujú digitálne technológie, reštaurátorská dokumentácia a bohatý obrazový materiál. Úvod výstavy oživuje dielo Mareka Kvetena ECHO, v ktorom výtvarník pretvoril pôvodné ľudové truhlice do svetelno-zvukovej inštalácie.

Medzi základné úlohy múzejných inštitúcií patrí ochrana a starostlivosť o zbierkový fond. Je to činnosť, ktorá zvyčajne zostáva pred očami verejnosti skrytá.  „Verejnosť vníma prácu múzejníkov najmä cez prezentačnú činnosť formou výstav a expozícií alebo kurátorských sprievodov“, vysvetľuje kurátorka Alena Piatrová. „Teraz chceme návštevníkom priblížiť na príklade nábytku, akými procesmi musí zbierkový predmet prejsť, aby mohol byť vystavený,“ podotýka kurátorka Jasna Gaburová.

Ako sa digitalizuje história + komentovaná prehliadka výstavy Nábytok v múzeu
17. 09. 2019 o 16:00
Digitalizačné centrum Múzea SNP predstaví proces digitalizácie, ako aj plány v najbližších rokoch. Spojené s komentovanou prehliadkou výstavy, ktorej zb. predmety boli digitalizované. Rezervácia na: hradpodujatia@gmail.com


 

28.6. - 30.10.2019  

Hrad Strečno

Umenie na hrade: Obraz mojej duše

Výstava obrazov výtvarníka Vladimíra Mičienku zameraná na prírodu s použitím techniky oleja, akrylu a pastelu.


 

1.7. - 18.10.2019  

Čo to za veselie - svadobné kroje z národopisnej Šatnice Matice slovenskej.jpg

Pohronské múzeum v Novej Bani

Čo to za veselie - Svadobné kroje zo Šatnice Matice slovenskej

Slovensko je neobmedzenou studnicou folklórneho bohatstva a umeleckého cítenia. Jednou z najvýraznejších súčastí ľudovej kultúry u nás je kroj. Ľudový kroj možno označiť ako tradičný odev príslušníkov národov, etnických skupín či regionálnych, alebo lokálnych spoločenstiev. V našich zemepisných šírkach ide najmä o odev vidieckeho obyvateľstva, ktoré bolo späté s poľnohospodárskym spôsobom života. Jeho neskoršia podoba sa začala rodiť pred viac ako dvesto rokmi, keď sa z pôvodne jednoduchého a jednotného odevu začali v jednotlivých regiónoch oddeľovať osobitné formy oblečenia. Všedný pracovný odev bol obohatený o nové súčasti a pestré ozdoby, predovšetkým výšivky. Postupne tak vznikali slávnostné, sviatočné či príležitostné kroje, ktoré vyjadrovali nielen príslušnosť človeka k určitému kraju či obci, ale aj jeho spoločenské postavenie. Výsledkom tohto procesu bolo na Slovensku začiatkom 19. storočia približne 70 regionálnych foriem ľudového kroja, odrážajúceho osobitý vkus a fantáziu ľudu.

Dôležitú úlohu v uchovávaní a výskume ľudového odevu zohralo i neskoršie zakladanie múzeí, ktoré svojimi bádateľskými a zberateľskými aktivitami vo veľkej miere prispeli k zachovaniu ľudového odevu. Pre ľudový odev na území Slovenska je príznačná bohatá rozmanitosť a najmä výrazná znaková špecifikácia. Vznik a vývoj nášho odevu bol bezprostredne determinovaný prírodnými a spoločensko-ekonomickými faktormi, ktoré vplývali na materiálové zloženie i jeho umelecké stvárnenie. Iné materiály sa používali v rovinatých oblastiach a iné zasa v regiónoch podhorských. O ľudovú kultúru a špeciálne o ľudový odev je v súčasnosti taký záujem, akému sa doposiaľ tieto prvky kultúrneho dedičstva netešili. Preto aj naša výstava „Čo to za veselie – svadobné kroje z národopisnej Šatnice Matice slovenskej“ priblíži ľuďom krásu dedičstva našich predkov. Vyniknú tu najkrajšie svadobné kroje zo Šatnice Matice slovenskej, ktorá vlastní 1658 krojov pre ženy, mužov i deti. Požičovňa kostýmov a krojov MS je garantom zachovania, obnovy a udržiavania originality tradičného ľudového odevu, tradičných kalendárových obyčají. Zbierkami krojov, kostýmov, doplnkov a rekvizít podporuje ochotnícke, poloprofesionálne a profesionálne súbory pri prezentácií kultúrneho dedičstva a spomienkach na významné osobnosti a udalosti národnej a literárnej histórie Slovenska. Výstava bude pozostávať z fotografií svadobných ľudových odevov s prezentáciou svadobných odevov z rôznych oblastí Slovenska. Cieľom výstavy je ukázať návštevníkom tradičné slovenské odevy také, aké sú – krásne, originálne a jedinečné. Vystavené budú svadobné kroje z Turca, Bzovíka, Podkoníc, Šariša, Terchovej, Važca, Veľkého Lipníka, Viničného, Ždiaru a Detvy.


 

4.7. - 30.9.2019  

svet farieb.jpg

Pohronské múzeum v Novej Bani

Svet farieb

Maliarka Ing. Jolana Palajová sa narodila v Novej Bani, žije a tvorí v Žiari nad Hronom. Výtvarnej činnosti a vystavovaniu sa intenzívne venuje od roku 1998. V jej tvorbe sa odrážajú jej vlastné filozofické názory, životné postoje, vnemy a skryté priania. Je maliarkou zátiší, panoramatických prírodných scenérií, dedinských zakutí, či mestských motívov. Jej bohatá, žiarivá farebná paleta nám ponúka možnosť vstúpiť do jej sveta, kde sa v každom  z uvedených žánrových námetov objavujeme jej úprimný vzťah k rodnej zemi, k jej krásam a k úcte "miznúceho sveta" našich dedov. Krajinárske motívy maľované dynamickým rukopisom sú príklonom k expresívnemu podaniu. V nich autorka kladie dôraz nielen na obsah a formu, ale dôležitým prvkom na umocnenie príbehu je farba, citlivo vkomponovaná, vyjadrujúca atmosféru zobrazovanej krajiny. Zameriava sa na olejomaľbu.

Absolvovala už niekoľko plenérov pod vedením rôznych akademických maliarov. Vystavuje na autorských a kolektívnych výstavách na Slovensku, Čechách, Srbsku, Ukrajine a Nemecku.  Každoročne sa zúčastňuje mnohých súťaží amatérskych výtvarníkov, kde dosahuje veľmi dobré umiestnenia, takisto je účastná i maliarskych sympózií na slovenskej a medzinárodnej úrovni doma i v zahraničí. Bola aktívnou členkou umeleckej skupiny Detvianska umelecká kolónia.  

Výstava „Svet farieb“ je druhou autorskou výstavou Ing. Jolany Palajovej na pôde Pohronského múzea. Prvá výstava bola v roku 2007 uvedená pod názvom „Moje obrazy hovoria za mňa“.

Autorka výstavy dúfa, že svojimi obrazmi poteší a spríjemní horúce letné dni nielen Novobančanom, ale i návštevníkom z rôznych kútov Slovenska.


 

4.7. - 25.10.2019  

Kaštieľ a archeopark Hanušovce nad Topľou

Kamenní strážcovia

Panelová výstava o hradoch východného Slovenska.


 

11.7. - 6.10.2019  

Zveľaďujme.jpg

Múzeum Andreja Kmeťa SNM, Martin

Zveľaďujme!

Zoznámte sa s históriou inštitúcie, ktorá sa významným spôsobom zapísala do hospodárskych dejín Slovenska – Štátneho ústavu pre zveľaďovanie živností.


 

12.7. - 20.10.2019  

Ľudia a poklady lužickej kultúry.jpg

Považské múzeum v Žiline

Ľudia a poklady lužickej kultúry / Severozápadné Slovensko na prelome bronzového a železného veku

Ľudia a poklady lužickej kultúry. Severozápadné Slovensko na prelome bronzového a železného veku – tak znie celý názov putovnej výstavy, ktorú spoločne pripravili archeológovia Mgr. Zuzana Staneková z Považského múzea v Žiline, Mgr. Barbora Danielová z Oravského múzea P. O. Hviezdoslava, Mgr. Marek Both zo Slovenského národného múzea v Martine a Mgr. Dominika Andreánska. Po troch mesiacoch, kedy bola inštalovaná v priestoroch SNM Etnografického múzea v Martine sa v júli presunie do priestorov Budatínskeho hradu. Táto archeologická výstava prezentuje život a smrť a jej vnímanie v ľudskej spoločnosti v neskorej dobre bronzovej a staršej dobe železnej (1300 – 700 pred n. l.). Lužická kultúra, ako súčasť komplexu popolnicových polí bola identifikovaná v druhej polovici 19. storočia Rudolfom Virchowom na základe nálezov z historického územia Lužice. Počas svojho najväčšieho územného rozmachu (okolo roku 1000 pred n. l.) zaberala takmer celú oblasť dnešného Poľska, východného Nemecka, priľahlú časť Čiech a hornaté územie Slovenska. Archeologické nálezy, ktoré lužickú kultúru charakterizujú sú žiarové hroby s milodarmi v rôznej podobe od šperkov, cez zbrane až po potraviny.

„Cieľom tejto výstavy je oboznámiť návštevníkov nielen s pohrebným rituálom, ale i spôsobom každodenného života ľudí tejto svojráznej a pre históriu Slovenska tak zásadnej kultúry. A tak múzeá spojili svoje sily, aby poskytli návštevníkom jedinečnú možnosť vidieť tie najvzácnejšie nálezy lužickej kultúry pod jednou strechou. Veľkým plusom výstavy je aj skutočnosť, že neprezentuje len samotné archeologické artefakty, ale formou diorám a trojrozmerných modelov dáva návštevníkom možnosť podrobnejšie si predstaviť spôsob života spred troch tisícročí, a tým lepšie pochopiť vývoj spoločnosti ako takej.“ priblížila archeologička Považského múzea v Žiline Mgr. Zuzana Staneková.

K výstave vznikol i katalóg, ktorý podrobne rozoberá vtedajší život. Čitateľ tu nájde základné informácie nielen o vývoji kultúry, ale aj o odievaní, stavebníctve, remeslách, vojenstve a o bronzových pokladoch objavených za rôznych okolností v teréne. Dvojjazyčný katalóg obsahuje množstvo fotografií nálezov, ktoré sú súčasťou výstavy.

Vernisáž výstavy bude v Budatínskom hrade 11. júla 2019 o 16:00.


 

21.7. - 30.9.2019  

Múzeum M. R. Štefánika, Košariská

Generál na javisku

Miesto: evanjelický kostol v Košariskách
Hlavným cieľom výstavy je predstaviť divadelné inscenácie venované gen. PhDr. Milanovi Rastislavovi Štefánikovi. Výstava prevádza návštevníka rôznymi typmi predstavení od opery po činohru. Jej súčasťou sú aj kostýmy a predmety, ktoré herci používali počas predstavení.


 

24.7. - 24.11.2019  

2019_GUS_Halasova_poster.jpg

Galéria umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi

Paulína Halasová: You Deserve Art!

Vernisáž výstavy: streda, 24. 7. 2019 o 17:00
Kurátorka: Mgr. Lucia Benická – GUS

 

Premiérová výstava malieb mladej výtvarníčky zo Spiša − Paulíny Halasovej, je uvedená v rámci dramaturgického cyklu Nové mená – Nové mýty. Prezentuje expresívne figurálne maľby zo sveta fiktívnych žien: autorka rafinovane spája realizmus s komiksovou štylizáciou a ironickým odkazom na pop-kultúrny fenomén. Vystavené cykly z posledného obdobia – Mermaids Dust, Broken Utopia Parallel Dreams sú sprevádzané prierezom doterajšej tvorby v tabletoch, kde sú ucelené výbery diel z jednotlivých tvorivých období, vrátane poslednej série kresieb. Historik umenia Mgr. Jozef Ridilla charakterizuje Halasovej tvorbu z čisto výtvarného hľadiska ako „hedonistickú oslavu života a tvorby.“

Kurátorka výstavy a riaditeľka galérie Mgr. Lucia Benická uvádza projekt nasledovne:
„Názov výstavy vychádza z rovnomennej konceptuálnej maľby You Deserve Art!, ktorá patrí do série Flower Revolution (2013 – 2014). Provokujúce „heslo“ sa stalo nosnou konotáciou projektu. Diela z cyklu Parallel Dreams (2014 – 2016) spájajú komiksové príbehy so svetom žien, stierajúc hranice medzi realitou a snom. Autorka hovorí, že „v dielach sa postavy vymaňujú z pasce sociálneho statusu a žijú si svoj sen.“ Groteska o ideálnej žene, prepojenej s postavičkami animovaného seriálu Pat a Mat, je vo fantazijných maľbách cyklu Broken Utopia (2015 – 2016). Diela sú podľa autorky „ako vystrihnuté sekvencie z filmu, ktoré dokopy vytvárajú jeden ucelený príbeh a to v symbióze s novými formami umenia ako je film, či komiks.“ Najpočetnejšie je zastúpená séria malieb Mermaids Dust (2016 – 2018), kde Halasová interpretuje mýtus o dnešnej dobe a to imaginatívnym spojením živých bytostí s „dušou“ prírody, spájajúc bizarné feérie o človeku a podivuhodných bytostiach. Nosný je koncept o cykle života, „ktorý nikdy nekončí... lebo život je fantazijný svet, ktorý nemusíme vymyslieť.“

O autorke
Paulína Halasová (* 1992, Martin) od svojho ranného detstva žije v Spišskej Novej Vsi. V roku 2017 absolvovala Katedru maliarstva, Ateliér maľby u doc. Klaudie Kosziba na Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. V rokoch 2015 – 2016 bola na stáži v Ateliéri maliarstva III., Škola Michaela Rittsteina na Akadémii výtvarných umení v Prahe (CZ) a v rokoch 2012 – 2015 stážovala na Katedre scénografie Vysokej školy múzických umení v Bratislave. Popri maľbe sa venuje scénografii a kostýmovým návrhom: realizovala projekty pre Spišské divadlo a Divadlo Hviezdoslava v Spišskej Novej Vsi (2017), pre divadelný festival UM UM v Starej Ľubovni (2018) a pre divadelné predstavenie EyeKontakt v kultúrnom  centre Wave v Prešove (2019). Po štúdiách vystavovala v Galérii Miloša A. Bazovského v Trenčíne (2018) a v Šarišskej galérii v Prešove (2018).


 

24.7. - 24.11.2019  

2019_GUS_Zahady zahrady_poster.jpg

Galéria umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi

Záhady záhrady

AUTORI: Janko Alexy – Ján Berger – Daniel Brunovský – Ján Hrnčiarik – Július Jakoby – Viera Kraicová – Gustáv Mallý – Juraj Martiška – Jana Nováková – Milica Podstrelencová – Maximilián Schurmann – Jozef Sušienka – Ester M. Šimerová – Amalka Ľudmila Valenčíková

Vernisáž výstavy: streda, 24. 7. 2019 o 17:00
Kurátorka projektu: PhDr. Zuzana Gažíková - SNG

Výstava Záhady záhrady prezentuje prístup 14-tich vybraných autorov od začiatku 20. storočia po súčasnosť  k problematike záhrady ako téme v rámci žánru krajinomaľby, či scéne pre príbeh, prostrediu navodzujúcemu atmosféru, ale aj ako k výtvarnému  problému či výzve. Táto jediná alternovaná repríza je uvedená v Galérii umelcov Spiša v rámci dramaturgického cyklu TÉMA. Výber projektu do výstavného plánu nie je náhodný, ako uvádza riaditeľka Galérie umelcov Spiša a autorka výstavnej dramaturgie Mgr. Lucia Benická: „Galerijná Záhrada umenia priamo korešponduje s výstavou, ktorá je krátkym exkurzom do slovenských dejín výtvarného vnímania „ostrovov zelene“. Výber diel a autorské zastúpenie, vrátane kurátorského prístupu, ponúkajú kvalitu v rámci tematicky zameraných projektov, uvádzaných našou galériou od roku 2013.“

Kurátorka PhDr. Zuzana Gažíková zo Slovenskej národnej galérie – Galérie Ľudovíta Fullu v Ružomberku približuje východiská a koncept projektu:
„Záhrada je špecifickým útvarom, umelo organizovaným výsekom krajiny.  Je vytvorená zásahom človeka a ako kreatívny počin môže byť sama umeleckým dielom. Záhrada sa neustále mení a vytvoriť ju tak, aby bola pekná nielen v okamihu vzniku, ale aj po uplynutí istého času, či v každom ročnom alebo dennom období, si vyžaduje veľkú dávku vedomostí, ale aj tvorivosti, predstavivosti.  Spočiatku záhrady vznikali preto, aby si človek ohradil kúsok z voľnej prírody, aby sa v ňom cítil bezpečne. Neskôr sa zakladanie záhrad začalo považovať za najvyššie umenie, v ktorom sa spájala architektúra so sochárstvom i maliarstvom. V mnohých kultúrach bola záhrada považovaná za akýsi obraz raja a venovali jej patričnú pozornosť. Dokonca jedným zo siedmich divov sveta sú práve záhrady. Vo výtvarnom umení býva záhrada často témou hodnou samostatného stvárnenia, či prostredím rámcujúcim iný žáner. Môže byť ale aj laboratóriom, v ktorom si umelci vytvárajú svoju krásu a ktoré im slúži pre odskúšanie a aplikovanie určitých výtvarných názorov, postupov, smerov a štýlov.“

Výstava je realizovaná vďaka spolupráci so SNG – Galériou Ľudovíta Fullu a Spoločnosťou Kolomana Sokola. Vzhľadom takmer k storočnému diapazónu zastúpených autorov sú prezentované diela nielen zo súkromných zbierok a majetku autorov, ale hlavne zo zbierkových fondov významných pamäťových inštitúcií na Slovensku: Slovenská národná galéria, Stredoslovenská galéria, Nitrianska galéria, Liptovská galéria P. M. Bohúňa, Považská galéria, Východoslovenská galéria. 

K výstave je vydaný originálny rovnomenný katalóg a  edukatívna pomôcka − Sprievodca výstavou, ktorá poslúži ako doplňujúci informačný materiál tak pre dospelého návštevníka, ako aj pre školské skupiny.


 

24.7. - 24.11.2019  

2019_GUS_Marencin.jpg

Galéria umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi

Hommage à Albert Marenčin / Pocta Albertovi Marenčinovi

Vernisáž výstavy: streda, 24. 7. 2019 o 17:00
Kurátor: Juraj Mojžiš

„Koláž je pre mňa hrou – hrou fantázie a náhody, jedným z výrazových prostriedkov poézie, podobne ako báseň. Je to na rozdiel od slovesnej podoby poézie poézia vizuálna, obrazová. Nie je ilustráciou básne, je sama básňou. Robím koláž tak, ako sa vykladá pasians. Neviem nikdy dopredu, ako sa skončí. To ma na nej vzrušuje: povedal by som, že hra je pre mňa dôležitejšia ako výsledok.“  Albert Marenčin

Výstava Hommage à Albert Marenčin / Pocta Albertovi Marenčinovi, premiérovo uvedená v rámci dramaturgického cyklu Profily, predstavuje príbeh koláží, ako aj života a diela významnej osobnosti kultúrneho života. Albert Marenčin je jedným z najznámejších a najvýznamnejších predstaviteľov surrealizmu, ktorý sa na Slovensku pod pojmom „nadrealizmus“ začal rozvíjať v prvej polovici 20. storočia. Tento všestranný umelec pôsobil na poli slovenského umenia ako prozaik, básnik, esejista, scenárista, dramaturg, dramatik, publicista, prekladateľ a výtvarník.  Jeho koláže sú zastúpené v zbierkach Galérie Mesta Bratislavy, Galérie umenia Nové Zámky, Oravskej galérie v Dolnom Kubíne a v majetku súkromných zberateľov. Vernisáž sa uskutoční v predvečer Marenčinových nedožitých 97 narodenín.  

Vybrané cykly koláží sprevádzajú ukážky kníh a fotografických záberov zo súkromných archívov jeho synov. Autorove koláže sa vyznačujú kompozičnými zvláštnosťami i príbuznosťami, ktoré v divákovi evokujú naratívne postupy románov − koláží Maxa Ernsta. Nezjednocuje ich idea konjunktívneho celku, naopak príznačnou je provokatívna nesúvislosť, grotesknosť a absurdnosť v lautréamontovskom význame.

Albert Marenčin navštívil Galériu umelcov Spiša rok po nežnej revolúcii v novembri 1990 na ojedi-nelom podujatí  II. celoslovenské stretnutie mladých teoretikov a historikov umenia (Seminár rôznych druhov umenia), kde prezentoval československý surrealizmus a tendencie v 60. rokoch 20. storočia spolu s Karolom Baronom a Vladimírom Popovičom.

O AUTOROVI

Albert Marenčin sa narodil 26. 7. 1922 v Bystrom nad Topľou na východnom Slovensku. Po absolvovaní gymnázia v Prešove (1940) študoval na Univerzite Komenského v Bratislave odbor slovenčina − francúzština (1940 – 1944). Ako partizán sa zúčastnil Slovenského národného povstania (1944). Po vojne získal štipendium na štúdium v Paríži, paralelne na Sorbonne, na Vysokej škole politickej a na Vysokej škole filmovej IDHEC (1944 – 1948). Súčasne bol činný ako redaktor a hlásateľ československého vysielania Francúzskeho rozhlasu. Po návrate nastúpil v pozícii dramaturg a scenárista do Československého štátneho filmu v Bratislave na Kolibe (1949 –1972). V 50. rokoch 20. storočia napísal niekoľko interne oceňovaných scenárov, z ktorých však bola realizovaná iba adaptácia Kalinčiakovej Reštavrácie. Úspech filmu Pieseň o sivom holubovi delegoval Alberta Marenčina na čelo jednej z dramaturgických skupín, v ktorej vznikli podstatné diela slovenskej novej vlny. Po auguste 1968 v rámci normalizačných politických čistiek bol vyhodený z práce vo filme a po nedobrovoľnej pauze sa zamestnal ako odborný pracovník Slovenskej národnej galérie (1972 – 1986).
Po novembri 1989 postupne začali vychádzať jeho literárne práce, pripravil desiatky individuálnych výstav koláží a v roku 2013 vydal album koláží Trinásť do tucta  v limitovanom náklade 19 autorských exemplárov.
Je držiteľom viacerých slovenských a francúzskych štátnych ocenení a vyznamenaní.
Zomrel 9. 3. 2019 vo veku 96 rokov.


 

24.7. - 24.11.2019  

2019_GUS_Akvizicie.jpg

Galéria umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi

Top akvizície 2017 - 2018

AUTORI: Emil Alexay-Olexák, Slavomír Durkaj, Rudolf Hofer, Eduard Hriňák, Zdeněk Jeřábek, Roland Neupauer, Viktor Olgyai, Veronika Rónaiová, Mária Rudavská, Viliam Slaminka, Peter Smik, Imrich Svitana, Eugen Szepesi-Kuszka, Simona Štulerová, Amalka Ľudmila Valenčíková, Vladimíra Weiss

Vernisáž výstavy: streda, 24. 7. 2019 o 17:00
Kurátorka projektu: Mgr. Mária Šabľová – GUS

Výstava v rámci dramaturgického cyklu Zbierka prezentuje 29 diel od 16 vybraných autorov, ktoré boli nadobudnuté v r. 2017 – 2018 a to v generačnej rozdielnosti, ako i v rôznych druhoch a žánroch. V tomto období galéria získala celkom 169 diel od 44 autorov. Výstava konfrontuje umenie datované na prelomoch 19. a 20. storočia a 20. a 21. storočia, v kontexte regiónu Spiša a východného Slovenska.

Najstaršiu generáciu zastupuje Emil Alexay-Olexák (1891 – 1949), ktorý svojimi dielami zobrazil krajinu v okolí Prakoviec, kde isté obdobie žil. Krajinomaľbe sa venoval i jeho strýko Eduard Hriňák (1856 – 1917). Do 20. rokov 20. storočia datujeme diela Viktora Olgyaia (1870 – 1929), pre ktorého tvorbu je charakteristické zobrazenie krajiny. Rovnaký motív – spišská krajina je typický pre Eugena Szepesiho-Kuszku (1885 – 1948), rodáka zo Spišskej Novej Vsi. U súčasníkov je grafika zastúpená dielom Zdeňka Jeřábka (1930), aktom zobrazujúcim v detailoch ženskú postavu. Sakrálny motív blahorečenia je v maľbe Veroniky Rónaiovej (1951). Sochou Priestor v skalách sa Mária Rudavská (1941 – 2019) vracia ku koreňom človeka, k prírode, ktorú mala vo veľkej úcte. V komornej plastike Miss kamera od Imricha Svitanu (1944) vidíme jedinečnú presnosť tvarov. Predstaviteľ mladej generácie súčasných umelcov Roland Neupauer (1980) uvoľneným, expresívnym rukopisom zachytáva zmyslové pôsobenie okolia a necháva prehovoriť farbu, gesto a emócie. Slavomír Durkaj (1976) poukazuje na znečisťovanie životného prostredia, čím dochádza ku konfliktu medzi prírodou a modernou civilizáciou. Viliam Slaminka (1985) kladie dôraz na jednoduchosť, tvarovú štylizáciu a farbu, a to s vtipom a hravosťou. Simona Štulerová (1987) vytvára štylizovaný svet geometrických  tvarov krajinných celkov, kde človeka nahrádzajú prírodné detaily: dominuje konflikt prírody a civilizačno-kultúrneho prostredia. Amalka Ľudmila Valenčíková (1980) sa venuje zobrazeniu ženského sveta a svojich pocitov: vystavené tapisérie zobrazujú mužské torzá formou textilných reliéfov. Vladimíra Weiss (1987) v diele Matrioška používa segmenty irónie a zveličenia. Séria malieb Slnenie nás vťahuje priamo do obrazu a vďaka hrubo natretej silikónovej farbe a akrylu diela vytvárajú ilúziu objektu. Plastika Rudolfa Hofera (1951) abstraktne zachytáva pohyb, ktorý je vyjadrený jednoduchým zatočením hranola. Dielo Misa II. Petra Smika (1968) vzniklo pretavením do novotvaru – a to obrátenej strany misy s duševným, nie hmotným pokrmom. Dielom Food box sa autor snaží uvažovať nad každodennými povinnosťami, ktoré prirovnáva ku škatuľkám, predstavujúcim vír života.

Výstavu v kurátorskej koncepcii galerijnej historičky Mgr. Márie Šabľovej sprevádza hravý Sprievodca výstavou, ktorý bol v rámci zhodnotenia nových akvizícií vydaný Galériou umelcov Spiša. Súčasťou inštalácie je slide-show všetkých nadobudnutých zbierkových predmetov v uvedenom období.


 

30.7. - 20.10.2019  

Zóna 22 minút.jpg

Liptovská galéria P.M.Bohúňa v Liptovskom Mikuláši

Zóna 22 minút 50,28 sekundy

Diela a archiválie Michala Kerna ako báza pre úvahy o krajinnom umení v Strednej Európe
Kurátori výstavy: Daniela Čarná, Richard Gregor
Vernisáž výstavy: 30. 7. 2019 o 16:30

Zóna 22 minút 50,28 sekundy (čas, ktorý uplynie medzi svitaním alebo západom slnka od najvýchodnejšieho po najzápadnejší bod Slovenska) je prvým z projektov LGPMB, v ktorom sa snažíme podchytiť a zároveň workshopovým spôsobom zverejniť všetky úrovne galerijnej práce. Tvorba a príbeh Michala Kerna (1938-1994), popredného predstaviteľa slovenského konceptuálneho a krajinného umenia, je jedinečnou výzvou pre vznik samostatnej pamäťovej a prezentačnej zóny v rámci verejnej galérie nášho formátu.
Projekt zahŕňa rôzne úrovne činnosti, ktoré ďaleko presahujú rámce a kapacity tejto výstavy.
Výskum sa netýka iba samotnej Kernovej tvorby, jej analýzy a kontextualizácie, ale tiež medzinárodného mapovania jeho kontaktov s českými, poľskými a ruskými umelcami, v čom bol na slovenské pomery ojedinelým zjavom. Diela, archiválie i špecializovaná novozostavená sekcia galerijnej knižnice budú dlhodobo k dispozícii rôznym typom bádateľov. Prezentáciou sa snažíme ukázať potenciál, ktorý Kernova tvorba má. Nejde o výstavu uzatvárajúcu doterajšiu prácu, ale o otvorenie čo najväčšieho počtu kapitol na spracovanie. Publikačná činnosť, ktorá bude počas ďalších rokov nasledovať, sa zameria na staršie a novšie texty o autorovi. Samostatne sa budeme venovať autorovým vlastným textom, najmä denníkovým záznamom. Popularizácia je súčasťou projektu od samotného začiatku, t.j. aj aktuálnu výstavu chystáme s ohľadom na všetky typy a rôzne preferencie divákov. Niekoľkoročnú systematickú akvizíciu diel Michala Kerna považujeme za záchrannú, preberáme tiež zodpovednosť za ich konzervovanie a reštaurovanie, keďže vo väčšine prípadov sa jedná o práce na papieri, alebo inak krehké diela.
Michal Kern svoju tvorbu, ovplyvnenú konceptuálnym a akčným východiskom, trvalo ukotvil v prírode. Priamo do nej vstupoval prostredníctvom akcií realizovaných väčšinou osamote. Poukazoval na prírodné dianie v jeho často takmer nepovšimnutej, zdanlivo všednej až banálnej každodennosti. Hľadal možnosť ako zanechať v prírode odkaz, efemérnu stopu, „ktorú by príroda prijala“. Vďaka nadčasovosti môže byť jeho tvorba práve dnes aktuálnym príspevkom do diskusie o riešení ekologických hrozieb. Zároveň sa stáva znovuobjavenou inšpiráciou pre mladú a strednú generáciu autorov, ktorí na odkaz osobností konceptuálneho umenia, a aj Michala Kerna, vedome nadväzujú.
Výstava predstavuje špecifickú autorskú poetiku Michala Kerna prostredníctvom výberu diel z jeho pozostalosti. Popri fotografických záznamoch akcií, ktoré často kombinoval s autorskými textami, ukazuje aj menej známu polohu jeho tvorby cez kresby, štúdie, v ktorých zaznamenával svoje myšlienky a akcie.
Výber vystavených diel vychádza zo zámeru Liptovskej galérie Petra Michala Bohúňa obohatiť svoj zbierkový fond o ťažiskové diela z autorovej pozostalosti.


 

30.7. - 25.10.2019  

Kaštieľ a archeopark Hanušovce nad Topľou

Kovaľu, kovaľu, ukuj mi koníčka

Etnografická výstava predstaví tradičné slovenské remeslo – kováčstvo.


 

22.1. - 15.9.2019  

Sporiť.png

Múzeum Spiša v Spišskej Novej Vsi

Múdro sporiť a rozumne míňať

Chceli by ste vaše deti naučiť všetko potrebné o svete financií, len neviete ako?
Práve pre vás je tu interaktívna výstava, ktorá hravou formou vysvetľuje a názorne ukazuje ako funguje svet financií.
Vstupné 1€ a 1,50 € s tlačeným sprievodcom


 

18.5. - 12.9.2019  

Historické remeslo.jpg

Podtatranské múzeum v Poprade

Historické remeslo od praveku po súčasnosť


 

18.5. - 15.9.2019  

maduar.jpg

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

25 rokov Maduaru

Kurátor výstavy: Juraj Matyinkó

Výstava je venovaná rimavskosobotskej hudobnej skupine MADUAR pri príležitosti 25. výročia vydania ich prvého albumu I Feel Good (1994). Je to vôbec prvá  výstava, na ktorej sa môže návštevník stretnúť s doposiaľ nepublikovanými fotografiami a predmetmi zo súkromného i profesionálneho života bratov Matyinkovcov, ako sú napr. kostýmy z vystúpení a videoklipov, fotografie,  vstupenky z prvých koncertov, ocenenia, diskografia, plagáty z vystúpení a pod.

Skupinu Maduar založili Juraj a Ladislav Matyinkovci a Ladislav Dulovič v auguste 1986. Skupina sa najprv volala Hurikán, Atlantic a Adept, až v roku 1987 po prijatí Erika Arestu vznikol názov Maduar. Skupina naštartovala v prvej polovici 90. rokov na Slovensku a v Čechách dancefloorovú vlnu. Absolvovali množstvo koncertov a vystúpení na Slovensku a v zahraničí. Majú na konte deväť albumov a množstvo úspešných singlov a videoklipov. Medzi najznámejšie piesne patrí I Feel Good, Do It, Love Me, Anjel, Hafanana, Ramaya, One Way Ticket alebo Náš čas. V roku 2016 začali spoluprácu s víťazkou Hlasu Česko Slovenska Ivannou Bagovou, s ktorou vydali aj nový singel Can U Feel It.  V roku 2017 vydali ďalšie tri nové single, jeden z nich v spolupráci s českou formáciou Holki, a pre fanúšikov pripravili špeciálne 2-CD s najväčšími hitmi skupiny, ktoré doplnili o osem nových, ešte nevydaných, skladieb.

Počas trvania výstavy je v predaji CD Hafanana - The Best of Maduar, Vol. 2  a tričko skupiny Maduar.


 

5.6. - 15.9.2019  

c_dolce_vitaj.jpg

SNM - Sídelná budova, Bratislava

V ústrety ku kráse. Talianska krajina vo fotografiách

Taliansky kultúrny inštitút v Bratislave v spolupráci s Centrom pre výskum a archiváciu fotografií (CRAF) v talianskom Spilimbergu a Nadáciou Archivio 3M v Miláne pripravil výstavu, ktorá zachytáva vývoj talianskej krajiny od päťdesiatych rokov dvadsiateho storočia po súčasnosť. 
Výber diel najvýznamnejších predstaviteľov talianskej fotografie vypovedá o vývoji Talianska na prelome dvadsiateho a dvadsiateho prvého storočia, jeho premenách, vzťahu medzi človekom a prírodou, prírodným a mestským prostredím. Fotografie, sú zároveň svedectvom o napĺňaní základnej zásady talianskej ústavy: „Štát [...] chráni krajinu a historické a umelecké dedičstvo národa" (čl. 9). 
Pojem krajina zahŕňa nielen prírodné krásy (hory, moria, lesy, rieky), ale aj kultúrne dedičstvo (staroveké pamiatky, kostoly, kláštory, hrady, historické centrá, poľnohospodárske oblasti či prírodné územia meniace sa zásahmi človeka). Jeho súčasťou je aj súhrn tradícií a ľudových zvykov, celá sieť obcí a miest. Z tejto úvahy pramení poznanie, že územie Apeninského poloostrova, tak ako aj jeho spletité a mnohovrstevné scenérie, odráža výnimočné osudy samotného Talianska. 
Na vystavené diela sa musíme "pozerať" ako na diela veľkých majstrov krajinomalieb minulých storočí. Treba ich vnímať s vedomím, že krása krajiny, je podľa významného talianskeho filozofa, humanistu a historika Benedetta Croceho, základnou a najvyššou hodnotou. Na pochopenie krajiny nestačí len zrak, je potrebné sa preniesť do vnútorného sveta, ovládaného zmyslami a predstavivosťou.


 

ISSN 1336-4693

TopList - od 2.4.2004

dnes je: 20.9.2019

meniny má: Ľuboslav, Ľuboslava

podrobný kalendár

facebook - Muzeum.SK

facebook - Noc múzeí a galérií

Reklama

webygroup

8580807

20.9.2019
ÚvodÚvodná stránka