Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 2 Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu vodorovná
Muzeum.skHľadať
 
 

Výstavy a podujatia na Slovensku ku dňu 12. 5. 2019

30.11.2016 - 31.12.2019  

Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku SNM, Bratislava

Vymenené domovy – Felcserélt otthonok

Nemci, Maďari, Slováci v kontexte mocensko-politických migrácií po druhej svetovej vojne. Výstava prostredníctvom autentických dokumentov, vecných pamiatok a výpovedí svedkov v kombinácii s rekonštrukciou nemeckých, maďarských a slovenských domovov sleduje priebeh udalostí a návštevníkom prezentuje, ako politické udalosti ovplyvnili individuálne životné cesty a osudy jednotlivých skupín obyvateľstva.


 

15.12.2016 - 31.12.2019  

Historické múzeum SNM, Bratislava

Kelti z Bratislavy

Výstava ponúka pôsobivý pohľad do minulosti, do čias, keď na území mesta pred viac ako 2 000 rokmi  žili Kelti.


 

1.8.2018 - 31.7.2019  

Spišské múzeum SNM, Levoča

Miznúca krása

Július Értekeš (1910 – 1995), Walerian Kasprzyk (1912-1992)
SNM-Spišské múzeum v spolupráci s Muzeom im. Stanisława Fischera v Bochni pripravilo výstavu dvoch maliarov - súputníkov, ktorý sa nikdy nestretli, no ich tvorbu spája láska ku krajine, mestu a vidieku.


 

21.9.2018 - 31.12.2019  

c_martin-benka-w.png

Historické múzeum SNM, Bratislava

Martin Benka

SNM-Historické múzeum a SNM-Múzeá v Martine pripravili výstavu o osobnosti, živote a diele Martina Benku pri príležitosti 130. výročia umelcovho narodenia. Výstavu môžete navštíviť od 21. septembra 2018 do decembra 2019. Nájdete ju na Bratislavskom hrad, III. poschodie. Kurátorkou výstavy je Monika Váleková.

Martin Benka (1888 - 1971) svojím dielom položil základné piliere slovenskej výtvarnej kultúry. Bol zaujímavým „renesančným" človekom so všestrannými umeleckými záujmami, výtvarnými, hudobnými a literárnymi. Umelec pôvodom zo Záhoria precestoval Európu, no najviac mu prirástla k srdcu severoslovenská horská krajina. V rámci svojej tvorby si vytvoril neopakovateľný rukopis, ktorým citlivo reflektoval obraz slovenskej prírody. Ako on sám povedal: „Záľubu som našiel v oblých, živo sa vlniacich holiach, na úbočiach, v dolinách a všade tam, kde sa krása prírody snúbila so životom. Vysoké majestátne vrchy v čarovných líniách pohybu mi hovorili, že nie sú ani príliš plošné, ani príliš plastické, ale také ako som si želal."
Okrem maľby a kresby sa venoval aj grafike a hudbe. Vo svojom ateliéri zakladal s priateľmi sláčikové kvartetá a organizoval komorné koncerty. Zaujímavosťou v jeho dizajnérskom diele sú hranaté „kubistické" husle evokujúce voľné inšpirácie slovenskou ľudovou ornamentikou. Navrhoval knižné ilustrácie, známky, exlibrisy, sgrafitá, bankovky, v neposlednom rade vyhotovil niekoľko návrhov fontov. V typografii kombinoval prvky z ľudovej tvorby, ornamentov a samozrejme jeho obľúbenej prírody. Benkovmu autorskému písmu je až v posledných rokoch venovaná patričná pozornosť.
V marci 1960 Benka daroval podstatnú časť svojej zbierky – okolo 5200 výtvarných diel, korešpondenciu a knižnicu československému štátu, následne sa dostala do správy Slovenského národného múzea. Vo svojom testamente odkázal štátu aj zvyšok svojej pozostalosti, okrem umeleckých artefaktov i zariadenie svojho domu, resp. ateliéru v Martine. Práve tu bolo v roku 1972 otvorené SNM-Múzeá v Martine, Múzeum Martina Benku.
Martin Benka zasvätil svoj život estetike a kultivovaniu slovenského prostredia. Bol milovníkom Mozarta a Beethovena, zručným maliarom, grafikom a dizajnérom. Výstava predstaví mnoho stránok z jeho osobnosti a rozmanitej tvorby.

Metodický deň k výstave Martina Benku (pre pedagógov)
27.8.2019, 10:00 – 12:00
Registrácia do 22.8.2019: hradpodujatia@gmail.com
Miesto: ateliér U lišiaka, vstup zdarma


 

1.10.2018 - 30.9.2019  

Archeologické múzeum SNM, Bratislava

Českí archeológovia a Slovensko

Výstava bola otvorená pri príležitosti 100. výročia vzniku Československa. Prezentačnou formou pripomína bádateľov zo západného brehu Moravy, ktorí už od konca 19. storočia významnou mieru prispievali k poznaniu najstarších dejín Slovenska. 


 

25.10.2018 - 25.8.2019  

Košice - Zrod metropoly.jpg

Východoslovenské múzeum v Košiciach, Námestie Maratónu mieru 2

Košice 1918-1938. Zrod metropoly východného Slovenska

Východoslovenské múzeum v Košiciach v spolupráci so Štátnym archívom v Košiciach sa zapojilo do celoslovenských aktivít k storočnici vzniku ČSR, okrem iného, aj spoločnou  výstavou pod  názvom Košice 1918 – 1938. Zrod metropoly východného Slovenska, ktorou vyvrcholí program podujatí Košického samosprávneho kraja pod názvom  „Osmičková jeseň“.

Dvadsaťročie,  ktoré sa autori výstavou podujali zmapovať znamenalo pre Košice obdobie nebývalého rozmachu vo všetkých oblastiach politického, hospodárskeho i spoločenského života, ktorý sa oproti predchádzajúcemu obdobiu značne zdemokratizoval, čiže jeho súčasťou sa mohli stať širšie masy obyvateľstva. Košice sa počas týchto rokov zmenili z provinčného garnizónneho mesta v prirodzenú administratívnu, vojenskú  i kultúrnu metropolu východného Slovenska. Obzvlášť pozoruhodný bol v tomto období architektonický rozvoj Košíc a jeho pamiatky sú v tomto meste dodnes prítomné a zjavné, ba niektoré sú ešte využívané k svojmu pôvodnému účelu (pošta, tzv. stará nemocnica, budova policajného riaditeľstva a iné). Košice sa postupne do roku 1938 menili na moderné a pulzujúce mesto s novou infraštruktúrou, dopravnou sieťou, moderným koncepčným riešením bytovej otázky a nového estetického riešenia verejného mestského priestoru (verejné budovy, pomníky a pamätníky). Mimoriadne rôznorodý a pestrý bol v Košiciach počas medzivojnového obdobia spolkový život, ktorý prerastal každé odvetvie spoločenského života a stal sa akousi módnou záležitosťou, keď v našom meste pôsobilo vyše 170 profesijných, stavovských, športovo-branných, národnostných a záujmových združení a organizácií. Autori výstavou zároveň poukázali aj na špecifickosti vývoja Košíc v rámci republiky vyplývajúce z ich kultúrneho dedičstva ako aj etnickej a kultúrnej rôznorodosti. Výstava dokumentuje taktiež obtiažnosť a nejednoznačnosť procesu vzniku republiky v regióne východného Slovenska i proces zmeny politickej a kultúrnej identity mesta pri jeho prechode od monarchie k demokracii.  Výstava je členená do viacerých tematických okruhov sledujúcich politický vývoj, spoločenský a spolkový život, kultúru a školstvo, pričom autori prihliadali aj na charakteristické spoločenské javy a udalosti v meste a regióne tohto obdobia akými boli športové udalosti (košický maratón, župné spolkové verejné vystúpenia) a pôsobenie miestnych kultúrnospoločenských a osvetových organizácií.

Vstupné: dospelí - 3 € / deti, študenti, dôchodcovia - 1 €

Sprievodné podujatia - prednášky k výstave:

ARCHITEKTÚRA MODERNY A FUNKCIONALIZMU V MEDZIVOJNOVÝCH KOŠICIACH

 

16. mája 2019 o 16:00
prednášajúca: Mgr. Zuzana Labudová, PhD. (Krajský pamiatkový úrad Košice)
vstup: VOĽNÝ

ČESKOSLOVENSKÁ KORUNOVÁ MENA 1918-1938 
RÁDY, VYZNAMENANIA A ODZNAKY V PRVEJ ČESKOSLOVENSKEJ REPUBLIKE 1918-1938
28. mája 2019 o 16:00

prednášajúci: Mgr. Patrik Fečo a Mgr. Vojtech Kárpáty, PhD. (VSM)
vstup: VOĽNÝ


 

27.11.2018 - 31.8.2019  

100 rokov lodiarstva v Československu.jpg

Múzeum dopravy v Bratislave

100 rokov lodiarstva v Československu

Výstava prezentuje storočnicu vývoja lodiarstva v Československu a na Slovensku.

Výstavou 100 rokov lodiarstva v Československu si pripomíname stavby plavidiel na našom území, vysokoškolskej výučby stavby lodí aj dunajskej plavby. Výstava bude prezentovať najmä, ale nie len, stavbu lodí v Lodeniciach Komárno. Počas existencie lodeníc sa postavilo cez 2000 rôznych plavidiel. Pre vývoj, projektovanie aj stavbu lodí bola potrebná technická znalosť, lodných inžinierov, ktorých vychovávala vtedy SVŠT, Strojnícka fakulta Bratislava. Za sto rokov sa veľa zmenilo - napr. technológia plavby zmenila vlečnú remorkáž na tlačnú, čo ovplyvnilo aj konštrukciu a pohon lodí. Aj tieto témy- školstvo a zmeny v čase budú obsahom výstavy. Návštevníci okrem textov, obrazov-fotografií a artefaktov lodí uvidia aj množstvo veľkých modelov lodí. Na výstave je možné vidieť aj modely urobené v Slovenských lodeniciach ako napr. osobnú loď - jednu z najväčších riečnych lodí vôbec OL 400 VALERIJAN KUJBYŠEV, ďalej motorovú osobnú loď MOL 1575 KOMÁRNO, tlačný remorkér TR ARKUS a ďalšie. Stavbu lodí možno vidieť aj na množstve dokumentačných záberov.

23.3.2019 o 14:00 Kurátorský výklad k výstave
27.4.2019 o 14:00 Kurátorský výklad k výstave


 

3.12.2018 - 31.1.2020  

Hudobné múzeum SNM, Bratislava - Výstavný pavilón, Žižkova 16, Bratislava

...a nazvali ju Dobro®

Prvú rezofonickú gitaru na svete pod názvom Tricone a neskoršie aj jej slávny drevený model so slo-venským menom Dobro® skonštruovali v 20. rokoch minulého storočia v Spojených štátoch amerických Ján/John Dopjera/Dopyera (1893 − 1988) s bratom Rudolfom/Rudolphom „Rudym" Dopjerom/Doperom (1885 – 1978. Pomenovaním DOBRO® sa dostalo slovenské slovo dobro do slovníka hudobníkov na celom svete.


 

11.12.2018 - 30.9.2019  

Čaro detstva.jpg

Podtatranské múzeum v Poprade

Čaro detstva

Podtatranské múzeum v Poprade pripravilo pre svojich návštevníkov zaujímavú zberateľskú výstavu pod názvom Čaro detstva. Výstava predstavuje súkromnú zbierku pani Alice Tokarčíkovej, zberateľky starožitností z Hanisky pri Prešove.

Pani Tokarčíková je držiteľkou šiestich certifikovaných rekordov zapísaných v Knihe slovenských rekordov a patrí jej aj siedmy certifikát  TOP zberateľka Slovenska.

Najpočetnejšiu časť jej  zbierky  tvoria dečky a obrusy, ktorých má  520 exemplárov, plyšové hračky a bábiky z porcelánu, dámske bavlnené vyšívané vreckovky, ako jediná na Slovensku zbiera  plesové kabelky  ručne vyšívané korálikmi. Pozoruhodná je aj jej zbierka ručne vyšívaných gobelínových obrazov, ktorých má 135 a certifikát so zápisom do knihy rekordov získala  aj za neveľkú  16 kusovú kolekciu strojovo tkaných tapisérií, okrem toho zbiera aj starožitný porcelán, obrazy čí plesové šaty.

Podtatranské múzeum sa rozhodlo vystaviť, vo svojich priestoroch na ulici Vajanského  72/4, predovšetkým jej zbierku hračiek, ide hlavne o porcelánové bábiky a plyšové medvedíky, nakoľko práve tieto hračky veľmi často robili radosť deťom pod vianočným stromčekom. A keďže sa blíži čas Vianoc, radi by sme pozvali  nielen detských ale aj dospelých návštevníkov na prehliadku výstavy, ktorá ich vráti v čase, do dôb detstva a vyvolá  nostalgické spomienky na ich najobľúbenejšie hračky. Keďže každá hračka zo zbierky pani Tokarčíkovej má svoj vlastný príbeh a mnohé pochádzajú z rôznych krajín celého sveta, uvidíte hračky napr. z Japonska, Činy, Ruska, USA, Nemecka, Rakúska, Talianska, ale aj arabských krajín.

Nakoľko mnohé z vystavených exemplárov sú skutočne unikátne a vzácne a návštevník ich bude môcť obdivovať len vo vitrínach, rozhodli sme sa našu výstavu obohatiť aj o takzvaný detský kútik, kde budú pre deti k dispozícii hračky priamo určené na hranie, takže  o zážitok pohrať sa v múzeu neprídu ani naši najmenší návštevníci.


 

14.12.2018 - 29.9.2019  

SUR.jpg

Historické múzeum SNM, Bratislava

Nebáť sa moderny! 90. výročie založenia Školy umeleckých remesiel v Bratislave

Výstava sa bude konať v priestoroch Historického múzea SNM na Bratislavskom hrade. Pripomína 100. výročie založenia Československej republiky a počas budúceho roka bude zaradená do medzinárodných osláv storočnice Bauhausu založeného v roku 2019 v nemeckom Weimare. Organizátorom výstavy je Slovenské centrum dizajnu / Slovenské múzeum dizajnu. Hlavnými partnermi výstavy sú SNM – Historické múzeum a Slovenská národná galéria.

Komentovaná prehliadka výstavy
9.1.2019, 15:00


 

22.1. - 15.9.2019  

Sporiť.png

Múzeum Spiša v Spišskej Novej Vsi

Múdro sporiť a rozumne míňať

Chceli by ste vaše deti naučiť všetko potrebné o svete financií, len neviete ako?
Práve pre vás je tu interaktívna výstava, ktorá hravou formou vysvetľuje a názorne ukazuje ako funguje svet financií.
Vstupné 1€ a 1,50 € s tlačeným sprievodcom


 

14.2. - 31.8.2019  

Okridlení pútnici.jpg

Múzeum Spiša v Spišskej Novej Vsi

Okrídlení pútnici

Objavte svet vtáčej migrácie, priblížte si krúžkovanie a moderné možnosti sledovania vtákov prostredníctvom zaujímavých preparátov a ornitologických pomôcok, ktoré sa pri výskume vtáčej migrácie bežne využívajú.


 

5.3. - 24.11.2019  

Tajomstvá pod hladinou.jpg

Stredoslovenské múzeum v Banskej Bystrici - Tihányiovský kaštieľ

Tajomstvá pod hladinou

Vydajte sa spolu so Stredoslovenským múzeom odhaľovať krásy a tajomstvá, ktoré sa ukrývajú pod vodnou hladinou! Výstava Tajomstvá pod hladinou, ktorá potrvá v Tihányiovskom kaštieli od 5. 3. do 2. 6. 2019, predstaví nádherné slovenské bystriny, jazerá, rieky a ich obyvateľov, ale aj ekologické problémy týkajúce sa našich vôd.

Výstava prezentuje unikátne zbierky predmetov a fotografií, ktoré priblížia magický život v tečúcich i stojatých vodách. Vďaka autentickým preparátom sladkovodných rýb z dielne uznávaného preparátora Milana Žiaka, ktorý vlastní jednu z najväčších súkromných zbierok preparovaných rýb na Slovensku, sa návštevníci ako lusknutím prsta ocitnú pod hladinou (ne)spútaných slovenských riek. Snímky českého fotografa a potápača Viktora Vrbovského, ktoré zachytávajú detaily rýb, obojživelníkov a bezstavovcov v ich prirodzenom prostredí, dotvoria predstavu o jedinečnom spôsobe života vodných obyvateľov.

Na svoje si prídu aj najmenší návštevníci. V rozprávkovom svete pod vodnou hladinou môžu spolu s vodníkom sediacim na starej záchodovej mise rozjímať nad tým, ako ľudia zmenili svojím správaním jeho podvodnú krajinu... A práve to je ďalší rozmer výstavy Tajomstvá pod hladinou, ako aj každodennej práce prírodovedcov z Tihányiovského kaštieľa – poukázať na narastajúce ekologické problémy. Slovenské vodné toky čoraz viac ohrozuje najmä výstavba veľkých a malých vodných elektrární, znečisťovanie vôd tuhým aj kvapalným odpadom, migračné bariéry na tokoch, plytvanie pitnou a úžitkovou vodou či strácanie zásob podzemnej vody.

„V rámci environmentálnej výchovy sa snažíme pôsobiť na deti už od útleho veku, od materských, cez základné až po stredné a vysoké školy. Našou prioritou je vysvetliť mladým ľuďom, že problematika čistej vody v našich riekach a jazerách sa týka každého z nás,“ zdôrazňuje riaditeľ Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici PhDr. Marcel Pecník.

Výstavu obohatí i unikátna zbierka známok Poštového múzea, na ktorých sú vyobrazené živočíchy žijúce vo vodnom prostredí alebo v jeho blízkosti. Všetci milovníci prírody, ktorých zaujíma tajomný svet pod vodnou hladinou, ale aj neúnavní hľadači šťastia nájdu v Tihányiovskom kaštieli množstvo rybích šupiniek až do 2. júna 2019.

Pozývame Vás na komentovanú prehliadku výstavy Tajomstvá pod hladinou so zoologičkou a kurátorkou výstavy Mgr. Katarínou Dvořáčkovou, PhD. vo štvrtok 11. 4. 2019 o 16:00 v Tihányiovskom kaštieli.


 

6.3. - 30.9.2019  

Mláďatá.jpg

Múzeum Spiša v Spišskej Novej Vsi

Mláďatá

Výstava priblíži rodinný život stavovcov a bezstavovcov a je zameraná na príklady a rozdiely v starostlivosti o potomstvo u vybraných druhov živočíchov.


 

21.3. - 29.9.2019  

Krása pre ženu stvorená.jpg

SNM - Sídelná budova, Bratislava

Krása pre ženu stvorená

Slovenské národné múzeum pozýva vo štvrtok 21. marca 2019 o 17:00 na slávnostné otvorenie výstavy Krása pre ženu stvorená. Súčasťou vernsáže je aj módna prehliadka, kde krásu čepcov ako tradičnej pokrývky ženskej hlavy predvedú členky folklórneho súboru Lysec z obce Belá-Dulice. Pre návštevníkov bude výstava sprístupnená v sídelnej budove SNM na Vajanského nábr. 2 v Bratislave od 22. marca do 29. septembra 2019.

Slovenské národné múzeum – Múzeum v Martine spravuje rozsiahlu zbierku ľudového odevu a textilu. Viac ako desaťtisíc kusov v tomto fonde tvoria ženské čepce a ich torzá, ktoré boli jeho súčasťou. Výstavný projekt autorky a kurátorky zbierok Etnografického múzea v Martine Evy Dudkovej predstavuje čepiec ako symbol svojej nositeľky a fenomén tradičnej ľudovej kultúry z hľadiska rôznorodosti tvaru, výzdoby, príslušnosti k regiónu, prostredia či príležitostí na ktoré sa nosil.

Účes a úprava ženskej hlavy boli počas celého svojho vývoja najkonzervatívnejšími a najarchaickejšími prvkami v ľudovom odeve. Na vývin pokrývky hlavy vydatej ženy – čepiec (kápka či főkötő ) v ľudovom prostredí silne vplývali geografické, hospodársko-sociálne a kultúrne podmienky, ako aj migrácia obyvateľstva, kontakty v obchode, vtedajšia móda, administratívne zákazy a nariadenia. V štruktúre noriem dedinského kolektívu malo nosenie čepca jednoznačný význam. Potvrdzovalo, že žena je vydatá. Obradový rituál položenia čepca na hlavu mladuchy (čepčenie) sa vykonal pred ukončením svadobného obradu. Po obrade už vydatá žena nesmela chodiť prostovlasá. Čepiec nosili aj slobodné dievčatá, ktoré mali dieťa, tzv. prespanky.

Najväčšia variabilnosť úpravy ženskej hlavy je zaznamenaná v druhej polovici 19. storočia a v prvej polovici 20. storočia v čase, keď čepiec ako prvok ľudovej kultúry postupne zanikal. Proces súvisí s ústupom nosenia ľudového odevu a prechodom na mestské formy odievania najskôr v okolí priemyselných centier a oblastí s migráciou obyvateľstva za prácou. Ženy odkladali čepiec najskôr pri pracovných príležitostiach a nahrádzali ho praktickejšou šatkou. Na zmene mal podiel aj tradičný účes s náročnou úpravou vlasov. V 60. rokoch 20. storočia sa od nosenia tradičného odevu na Slovensku upúšťa. Výnimkou ostala len staršia generácia žien. V niektorých lokalitách pretrvávalo nosenie čepca v nedeľu do kostola a pri obradových príležitostiach.

Na výstave v sídelnej budove SNM v Bratislave môžu návštevníci vidieť rôznorodosť a krásu čepcov podľa príslušnosti k regiónom Slovenska, čo súvisí s ich tvarom, strihom, zdobením. Rovnako aj z hľadiska príležitosti, na ktorú sa nosili – čepce sviatočné, pracovné, svadobné, smútočné a mestské alebo ako manifestácia spoločenského statusu nositeľky. Vývoj čepca ako súčasti tradičného odevu možno sledovať na príklade z obce Norovce v topoľčianskom okrese. Pozoruhodné sú aj pokrývky ženskej hlavy, ktoré do zbierok múzea venovali spolky či významné osobnosti – čepce výrobného družstva Lipa, ktorého cieľom bolo ekonomicky podporovať dedinské obyvateľstvo a okrem iného aj organizovať výrobu a predaj tradičných ženských doplnkov, či čepce najstaršieho ženského spolku na Slovensku Živena, ktorý sa prostredníctvom budovania slovenského dievčenského školstva a gazdinských kurzov staral o zachovanie národného duchovného života. Čepce zo zbierok osobností Milana Rastislava Štefánika a Pavla Socháňa, ukazujú ušľachtiľosť záľub, ako aj profesionálneho záujmu svojich pôvodcov.

Sprievodné podujatie k výstave
Slovenské národné múzeum pozýva v nedeľu 7. apríla 2019 o 15:30 na sprievodné podujatie k výstave Krása pre ženu stvorená, ktoré sa bude konať v priestoroch výstavy. Vstupné na podujatie je v cene vstupenky do múzea.
Na prehliadku novootvorenej výstavy aj tvorivé dielne v rámci podujatia Rodinná nedeľa v múzeu, SNM pozýva všetky vekové kategórie návštevníkov, milovníkov folklóru a krásy ľudového odevu. Záujemcov bude výstavou sprevádzať jej autorka a kurátorka etnografických zbierok v SNM – Múzeách v Martine – Mgr. Eva Dudková. Pre deti, ktoré sa chcú inšpirovať krásou zbierkových predmetov sú prichystané tvorivé dielne pod vedením múzejného pedagóga SNM.


 

25.3. - 22.9.2019  

Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku SNM, Bratislava

Nastal čas! roky 1848/49 v Prešporku - Itt az idő! 1848/49 Pozsonyban

Výstava prezentuje vecné pamiatky udalostí spred 170 rokov, sprevádza po niekdajších prešporských dejiskách udalostí, predstavuje najvýznamnejšie miestne osobnosti revolúcie a boja za slobodu a ich osobnú históriu, čím stavia pomník prešporským martýrom boja za slobodu. Výstava zároveň prostredníctvom dobových rytín, výtvarných diel, zbraní a iných artefaktov evokuje atmosféru roku 1848 od marcovej eufórie až po tragédiu leta 1849.


 

27.3. - 22.9.2019  

Mednyanszky.jpg

Galéria Nedbalka, Bratislava

Ladislav Mednyánszky - K 100. výročiu úmrtia umelca

Kurátorka výstavy: Zsófia Kiss-Szemán
Kurátorsky sprievod výstavou: 18.5.2019 (sobota) o 15:00

Ladislav Mednyánszky bol jedným z najvýznamnejších maliarov prelomu 19. a 20. storočia. Galéria Nedbalka spravuje vynikajúcu kolekciu jeho diel, ktorú od svojho založenia systematicky obohacuje maľbami významnými z hľadiska celkovej umelcovej tvorby. Pochádzajú tak z raného zrelého tvorivého obdobia, keď sa častejšie zdržiaval v rodnom Beckove a v rodinnom sídle v Strážkach pod Tatrami, ako aj z neskorších období, keď sa tematicky vracal k zážitkom a vizuálnym spomienkam z prírody na miestach svojho detstva a mladosti.

Ladislav Mednyánszky (1852 Beckov – 1919 Viedeň) bol jedným z najvýznamnejších maliarov prelomu 19. a 20. storočia a rozhodne najznámejším umelcom Barbizonu u nás. Vo svojej dobe bol uznávaný predovšetkým ako krajinár. Barbizonské chápanie krajiny bolo v súlade s jeho vnútorným svetom a tento typ krajinomaľby v duchu lyrického realizmu, ktorý uprednostňoval zážitok umelca, jeho individuálne pocity a nálady, čoskoro priviedol na majstrovskú úroveň.

V deväťdesiatych rokoch sa jeho tvorba uvoľňovala a oboznámenie sa s impresionizmom viedlo k ešte výraznejšiemu vyjasneniu palety. Často experimentoval na hranici svojich výrazových možností. Toto tvorivé obdobie bolo blízke symbolizmu a dekadencii so secesnými prvkami. Prehlboval sa jeho záujem o filozofiu, budhizmus a teozofiu, ktoré zamýšľal istým spôsobom zapracovať do svojich diel. Časom pribudli expresívne ťahy štetca a energický spôsob maľby a v prvej dekáde 20. storočia aj expresívne poňaté maľby.

Počas prvej svetovej vojny pôsobil ako frontový maliar a vytvoril celý rad umelecky náročných a strhujúcich výpovedí o zmysle a hodnote ľudského života. Celý život ho priťahovali katastrofy, či už spoločenské alebo prírodné. Na jednej strane ho fascinovala veľkoleposť a sila prírodných živlov, na strane druhej mal hlboký súcit s trpiacimi. Na fronte však nezobrazoval víťazstvá a krvavé boje, chcel ukázať následky vojny, žiaľ a bolesť za bojovými líniami a obyčajné ľudské trápenie. Často sú to zúfalé výrazy bezbranných a zmrzačených, vojaci pri oddychu a bežnej činnosti, mŕtvi splývajúci s prírodou, kde sa ich obeť zdá byť úplne zbytočná, zajatci, dlhé rady poľných vojenských vozov. V tomto období vrcholí aj jeho figurálna tvorba, keď sa rad vydedencov a tulákov premieňa na širokú masu bezbranných a zúfalých ľudí.

Ladislav Mednyánszky patril medzi umelcov, v ktorých tvorbe bola rovnako zastúpená krajinomaľba a figurálna maľba. Spočiatku jednoduché figurálne štúdie, v ktorých sa snažil o zobrazenie typickej, príznačnej vlastnosti človeka, dotiahol k sugestívnemu, expresívnemu výrazu tváre, najmä očí, ktorý vypovedal o celom osude a údele zobrazeného. V neskorších obdobiach zapojil do výrazu celé telo, vďaka čomu dosiahol expresívny až gestický charakter maľby, ktorý objavila a ocenila až mladšia umelecká generácia.

V histórii uhorského maliarstva existuje len málo príkladov, kde umelec tak dôsledne a aj pomocou písomnej sebareflexie – denníkov – vytvára, pretvára a sleduje vývin vlastnej tvorby. Mednyánszky skúmal rôzne možnosti nielen prakticky, ale venoval sa im aj teoreticky. Ustavične si kládol otázky týkajúce sa umenia, maliarstva, jeho zmyslu, vlastnej úlohy v (nielen umeleckom) dianí. Vytváral si vlastnú predstavu o svete a z okolitého sveta prijímal to podstatné, čo do tejto predstavy organicky zapadalo. Jeho denníky sú mimoriadne presvedčivým svedectvom o jeho zmýšľaní, dobe, umení a ľuďoch na prelome 19. a 20. storočia.

Ladislav Mednyánszky – krátky životopis
Narodil sa 23. apríla 1852 v Beckove a bol pokrstený ako Ladislaus Josephus Balthazar Eustachius von Mednyánszky. Do roku 1863 vyrastal v Beckove v rodinnej kúrii, neskôr v rodinnom kaštieli v Strážkach. V rokoch 1864 – 1865 ho súkromne vyučoval rakúsky maliar Thomas Ender, ktorý mu neskôr posielal aj sadrové modely a iné pomôcky. V rokoch 1872 – 1874 študoval na Akadémii výtvarných umení v Mníchove (prof. Alexander Strähuber, prof. Otto Seitz) a v rokoch 1874 – 1875 na École des Beaux-Arts v Paríži (prof. Isidore Pils). Pomerne skoro si však uvedomil, že nechce pokračovať v akademickom štúdiu. V roku 1875 prvýkrát navštívil Barbizon, kde sa spriatelil s Lászlóm Paálom, Karlom Bodmerom, Odilonom Redonom a ďalšími maliarmi. V rokoch 1875 – 1876 žil s väčšími či menšími prestávkami v Paríži a v Barbizone a svoje obrazy vystavoval na Salóne. Na jar 1877 navštívil prvýkrát Szolnok, kde sa stretol s Augustom Pettenkofenom a Tinou Blau. Absolvoval aj viaceré študijné cesty do Talianska (1877 – 1878) a Francúzska (1889 – 1892, 1896 – 1897). Pravidelne si prenajímal ateliér v Budapešti, vo Viedni a počas svojich pobytov aj v Paríži. Bol ustavične na cestách po celom Uhorsku a Rakúsku a Taliansku. Do konca 19. storočia sa pravidelne vracal domov do Beckova a Strážok. Počas prvej svetovej vojny dobrovoľne pôsobil ako frontový maliar. Zomrel 17. apríla 1919 vo Viedni.


 

9.4. - 31.8.2019  

Múzeum cez foto-objektív.jpg

Múzeum dopravy v Bratislave

Múzeum cez fotoobjektív

Kurátor: Ernest Huska
Fotografie: Fotoklub pri JDS LamačSeniori z Fotoklubu Jednoty dôchodcov Slovenska v Lamači sú mimoriadne aktívni. Spojili svoje sily s rodinným centrom Obláčik a veľmi spontánne začali organizovať amatérsku súťaž v digitálnej fotografii Lamačský fotomaratón (od r. 2016 už tri ročníky!). Toto viac generačné prepojenie sa ukázalo ako veľmi prospešné: podarilo sa vytvoriť silný pocit komunitnej spolupatričnosti a utužiť vzťahy.
Zároveň vznikol priestor na rozvoj originálnych aktivít. Jednou z nich je aj prezentovaná výstava Múzeum cez foto - objektív. Deti, mládež, dospelí a seniori vo veku od 7 do 77 rokov v nej ponúkajú svoju vizualizáciu Múzea dopravy v Bratislave. Každý originálne, s ohľadom na svoje zručnosti a skúsenosti. Ambíciou výstavy je sprostredkovať ďalší rozmer múzejných exponátov - v prístupe tvorivý a v detailoch objavný.


 

17.4. - 1.9.2019  

Sandalo_vystava_ pozvanka.jpg

SNM - Sídelná budova, Bratislava

Vízie modernosti. Rudolf Sandalo

Slovenské národné múzeum a Muzeum města Brna pozývajú dňa 17. apríla 2019 o 17:00
na slávnostné otvorenie výstavy Vízie modernosti. Rudolf Sandalo (1899 – 1980). Výstava
prezentuje modernú architektúru prvorepublikového Československa na originálnych fotografiách Rudolfa Sandala mladšieho na Slovensku po prvý krát. Dielo tohto svetoznámeho brnenského fotografa, ktorý fotografoval nielen vilu Tugendhat ale aj ďalšie unikátne stavby architektonickej avantgardy vo vtedajšom Československu, bolo vystavené okrem iného aj v New Yorku. Pre návštevníkov je výstava sprístupnená od 18. apríla do 1. septembra 2019 v sídelnej budove SNM v Bratislave na Vajanského nábreží 2 .

Tvorba Rudolfa Sandala mladšieho patrí k najcennejším a najpočetnejším konvolútom v architektonickej zbierke Múzea města Brna. Jeho snímky sú považované za jedinečné doklady medzivojnovej československej architektúry a zároveň aj za ukážky vynikajúcej úrovne vtedajšej fotografickej dokumentácie. Súčasťou diela Rudolfa Sandala je aj približne osemdesiat fotografií ikonickej stavby svetovej klasickej moderny – brnenskej vily Tugendhat, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou zhotovil na zákazku architekta stavby Ludwiga Miese van der Rohe. Záber zo záhradnej terasy s presklenou stenou a pohľadom do hlavného obytného priestoru vily sa objavil aj na titulnej strane katalógu k výstave The International Style, ktorá sa konala v roku 1932 v Múzeu moderného umenia v New Yorku. „Sandalove fotografie sú charakteristické ako príklad práce autora so svetlom a tieňom, dokonale stvárňujú podstatu modernej architektúry. Autor správne porozumel zámerom a víziám vtedajších architektov a zachytil ducha modernosti realizovaných stavieb. Vždy vystihol optimálne svetelné podmienky a dôsledne a starostlivo retušovaním upravoval sklenené negatívy“, hovorí Jindřich Chatrný, spoluautor výstavy a vedúci Oddelenia dejín architektúry Muzea města Brna.
Ateliér de Sandalo, ktorý Rudolf ml. prevzal v Brne po svojom otcovi v 30. rokoch 20. storočia, sa pod jeho vedením špecializoval už výhradne na fotografovanie architektúry. Dostával zákazky od architektov všetkých národností – Čechov, Slovákov, Nemcov i Židov na území celého Československa, pracoval pre osobnosti zvučných mien ako – Ernst Wiesner, Jindřich Kumpošt, Jaroslav Grunt, Mojmír Kyselka st. a ďalší. V Brne bol Rudolf Sandalo ml. takmer „dvorným“ fotografom Bohumíra Čermáka a Bohuslava Fuchsa. Od polovice tridsiatych rokov Sandalo pôsobil v Prahe a v Nemecku. V roku 1938 začal spoluprácu s nemeckými spravodajskými službami (ako agent Abwehru pre Prahu a Krakov) a podľa povojnových svedectiev obchodoval so židovským majetkom, najmä s umením a starožitnosťami. V roku 1942 odišiel definitívne z Prahy do Berlína a najneskôr začiatkom päťdesiatych rokov žil vo Frankfurte nad Mohanom, kde pracoval ako fotograf a obchodník s umením a 30. decembra 1980 tu aj zomrel. Napriek problematickým postojom Rudolfa Sandala ml. počas okupácie, bola jeho tvorba unikátna. Špecializáciou na fotografiu modernej architektúry, ako aj jej vynikajúcou kvalitou, sa dnes radí k výnimočným tvorcom nielen v kontexte československej, ale aj európskej fotografie.

Súbor štyridsiatich dvoch originálnych Sandalových fotografií vily Tugendhat získalo Muzeum města Brna v roku 2012. Približne dvadsať z nich prezentuje aj výstava v Slovenskom národnom múzeu, ktorá predstavuje dve stovky originálnych snímok prevažne z pozostalosti architektov a staviteľských spoločností. Návštevníci uvidia napríklad fotografie Moravskej banky, hotelu Avion, kaviarne Savoy, zotavovne Morava a kúpaliska Zelená žaba v Trenčianskych Tepliciach, ako aj iných moderných stavieb v Bratislave, Nitre a v Košiciach. Okrem fotografií je vystavená dobová literatúra, české aj zahraničné časopisy, ktoré publikovali Sandalove snímky. Niektoré z fotografií je možné vidieť aj vo videoprojekcii. Výstavu doplňuje pôvodná koláž Bohuslava Fuchsa so Sandalovými snímkami Fuchsových Mestských kúpeľov na Kopečnej ulici v Brne a niekoľko modelov známych realizácií medzivojnovej architektúry na území Čiech aj Slovenska.

Autorský sprievod výstavou Rudolf Sandalo
20.6.2019, 17:00
Autori Jindřich Chatrný, vedúci oddelenia dejín architektúry a Dagmar Černoušková, kurátorka oddelenia dejín architektúry Muzea města Brna, priblížia  pozoruhodné dielo a kontroverznú osobnosť Rudolfa Sandala na pozadí zložitých dejinných udalostí 20. storočia. Okrem Sandalových fotografií vynikajúcich stavieb medzivojnovej éry z Brna, Zlína a ďalších moravských a českých miest, je možné si na výstave aj originálne pozitívy predvojnových stavieb v Bratislave, Trenčianskych Tepliciach, Košiciach a vo Vysokých Tatrách.


 

17.4. - 30.9.2019  

kupelnictvo_pozvanka.jpg

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Kúpeľníctvo v Gemeri v 19. storočí

Kurátorka výstavy: historička GMM PhDr. Éva Kerényi PhD.
Výstava je v slovenskom a maďarskom jazyku.

Územie dnešného Slovenska je jedným z najbohatších oblastí historického Uhorska z hľadiska kúpeľov. Vybudované kúpeľné mestá okolo termálnych vôd Horného Uhorska dosiahli svoj vrchol popularity v poslednej tretine 19. storočia, ktorá sa právom nazýva aj zlatou érou kúpeľníctva. Bardejov, Sliač, Piešťany, Trenčianske Teplice, Turčianske Teplice, Sklené Teplice, Rajecké Teplice, Korytnica, Vyhne, Herľany, Štós a v neposlednom rade oddychové, turistické a kúpeľné rezorty Vysokých Tatier prilákali ročne tisíce návštevníkov z rôznych kútov Monarchie. V 19. storočí pod pojmom kúpania rozumeli nielen regeneráciu a liečenie, ale aj relaxáciu a príjemné strávenie voľného času, v dnešnom slova zmysle „dovolenku.“ Kult pravidelného navštevovania kúpeľov bol v sledovanom období považovaný za spoločensky očakávanú formu správania v kruhoch aristokracie a meštianstva. Gemer sa mohol takisto pýšiť  množstvom studených kyseliek a termálnych prameňov, v ktorých bola vďaka chemickým analýzam preukázaná mimoriadna liečivá sila, ako i jeho kúpele patrili ku kľúčovým dejiskám kultúrnej histórie regiónu.

Výstava je venovaná vzniku a vývinu kúpeľníctva na území historického Gemera. Výstava z kultúrnohistorického hľadiska prezentuje zrod jednotlivých kúpeľov, najznámejších kúpeľných lekárov a balneológov Gemera, popularitu jednotlivých miest a ich návštevnosť. Je venovaná kúpeľom a klimatickým zariadeniam, z ktorých väčšina dnes už neexistuje (Dobšiná, Hajnáčka, Hodejov, Jelšava, Leváre, Revúca, Rožňava), ale takisto upriami pozornosť na jediný dodnes fungujúci liečebný komplex – kúpele Číž. Kúpeľné upomienkové predmety, ktoré môžu návštevníci vidieť, sa zachovali pre budúce generácie, zdokumentujúc tým bohatstvo miestneho kúpeľného života a kultúrnej histórie kraja vôbec. Všetky výtlačky a predmety verne dokumentujú kedy, kde a kam v minulosti chodievali naši predkovia za oddychom a na rekreáciu. Výstava vzniká v spolupráci s viacerými domácimi i zahraničnými inštitúciami, ako aj so súkromnými zberateľmi.


 

24.4. - 29.9.2019  

Doba ľadová.jpg

Východoslovenské múzeum v Košiciach

Doba ľadová

Východoslovenské múzeum v Košiciach, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja

v spolupráci s Maďarským prírodovedným múzeom v Budapešti predstaví  od 24. apríla do 29. septembra širokej verejnosti putovnú viacjazyčnú výstavu maďarského múzea pod názvom Doba ľadová. Verejnosti  bude sprístupnená v priestoroch Historickej účelovej budovy múzea na Námestí Maratónu mieru 2. Výstava svojim obsahom reaguje na dnes aktuálnu tému globálnych klimatických zmien.

„Výstava poukazuje na zmeny životného prostredia, ktoré sa udiali v sériách rýchlych klimatických zmien za posledných dva a pol milióna rokov. Vysvetľuje prečo a ako vznikali ľadové a medziľadové doby (glaciály a interglaciály) a poukazuje na rastlinné a živočíšne druhy, ktoré sa prispôsobili  drsným podmienkam,“ hovorí RNDr. Eva Sitášová, PhD. z Prírodovedného odboru VSM. Najznámejším zvieraťom veľkej ľadovej doby je mamut. Počas glaciálov boli mamuty rozšírené na celej severnej pologuli a ich kostrové zvyšky dnes nachádzame od najsevernejších oblastí Sibíri až po Južnú Európu. Okrem mamutov darilo aj iným veľkým zvieratám napr. srstnatým nosorožcom, veľkým jeleňom, jaskynným levom a jaskynným medveďom.

Pred 12 tisíc rokmi, keď skončila posledná ľadová doba, kontinentálny ľadovec postupne vymizol takmer z celej severnej pologule. So zmenou podnebia sa zmenil aj ráz krajiny. Mnoho živočíchov prispôsobených na chladné podnebie sa nedokázalo adaptovať novým podmienkam. Vyhynuli mamuty, srstnaté nosorožce a rovnako tak aj mnohé iné veľké zvieratá a rastlinné druhy.

„Výstavu sme doplnili aj zbierkami fondu Východoslovenského múzea a na zatraktívnení výstavy sa podieľa aj občianske združenie Haliganda v Košiciach zaujímavou inštaláciou skamenelín,“ dopĺňa Sitášová.

Výstava Doba ľadová je určená pre každú vekovú kategóriu a prezentovaná je ako výskumná cesta, počas ktorej sa návštevník dozvie zaujímavé informácie. Zaujímavosťou výstavy sú kostry a verné rekonštrukcie pravekých zvierat, s ktorými sa už aj pračlovek denne stretával.

Informácie o vstupnom, otváracích hodinách a pripravovaných sprievodných podujatiach k výstave  nájdete na webe múzea – http://www.vsmuzeum.sk/vystavy/doba-ladova a na sociálnych sieťach múzea – facebooku a instagrame.


 

24.4. - 31.10.2019  

pozvanka_historia_nie_je_otrava.jpg

Hrad Devín

História nie je otrava. Hovoria Dunaj i Morava.

Nová interaktívna výstava na hrade Devín, ktorá priblíži 7000 rokov histórie v kocke.

Vernisáž sa uskutoční 24. apríla o 16:00 v priestoroch renesančného paláca na hrade Devín.

Múzeum mesta Bratislavy / NKP Hrad Devín otvára výstavu s názvom História nie je otrava. Hovoria Dunaj i Morava, ktorá návštevníkom predstaví významné historické míľniky tohto výnimočného miesta. Ponúka komplexný obraz na dejiny hradu bez dlhých textov a nudných panelov. Na návštevníkov čakajú originálne spracované témy, ktoré zapoja deti aj dospelých. Okrem iného sa budú môcť zapojiť do stredovekej bitky alebo sa odfotiť s Ľudovítom Štúrom.
Hrad Devín je významná archeologická lokalita osídlená takmer 7000 rokov. Toto dlhé obdobie sa zmestilo na niekoľko metrov štvorcových výstavnej plochy, aby si ho každý návštevník mohol prežiť za pár minút.


 

25.4. - 31.7.2019  

Ako sa mapovalo v baníctve.jpg

Banícke múzeum v Rožňave

Ako sa mapovalo v baníctve

Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, v spolupráci so Slovenským banským múzeom a Slovenským banským archívom, prichystalo unikátnu výstavu pod názvom Ako sa mapovalo v baníctve.

Prezentovaná problematika postupne odkrýva čo mapa je, aké mapy využíva baníctvo, historické mapovania a pomôcky, ktoré banský merač používal. Svoje miesto majú na výstave témy - kompas, vytýčenie Bratislavského poludníka, smerové ružice, čo na mape nájdeme – mierka, historické dĺžkové miery, alchýmia na mapách... Úroveň banských máp ovplyvnil vznik banských škôl a vyučovanie banského meračstva. Preto je vývoj mapovania sprostredkovaný cez výnimočné osobnosti,  ktoré mapy nielen tvorili, ale aj o nich vzdelávali budúcich banských meračov. Na textoch sú prezentovaní: S. Mikovíni, T. Brinn, M. Zipser, Lang von Hanstad, Schweitzer, Cséti, Péch. Samostatný tematický celok je venovaný pôsobeniu Meračského úradu na Vindšachte, časti dnešných Štiavnických Baní.

„Podklady, zápisky, ktoré si merači zaznamenávali a na základe ktorých vytvorili mapy, spolu s rôznymi typmi plánov – objektov, lesov, častí banských prevádzok či strojov, sú z rovnomenného fondu - Meračský úrad na Vindšachte, Slovenského banského archívu. Výnimočnú historickú hodnotu predstavujú vystavené exponáty Slovenského banského múzea z fondu banskej techniky.“ uviedla kurátorka výstavy, M. Szombathyová, zo Slovenského banského múzea.

Výstavu, ktorá potrvá do 31. júla 2019, ako aj vernisáž, ktorá sa uskutoční dňa 25. apríla o 15:30 hod., si budete môcť vychutnať v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave, na Námestí baníkov 25. Projekt je realizovaný s finančnou podporou Environmentálneho fondu.


 

25.4. - 24.9.2019  

Typo-grafika.jpg

Poštové múzeum, Banská Bystrica

Tangram Rostoka − Typo:grafik_a poštová známka

Slovenská pošta, a. s., Pofis a Poštové múzeum v spolupráci s BIBIANOU − Medzinárodným domom umenia pre deti Vás srdečne pozýva na výstavu pod názvom
TANGRAM ROSTOKA −  Typo:grafik_a poštová známka.
Výstava je sprístupnená od 25. apríla 2019 do 27. septembra 2019 vo výstavných priestoroch Poštového múzea, v budove Slovenskej pošty, a. s., Partizánska cesta 9, Banská Bystrica.

Akademický maliar Vladislav Rostoka (*18.5.1948) je v súčasnosti jedným z najlepších slovenských tvorcov poštových známok s osobitým výtvarným prejavom spájajúcim do jedného celku typografiu a grafický dizajn, z čoho vyplýva termín TYPO:GRAFIKA, ktorý možno považovať za „leitmotív“ tejto výstavy. 
Návštevníci Poštového múzea sa zoznámia s výberom jeho diel z oblasti známkovej tvorby. Vladislav Rostoka doteraz graficky finalizoval najviac emisií poštových známok venovaných Vianociam, Vianočnej pošte a Veľkej noci, v rámci ktorých sa posledné roky kladie dôraz najmä na prezentáciu rôznych umeleckých žánrov z prostredia detského alebo ľudového umenia. 
Výstavu dopĺňajú aj ukážky jeho grafickej realizácie kníh, katalógov a plagátov. 
V priestoroch Detskej pošty je autor predstavený predovšetkým ako „dvorný dizajnér“ emisie zameranej na propagáciu súťaže ilustrácií detských kníh Bienále ilustrácií Bratislava, ktorá je organizovaná BIBIANOU. Taktiež sú tu prezentované grafické spracovania poštových známok s detskou tematikou. Svoju dizajnérsku predstavivosť a fantáziu si môžu návštevníci otestovať na skladaní hlavolamu TANGRAM.  
Viaceré poštové známky, ktorých autorom grafického dizajnu je Vladislav Rostoka, získali prestížne domáce i zahraničné ocenenia. V roku 2016 za redizajn emisie Umenie reprezentovanou emisiou Umenie: Maria Bartuszová, generálny riaditeľ Slovenskej pošty, a. s., udelil ocenenie „Krištáľovej známky“. Spolu s F. Horniakom sa v roku 2017 podieľal aj na vytvorení najväčšej rytej poštovej známky na svete, vydanej v emisnom rade „Umenie: Oltár sv. Jakuba v Levoči“. Hárček tejto poštovej známky bol v roku 2018 ocenený na viacerých súťažiach o najkrajšie známky sveta, napr. v Paríži na výstave „Government Postage Stamp Printersʼ Association“, kde sa umiestnil na 2. mieste v súťaži najlepší známkový hárček alebo v Madride v súťaži „NexoFil World’s Best Stamp 2018“, kde získal 2. miesto v kategórii najkrajší hárček sveta. Za pomyslený vrchol Rostokovej známkovej tvorby možno označiť rok 2018, pretože práve v tomto jubilejnom roku svojich 70 narodenín získal rekordný počet ocenení. Za emisiu „Deň poštovej známky: Alfons Mucha – Hradčany“ získal od ministra dopravy a výstavby SR ocenenie za najkrajší výtvarný návrh poštovej známky, za emisiu „Umenie: Ikona Krásnobrodskej Bohorodičky“ dostal spolu s rytcom F. Horniakom cenu ministra za najkrajšiu známku roka a nakoniec za emisiu „Umenie: Ladislav Bielik: Muž s odhalenou hruďou pred okupačným tankom“, na ktorej návrhu participoval v spolupráci s Rudolfom Cigánikom, „Krištáľovú známku“ generálneho riaditeľa SP, a. s.


 

25.4. - 6.10.2019  

Ernest Zmeták.jpg

Galéria Márie Medveckej, Tvrdošín

Ernest Zmeták

Kurátorka: PhDr. Eva Ľuptáková
Vernisáž výstavy a slávnostné otvorenie 40. sezóny GMM: 25. apríla 2019 o 16:30
Výstava,  pripravená pri príležitosti 100. výročia narodenia Ernesta Zmetáka (* 12. januára 1919, Nové Zámky - + 13. mája 2004, Bratislava).

Ernest Zmeták patril k najvýznamnejším osobnostiam slovenského výtvarného života, bol maliar, grafik a ilustrátor.

Výstava  je  spomienkou, zároveň pripomienkou významného jubilea, zameranou  na zmapovanie autorovej umeleckej tvorby, ktorá má v zbierkach Oravskej galérie početné zastúpenie – spolu 124 zbierkových predmetov. V zbierke sa nachádza mnoho skvelých príkladov Zmetákovho maliarskeho, grafického, ilustrátorského a kresliarskeho majstrovstva. Diela sú prezentované aj v stálej expozícii Slovenského výtvarného umenia 20. storočia v Župnom dome v Dolnom Kubíne.

Ernesta Zmetáka spájalo s Oravou, dôležitým inšpiračným zdrojom aj dlhoročné priateľstvo s manželmi, maliarmi Ctiborom Belanom (riaditeľ OG v rokoch 1977 až 1984) a Máriou Medveckou. V roku 1952 odišiel z VŠVU na vlastnú žiadosť spolu s Ľudovítom Fullom kvôli obvineniu, že nemá vzťah k realistickému maliarstvu, slúži formalizmu a ideovo je neuvedomelý. Od vtedy pôsobil ako slobodný umelec. V rokoch 1952 – 1953 žil na Orave, v Rabči, kde realizoval mozaiku pre miestny kostol. Pomáhal mu bývalý študent Andrej Barčík, navštevoval ich Miloš A. Bazovský. Na Oravu sa krátkodobo vrátil aj v rokoch 1974, 1977 a 1983.


 

30.4. - 8.9.2019  

Martinček.jpg

Liptovská galéria P.M.Bohúňa v Liptovskom Mikuláši

Martin Martinček – Chvála svetla

Výstava významného slovenského fotografa Martina Martinčeka, rodáka z Liptova (1913 Liptovský Peter – 2004 Liptovský Mikuláš). Venoval sa predovšetkým fotografovaniu prírody a ľudí Liptova. Výsledky svojej tvorivej práce publikoval v niekoľkých knihách fotografií. Za svoju prácu bol ocenený doma aj v zahraničí. Získal čestný titul Excelencia FIAP Medzinárodnej federácie umeleckej fotografie v Berne, cenu Martina Benku či štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy. Na výstave sú prezentované cykly farebných fotografií prírody, čierno-bielych fotografií Liptova ako aj fotografie z výstavby vodného diela Liptovská Mara.


 

30.4. - 31.10.2019  

Vaclavik 2019.jpg

Múzeum kultúry Čechov na Slovensku SNM, Martin

Etnograf Antonín Václavík

Čo dnes vieme o českom etnografovi Antonínovi Václavíkovi a jeho pôsobení v prospech slovenského múzejníctva? Už len niekoľkí odborníci vedia, že práve on bol autorom národopisnej expozície Slovenského národného múzea v Martine sprístupnenej v roku 1938.

Skutočnosť, že stopy jeho činnosti nesú mnohé múzeá na Slovensku, je príležitosťou pripomenúť si túto osobnosť výstavou Etnograf Antonín Václavík, ktorá bude dňa 30. apríla o 16. hodine sprístupnená v Slovenskom národnom múzeu v Martine – Múzeu kultúry Čechov na Slovensku.

Antonín Václavík sa narodil 12. júla 1891 v Pozloviciach pri Luhačoviciach. Už ako študent gymnázia pomáhal staršiemu bratovi Františkovi zbierať predmety ľudovej kultúry, z ktorých v rodnom dome nainštalovali starú sedliacku izbu. Keď ho v roku 1916 vojenská správa poslala na doliečenie do Luhačovíc, zozbieral a roztriedil zbierky miestneho múzea a vytvoril z nich prvú stálu expozíciu.

V decembri 1919 sa stal ministerským úradníkom na Slovensku. Aby si doplnil vytúžené vzdelanie, bol od roku 1921 mimoriadnym študentom Univerzity Komenského v Bratislave. Zároveň pracoval a vykonával terénne etnografické, ktoré spracoval do monografie Podunajská dedina v Československu (1925). O rok neskôr doktorátom uzavrel štúdium etnografie a začal výskum rodného Zálesia, neskôr publikovaný v monografii Luhačovské Zálesí (1930). V roku 1933 sa habilitoval za docenta národopisu na Masarykovej univerzite v Brne, kde pedagogicky pôsobil.

V rokoch 1924 – 1939 A. Václavík pracoval ako kustód Slovenského vlastivedného múzea v Bratislave, pre ktoré získal a spracoval bohaté etnografické zbierky – základ jeho prvej stálej národopisnej expozície (1930). Roztriedil, spracoval, prípadne reinštaloval etnografické zbierky početných múzeí na Slovensku, pričom najvýznamnejšie bolo jeho autorstvo novej expozície Slovenského národného múzea v Martine, na ktorej pracoval v rokoch 1936 – 1938.

Vo februári 1939 spolu s rodinou nútene opustil Slovensko a zamestnal sa v Slováckom múzeu v Uherskom Hradišti. Od roku 1945 ako profesor československého národopisu na Masarykovej univerzite v Brne vychovával novú generáciu etnografov. Zomrel predčasne v roku 1959 po dlhoročnej práci na diele Výroční obyčeje a lidové umění, ktoré vyšlo až po jeho smrti.

Výstavu Etnograf Antonín Václavík pripravilo Slovenské národné múzeum – Múzeum kultúry Chorvátov na Slovensku. V martinskom Múzeu kultúry Čechov na Slovensku bude sprístupnená do 30. októbra 2019.


 

2.5. - 30.8.2019  

Sto rokov bez Štefánika.jpg

Múzeum Spiša v Spišskej Novej Vsi

Sto rokov bez Štefánika

Výstava sa venuje životu, práci, poslaniu a smrti, ako aj rodine Milana Rastislava Štefánika - významného slovenského a československého vedca a politika.
Vstupné 1 €


 

2.5. - 27.10.2019  

plagat_DLK 2019.jpg

Etnografické múzeum SNM, Martin

Dotyky s ľudovou kultúrou: Vlákno

Ľudová kultúra očami mladých – to je hlavný motív výstavného projektu Dotyky s ľudovou kultúrou. Na jeho štvrtý ročník Vás pozývame do Slovenského národného múzea v Martine vo štvrtok 2. mája 2019 o 16.00 hod. Študenti umeleckých škôl z Trenčína a Ružomberka spolu so svojimi partnerskými školami z Maďarska a Poľska Vám v Slovenskom národnom múzeu v Martine ukážu, čo si predstavia, keď sa povie vlákno. Otvorenie výstavy študentských prác bude spojené s módnou prehliadkou.
Štvrtý ročník výstavy Dotyky s ľudovou kultúrou s podtitulom Vlákno predstaví práce študentov Školy úžitkového výtvarníctva Ružomberok, Strednej umeleckej školy v Trenčíne, Zespół Szkół Plastycznych im. Antoniego Kenara v Zakopanom a Békéscsabai Szakképzési Centrum Szent-Györgyi Albert Szakgimnáziuma és Kollégiuma. Mladí umelci sa pri svojej tvorbe inšpirovali zbierkovými predmetmi Slovenského národného múzea v Martine.
Vlákno sa ako niť preplieta celou ľudovou kultúrou. Téma, na prvý pohľad upozorňujúca na textil, má však širšie uplatnenie. Študenti mali možnosť inšpirovať sa nielen textilom ako materiálom, ale aj štruktúrou, ktorá ho vytvára. Mohli sledovať líniu výšivky, paličkovanej čipky či akejkoľvek inej techniky. Inšpiráciu mohli nájsť aj v pozorovaní vlákna v dreve či prútí, pričom pojem vlákno mohli uplatniť aj pri vnímaní iných materiálov, napríklad drôtu. Na základe návštevy múzea a bližšieho pohľadu na muzeálne predmety vytvorili vlastné práce, ktoré spracovali do podoby dekoratívnych predmetov, produktového dizajnu, textilných prác, kostýmov alebo napríklad fotografie a grafiky.
Projekt Dotyky s ľudovou kultúrou vznikol v roku 2007. Slovenské národné múzeum v Martine oslovilo po predošlých úspešných spoluprácach umelecké školy z Ružomberka a Trenčína. Študenti sa vtedy mohli v múzeu bližšie zoznámiť so zbierkovými predmetmi a svoju inšpiráciu detailom alebo motívom pretavili cez svoj pohľad do textilnej tvorby, grafiky alebo napríklad animácie. Prvý ročník projektu, ktorý sa realizoval v roku 2009, sa odvíjal od témy ľudového odevu, pre druhý ročník v roku 2012 vybralo múzeum zo svojich depozitárov pre študentov ľudové hračky a v roku 2015 boli témou symbol a ornament.


 

3.5. - 29.9.2019  

2019_Vyhliadkové plavby na Slanický ostrov umenia.jpg

Slanický ostrov umenia

46. sezóna na Slanickom ostrove umenia uprostred Oravskej priehrady

Oravská galéria v Dolnom Kubíne otvorí v piatok 3. mája 2019 už 46. sezónnu na Slanickom ostrove umenia  uprostred Oravskej priehrady.
Pozývame Vás na okružnú vyhliadkovú plavbu po Oravskej priehrade spojenú s prehliadkou expozícií tradičného ľudového umenia na Slanickom ostrove umenia.
Z prístavu č. 2 zo Slanickej Osady Vás tam prevezie loď OG SLANICA, aj tento rok za bezkonkurenčne najnižšiu cenu, v cene lodného lístka je aj prehliadka expozícií na ostrove.

Ostrov opradený príbehmi a zaujímavosťami otvára svoje expozície.
Súčasťou okružnej vyhliadkovej plavby po Oravskej priehrade s pôsobivou panorámou okolitých hôr, ktorým dominuje Babia Hora a oravská časť Západných Tatier – Roháčov. Na ostrove je naplánovaná 30 minútová zastávka, spojená s prehliadkou expozícií zo zbierok Oravskej galérie.
Dom kultúry v Námestove organizuje na ostrove začiatkom leta koncerty vážnej hudby v rámci Hudobného leta.
Tešíme sa na stretnutie aj tento rok v plavebnej sezóne 2019.


 

5.5. - 21.9.2019  

Hrad Devín

Vedecké chodníčky

5. 5. 2019
Vtáctvo hradu Devín, prehliadka hradu s Mgr. Katarínou Tureckou + ukážky dravcov Minizoo Devín 

26. 5. 2019
Rastlinné bohatstvo hradu Devín, prehliadka hradu s RNDr. Helgou Kothajovou + aktivita 

23. 6. 2019
Objav minulosť s archeológmi, prehliadka hradu s Mgr. Alexandrou Číkovou a Mgr. Andrejom Sabovom + aktivita 

8. 9. 2019
Obyvatelia hradu z ríše zvierat, prehliadka hradu s členmi združenia BROZ + aktivita 

21. 9. 2019
Kameň v službách človeka, prehliadka hradu s Assoc. Prof. RNDr. Daniel Pivko, PhD. + aktivita

Začiatok prednášky vždy o 16:00 pri pokladni. Prednáška v rámci vstupenky na hrad Devín.


 

9.5. - 30.8.2019  

Premeny dreva.jpg

Múzeum špeciálneho školstva v Levoči

Premeny dreva

Výstava v levočskom múzeu poodhalí svet tretej dimenzie, ale aj vône lipy a dláta

Učarovala mu vôňa dreva, nemenej však svet modernej vizuálnej tvorby končiaci možno až niekde v tretej dimenzii. Aj taká je originálna tvorba Mária Furčáka, nepočujúceho umelca, ktorého sa chystá priblížiť levočské Múzeum špeciálneho školstva.

Mário Furčák študoval grafiku a experimentálnu tvorbu na Technickej univerzite v Košiciach. Aktuálne je etablovaným umelcom, ktorému sluchový handicap neprekáža v tvorbe, so sebe vlastným „podpisom.“ Spoznať ho bude možné na výstave PREMENY DREVA.  

„Výstava je prierezom jeho doterajšej tvorby. Autor sa predstavuje ukážkou farebných digitálnych fotografií, z cyklov Night isolation a Imarinary Night. Sú vytvorené princípom luminografie – snímania záberov prostredníctvom dlhšieho času expozície zo svetelných zdrojov. Na predstavených fotografiách, kontrastom výrazných farieb a svetla,  podporuje tému fikcie, sna a reality. Obyčajné predmety sú vyfarbené farebnými svetlami. Ich rozsvietené obrysy zachovávajú kúzlo a napätie pôvodného zátišia,“ približuje Štefánia Petreková, vedúca Múzea špeciálneho školstva v Levoči.   

Svetlo dominuje aj v grafickom cykle Despotizmus. Furčák sa tu na problematiku totalitných a autoritatívnych režimov „pozerá“ cez fluorescenčné svetlo. Ako poznamenáva umelcov učiteľ, Rudolf Sikora, významný slovenský výtvarník a pedagóg, Furčák grafiky predstavuje scénografickým spôsobom a umiestňuje ich do tmavej miestnosti, u diváka tak vytvára dojem akoby sledoval diela   na LCD obrazovke.    

Dušu turistu, poľovníka a milovníka prírody prenáša Furčák do svojich umeleckých drevorezov. Drevorezom sa venuje Mário aktívne a často ide o spontánne vytvorené diela. Ako sa mení orechové či lipové drevo pod jeho rukami priblíži práve výstava PREMENY DREVA.

„Pre mňa je premena dreva osobnou terapiou. Hľadám sny a túžbu pochopiť ľudský život. Práve vďaka tejto tvorbe som sa začal dívať na veci a svet okolo cez voňavú lipu a dláto,“ autenticky uzatvára Furčák.

Vernisáž výstavy sa uskutoční 9. mája 2019 o 16. hodine v priestoroch Múzea špeciálneho školstva v Levoči. Do  30. augusta 2019 tu na návštevníkov čaká takmer 30 grafík, 15 luminografií a 15 drevorezieb.


 

9.5. - 24.11.2019  

130 rokov interpretácií histórie.jpg

Stredoslovenské múzeum v Banskej Bystrici - Thurzov dom

130 rokov interpretácií histórie

Stredoslovenské múzeum v Banskej Bystrici oslavuje v roku 2019 viacero výročí. Najvýznamnejšie, 130. výročie založenia podčiarkne výnimočnou výstavou, oslavou všetkých osobností a ľudí, ktorí sa zaslúžili o jeho vznik a zachovanie vzácnych zbierok pre ďalšie generácie. Spoznajte 130 rokov interpretácií histórie v Thurzovom domedo 24. novembra 2019.

„Vzdajme hold minulému a súčasnému. Mostom v čase nech sú vzácne zbierkové predmety z fondu Stredoslovenského múzea.“ Tak vyjadril posolstvo a myšlienku výstavy jej autor a kurátor PhDr. Filip Glocko. Stredoslovenské múzeum odomklo trezory svojich depozitov a návštevníci môžu obdivovať predmety, ktoré doposiaľ nemali možnosť vidieť. Postupne odhalia zaujímavú cestu zbierkových predmetov zo zabudnutia, spod nánosov prachu, až pod reflektory výstavných siení.

Prví kustódi a ich pozoruhodné metódy získavania predmetov
Žiadosť o vznik mestského múzea predložil Dr. Štefan Holesch, hlavný notár mesta Banská Bystrica a neúnavný propagátor myšlienok múzejníctva. Za najvhodnejšiu budovu mesto vybralo Matejov dom. Vystavená je aj pôvodná zakladacia listina vtedajšieho Mestského múzea z 12. júla 1889. Prvá múzejná expozícia v Matejovom dome bola napokon slávnostne otvorená 17. októbra 1909. Prvými kustódmi, ktorí položili základy múzejnej tradície v meste, boli Jozef Schweng, Dr. Samuel Bothár a Dr. Štefan Holesch. Výstava približuje život a osudy viacerých osobností, ktorým vďačíme za vznik a rozkvet dnešného Stredoslovenského múzea.

Kustódi kedysi vymýšľali najrôznejšie spôsoby, ako pre múzeum získať vzácne predmety. Kuriózny príbeh sa spája s cínovou krstiteľnicou z roku 1726, ktorá je takisto súčasťou výstavy: „Cínová krstiteľnica z kostola v Hronseku je jedným z najväčších lupov, ktoré sa podarilo dostať Kornelovi Divaldovi, autorovi prvej expozície, do Mestského múzea. Hronseckému farárovi vtedy navrhol, či by nechcel vymeniť starú cínovú krstiteľnicu, ktorá už „dosluhovala“, za novú, krajšiu, drevenú, vyrezávanú v modernom štýle. Ten dal Divaldovi za pravdu a múzeum tak získalo vzácnu starožitnosť, ktorá je dnes priamym dokladom remeselného majstrovstva našich cinárov,“ prezrádza autor výstavy.

Indiánske vojnové trofeje či najstaršia modrotlač na jednom mieste
V Thurzovom dome sú vystavené mnohé výnimočné zbierkové predmety, ktoré neboli veľmi dlho alebo vôbec prezentované verejnosti. 100. výročie úmrtia M. R. Štefánika pripomína pamiatka na jeho ekvádorskú výpravu zo začiatku 20. storočia – tzv. tsantsa – trofej poľovníkov hláv kmeňa Šuárov. Ide o zmenšenú ľudskú hlavu, ktorú si Indiáni vyrábali počas návratu z vojnovej výpravy.

Bohatosť a rôznorodosť zbierkového fondu Stredoslovenského múzea dokazuje aj najstaršia modrotlač na Slovensku z roku 1783. Neoceniteľnú a mimoriadne rozmanitú prácu reštaurátorov a konzervátorov odhalia vzácne zreštaurované mortuáriá, obrazy, nábytok či kroje.

„Stredoslovenské múzeum je najstaršou muzeálnou inštitúciou v Banskej Bystrici a druhou najstaršou v kraji. V jubilejnom roku 2019 chceme vzdať hold tým, vďaka ktorým vzniklo, ale aj všetkým odborným pracovníkom múzea, vďaka ktorým sa zachováva história a tradície stredného Slovenska pre ďalšie generácie. Na výstave predstavíme najstaršie a najvzácnejšie zbierkové predmety z každého múzejného fondu i reštaurátorov, ktorí sa podieľali na záchrane našich vzácnych zbierok,“ prezrádza PhDr. Marcel Pecník, riaditeľ Stredoslovenského múzea.


 

10.5. - 28.7.2019  

Kaštieľ Stropkov

Panna Mária – Matka všetkých detí

Výstava detských prác k 350. výročiu Škapuliarskeho bratstva v Stropkove. V  spolupráci s CZŠ sv. Petra a Pavla v Stropkove.


 

10.5. - 25.8.2019  

Múzeum kultúry Chorvátov na Slovensku SNM, Bratislava

Barvy chorvatské Moravy

Výstava prezentujúca dejiny a kultúru Chorvátov v Českej republike, ktorí na toto územie prišli rovnako ako Chorváti na Slovensko v 16.storočí a žijú tam dodnes.


 

10.5. - 29.9.2019  

feld-web-pl.png

Andrássyho obrazáreň v Krásnohorskom Podhradí

Ľudovít Feld

Výstava prezentuje výber diel jedného z najsvojráznejších predstaviteľov skupiny autorov obdobia Košická moderna. Ľudovít Feld bol počas svojho života známy svojou vľúdnou priateľskou povahou a nadšením dôkladne kresliť, portrétovať a zaznamenávať košické zákutia, vidiecke scenérie východného Slovenska, ale rovnako je dodnes známy ako pamätník holokaustu a často označovaný ako Mengeleho maliar.“ Povedal o výstave jej kurátor Michal Štofa z Východoslovenskej galérie.

Vystavené diela, pochádzajúce zo zbierkových fondov Východoslovenskej galérie a Baníckeho múzea v Rožňave, tvoria neveľkú no obsiahlu kolekciu, zostavenú z realizácií reflektujúcich hlavné tematické okruhy Feldovej tvorby. Najrozsiahlejšou skupinou sú krajinné scenérie, ktoré kreslil a lavíroval v plenéri regiónov ako Gemer, Spiš alebo Abov. Značnú pozornosť venoval dominantám v krajine, skalám v Zádieli, či hradom a zrúcaninám. V prírode nachádzal vždy útechu a pokoj, naopak mesto preňho predstavovalo zdroj spomienok na minulosť nenávratne stratenú v čase. Feld v meste vyrastal, žil v ňom s rodinou a priateľmi až do vojny, v ktorej stratil takmer všetkých a všetko. Mesto sa zmenilo a zmeny neustávali. Rástlo na perifériách, ktoré sa stali novými mestskými centrami. Život v starom meste už existoval iba v pamäti. Mnohé z Feldových kresieb z rokov po vojne zachytávajú mestské zákutia a dominanty značne poznačené časom, no život okolo nich zachytil plynúci ďalej bezo zmien.

Tretím z okruhov sú pracovné, žánrové motívy, v ktorých často spája nadanie portrétistu a krajinára. V nich zaznamenal každodennú prácu poľnohospodárov, trhovníkov, remeselníkov, na priedomí ich mestských či vidieckych príbytkov ale aj hutníkov lejúcich železo vo východoslovenských železiarňach.

Pre mnohých je Feld známy predovšetkým ako portrétista, ktorý si vždy pri svojich krajinárskych výpravách po regiónoch nachádzal čas portrétovať miestnych obyvateľov. Jeho zručnosť rýchlo a verne zachytiť podobu portrétovaného bola využitá počas jeho väznenia v koncentračnom tábore Auschwitz-Birkenau, kde na príkaz doktora Mengeleho zachytával jeho pokusy ľuďoch. Tieto kresby sa však nezachovali a tie, ktoré Feld vytvoril na základe svojich spomienok, po rokoch vyrovnávania sa so zažitými hrôzami, sú dnes veľmi cennými artiklami v súkromných zbierkach. Niektoré z nich boli vystavené na výstave Ľudovíta Felda vo Východoslovenskej galérii v roku 2016.      

Feld svojou neúnavnou činnosťou, chuťou a potrebou vzdelávať sa i tvoriť, spopularizoval médium kresby či grafické techniky a povýšil ich na úroveň maľby, v ktorej tak vynikali jeho známi súčasníci.

Vyše 50 prác, kresieb, grafík a akvarelov zachytáva premeny jeho autorského rukopisu, od uvoľneného, no predsa len akademicky popisného, až po strohejší, no zároveň viac oduševnený. Celé jeho dielo je poznačené akýmsi tvorivým zápalom a vyrovnávaním sa s celoživotným telesným postihom – nízkym vzrastom a takmer detským vzhľadom. Možno práve tento hendikep ho viedol k sústredenému pozorovaniu prostredia starého košického centra mesta s jeho pokojnými uličkami a malými remeselníckymi domami. Podobný záujem je možné nájsť aj v prácach s vidieckym alebo prírodným námetom alebo portrétnej tvorbe, ktorej sa venoval rovnako intenzívne.

Ako žil a tvoril Mengeleho maliar?
Ako sprievodné podujatie k tejto výstave, inštalovanej v Andrássyho obrazárni v Krásnohorskom Podhradí, si záujemcovia môžu vypočuť ďalšiu pútavú prednášku.

Kurátor výstavy, Mgr. Michal Štofa z Východoslovenskej galérie, v nej predstaví Ľudovíta Felda, grafika, autora, dokumentaristu, neúnavného a vytrvalého človeka, ktorý aj vďaka umeniu a svojmu nadaniu prežil útrapy koncentračného tábora ako Mengeleho maliar.

Prednáška sa uskutoční dňa 18. 6. 2019 o 16:00 v Andrássyho obrazárni v Krásnohorskom Podhradí na Lipovej 122.


 

ISSN 1336-4693

TopList - od 2.4.2004

dnes je: 23.7.2019

meniny má: Oľga

podrobný kalendár

facebook - Muzeum.SK

facebook - Noc múzeí a galérií

Reklama

webygroup

7800568

23.7.2019
ÚvodÚvodná stránka