Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 2 Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu vodorovná
Muzeum.skHľadať
 
 

Výstavy a podujatia na Slovensku ku dňu 16. 4. 2019

7.2. - 16.6.2019  

Krajské múzeum v Prešove

Šapo - Šálka a podšálka v premenách času.


 

4.4. - 16.6.2019  

Kočan.jpg

Oravská galéria v Dolnom Kubíne - Veľká výstavná sieň

Robo Kočan - Mosty

Kurátorka výstavy: Mgr. Lucia Benická
Vernisáž: 4.4. 2019 o 16:30

Výstava Roba Kočana MOSTY prepája takmer tri dekády unikátnej tvorby fotografa, ktorý nastupuje na scénu začiatkom 90 r. 20. st. ešte počas pôsobenia tzv. „slovenskej novej vlny“. V tomto čase nastupuje nová generácia slovenských fotografov po štúdiách na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave – z ateliéru Ľuba Stacha a Miloty Havránkovej vstupuje na scénu okrem Roba Kočana aj Martin Tiso, Jana Hojstričová, Jaro Žiak, Filip Vančo, Tibor Takáč a Ingrid Patočková. Fotografi zaujali multimediálnym prístupom k fotografii, či novými inscenovanými postupmi. Príkladom obidvoch polôh tvorby sú práce Roba Kočana, ktorého multimediálna a experimentálna tvorba sa vyvíja paralelne s inscenovanou farebnou aj čierno-bielou fotografiou.

Výstava uvádza niekoľko nosných cyklov a tematických celkov autorovej tvorby: je to prierez portrétnej tvorby, vychádzajúcej z experimentu a „hľadania“ identity formou koláží, objektov, projekcií a inštalácií. Ďalší prezentačný celok vychádza zo záujmu autora o zobrazenie krajiny: Kočana od začiatku fascinovala práca so základným princípom média: so svetlom. Pri dlhých expozíciách „kreslí do tmy“, sníma záznamy vlastných fantázií v otvorenej krajine. Rekonštruuje realitu, inscenuje: tvorba je interaktívnym happeningom, pri ktorej má autor kontrolu iba nad prostriedkami „kresby“ – svetelným zdrojom. Finálny obraz je výsledkom tejto interakcie. Imaginárne svety však nezostávajú len vo farebnej polohe – Kočan sa vracia späť k čierno-bielemu materiálu a vznikajú nové fotografické výstupy a experimenty s vrstvením negatívov, domaľovaním, či inscenovaním krajiny. Neúnavné hľadanie inovatívnych výrazových prostriedkov vedie autora za hranice klasického média: neustála kombinácia tradičných a nových techník vytvára „alchymickú“ syntézu médií − inštalácie, hudby, či experimentovanie s výtvarným jazykom maľby a fotografie. Výsledkom sú kolaborácie s hudobníkmi i výtvarníkmi, ako aj hľadanie nových interpretačných možností.

Výber diel na výstave je výberom z doterajšej autorovej tvorby v rôznorodosti cyklov a žánrov. Uvedenie v Oravskej galérii v Dolnom Kubíne je alternovanou reprízou výstavného projektu v rámci autorovej jubilejnej 50-tky (v roku 2018) v jeho rodnom Poprade a v unikátnom priestore Tatranskej galérie.


 

4.4. - 16.6.2019  

Lajda.jpg

Oravská galéria v Dolnom Kubíne - Malá výstavná sieň

Rekonštrukcia Leonardovej Poslednej večere očami Stana Lajdu

Kurátorka: Mgr. Darina Arce
Vernisáž: 4.4. 2019 o 16:30

Oravská galéria v Župnom dome v Dolnom Kubíne pripravila v mesiacoch apríl až jún 2019 originálnu a jedinečnú výstavu venovanú pamiatke osobnosti svetového významu v oblasti umenia i vedy Leonardovi da Vinci, pri príležitosti 500. výročia jeho úmrtia.  

Štúdiom jeho života i diela sa dlhodobo zaoberá žilinský rodák akad. mal. Stanislav Lajda, ktorý sa v tomto roku dožíva okrúhleho výročia (60 rokov). Venuje sa voľnej maľbe, knižnej ilustrácii (približne 40 titulov), reštaurovaniu i pedagogickej činnosti na SSUŠ v Žiline. Okrem iného vytvoril monumentálne maľby v oddelení biodiverzity a paleontológie v stálej expozícii SNM v Bratislave a rekonštrukciu katafalku s telom Žofie Bosniakovej na hrade Strečno. Za svoju tvorbu a činnosť v oblasti kultúry získal doma i v zahraničí viaceré ocenenia.

V Oravskej galérii vystavuje v premiére zmenšenú rekonštrukciu dnes z prevažnej časti zničenej Leonardovej Poslednej večere, na ktorej pracoval vyše desať rokov. Stano Lajda milimeter po milimetri prehodnocoval každý dochovaný fragment originálu a zhromažďoval rôznorodé kópie a verzie tohto diela (okolo 3 000 ks). Za smerodajné pre rekonštrukciu pokladá tie, ktoré vznikli z rúk Leonardových žiakov a následníkov, krátko po dokončení originálu. Hľadal v nich zhody detailov, prepojenia farebných tónov s technikou šerosvitu (sfumata) a výrazným 3D efektom, ktoré následne porovnával so zvyškami Leonardovej maľby. I keď ako vyštudovaný reštaurátor maľby na VŠVU v Bratislave (1979-1985) má bohaté skúsenosti s technikou tvorby i kópiami starých majstrov, predsa len vierohodne doplniť takmer 60% navždy stratenej podoby bolo vo viacerých ohľadoch náročné. Zodpovedný, ba až vedecký prístup však napokon priniesol svoj výsledok. Vyžadoval si dlhodobé skúmanie Leonardových štúdií k dielu i ďalšej jeho tvorby a diel umelcov, ktorí mali vplyv na Leonardovu tvorbu alebo naopak, ktorých ovplyvnil on. I keď  už žiaľ nikdy nebude možné vidieť Leonardov obraz v jeho pôvodnej podobe, žilinský umelec dokázal, že sa k nej dá aspoň významnou mierou priblížiť a vytvoriť  predstavu o jej vekmi narušenej kráse.

Lajda popri Poslednej večeri zrekonštruoval aj na ňu bezprostredne nadväzujúcu päticu luniet s ovenčenou heraldikou objednávateľa diela milánskeho vojvodu Ludovica Sforzu, ako aj pôvodnú výzdobu interiéru refektára (jedálne mníchov) v dominikánskom kláštore Santa Maria delle Grazie v Miláne, v ktorom sa Leonardove kľúčové dielo nachádza. Rozmery originálu (4,60 x 8,80 m) musel S. Lajda z praktických dôvodov zmenšiť dva a pol násobne, čím viaceré detaily nadobudli miniatúrny ráz. Z rovnakých dôvodov sa rozhodol maľbu realizovať na plátno. Výstava je doplnená o artefakty zo súkromnej zbierky autora a Jozefa Práznovského, ktoré návštevníkovi výstavy umožnia pochopiť fenomén Poslednej večere v kontexte dejín svetového umenia.

Súčasne s prácou na rekonštrukcii napísal S. Lajda aj knihu rozoberajúcu život a dielo Leonarda s dôrazom na vznik Poslednej večere, jej strastiplný osud a podrobný ikonografický rozbor. Stano Lajda v nej prezentuje svoje novátorské, prekvapujúce teórie, ktoré vznikali, dozrievali a utvrdzovali sa zhromažďovaním dôkazových materiálov po niekoľko rokov. Populárno-vedecká kniha je určená širokej verejnosti a je prvým titulom venovaným osobnosti majstra z Vinci od slovenského autora. Jej uvedenie do života sa bude konať v priebehu vernisáže výstavy. Výstava bude reprízovaná v Rosenfeldovom paláci v Žiline.


 

30.11.2016 - 31.12.2019  

Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku SNM, Bratislava

Vymenené domovy – Felcserélt otthonok

Nemci, Maďari, Slováci v kontexte mocensko-politických migrácií po druhej svetovej vojne. Výstava prostredníctvom autentických dokumentov, vecných pamiatok a výpovedí svedkov v kombinácii s rekonštrukciou nemeckých, maďarských a slovenských domovov sleduje priebeh udalostí a návštevníkom prezentuje, ako politické udalosti ovplyvnili individuálne životné cesty a osudy jednotlivých skupín obyvateľstva.


 

15.12.2016 - 31.12.2019  

Historické múzeum SNM, Bratislava

Kelti z Bratislavy

Výstava ponúka pôsobivý pohľad do minulosti, do čias, keď na území mesta pred viac ako 2 000 rokmi  žili Kelti.


 

1.8.2018 - 31.7.2019  

Spišské múzeum SNM, Levoča

Miznúca krása

Július Értekeš (1910 – 1995), Walerian Kasprzyk (1912-1992)
SNM-Spišské múzeum v spolupráci s Muzeom im. Stanisława Fischera v Bochni pripravilo výstavu dvoch maliarov - súputníkov, ktorý sa nikdy nestretli, no ich tvorbu spája láska ku krajine, mestu a vidieku.


 

21.9.2018 - 31.12.2019  

c_martin-benka-w.png

Historické múzeum SNM, Bratislava

Martin Benka

SNM-Historické múzeum a SNM-Múzeá v Martine pripravili výstavu o osobnosti, živote a diele Martina Benku pri príležitosti 130. výročia umelcovho narodenia. Výstavu môžete navštíviť od 21. septembra 2018 do decembra 2019. Nájdete ju na Bratislavskom hrad, III. poschodie. Kurátorkou výstavy je Monika Váleková.

Martin Benka (1888 - 1971) svojím dielom položil základné piliere slovenskej výtvarnej kultúry. Bol zaujímavým „renesančným" človekom so všestrannými umeleckými záujmami, výtvarnými, hudobnými a literárnymi. Umelec pôvodom zo Záhoria precestoval Európu, no najviac mu prirástla k srdcu severoslovenská horská krajina. V rámci svojej tvorby si vytvoril neopakovateľný rukopis, ktorým citlivo reflektoval obraz slovenskej prírody. Ako on sám povedal: „Záľubu som našiel v oblých, živo sa vlniacich holiach, na úbočiach, v dolinách a všade tam, kde sa krása prírody snúbila so životom. Vysoké majestátne vrchy v čarovných líniách pohybu mi hovorili, že nie sú ani príliš plošné, ani príliš plastické, ale také ako som si želal."
Okrem maľby a kresby sa venoval aj grafike a hudbe. Vo svojom ateliéri zakladal s priateľmi sláčikové kvartetá a organizoval komorné koncerty. Zaujímavosťou v jeho dizajnérskom diele sú hranaté „kubistické" husle evokujúce voľné inšpirácie slovenskou ľudovou ornamentikou. Navrhoval knižné ilustrácie, známky, exlibrisy, sgrafitá, bankovky, v neposlednom rade vyhotovil niekoľko návrhov fontov. V typografii kombinoval prvky z ľudovej tvorby, ornamentov a samozrejme jeho obľúbenej prírody. Benkovmu autorskému písmu je až v posledných rokoch venovaná patričná pozornosť.
V marci 1960 Benka daroval podstatnú časť svojej zbierky – okolo 5200 výtvarných diel, korešpondenciu a knižnicu československému štátu, následne sa dostala do správy Slovenského národného múzea. Vo svojom testamente odkázal štátu aj zvyšok svojej pozostalosti, okrem umeleckých artefaktov i zariadenie svojho domu, resp. ateliéru v Martine. Práve tu bolo v roku 1972 otvorené SNM-Múzeá v Martine, Múzeum Martina Benku.
Martin Benka zasvätil svoj život estetike a kultivovaniu slovenského prostredia. Bol milovníkom Mozarta a Beethovena, zručným maliarom, grafikom a dizajnérom. Výstava predstaví mnoho stránok z jeho osobnosti a rozmanitej tvorby.

Martin Benka - prvý dizajnér slovenského národného mýtu
16.4. 2019, 17:00

Prednáša: prof. Ľubomír Longauer


 

1.10.2018 - 30.9.2019  

Archeologické múzeum SNM, Bratislava

Českí archeológovia a Slovensko

Výstava bola otvorená pri príležitosti 100. výročia vzniku Československa. Prezentačnou formou pripomína bádateľov zo západného brehu Moravy, ktorí už od konca 19. storočia významnou mieru prispievali k poznaniu najstarších dejín Slovenska. 


 

25.10.2018 - 25.8.2019  

Košice - Zrod metropoly.jpg

Východoslovenské múzeum v Košiciach, Námestie Maratónu mieru 2

Košice 1918-1938. Zrod metropoly východného Slovenska

Východoslovenské múzeum v Košiciach v spolupráci so Štátnym archívom v Košiciach sa zapojilo do celoslovenských aktivít k storočnici vzniku ČSR, okrem iného, aj spoločnou  výstavou pod  názvom Košice 1918 – 1938. Zrod metropoly východného Slovenska, ktorou vyvrcholí program podujatí Košického samosprávneho kraja pod názvom  „Osmičková jeseň“.

Dvadsaťročie,  ktoré sa autori výstavou podujali zmapovať znamenalo pre Košice obdobie nebývalého rozmachu vo všetkých oblastiach politického, hospodárskeho i spoločenského života, ktorý sa oproti predchádzajúcemu obdobiu značne zdemokratizoval, čiže jeho súčasťou sa mohli stať širšie masy obyvateľstva. Košice sa počas týchto rokov zmenili z provinčného garnizónneho mesta v prirodzenú administratívnu, vojenskú  i kultúrnu metropolu východného Slovenska. Obzvlášť pozoruhodný bol v tomto období architektonický rozvoj Košíc a jeho pamiatky sú v tomto meste dodnes prítomné a zjavné, ba niektoré sú ešte využívané k svojmu pôvodnému účelu (pošta, tzv. stará nemocnica, budova policajného riaditeľstva a iné). Košice sa postupne do roku 1938 menili na moderné a pulzujúce mesto s novou infraštruktúrou, dopravnou sieťou, moderným koncepčným riešením bytovej otázky a nového estetického riešenia verejného mestského priestoru (verejné budovy, pomníky a pamätníky). Mimoriadne rôznorodý a pestrý bol v Košiciach počas medzivojnového obdobia spolkový život, ktorý prerastal každé odvetvie spoločenského života a stal sa akousi módnou záležitosťou, keď v našom meste pôsobilo vyše 170 profesijných, stavovských, športovo-branných, národnostných a záujmových združení a organizácií. Autori výstavou zároveň poukázali aj na špecifickosti vývoja Košíc v rámci republiky vyplývajúce z ich kultúrneho dedičstva ako aj etnickej a kultúrnej rôznorodosti. Výstava dokumentuje taktiež obtiažnosť a nejednoznačnosť procesu vzniku republiky v regióne východného Slovenska i proces zmeny politickej a kultúrnej identity mesta pri jeho prechode od monarchie k demokracii.  Výstava je členená do viacerých tematických okruhov sledujúcich politický vývoj, spoločenský a spolkový život, kultúru a školstvo, pričom autori prihliadali aj na charakteristické spoločenské javy a udalosti v meste a regióne tohto obdobia akými boli športové udalosti (košický maratón, župné spolkové verejné vystúpenia) a pôsobenie miestnych kultúrnospoločenských a osvetových organizácií.

Vstupné: dospelí - 3 € / deti, študenti, dôchodcovia - 1 €

Sprievodné podujatia - prednášky k výstave:

ARCHITEKTÚRA MODERNY A FUNKCIONALIZMU V MEDZIVOJNOVÝCH KOŠICIACH

 

16. mája 2019 o 16:00
prednášajúca: Mgr. Zuzana Labudová, PhD. (Krajský pamiatkový úrad Košice)
vstup: VOĽNÝ

ČESKOSLOVENSKÁ KORUNOVÁ MENA 1918-1938 
RÁDY, VYZNAMENANIA A ODZNAKY V PRVEJ ČESKOSLOVENSKEJ REPUBLIKE 1918-1938
28. mája 2019 o 16:00

prednášajúci: Mgr. Patrik Fečo a Mgr. Vojtech Kárpáty, PhD. (VSM)
vstup: VOĽNÝ


 

8.11.2018 - 30.6.2019  

zopar fragmentov navyse.jpg

Kaštieľ a archeopark Hanušovce nad Topľou

Zopár fragmentov navyše

Výstava archeologických pamiatok z výskumov múzea.

 


 

27.11.2018 - 31.8.2019  

100 rokov lodiarstva v Československu.jpg

Múzeum dopravy v Bratislave

100 rokov lodiarstva v Československu

Výstava prezentuje storočnicu vývoja lodiarstva v Československu a na Slovensku.

Výstavou 100 rokov lodiarstva v Československu si pripomíname stavby plavidiel na našom území, vysokoškolskej výučby stavby lodí aj dunajskej plavby. Výstava bude prezentovať najmä, ale nie len, stavbu lodí v Lodeniciach Komárno. Počas existencie lodeníc sa postavilo cez 2000 rôznych plavidiel. Pre vývoj, projektovanie aj stavbu lodí bola potrebná technická znalosť, lodných inžinierov, ktorých vychovávala vtedy SVŠT, Strojnícka fakulta Bratislava. Za sto rokov sa veľa zmenilo - napr. technológia plavby zmenila vlečnú remorkáž na tlačnú, čo ovplyvnilo aj konštrukciu a pohon lodí. Aj tieto témy- školstvo a zmeny v čase budú obsahom výstavy. Návštevníci okrem textov, obrazov-fotografií a artefaktov lodí uvidia aj množstvo veľkých modelov lodí. Na výstave je možné vidieť aj modely urobené v Slovenských lodeniciach ako napr. osobnú loď - jednu z najväčších riečnych lodí vôbec OL 400 VALERIJAN KUJBYŠEV, ďalej motorovú osobnú loď MOL 1575 KOMÁRNO, tlačný remorkér TR ARKUS a ďalšie. Stavbu lodí možno vidieť aj na množstve dokumentačných záberov.

23.3.2019 o 14:00 Kurátorský výklad k výstave
27.4.2019 o 14:00 Kurátorský výklad k výstave


 

3.12.2018 - 31.1.2020  

Hudobné múzeum SNM, Bratislava - Výstavný pavilón, Žižkova 16, Bratislava

...a nazvali ju Dobro®

Prvú rezofonickú gitaru na svete pod názvom Tricone a neskoršie aj jej slávny drevený model so slo-venským menom Dobro® skonštruovali v 20. rokoch minulého storočia v Spojených štátoch amerických Ján/John Dopjera/Dopyera (1893 − 1988) s bratom Rudolfom/Rudolphom „Rudym" Dopjerom/Doperom (1885 – 1978. Pomenovaním DOBRO® sa dostalo slovenské slovo dobro do slovníka hudobníkov na celom svete.


 

11.12.2018 - 30.9.2019  

Čaro detstva.jpg

Podtatranské múzeum v Poprade

Čaro detstva

Podtatranské múzeum v Poprade pripravilo pre svojich návštevníkov zaujímavú zberateľskú výstavu pod názvom Čaro detstva. Výstava predstavuje súkromnú zbierku pani Alice Tokarčíkovej, zberateľky starožitností z Hanisky pri Prešove.

Pani Tokarčíková je držiteľkou šiestich certifikovaných rekordov zapísaných v Knihe slovenských rekordov a patrí jej aj siedmy certifikát  TOP zberateľka Slovenska.

Najpočetnejšiu časť jej  zbierky  tvoria dečky a obrusy, ktorých má  520 exemplárov, plyšové hračky a bábiky z porcelánu, dámske bavlnené vyšívané vreckovky, ako jediná na Slovensku zbiera  plesové kabelky  ručne vyšívané korálikmi. Pozoruhodná je aj jej zbierka ručne vyšívaných gobelínových obrazov, ktorých má 135 a certifikát so zápisom do knihy rekordov získala  aj za neveľkú  16 kusovú kolekciu strojovo tkaných tapisérií, okrem toho zbiera aj starožitný porcelán, obrazy čí plesové šaty.

Podtatranské múzeum sa rozhodlo vystaviť, vo svojich priestoroch na ulici Vajanského  72/4, predovšetkým jej zbierku hračiek, ide hlavne o porcelánové bábiky a plyšové medvedíky, nakoľko práve tieto hračky veľmi často robili radosť deťom pod vianočným stromčekom. A keďže sa blíži čas Vianoc, radi by sme pozvali  nielen detských ale aj dospelých návštevníkov na prehliadku výstavy, ktorá ich vráti v čase, do dôb detstva a vyvolá  nostalgické spomienky na ich najobľúbenejšie hračky. Keďže každá hračka zo zbierky pani Tokarčíkovej má svoj vlastný príbeh a mnohé pochádzajú z rôznych krajín celého sveta, uvidíte hračky napr. z Japonska, Činy, Ruska, USA, Nemecka, Rakúska, Talianska, ale aj arabských krajín.

Nakoľko mnohé z vystavených exemplárov sú skutočne unikátne a vzácne a návštevník ich bude môcť obdivovať len vo vitrínach, rozhodli sme sa našu výstavu obohatiť aj o takzvaný detský kútik, kde budú pre deti k dispozícii hračky priamo určené na hranie, takže  o zážitok pohrať sa v múzeu neprídu ani naši najmenší návštevníci.


 

14.12.2018 - 29.9.2019  

SUR.jpg

Historické múzeum SNM, Bratislava

Nebáť sa moderny! 90. výročie založenia Školy umeleckých remesiel v Bratislave

Výstava sa bude konať v priestoroch Historického múzea SNM na Bratislavskom hrade. Pripomína 100. výročie založenia Československej republiky a počas budúceho roka bude zaradená do medzinárodných osláv storočnice Bauhausu založeného v roku 2019 v nemeckom Weimare. Organizátorom výstavy je Slovenské centrum dizajnu / Slovenské múzeum dizajnu. Hlavnými partnermi výstavy sú SNM – Historické múzeum a Slovenská národná galéria.

Komentovaná prehliadka výstavy
9.1.2019, 15:00


 

14.2. - 31.8.2019  

Okridlení pútnici.jpg

Múzeum Spiša v Spišskej Novej Vsi

Okrídlení pútnici

Objavte svet vtáčej migrácie, priblížte si krúžkovanie a moderné možnosti sledovania vtákov prostredníctvom zaujímavých preparátov a ornitologických pomôcok, ktoré sa pri výskume vtáčej migrácie bežne využívajú.


 

28.2. - 30.6.2019  

Kempelen.jpg

Slovenské technické múzeum, Košice

Wolfgang von Kempelen

Vernisáž:  27. februára o 16:00

Wolfgang von Kempelen (1734 – 1804)
Polyhistor, technik, vynálezca, výtvarník a dramatik narodený v Bratislave. Patrí k výnimočným osobnostiam histórie hlavného mesta. Kempelen sa okrem technického nadania prejavil aj ako výrazný umelec. Úspech dosiahol ako dramatik. Jeho hry sa uvádzali vo Viedni, v Prahe, Budíne i v Bratislave. Venoval sa výtvarnej tvorbe, bol zručným kresliarom a medirytcom. Do vysokého veku ho bolo vídať s uhlíkom v ruke. Viedenská akadémia umení ho vymenovala za svojho čestného člena. Zachovali sa i dva zväzky jeho básní, tie však nepublikoval.

Výstava Wolfgang von Kempelen predstaví život a dielo bratislavského vynálezcu a polyhistora, obľúbenca Márie Terézie. Prezentované budú modely vynálezov – šachový automat, hovoriaci stroj, reaktívna turbína i ďalšie z oblasti fonetiky, vzdelávania nevidomých, mechanizácie či javiskovej mágie. ,,Kempelenov príbeh je taký fascinujúci a inšpiratívny, že som sa rozhodol oň podeliť. (...) Nechal som zhotoviť modely Kempelenových vynálezov, ku ktorým sa zachovala nejaká dokumentácia alebo ilustrácie. Mojou hlavnou motiváciou bolo vyvrátiť jeho povesť šarlatána a ukázať verejnosti, že išlo o výnimočnú osobnosť osvietenstva svetového významu...“ opisuje autor výstavy, mladý amatérsky nadšenec Andrej Groll, povolaním informatik. Návštevníci STM v Košiciach môžu na výstave vidieť aj modely zostrojené podľa originálov:

Britský patent na reaktívnu parnú turbínu z roku 1784
Išlo o prvý udelený patent na parnú turbínu v histórii. Parné turbíny, hoci nie reaktívne sa využívajú dodnes v tepelných elektrárňach.

Hovoriaci stroj z roku 1791
Prvý úspešný pokus o mechanické napodobenie reči. Stroj napodobňuje anatomický model ľudského rečového aparátu. Jediný originálny dobový exemplár je vystavený v Deutsches Museum v Mníchove.

Šachový automat z roku 1770
Tajomstvo šachového Turka predstavil  na viedenskom dvore pred cisárovnou Máriou Teréziou. Šachový automat mal podobu ľudskej figuríny  spojenej so skriňou veľkosti písacieho stola, na ktorej bola umiestnená šachovnica.  Natiahnutím  kľuky Turek ožil, figúrky  na šachovnici presúval ľavou rukou. Keď pri požiari v roku 1854 Turek zhorel, zdalo sa, že tajomstvo je navždy stratené. V roku 1857 však vyšiel článok, popisujúci proces ako turek fungoval.

Počas trvania výstavy budú v priestoroch STM v Košiciach prebiehať sprievodné aktivity pre školy a širokú verejnosť. Najmä komentované prehliadky pre žiakov ZŠ a SŠ k vyučovacím témam z dejepisu a techniky. Pribudnú i komentované prehliadky pre verejnosť a organizované skupiny, každú sobotu a nedeľu o 15.00  hodine. Zároveň v spolupráci s 1. Šachovým klubom Košice a košickými šachistami pripravujeme v termínoch  31. 3., 28. 4., 26. 5. a 30. 6. 2019 o 15:00 „Šachovú simultánku“, vždy poslednú nedeľu v mesiaci počas trvania výstavy.


 

1.3. - 30.6.2019  

Múzeum dopravy v Bratislave

Slovenská stopa vo vesmíre / 20. výročie vesmírnej misie Štefánik

20. februára 2019 uplynulo už 20 rokov od štartu kozmickej rakety SOJUZ TM-29, na palube ktorej sa prvý slovenský kozmonaut plukovník gšt. Ing. Ivan Bella vydal na osemdňovú misiu pod názvom ŠTEFÁNIK, na vesmírnu stanicu MIR. Táto udalosť sa stala významným medzníkom v novodobých dejinách Slovenska.


 

5.3. - 15.7.2019  

Múzeum rusínskej kultúry SNM, Prešov

Štvrťstoročie spolu, Československo a Podkarpatská Rus

SNM – Múzeum rusínskej kultúry v Prešove v spolupráci s Národným archívom Českej republiky – iniciátorom a autorom výstavy, pozývajú na otvorenie výstavy Štvrťsoročie spolu, Československo a Podkarpatská Rus, ktoré sa uskutoční dňa 5. marca 2019 (utorok) o 15:00 h v budove múzea na Masarykovej ulici č. 20 v Prešove.

Podkarpatská Rus bola stáročia súčasťou habsburskej monarchie, ale na konci 1. svetovej vojny sa hľadali možnosti zmeny štátoprávneho postavenia. Počas pobytu Tomáša G. Masaryka v USA v roku 1918 bolo Rusínom zo strany amerického prezidenta doporučené usilovať o autonómiu v rámci jazykovo blízkeho štátu. Jednou z možností bolo včlenenie podkarpatského územia do vznikajúceho Československa. Stalo sa tak na jar v roku 1919. Na parížskej mierovej konferencii po 1. svetovej vojne v septembri 1919 sa Saintgermainskou zmluvou nová republika zaviazala zriadiť na území Rusínov južne od Karpát autonómnu jednotku. Vo februári 1920 bola integrovaná do ústavnej listiny Československej republiky.

Výstava reprezentuje časový úsek spoločných dejín – 25 rokov, ukážku premenlivosti správy územia Podkarpatskej Rusi a jej vplyvu na každodenný život, na pozadí štátotvorných historických udalostí vzniku a existencie prvej Československej republiky. V máji 2019 si pripomíname 100 rokov od hlasovania Centrálnej rusínskej národnej rady v Užhorode za pripojenie územia Podkarpatskej Rusi k Československu.

Archivár Národného archívu ČR, autor výstavy Mgr. David Hubený PhD., (Odd. fondov štátnej správy z rokov 1918 – 1945) o výstave povedal: „ ... panelová výstava približuje okolnosti vzniku myšlienky na pripojenie územia karpatských Rusínov k Československu. Zaoberá sa otázkami spojenými s budovaním štátnej správy a hospodárstva. Približuje vzťahy s maďarskými a poľskými záškodníkmi, boje s maďarskou armádou a ukrajinskými nacionalistami v rokoch 1938 a 1939. Sprostredkúva záujem exilovej vlády v Londýne o dianie na Podkarpatskej Rusi, tiež prípravy a pokusy obnoviť československú správu na časti oslobodenej Podkarpatskej Rusi podľa zmluvy ČSR a ZSSR o spojenectve z konca roku 1943 (platnej 20 rokov). Podľa tejto zmluvy sa mala ČSR obnoviť v jej predmníchovských hraniciach aj s Podkarpatskou Rusou. Avšak 29. júna 1945 bola v Moskve podpísaná zmluva a v nej sa Československo zaviazalo Sovietskemu zväzu odstúpiť územie Podkarpatskej Rusi v jej predmníchovských hraniciach. Posledná časť výstavy približuje medzištátne jednanie o poskytnutí územia ZSSR a snahy o odškodnenie československých občanov... agrárna Podkarpatská Rus sa v rámci Československa úspešne rozvíjala, pamätníci dodnes radi spomínajú na „panovanie Československa“ dodal D. Hubený.

Výstavu doplnia fotoreprodukcie zo života na Podkarpatskej Rusi v 20. a 30. rokoch 20. storočia v mestách Užhorod, Mukačevo, Svajlava, ako aj o dobové dokumenty a knižné diela zachytávajúce historické a dejinné súvislosti obdobia, kedy bola Podakrpatská Rus súčasťou Československa.


 
Pozvánka: Štvrťstoročie spolu, Československo a Podkarpatská Rus Štvrťstoročie spolu Československo a Podkarpatská Rus.pdf Štvrťstoročie spolu Československo a Podkarpatská Rus.pdf (602.1 kB)

5.3. - 24.11.2019  

Tajomstvá pod hladinou.jpg

Stredoslovenské múzeum v Banskej Bystrici - Tihányiovský kaštieľ

Tajomstvá pod hladinou

Vydajte sa spolu so Stredoslovenským múzeom odhaľovať krásy a tajomstvá, ktoré sa ukrývajú pod vodnou hladinou! Výstava Tajomstvá pod hladinou, ktorá potrvá v Tihányiovskom kaštieli od 5. 3. do 2. 6. 2019, predstaví nádherné slovenské bystriny, jazerá, rieky a ich obyvateľov, ale aj ekologické problémy týkajúce sa našich vôd.

Výstava prezentuje unikátne zbierky predmetov a fotografií, ktoré priblížia magický život v tečúcich i stojatých vodách. Vďaka autentickým preparátom sladkovodných rýb z dielne uznávaného preparátora Milana Žiaka, ktorý vlastní jednu z najväčších súkromných zbierok preparovaných rýb na Slovensku, sa návštevníci ako lusknutím prsta ocitnú pod hladinou (ne)spútaných slovenských riek. Snímky českého fotografa a potápača Viktora Vrbovského, ktoré zachytávajú detaily rýb, obojživelníkov a bezstavovcov v ich prirodzenom prostredí, dotvoria predstavu o jedinečnom spôsobe života vodných obyvateľov.

Na svoje si prídu aj najmenší návštevníci. V rozprávkovom svete pod vodnou hladinou môžu spolu s vodníkom sediacim na starej záchodovej mise rozjímať nad tým, ako ľudia zmenili svojím správaním jeho podvodnú krajinu... A práve to je ďalší rozmer výstavy Tajomstvá pod hladinou, ako aj každodennej práce prírodovedcov z Tihányiovského kaštieľa – poukázať na narastajúce ekologické problémy. Slovenské vodné toky čoraz viac ohrozuje najmä výstavba veľkých a malých vodných elektrární, znečisťovanie vôd tuhým aj kvapalným odpadom, migračné bariéry na tokoch, plytvanie pitnou a úžitkovou vodou či strácanie zásob podzemnej vody.

„V rámci environmentálnej výchovy sa snažíme pôsobiť na deti už od útleho veku, od materských, cez základné až po stredné a vysoké školy. Našou prioritou je vysvetliť mladým ľuďom, že problematika čistej vody v našich riekach a jazerách sa týka každého z nás,“ zdôrazňuje riaditeľ Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici PhDr. Marcel Pecník.

Výstavu obohatí i unikátna zbierka známok Poštového múzea, na ktorých sú vyobrazené živočíchy žijúce vo vodnom prostredí alebo v jeho blízkosti. Všetci milovníci prírody, ktorých zaujíma tajomný svet pod vodnou hladinou, ale aj neúnavní hľadači šťastia nájdu v Tihányiovskom kaštieli množstvo rybích šupiniek až do 2. júna 2019.

Pozývame Vás na komentovanú prehliadku výstavy Tajomstvá pod hladinou so zoologičkou a kurátorkou výstavy Mgr. Katarínou Dvořáčkovou, PhD. vo štvrtok 11. 4. 2019 o 16:00 v Tihányiovskom kaštieli.


 

6.3. - 30.9.2019  

Mláďatá.jpg

Múzeum Spiša v Spišskej Novej Vsi

Mláďatá

Výstava priblíži rodinný život stavovcov a bezstavovcov a je zameraná na príklady a rozdiely v starostlivosti o potomstvo u vybraných druhov živočíchov.


 

18.3. - 28.6.2019  

Kaštieľ a archeopark Hanušovce nad Topľou

Šitie a technika

Výstava historických šijacích strojov.


 

21.3. - 29.9.2019  

Krása pre ženu stvorená.jpg

SNM - Sídelná budova, Bratislava

Krása pre ženu stvorená

Slovenské národné múzeum pozýva vo štvrtok 21. marca 2019 o 17:00 na slávnostné otvorenie výstavy Krása pre ženu stvorená. Súčasťou vernsáže je aj módna prehliadka, kde krásu čepcov ako tradičnej pokrývky ženskej hlavy predvedú členky folklórneho súboru Lysec z obce Belá-Dulice. Pre návštevníkov bude výstava sprístupnená v sídelnej budove SNM na Vajanského nábr. 2 v Bratislave od 22. marca do 29. septembra 2019.

Slovenské národné múzeum – Múzeum v Martine spravuje rozsiahlu zbierku ľudového odevu a textilu. Viac ako desaťtisíc kusov v tomto fonde tvoria ženské čepce a ich torzá, ktoré boli jeho súčasťou. Výstavný projekt autorky a kurátorky zbierok Etnografického múzea v Martine Evy Dudkovej predstavuje čepiec ako symbol svojej nositeľky a fenomén tradičnej ľudovej kultúry z hľadiska rôznorodosti tvaru, výzdoby, príslušnosti k regiónu, prostredia či príležitostí na ktoré sa nosil.

Účes a úprava ženskej hlavy boli počas celého svojho vývoja najkonzervatívnejšími a najarchaickejšími prvkami v ľudovom odeve. Na vývin pokrývky hlavy vydatej ženy – čepiec (kápka či főkötő ) v ľudovom prostredí silne vplývali geografické, hospodársko-sociálne a kultúrne podmienky, ako aj migrácia obyvateľstva, kontakty v obchode, vtedajšia móda, administratívne zákazy a nariadenia. V štruktúre noriem dedinského kolektívu malo nosenie čepca jednoznačný význam. Potvrdzovalo, že žena je vydatá. Obradový rituál položenia čepca na hlavu mladuchy (čepčenie) sa vykonal pred ukončením svadobného obradu. Po obrade už vydatá žena nesmela chodiť prostovlasá. Čepiec nosili aj slobodné dievčatá, ktoré mali dieťa, tzv. prespanky.

Najväčšia variabilnosť úpravy ženskej hlavy je zaznamenaná v druhej polovici 19. storočia a v prvej polovici 20. storočia v čase, keď čepiec ako prvok ľudovej kultúry postupne zanikal. Proces súvisí s ústupom nosenia ľudového odevu a prechodom na mestské formy odievania najskôr v okolí priemyselných centier a oblastí s migráciou obyvateľstva za prácou. Ženy odkladali čepiec najskôr pri pracovných príležitostiach a nahrádzali ho praktickejšou šatkou. Na zmene mal podiel aj tradičný účes s náročnou úpravou vlasov. V 60. rokoch 20. storočia sa od nosenia tradičného odevu na Slovensku upúšťa. Výnimkou ostala len staršia generácia žien. V niektorých lokalitách pretrvávalo nosenie čepca v nedeľu do kostola a pri obradových príležitostiach.

Na výstave v sídelnej budove SNM v Bratislave môžu návštevníci vidieť rôznorodosť a krásu čepcov podľa príslušnosti k regiónom Slovenska, čo súvisí s ich tvarom, strihom, zdobením. Rovnako aj z hľadiska príležitosti, na ktorú sa nosili – čepce sviatočné, pracovné, svadobné, smútočné a mestské alebo ako manifestácia spoločenského statusu nositeľky. Vývoj čepca ako súčasti tradičného odevu možno sledovať na príklade z obce Norovce v topoľčianskom okrese. Pozoruhodné sú aj pokrývky ženskej hlavy, ktoré do zbierok múzea venovali spolky či významné osobnosti – čepce výrobného družstva Lipa, ktorého cieľom bolo ekonomicky podporovať dedinské obyvateľstvo a okrem iného aj organizovať výrobu a predaj tradičných ženských doplnkov, či čepce najstaršieho ženského spolku na Slovensku Živena, ktorý sa prostredníctvom budovania slovenského dievčenského školstva a gazdinských kurzov staral o zachovanie národného duchovného života. Čepce zo zbierok osobností Milana Rastislava Štefánika a Pavla Socháňa, ukazujú ušľachtiľosť záľub, ako aj profesionálneho záujmu svojich pôvodcov.

Sprievodné podujatie k výstave
Slovenské národné múzeum pozýva v nedeľu 7. apríla 2019 o 15:30 na sprievodné podujatie k výstave Krása pre ženu stvorená, ktoré sa bude konať v priestoroch výstavy. Vstupné na podujatie je v cene vstupenky do múzea.
Na prehliadku novootvorenej výstavy aj tvorivé dielne v rámci podujatia Rodinná nedeľa v múzeu, SNM pozýva všetky vekové kategórie návštevníkov, milovníkov folklóru a krásy ľudového odevu. Záujemcov bude výstavou sprevádzať jej autorka a kurátorka etnografických zbierok v SNM – Múzeách v Martine – Mgr. Eva Dudková. Pre deti, ktoré sa chcú inšpirovať krásou zbierkových predmetov sú prichystané tvorivé dielne pod vedením múzejného pedagóga SNM.


 

25.3. - 22.9.2019  

Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku SNM, Bratislava

Nastal čas! roky 1848/49 v Prešporku - Itt az idő! 1848/49 Pozsonyban

Výstava prezentuje vecné pamiatky udalostí spred 170 rokov, sprevádza po niekdajších prešporských dejiskách udalostí, predstavuje najvýznamnejšie miestne osobnosti revolúcie a boja za slobodu a ich osobnú históriu, čím stavia pomník prešporským martýrom boja za slobodu. Výstava zároveň prostredníctvom dobových rytín, výtvarných diel, zbraní a iných artefaktov evokuje atmosféru roku 1848 od marcovej eufórie až po tragédiu leta 1849.


 

27.3. - 22.9.2019  

Mednyanszky.jpg

Galéria Nedbalka, Bratislava

Ladislav Mednyánszky - K 100. výročiu úmrtia umelca

Kurátorka výstavy: Zsófia Kiss-Szemán
Kurátorsky sprievod výstavou: 18.5.2019 (sobota) o 15:00

Ladislav Mednyánszky bol jedným z najvýznamnejších maliarov prelomu 19. a 20. storočia. Galéria Nedbalka spravuje vynikajúcu kolekciu jeho diel, ktorú od svojho založenia systematicky obohacuje maľbami významnými z hľadiska celkovej umelcovej tvorby. Pochádzajú tak z raného zrelého tvorivého obdobia, keď sa častejšie zdržiaval v rodnom Beckove a v rodinnom sídle v Strážkach pod Tatrami, ako aj z neskorších období, keď sa tematicky vracal k zážitkom a vizuálnym spomienkam z prírody na miestach svojho detstva a mladosti.

Ladislav Mednyánszky (1852 Beckov – 1919 Viedeň) bol jedným z najvýznamnejších maliarov prelomu 19. a 20. storočia a rozhodne najznámejším umelcom Barbizonu u nás. Vo svojej dobe bol uznávaný predovšetkým ako krajinár. Barbizonské chápanie krajiny bolo v súlade s jeho vnútorným svetom a tento typ krajinomaľby v duchu lyrického realizmu, ktorý uprednostňoval zážitok umelca, jeho individuálne pocity a nálady, čoskoro priviedol na majstrovskú úroveň.

V deväťdesiatych rokoch sa jeho tvorba uvoľňovala a oboznámenie sa s impresionizmom viedlo k ešte výraznejšiemu vyjasneniu palety. Často experimentoval na hranici svojich výrazových možností. Toto tvorivé obdobie bolo blízke symbolizmu a dekadencii so secesnými prvkami. Prehlboval sa jeho záujem o filozofiu, budhizmus a teozofiu, ktoré zamýšľal istým spôsobom zapracovať do svojich diel. Časom pribudli expresívne ťahy štetca a energický spôsob maľby a v prvej dekáde 20. storočia aj expresívne poňaté maľby.

Počas prvej svetovej vojny pôsobil ako frontový maliar a vytvoril celý rad umelecky náročných a strhujúcich výpovedí o zmysle a hodnote ľudského života. Celý život ho priťahovali katastrofy, či už spoločenské alebo prírodné. Na jednej strane ho fascinovala veľkoleposť a sila prírodných živlov, na strane druhej mal hlboký súcit s trpiacimi. Na fronte však nezobrazoval víťazstvá a krvavé boje, chcel ukázať následky vojny, žiaľ a bolesť za bojovými líniami a obyčajné ľudské trápenie. Často sú to zúfalé výrazy bezbranných a zmrzačených, vojaci pri oddychu a bežnej činnosti, mŕtvi splývajúci s prírodou, kde sa ich obeť zdá byť úplne zbytočná, zajatci, dlhé rady poľných vojenských vozov. V tomto období vrcholí aj jeho figurálna tvorba, keď sa rad vydedencov a tulákov premieňa na širokú masu bezbranných a zúfalých ľudí.

Ladislav Mednyánszky patril medzi umelcov, v ktorých tvorbe bola rovnako zastúpená krajinomaľba a figurálna maľba. Spočiatku jednoduché figurálne štúdie, v ktorých sa snažil o zobrazenie typickej, príznačnej vlastnosti človeka, dotiahol k sugestívnemu, expresívnemu výrazu tváre, najmä očí, ktorý vypovedal o celom osude a údele zobrazeného. V neskorších obdobiach zapojil do výrazu celé telo, vďaka čomu dosiahol expresívny až gestický charakter maľby, ktorý objavila a ocenila až mladšia umelecká generácia.

V histórii uhorského maliarstva existuje len málo príkladov, kde umelec tak dôsledne a aj pomocou písomnej sebareflexie – denníkov – vytvára, pretvára a sleduje vývin vlastnej tvorby. Mednyánszky skúmal rôzne možnosti nielen prakticky, ale venoval sa im aj teoreticky. Ustavične si kládol otázky týkajúce sa umenia, maliarstva, jeho zmyslu, vlastnej úlohy v (nielen umeleckom) dianí. Vytváral si vlastnú predstavu o svete a z okolitého sveta prijímal to podstatné, čo do tejto predstavy organicky zapadalo. Jeho denníky sú mimoriadne presvedčivým svedectvom o jeho zmýšľaní, dobe, umení a ľuďoch na prelome 19. a 20. storočia.

Ladislav Mednyánszky – krátky životopis
Narodil sa 23. apríla 1852 v Beckove a bol pokrstený ako Ladislaus Josephus Balthazar Eustachius von Mednyánszky. Do roku 1863 vyrastal v Beckove v rodinnej kúrii, neskôr v rodinnom kaštieli v Strážkach. V rokoch 1864 – 1865 ho súkromne vyučoval rakúsky maliar Thomas Ender, ktorý mu neskôr posielal aj sadrové modely a iné pomôcky. V rokoch 1872 – 1874 študoval na Akadémii výtvarných umení v Mníchove (prof. Alexander Strähuber, prof. Otto Seitz) a v rokoch 1874 – 1875 na École des Beaux-Arts v Paríži (prof. Isidore Pils). Pomerne skoro si však uvedomil, že nechce pokračovať v akademickom štúdiu. V roku 1875 prvýkrát navštívil Barbizon, kde sa spriatelil s Lászlóm Paálom, Karlom Bodmerom, Odilonom Redonom a ďalšími maliarmi. V rokoch 1875 – 1876 žil s väčšími či menšími prestávkami v Paríži a v Barbizone a svoje obrazy vystavoval na Salóne. Na jar 1877 navštívil prvýkrát Szolnok, kde sa stretol s Augustom Pettenkofenom a Tinou Blau. Absolvoval aj viaceré študijné cesty do Talianska (1877 – 1878) a Francúzska (1889 – 1892, 1896 – 1897). Pravidelne si prenajímal ateliér v Budapešti, vo Viedni a počas svojich pobytov aj v Paríži. Bol ustavične na cestách po celom Uhorsku a Rakúsku a Taliansku. Do konca 19. storočia sa pravidelne vracal domov do Beckova a Strážok. Počas prvej svetovej vojny dobrovoľne pôsobil ako frontový maliar. Zomrel 17. apríla 1919 vo Viedni.


 

2.4. - 30.6.2019  

Kremen kral mineralov 2019.jpg

Múzeum Andreja Kmeťa SNM, Martin

Kremeň – kráľ minerálov

Svet minerálov oplýva takmer neobmedzenou paletou farieb, veľkostí a tvarov kryštálov. K najrozšírenejším patrí kremeň, ktorého rozmanité podoby, farby a odrody prezentuje výstava Kremeň – kráľ minerálov, ktorú v Slovenskom národnom múzeu v Martine – Múzeu Andreja Kmeťa môžu návštevníci vidieť od 2. apríla 2019.

Minerály sú základnými stavebnými časťami všetkých hornín a tvoria základ poznania vedy o Zemi – geológii. Medzi jej odvetvia patrí aj mineralógia, ktorá skúma zloženie, tvar a štruktúru minerálov. Výstava, pripravená v spolupráci so Slovenským banským múzeom a Východoslovenským múzeom, prezentuje návštevníckej verejnosti rozmanitosť prirodzených tvarov kryštálov najpoužívanejšieho minerálu v oblasti keramického, sklárskeho, elektrotechnického, stavebníckeho priemyslu, optiky a klenotníctva. Kremeň a širokú škálu jeho podôb dopĺňajú okrem trojrozmerných predmetov aj fotografie známeho slovenského fotografa Alberta Russa, ktorý zachytil slovenské i zahraničné odrody tohto kráľa minerálov.

Kremeň, ktorého názov pochádza od českých baníkov (termínom querz označovali nerudný materiál), patrí do skupiny oxidov, ktorá zahŕňa jednoduché zlúčeniny kovov s kyslíkom. Minerály týchto zlúčenín sú veľmi hojne zastúpené v zemskej kôre. Farebnosť kremeňa je veľmi rôznorodá, pretože do kryštálovej mriežky vstupujú pri raste rôzne stopové prvky. Preto poznáme kremene priezračné (krištáľ), žlté (citrín), fialové (ametyst), zelenkavé (prazem), hnedé (záhneda), čierne (morion), ružové (ruženín) a iné. Podobne ako farba, je aj tvar kremeňov veľmi rozmanitý.

Kremeň a jeho odrody majú široké uplatnenie. Využívajú sa v šperkárstve, pri výrobe presnej mechaniky a optických prístrojov, v rádiotechnike, v sklársko-keramickom priemysle, na výrobu karbidu kremíka (brúsny materiál), kompaktné masy (kremence, pieskovce) v stavebníctve. Kremeň sa svojimi vlastnosťami zaradil aj medzi talizmanové či liečivé kamene.

Na Slovensku sa kremeň vyskytuje v okolí Banskej Štiavnice a Kremnice, v minulosti boli významné ložiská opálov na Dubníku. Pre vysoký obsah vzácnych odrôd kremeňa sú známe ložiská Minas Gerais (Brazília), Madagaskar, India a mnohé ďalšie.


 

4.4. - 30.6.2019  

Noční lovci - sovy.jpg

SMOPAJ, Liptovský Mikuláš

Zem, miesto pre život – Noční lovci, sovy

Sovy, veľmi zaujímavé druhy vtákov sú aktívne hlavne za šera a v noci. Ich zvláštny spôsob života bol odpradávna spájaný s mnohými poverami. V minulosti im naši predkovia často pripisovali magické schopnosti a mnohé negatívne vlastnosti...

Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši Vás pozýva na výstavu Zem, miesto pre život – Noční lovci, sovy, ktorá bude prístupná verejnosti od 4. apríla 2019 do 30. júna 2019 v priestoroch múzea na Ul. Školskej 4. Vernisáž výstavy sa bude konať dňa 4. apríla 2019 o 14.00 hod. Výstava je určená pre materské školy, základné a stredné školy, rodiny s deťmi a širokú verejnosť.

Výstava približuje základné charakteristiky sov, ich prispôsobenie sa špecifickému spôsobu života. Predstavuje jednotlivé druhy sov, ktoré sa prirodzene vyskytujú na našom území, zaujímavosti z ich života, rozšírenie, nároky na prostredie ako aj ich ochranu a význam pre ekosystém. Informačné panely s textami, obrázkami a fotografiami sú doplnené interaktívnym stromom. Pre školské skupiny sú pripravené tvorivé dielne a ekohry zamerané na tematiku sov.  

Tvorba výstavy a katalógu k výstave bola realizovaná s finančnou podporou Ministerstva životného prostredia SR.


 

9.4. - 31.8.2019  

Múzeum cez foto-objektív.jpg

Múzeum dopravy v Bratislave

Múzeum cez fotoobjektív

Kurátor: Ernest Huska
Fotografie: Fotoklub pri JDS LamačSeniori z Fotoklubu Jednoty dôchodcov Slovenska v Lamači sú mimoriadne aktívni. Spojili svoje sily s rodinným centrom Obláčik a veľmi spontánne začali organizovať amatérsku súťaž v digitálnej fotografii Lamačský fotomaratón (od r. 2016 už tri ročníky!). Toto viac generačné prepojenie sa ukázalo ako veľmi prospešné: podarilo sa vytvoriť silný pocit komunitnej spolupatričnosti a utužiť vzťahy.
Zároveň vznikol priestor na rozvoj originálnych aktivít. Jednou z nich je aj prezentovaná výstava Múzeum cez foto - objektív. Deti, mládež, dospelí a seniori vo veku od 7 do 77 rokov v nej ponúkajú svoju vizualizáciu Múzea dopravy v Bratislave. Každý originálne, s ohľadom na svoje zručnosti a skúsenosti. Ambíciou výstavy je sprostredkovať ďalší rozmer múzejných exponátov - v prístupe tvorivý a v detailoch objavný.


 

10.4. - 30.6.2019  

Galéria rómskych osobností.jpg

Etnografické múzeum SNM, Martin

Galéria rómskych osobností

Každý národ má  vynikajúce osobnosti, pôsobiace v rôznych oblastiach ľudskej činnosti. Hrdo sa k nim hlási a pripomína si ich úspechy a zásluhy. Výstava Galéria rómskych osobností je pripomienkou 25 výnimočných ľudí, ktorí sa radia k elite rómskeho spoločenstva na Slovensku a ich úspechy sú hodné nasledovania. Osudy týchto osobností môžu návštevníci spoznať v Etnografickom múzeu od 11. apríla 2019.

Pôvodný koncept rovnomennej výstavy Múzea kultúry Rómov na Slovensku z roku 2011 sa rozrástol o štyri nové medailóny a Galéria rómskych osobností dnes predstavuje 25 významných Rómov. Viaceré z prezentovaných osobností aktívne pôsobili či pôsobia v oblasti skvalitňovania života rómskych komunít na Slovensku, boji proti predsudkom, prejavom xenofóbie a rasizmu. Ide o ľudí, ktorí prispeli k uchovaniu a rozvoju kultúrneho dedičstva Rómov, ale zapísali sa aj do dejín a kultúrneho života Slovenska. Výstavný projekt, ktorý bude v budúcnosti obohatený o ďalšie výrazné osobnosti, pozitívne buduje etnické povedomie Rómov a prispieva k poznaniu života a osudov týchto, na Slovensku málo poznaných osobností.

Život a profesionálnu kariéru sestry Atanázie, právničky a političky Ireny Bihariovej, lekára Petra Ráca, konštruktéra Rastislava Baláža a ďalších 21 významných rómskych osobností predstaví Slovenské národné múzeum v Martine – Múzeum kultúry Rómov na Slovensku v stredu 10. apríla 2019 o 16:00 v sídelnej budove na Malej hore 2. Výstava, otvorená pri príležitosti oslavy Svetového dňa Rómov (8. apríla), bude prístupná do 30. júna 2019.


 

10.4. - 14.7.2019  

Baba z lesa.jpg

Galéria umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi

Lena Jakubčáková: Baba z lesa

Kurátorka: Mgr. Lucia Benická

Fotografická výstava a sprievodné projekcie známej košickej fotografky zobrazujú neobyčajný život poslednej obyvateľky dnes už neexistujúcej dediny na východe Slovenska, ktorá je od r. 1966 ponorená pod hladinou priehrady Ružín. „Baba z lesa“ je zároveň prezývka, ktorou sa starenka predstavovala. Výstava je realizovaná v rámci dramaturgického cyklu PROFILY.
Baba z lesa je dlhodobý dokumentárny projekt, ktorá vychádza z 20-ročného autorského archívu (1998 – 2017) fotografky Leny Jakubčákovej. Je sondou do života Kataríny Kiovskej (†2017), poslednej a zároveň veľmi svojráznej obyvateľky zaplavenej dediny na východe Slovenska (Košické Hámre), ktorá sa rozhodla neopustiť toto miesto ani po potopení dediny do vodnej priehrady Ružín (okolo 1960). Okrem výstavných fotografických obrazov je príbeh Baby z lesa realizovaný v autorskej knihe Leny Jakubčákovej (200 strán, grafický dizajn: Katarína Rybnická) a jej krátkeho filmu (12 minút, strih: Boris Vaitovič). Fragmenty tohto projektu boli prezentované už v roku 2014, ale až v roku 2017 bol rozšírený o prácu s celým archívom a dokončený iba pár dní pred smrťou „baby z lesa“.
Kurátorka výstavy Mgr. Lucia Benická objasňuje: „Výstava uvádza ojedinelú výpoveď vo forme subjektívneho dokumentu, ktorý má podobu zátiší, referujúce na „vanitas“ ako aj iné klasické kategórie maliarskeho zátišia. Tie vystihujú nielen povahu „baby z lesa“, jej prístup k životu a spôsob prežívania, ale aj zradnosť zdanlivej (alebo zdanlivo prevládajúcej) temnoty a nenápadnú krásu a čistotu nepovšimnutého života „malej veľkej“ ženy. Tento silný fotografický príbeh sa zároveň snaží poukazovať na pominuteľnosť, na harmonický nesúlad tela a duše, rozpadajúceho sa fyzického sveta a svetla, ktoré môže priniesť prijímanie zániku ako ďalšej cesty“.
Fotografie sú reflexiou o jedinečnom prežívaní viery, samote a vzdore stareny, ktorá žije bez strachu, vyrovnaná s nepriazňou, pripravená kedykoľvek zomrieť. Na druhej strane sú obrazy z prostredia „baby z lesa“ výzvou, ako môžu dokumentárne zátišia vystihnúť príbeh duše a posunúť hranice žánrového vnímania nad rámec klasickej definície „nature morte“.

Lena Jakubčáková (* 1980, Košice) pracuje na Katedre výtvarných umení a intermédií Fakulty umení Technickej univerzity v Košiciach. Vyštudovala francúzsku filológiu (2004) a literárnu vedu (2008) na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove, ako aj fotografiu na Institute tvůrčí fotografie Slezské univerzity v Opavě (2010, 2014). Spolupracovala na medzinárodných fotografických projektoch ako napr. Second Cities (Košice – Marseille), Panel Story, Umelecké vzdelávanie vo väznici, In Living Memory, Pamäť na skle (Béla Petrik) či na projekte Antoine D’Agatu Odysseia na Slovensku a Ukrajine. Je členkou združenia PhotoART Centrum v Košiciach. V r. 2016 vydala knihu z prostredia slovenskej väznice pod názvom Spis 44, ktorá sa v r. 2018 dostala medzi finalistov súťaže J Book Show pre festival v írskom Corku, na Bienále grafického dizajnu v Brne a získala Národnú cenu za dizajn (grafická úprava Samuela Čarnokého). V r. 2017 dokončila dlhoročný projekt Baba z lesa, vrátane knihy (zatiaľ v podobe makety) a krátkeho filmu. Jej práce boli vystavené na Slovensku, v Česku, Číne, Slovinsku, Poľsku, Maďarsku, Nemecku, Francúzsku, Taliansku, Španielsku, Lotyšsku a Írsku.


 

10.4. - 14.7.2019  

Bahama.jpg

Galéria umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi

Bahama: Really? / Abstrakcia a metafora

Pavol BREIER • Peter HORVÁTH • Radislav MATUŠTÍK

Kurátorka: Mgr. Lucia Gregorová Stachová, PhD.

Výstava mapuje tvorbu trojice autorov, ktorí vytvorili zoskupenie BAHAMA v 70. rokoch 20. storočia: fotograf Pavol Breier (*1952), výtvarník Peter Horváth (*1949) a historik umenia Radislav Matuštík (*1929 – †2006). Projekt inovatívne prehodnocuje pôsobenie skupiny v kontexte slovenskej výtvarnej scény. Výstava je realizovaná v rámci dramaturgického cyklu TÉMA.
Skupina BAHAMA nemala striktne vymedzený program a ich spoločná tvorba situačne reagovala na prostredie, politickú a kultúrnu klímu obdobia normalizácie. Aktivita skupiny kulminovala na konci 70. a začiatkom 80. rokov 20. storočia. Popri samostatných tvorivých výstupoch jednotlivých členov skupina verejne prezentovala svoju tvorbu len príležitostne. Radislav Matuštík bol navyše aktívny ako kritik a spoluorganizátor neoficiálnej scény na Slovensku. Pavol Breier vystupoval v dvojakej role organizátora/účastníka akcií a profesionálneho fotografa – dokumentaristu.
Podnetom pre skupinovú tvorbu bola hlavne účasť na kolektívnych akciách neoficiálnej scény. Breier je tiež tvorcom viacerých autorských kníh, ako aj dokumentácií skupinových projektov. Obľúbeným námetom skupiny BAHAMA sú “pseudovedecké mystifikácie” (Aurel Hrabušický). Vytvorené na princípe fotomontáže, spájajú úryvky zo skutočných kultúrno-politických dokumentov a reálneho života s prvkami fiktívnych akcií (Psychostereotaxia, 1979 a i.). Spoločným menovateľom skupinových akcií je subjektívne parodovanie rétoriky ideológie a pracovnou metódou spojenie reality s fikciou.
Koncept výstavy pod kuratelou Mgr. Lucie Gregorovej Stach, PhD. je založený na prezentácii dokumentov z akcií: sú to fotografie kombinované s textom na princípe fotomontáže. Kurátorka uvádza: „Akcie a pseudo-akcie boli kritikou post-normalizačného status quo – verejnej lži a „vysmiatej blbosti“, na ktorej všetci participovali napriek tomu, že jej už nikto neveril. Propaganda využívala silu fotografie v jej jednoduchom význame byť „tieňom“ reality a pravdy, dôkazom, že sa niečo stalo. Dôležité je aj poukázať na skutočnosť, že skupina vznikla rok po zrode Charty 77, hnutia odporu voči socialistickému režimu v Československu, ktoré v novembri 1989 vyvrcholilo tzv. Nežnou revolúciou. Viacerí konceptuálni a akční umelci koncom 70. rokov 20. storočia intuitívne súzneli s obratom k fotografii ako k nosnej obrazotvornej zložke umeleckého diela a po analytickom konceptualizme sa tak aj na Slovensku vrátila do progresívneho vizuálneho umenia sila (aj) fotografického obrazu.“


 

10.4. - 14.7.2019  

Križovatky nápadov.jpg

Galéria umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi

Križovatky nápadov / Before Brexit

Catriona Grant (Edinburgh) ↔ Tomáš AGAT Błonski (Košice)
Nigel Davidson (Sunderland) ↔ Silvia Saparová & Martin Varholík (Bratislava)
Lisa Davis (Glamorgan) ↔ Robo Kočan (Poprad)

Kurátorka: Mgr. Lucia Benická

Medzinárodný projekt, realizovaný Domom fotografie (Poprad) v rámci unifikácie Európy v r. 2004, konfrontuje tri regióny Slovenska s troma regiónmi vo Veľkej Británii (Anglicko, Škótsko, Wales) formou fotografických výstupov z umeleckých stáží. Alternovaný podtitul Before Brexit responduje aktuálne politické dianie, keď synergiu krajín onedlho nahradí nové delenie. Vystavené diela sú z archívu Domu fotografie a spolu s autorskými profilmi sú spracované v rovnomennom katalógu (vyd. Dom fotografie, Poprad, 2004). Výstava je realizovaná v rámci dramaturgického cyklu TÉMA.
Komunikácia − tak by sa mohol nazvať tvorivý dialóg dvoch kultúr a výstupy, ktoré spájajú tri slovenské a tri britské regióny: Británia očami Slovákov a Slovensko očami Britov. Na Križovatky za výmenou tvorivých nápadov nastúpili tri dvojice mladých fotografov: Silvia Saparová & Martin Varholík (Bratislava) do Sunderlandu v severnom Anglicku a Nigel Davison (Sunderland Univeristy) do Bratislavy, Robo Kočan (Poprad) do Glamorganu vo Walese a Lisa Davis (Glamorgan University) do Popradu, Tomáš AGAT Błonski (Košice) do Edinburghu v Škótsku a Catriona Grant (Edinburgh College of Art) do Košíc. Projekt cielene mapoval vybrané lokality na základe vopred pripravených autorských konceptov − záznamy Križovatiek sú individuálnymi denníkmi z krátkodobej tvorivej stáže. Vystavené diela tvoria nadčasový vizuálny záznam, kde výtvarné fotografie stierajú hranice svetov, v ktorých vznikli.
Autorka a kurátorka výmenného projektu Mgr. Lucia Benická uvádza koncové výstupy vybraných fotografov: “Robo Kočan, inšpirovaný prostredím Walesu, vytvoril čierno-biely cyklus Bytosti starého Glamorganu, ožívajúci bizarnými tvarmi nevideného sveta prírody. Skrytú “dušu” sídlisk v Poprade zobrazuje Lisa Davis v nočných príbehoch panelákových kociek pod názvom Životy v klietke. Tomáš AGAT Błonski sekvencuje: vytvára farebnú konceptuálnu hru o banálnej každodennosti v Škótsku, zaznamenanú autorským fotoaparátom v sérii AGAT – Scotland. Catriona Grant počas pobytu na košickom internáte volí čisté, formálne dokonalé tvary zátiší: v projekte Bez slov sa stáva outsiderom bez prítomnosti ľudí pri zachytávaní skutočnosti. Autorská dvojica Silvia Saparová a Martin Varholík tvorí fotografickú výpoveď zo života mladých ľudí na severnom Anglicku formou farebných diptychov: v cykle Bez Slov definujú prienik človeka a priestoru, či “vnútra a vonkajška” mestských chlapcov. Nigel Davison v sérii Časy sa menia zobrazuje Bratislavu a jej premeny: statické zábery architektúry, budovaných a demolovaných objektov, sú záznamom dynamických zmien. Realizmus záberov dopĺňa časť fotografickej inštalácie, založenej na kontraste vybraných miest starého Prešporku a nového európskeho mesta.”


 

11.4. - 30.6.2019  

Temporary Paradises.jpg

Nitrianska galéria, Nitra - Bunker

Marika Volfová: Temporary Paradises

Kurátor: Václav Magid (CZ)
Vernisáž: 11. 4. 2019 o 18:00
Po vernisáži sa uskutoční prednáška novinára a aktivistu Radka Kubalu o nutnosti ukončenia ťažby a spaľovania uhlia.

Zdá se mi, že ústředním problémem, kolem kterého se točí umělecké, ale také osobní a politické (respektive osobní = politické) uvažování Mariky Volfové, je problém autenticity. Výstava Temporary Paradises ho tematizuje na průsečíku tří základních vztahů: pomoc a privilegium, Druhý a my, čin a eskapismus.
Ve způsobu uchopení těchto témat čerpá z vlastních dlouholetých zkušeností, která nasbírala nejen na studijních pobytech v zahraničí, ale také z aktivistické praxe a osobního kontaktu s různými komunitami usilujícími o alternativní způsob života.

Výstava zahrnuje tři formálně jasně odlišené části. Dvoukanálová videoprojekce nás přivádí k jádru věci prostřednictvím metaforického zjednodušení: sestoupení do studny působí jako symbol cesty ke zdroji života (ústřední motiv vody se objevuje i v dalších částech) i jako výraz eskapismu – snahy uniknout z pokroucených podmínek života současné společnosti; k reflexivnímu uchopení této snahy odkazuje dvojice pohledů, dovnitř a ven; zvuk dominující instalací rezonuje jako jakýsi výraz primordiálního spojení člověka se Zemí. V druhé části Marika ukazuje svůj nezaměnitelný malířský rukopis, postavený na konfrontaci velkých barevných ploch na hraně mezi symbolem a abstrakcí, popisnějších tušových kreseb a řad znaků evokující zprávu v neznámém písmu. V třetí části se setkáme se třemi videi spíše dokumentárního rázu. Ani tady se sice nejedná o dokument v doslovném smyslu slova, v kontrastu k předchozím částem se ale přesouváme z imaginativního a symbolického rámce do roviny faktografických záznamů. Na videích jsou záběry spojené s prostředím konkrétních komunit či jedinců, usilujících o alternativní způsob života stranou společnosti pozdního kapitalismu, konfrontovány s výpověďmi shrnujícími jejich ideová východiska.


 

12.4. - 30.6.2019  

košíky.jpg

Múzeum Čierny orol Liptovský Mikuláš

Koše, košíky


 

27.3. - 14.6.2019  

Štyri-ročné-obdobia-v-ľudovom-odeve-na-Liptove-Jar-2019-web.jpg

Národopisné múzeum Liptovský Hrádok

Štyri ročné obdobia v ľudovom odeve na Liptove / Jar /


 

11.4. - 9.6.2019  

Krajské múzeum v Prešove

Hasičské hobby

Výstava modelov hasičských áut a hasičských nášiviek zo zbierky Jozefa Malíka z Turzovky.


 

ISSN 1336-4693

TopList - od 2.4.2004

dnes je: 16.6.2019

meniny má: Blanka, Bianka

podrobný kalendár

facebook - Muzeum.SK

facebook - Noc múzeí a galérií

Reklama

webygroup

7075434

16.6.2019
ÚvodÚvodná stránka