Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 2 Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu vodorovná
Muzeum.skHľadať
 
 

Výstavy a podujatia na Slovensku ku dňu 18. 2. 2019

30.11.2016 - 31.12.2019  

Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku SNM, Bratislava

Vymenené domovy – Felcserélt otthonok

Nemci, Maďari, Slováci v kontexte mocensko-politických migrácií po druhej svetovej vojne. Výstava prostredníctvom autentických dokumentov, vecných pamiatok a výpovedí svedkov v kombinácii s rekonštrukciou nemeckých, maďarských a slovenských domovov sleduje priebeh udalostí a návštevníkom prezentuje, ako politické udalosti ovplyvnili individuálne životné cesty a osudy jednotlivých skupín obyvateľstva.


 

15.12.2016 - 31.12.2019  

Historické múzeum SNM, Bratislava

Kelti z Bratislavy

Výstava ponúka pôsobivý pohľad do minulosti, do čias, keď na území mesta pred viac ako 2 000 rokmi  žili Kelti.


 

9.5.2018 - 15.3.2019  

Múzeum kultúry Čechov na Slovensku SNM, Martin

České stopy v Turci

Výstava sa zameriava na stopy, ktoré v Martine a jeho okolí zanechali osobnosti českého pôvodu. Zoznámte sa s okolnosťami a spoznajte architektov, riaditeľov, lekárov či učiteľov, ktorí sa významným spôsobom podpísali na obraze mesta a jeho okolia.


 

10.7.2018 - 24.3.2019  

SNM - Sídelná budova, Bratislava

Karol Plicka. Obraz a pieseň

Reprezentatívny výber z fotografickej tvorby slovenskej a českej krajiny Karola Plicku prostredníctvom troch ústredných tém: krajina, historická architektúra a človek – nositeľ tradícií. 

Rozsahom a žánrovou pestrosťou tvorby bol Karol Plicka univerzálnou osobnosťou – zberateľ folklóru, fotograf – výtvarník, choreograf, muzikant, zbormajster, hudobný vedec, pedagóg, autor obrazových publikácií, filmový kameraman aj režisér – dokumentarista. Sám svoju činnosť zvykol hodnotiť ako „devätoro remesiel“, jednoducho – hudba a obraz vo všetkých formách ho sprevádzali po celý život. Všetko, čoho sa dotkol, poeticky povyšoval a menil na umelecké dielo. Vytvoril trvalé hodnoty nielen z pohľadu národného, ale aj európskeho a svetového kultúrno-umeleckého diania.

Narodil sa 14. 10. 1894 vo Viedni českým rodičom Františkovi a Márii, rod. Horčičkovej. Nadanie malého chlapca podporil vnímavý otec a popri škole mu sprostredkoval hudobné a výtvarné vzdelávanie. Po skončení meštianskej školy Českej Třebovej a smrti otca, Plickovu kariéru smeroval strýc. Karol odišiel na Učiteľský ústav do Hradca Králové, ale zároveň súkromne študoval husľovú hru v Prahe. Tu sa začiatkom 20. rokov 20. storočia stal zbormajstrom Filharmonického zboru. Od životnej dráhy hudobníka ho odklonila ponuka z Matice slovenskej, kde ako odborník na zberateľskú národopisnú činnosť Plicka strávil nasledujúcich 15 rokov. Zaznamenával piesňovú tvorbu zo Slovenska – výsledný materiál cca 60000 záznamov zachytáva všetky typy ľudovej piesne. Na Plicku ako folkloristu zároveň pôsobil obyčajný človek – interpret s vlastným štýlom obliekania, bývania a obrazom krajiny, v ktorej žil. Tento čarovný svet Plicka postupne zachytával na sklenené svetlocitlivé dosky aparátu a na pásy 35 mm čiernobieleho filmu. Poetické snímky Matica slovenská pohotovo zaradila do svojho pracovného programu a koncom roka 1924 začala vydávať prvé obrazové diela Plicku ako pohľadnicové súbory s národopisnými motívmi.

V tvorbe Karola Plicku dominuje výrazný typ dedinského človeka zakomponovaný do obytného prostredia na priedomie domov, pred bránky, pavlače, podstenia, na lúky, polia, pred kostol. Je to človek v tradičnom ľudovom odeve – v kroji. Osobité miesto v jeho tvorbe majú sugestívne detské portréty. Na mnohé miesta sa umelec vracal a vznikli tak série obrazov jednotlivcov v priebehu niekoľkých desaťročí. Počas 70-ročného putovania po slovenských „horách a dolách“ Plicka zaznamenal zaujímavé životné a kultúrne formy slovenského človeka a vidieka, ktoré dnes patria do zlatého fondu národnej kultúry. Nakrútil niekoľko filmov, z ktorých najznámejšie dielo Zem spieva je považovaný za Plickov vrcholný umelecký počin a klasické dielo slovenskej národnej kinematografie. V roku 1939 Plicka odišiel do Prahy. Jeho návraty „do zeme milovanej, zeme vytúženej“ trvali niekoľko desaťročí, až kým sa do nej nevrátil posledný raz – zomrel 6. mája 1987 a pochovaný je spolu so manželkou na martinskom Národnom cintoríne. Rozsiahly súbor Plickovej pozostalosti dokumentuje jeho zberateľskú, muzikologickú, pedagogickú, fotografickú
a filmovú činnosť, ktorá je celá uložená v SNM-Múzeách v Martine.

Výstava v sídelnej budove SNM v Bratislave predstavuje reprezentatívny výber z Plickovej fotografickej tvorby slovenskej a českej krajiny prostredníctvom troch ústredných tém: krajina, historická architektúra a človek – nositeľ tradícií. Prezentuje jeho fotografické dielo, ktoré je oslavou zeme, úctivým obdivom ducha dejín a vyznaním lásky k človeku. Fotografie návštevníka prevedú cez stvárnenie neporušenej prírody po zem dotknutú prácou človeka až do krajiny s objektmi hradov, architektúry a pamiatok. Téma človeka je dokumentovaná detstvom, mladosťou, dospelosťou vo všedných aj sviatočných chvíľach, až po nádherné portréty starcov s tvárami zbrázdenými vráskami prežitého života. Fotografické diela v priestoroch výstavy dopĺňa premietanie filmov Karola Plicku Zem spieva, Za Slovákmi od New Yorku po Mississipi a Národný umelec prof. Karol Plicka od Martina Slivku. Súčasťou výstavy je pracovňa Karola Plicku s pôvodnými solitérmi nábytku, množstvo osobných fotografií z pracovného aj rodinného prostredia, fototechnika aj Plickova filmová kamera značky Šlechta, ktorou nakrútil film Zem spieva. Medzi majstrovými fotografickými publikáciami dominuje jeho menej známa kniha rozprávok s ilustráciami Albína Brunovského. Výstava je doplnená ľudovými odevmi zo zbierok SNM-Múzeí v Martine, z ktorých mnohé možno nájsť ma fotografických a vo filmových dielach Karola Plicku.

Sprievodné podujatie k výstave Karol Plicka. Obraz a pieseň
14. 10. 2018, 15:30 - S prstom na spúšti. Mágia starého sveta


 

1.8.2018 - 30.4.2019  

Modrotlač.jpg

Podtatranské múzeum v Poprade

Výroba modrotlače z dielne Elemíra Montška v Hranovnici


 

1.8.2018 - 28.6.2019  

Spišské múzeum SNM, Levoča

Miznúca krása

Július Értekeš (1910 – 1995), Walerian Kasprzyk (1912-1992)
SNM-Spišské múzeum v spolupráci s Muzeom im. Stanisława Fischera v Bochni pripravilo výstavu dvoch maliarov - súputníkov, ktorý sa nikdy nestretli, no ich tvorbu spája láska ku krajine, mestu a vidieku.


 

30.8.2018 - 31.3.2019  

Múzeum slovenskej keramickej plastiky, Modra

Prejavy ľudovej zbožnosti v keramickom dekóre

Výstava prezentuje keramiku autorov majúcich vzťah k mestu Modra, ktorí v nej žili, alebo pracovali v modranskej keramickej dielni a vo svojich dielach sa venovali náboženskej tematike.
Vernisáž výstavy: 30. 8. 2018 o 18:00


 

11.9.2018 - 22.2.2019  

Minerály pod lupou.jpg

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Minerály pod lupou

Komisár: Východoslovenské múzeum Košice
Zodpovedná za GMM: RNDr. Monika Gálffyová
Cieľom výstavy je predstaviť a priblížiť rozmanitosť neživej prírody v celej svojej prirodzenej kráse. Prostredníctvom banerov podáva poznatky o vzniku, výskyte, základných tvaroch a vlastnostiach minerálov, farebnej variabilite, rozšírení v prírode, lokalitách výskytu a využití. Rovnako prináša poznatky a vysvetlenie, prečo sú minerály také rozmanité a symetrické.


 

21.9.2018 - 31.12.2019  

c_martin-benka-w.png

Historické múzeum SNM, Bratislava

Martin Benka

SNM-Historické múzeum a SNM-Múzeá v Martine pripravili výstavu o osobnosti, živote a diele Martina Benku pri príležitosti 130. výročia umelcovho narodenia. Výstavu môžete navštíviť od 21. septembra 2018 do decembra 2019. Nájdete ju na Bratislavskom hrad, III. poschodie. Kurátorkou výstavy je Monika Váleková.

Martin Benka (1888 - 1971) svojím dielom položil základné piliere slovenskej výtvarnej kultúry. Bol zaujímavým „renesančným" človekom so všestrannými umeleckými záujmami, výtvarnými, hudobnými a literárnymi. Umelec pôvodom zo Záhoria precestoval Európu, no najviac mu prirástla k srdcu severoslovenská horská krajina. V rámci svojej tvorby si vytvoril neopakovateľný rukopis, ktorým citlivo reflektoval obraz slovenskej prírody. Ako on sám povedal: „Záľubu som našiel v oblých, živo sa vlniacich holiach, na úbočiach, v dolinách a všade tam, kde sa krása prírody snúbila so životom. Vysoké majestátne vrchy v čarovných líniách pohybu mi hovorili, že nie sú ani príliš plošné, ani príliš plastické, ale také ako som si želal."
Okrem maľby a kresby sa venoval aj grafike a hudbe. Vo svojom ateliéri zakladal s priateľmi sláčikové kvartetá a organizoval komorné koncerty. Zaujímavosťou v jeho dizajnérskom diele sú hranaté „kubistické" husle evokujúce voľné inšpirácie slovenskou ľudovou ornamentikou. Navrhoval knižné ilustrácie, známky, exlibrisy, sgrafitá, bankovky, v neposlednom rade vyhotovil niekoľko návrhov fontov. V typografii kombinoval prvky z ľudovej tvorby, ornamentov a samozrejme jeho obľúbenej prírody. Benkovmu autorskému písmu je až v posledných rokoch venovaná patričná pozornosť.
V marci 1960 Benka daroval podstatnú časť svojej zbierky – okolo 5200 výtvarných diel, korešpondenciu a knižnicu československému štátu, následne sa dostala do správy Slovenského národného múzea. Vo svojom testamente odkázal štátu aj zvyšok svojej pozostalosti, okrem umeleckých artefaktov i zariadenie svojho domu, resp. ateliéru v Martine. Práve tu bolo v roku 1972 otvorené SNM-Múzeá v Martine, Múzeum Martina Benku.
Martin Benka zasvätil svoj život estetike a kultivovaniu slovenského prostredia. Bol milovníkom Mozarta a Beethovena, zručným maliarom, grafikom a dizajnérom. Výstava predstaví mnoho stránok z jeho osobnosti a rozmanitej tvorby.

Komentovaná prehliadka výstavy
16.1.2019, 15:00


 

25.9.2018 - 28.2.2019  

banictvo.jpg

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Baníctvo a železiarstvo v Gemeri-Malohonte

Vernisáž výstavy – 25. 09. 2018 (utorok) o 15:00
Kurátorky výstavy: Mgr. Ľudmila Pulišová a Mgr. Martina Oštrom Mareková

Výstava predstaví prostredníctvom fotografií a zbierkových predmetov bohatú tradíciu baníctva a železiarstva v Gemeri-Malohonte od čias mladšej doby bronzovej až po súčasnosť. Zameria sa nielen na hlbinnú ťažbu, ale aj na spracovanie rudy a povrchovú ťažbu v miestnych existujúcich i zaniknutých kameňolomoch. Samostatne bude prezentovaná ťažba a spracovanie železnej rudy, mastenca a magnezitu. Návštevník sa zoznámi s minulosťou a súčasnosťou ložiska mastenca a magnezitu Mútnik – Hnúšťa, so zaniknutou baňou Burda – Rovné, s magnezitovým závodom v Hačave s najstaršou rotačnou pecou na pálenie magnezitu na svete, so železiarňami v Likieri – Hnúšťa, ktoré spravovala jedna z najvýznamnejších železiarskych spoločností 19./20. storočia Rimamuránsko-šalgotarjánska železiarska účastinná spoločnosť. Výstava bude doplnená o ukážky železných rúd a nerastných surovín. Pripravené budú rôzne hravé aktivity a komentované prehliadky.


 

1.10.2018 - 20.2.2019  

Kaštieľ a archeopark Hanušovce nad Topľou

Archeologické čriepky

Najvýznamnejšie archeologické nálezy z rokov 2013-2017.


 

1.10.2018 - 30.9.2019  

Archeologické múzeum SNM, Bratislava

Českí archeológovia a Slovensko


 

11.10.2018 - 28.2.2019  

clovek_fotograficky_objektivom_v_case.jpg

Východoslovenské múzeum v Košiciach

Človek fotografický. Košickí fotografi v medzivojnovom období / Objektívom v čase

Obe výstavy slávnostne otvoríme 11. októbra 2018 o 16:00 vo výstavných priestoroch na Námestí Maratónu 2 a pozrieť si ich budete môcť pozrieť do 28. februára 2019.

Výstava Človek fotografický. Košickí fotografi v medzivojnovom období, ktorú sme pripravili v spolupráci so Slovenským technickým múzeom v Košiciach prezentuje činnosť profesionálnych fotografov v Košiciach v rokoch 1918 - 1938, ich tvorbu, techniku, Klub čs. fotografov amatérov a úlohu Východoslovenského múzea pri rozvoji fotoamatérstva. Návštevníci zažijú atmosféru dobového ateliéru, uvidia rôzne druhy fotografických prístrojov a pomôcok, či vybavenie tmavej komory. Medzivojnové Košice, ateliérové portréty, politické a spoločenské udalosti predstavia zväčšené reprodukcie originálnych pozitívov, pohľadníc a historickej tlače.

Výstava Objektívom v čase je autorskou výstavou košického fotografa Gabriela Bodnára a predstaví tvorivé fotomontáže súčasných záberov Košíc so starými sklenenými negatívmi, fotografiami a pohľadnicami v troch časových obdobiach – do roku 1918, obdobia I. ČSR rokov 1918 – 1938 a fotografií Gabriela Bodnára st. z rokov 1957 – 1980. Na fotografiách môžu návštevníci porovnať staré a súčasné Košice, ich každodenný život a architektúru alebo zaujímavé udalosti.

Vstupné: dospelí – 2€; deti, študenti a dôchodcovia – 1€


 

18.10.2018 - 31.3.2019  

stredoveke_ladnice_v_kosiciach.jpg

Východoslovenské múzeum v Košiciach - Dom remesiel

Stredoveké ľadnice v Košiciach

Výstava Stredové ľadnice v Košiciach prezentuje nálezy a poznatky získané výskumom kamenných ľadníc, odkrytých počas stavebných prác vo dvore a v bránovom prechode meštianskeho domu na Kováčskej 24 a na niektorých ďalších lokalitách skúmaných v historickom jadre mesta. Ľadnice boli skladovacie objekty hlboko zapustené až do štrkového podložia, ktoré sa podobne ako novoveké ľadovne používali na dlhodobejšie uskladnenie ľadom chladených potravín a nápojov. Využívali ich najmä mäsiari na uskladnenie mäsa a tiež majitelia hostincov a krčmári na chladenie vína a piva. V niektorých oblastiach ich používali aj na skladovanie rýb.

Stredoveké ľadnice budovali z nasucho kladených kameňov, spájaných iba hlinou. Dno izolovala vrstva ílu, podlahu tvorili dosky, prekryté pravdepodobne ešte slamou, na ktorú sa kládli bloky ľadu. Ten sa rezal a vkladal do ľadníc v zimných mesiacoch. V zahĺbených priestoroch sa ľad topil veľmi pomaly a vydržal až do ďalšej zimy, čomu napomáhalo aj drevené obloženie stien a uzavretie týchto objektov drevenými príklopmi. Výnimočne sa zachovali aj zvyšky  ich nadzemnej konštrukcie.

Výskum ľadníc poskytol množstvo nálezov, najmä stolovej keramiky, ktorá je pre tieto objekty veľmi charakteristická. Najpočetnejšie sú nálezy pohárov, ktoré slúžili výlučne na pitie nápojov – v stredoveku obľúbeného podomácky vyrobeného vína a piva, ktoré sa šenkovali a čapovali hostincoch a domoch majetnejších obyvateľov.

Najstaršiu ľadnicu na území mesta, pochádzajúcu z prelomu 14/15. storočia objavili v roku 1989 pri stavbe Administratívnej budovy Štátneho divadla. Predpokladá sa, že mala viacero drevených podlaží. Obsahovala bohatý súbor hlineného riadu, najmä gotických pohárov, ktorý pravdepodobne patril do výbavy kupca – majiteľa mestského hostinca. Vďaka „vhodným“ podmienkam sa v zásype ľadnice zachovali aj pamiatky z organických materiálov, najmä kože, paleobotanické a archeozoologické nálezy. Unikátnym nálezom je hlinený pohár s latinským nápisom.

V rokoch 2005 a 2014 realizovalo Východoslovenské múzeum v Košiciach výskum 3 kamenných ľadníc, objavených pod zbúraným južným dvorovým krídlom meštianskeho domu Kováčska 24 – bývalej reštaurácie Malá fajka. Ďalšiu, štvrtú objavila firma Archeologia Zemplín v roku 2017 v mieste bránového prechodu domu. Odkryté ľadnice  patrili pravdepodobne neskorostredovekému hostincu. Vybudovali ich v priebehu 15. storočia a zanikli na začiatku 16. storočia, čo dokladá aj pozoruhodný nález neskorostredovekého zlatého štítkového prsteňa s iniciálou z tejto lokality. V zásype ľadníc sa našli  hlinené dvoj kónické – tzv. košické poháre, ktoré slúžili alebo mohli slúžiť na pitie piva. Je zaujímavé, že poháre mali približne zhodný objem, takmer 0,4 litra, t.j. polovicu 1 holby.

Podobné nálezy priniesol v roku 2012 aj archeologický výskum na nádvorí Východoslovenskej galérie,  bývalého Župného domu, ktorý uskutočňovala firma Acantha Archeology s.r.o. so sídlom v Lučenci. Na ploche pôvodných troch stredovekých  parciel boli tu odkryté viaceré murované a drevené hospodárske stavby z 15 – 18.storočia. Jedna z dvoch preskúmaných neskorostredovekých ľadníc mala zachované zvyšky  nadzemnej drevenej konštrukcie.

Výskum ľadníc je významným príspevkom k poznaniu dvorných častí meštianských domov v stredoveku. Nálezy stolovej a kuchynskej keramiky z ich objektov svedčia o vyspelosti jej remeselnej výroby,  stolovania i životnej úrovni mešťanov, najmä majetnejších vrstiev.

Výstava je inštalovaná v Dome remesiel na Hrnčiarskej 9A. Okrem exponátov návštevníkov zaiste zaujme rekonštrukcia ľadnice – jej dna s bohatými originálnymi nálezmi, prezentovaná v suteréne domu.

PhDr. Dárius Gašaj


 

19.10.2018 - 31.3.2019  

Zlatý vek.jpg

Historické múzeum SNM, Bratislava

Zlatý vek Peterhofu. Od Petra I. po Katarínu II.

SNM - Historické múzeum v spolupráci so Štátnym múzeom Peterhof prináša na Slovensko unikátnu výstavu. Od 19. 10. je na Bratislavskom hrade otvorená výstava Zlatý vek Peterhofu - od Petra I. po Katarínu II. Výstava predstavuje život na cárskom dvore v Peterhofe, ktorý začal budovať Peter I. a pôsobili na ňom mnohí významní ruskí panovníci. Medzi nimi aj legendárna Katarína II., už za svojho života nazývaná Katarína Veľká.

Na výstave sú originálne odevy panovníkov, porcelán z ďalekého orientu, obrazy a ďalšie osobné predmety vládcov. Unikátom medzi vystavenými predmetmi je trón Petra II., ktorý bol doteraz vystavený mimo Ruska iba v USA. Za pozornosť stojí taktiež soška obľubeného psa Kataríny II. - malého talianského chrtíka, ktorého si dala zvečniť po jeho smrti.

Máloktorí panovníci sa zapísali do dejín Ruska tak ako Peter I. Veľký (1682 – 1725) a Katarína II. Veľká (1762 – 1796). Ruský imperátor Peter I. svojou politikou otvoril Rusko Európe. Jeho najväčším dielom bolo založenie nového hlavného mesta St. Petersburgu, ktoré sa stalo oknom do Európy, živým kotlom miešania ruskej a západoeurópskej kultúry. V okolí nového hlavného mesta vyrástli mnohé paláce a jedným z nich bol aj Peterhof. Na politiku Petra Veľkého nadviazala aj Katarína Veľká – symbolicky to potvrdzuje aj nápis na pomníku Petra I. v St. Petersburgu, ktorý svojmu predchodcovi venovala: Petrovi I. Katarína II.

„Výstava, na vytvorení ktorej sme pracovali viac než rok, pozostáva z mnohých originálnych muzeálnych rarít a multimediálnych programov, ktoré vytvárajú širší obraz Peterhofu – tejto významnej kultúrnej pamiatky Ruska,” dodáva Jelena J. Kaľnickaja, generálna riaditeľka Štátneho múzea Peterhof.

Výstava na Bratislavskom hrade je pre verejnosť sprístupnená od 19. 10. 2018 do 31. 3. 2019. Lístky je možné zakúpiť cez Predpredaj.sk alebo v pokladni múzea.


 

25.10.2018 - 20.2.2019  

ferto.jpg

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Dezider Fertő. Rómsky rezbár.

Kurátorky výstavy: PhDr. Oľga Bodorová a Mgr. Ľudmila Pulišová

Výstava prostredníctvom zbierkových predmetov z fondov Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote, Muzea romské kultury v Brne a Slovenského poľnohospodárskeho múzea v Nitre predstaví tvorbu tohto dodnes výnimočného výtvarníka – rezbára, ako jedného z najvýraznejších predstaviteľov rómskej neprofesionálnej výtvarnej tvorby. 
Za relatívne krátke obdobie stihol Dezider Fertő (1921 – 1996) vytvoriť pomerne rozsiahli súbor takmer 200 drevených plastík a reliéfov. Pracoval technikou vyrezávania do drevených soklíkov a reliéfov z lipového, alebo orechového dreva. Pri svojej tvorbe využíval námety z tradičného a súčasného života Rómov a Nerómov i cirkevné motívy. Najviac mu však učarili námety z obyčajného života Rómov – hudobníkov, ktoré zvečnil do figúrok rómskych muzikantov pri hre v krčme, na zábavách, na svadbách. Zachytil aj kočovných Rómov, rómske osady, pohreby a rozprávkové motívy. Vo svojej tvorbe sa venoval nielen histórii Rómov, ale zaznamenal aj prostredie v ktorom žil, a to v podobách susedov, rozsievača obilia, pastiera  kráv, či oráča za pluhom. Zobrazil tiež atmosféru krčiem s rómskou kapelou, dožinky, hrnčiara za hrnčiarskym kruhom z neďalekých Držkoviec, alebo podobu sediaceho Budhu. V najrôznejších modifikáciách sa venoval aj tematike žien v rozličných životných situáciách: madona s dieťaťom, rómska muzikantka - huslistka, krčmárka, družka, žena s deťmi, či žena pri miesení cesta, žena s košíkom, žena s pecňom chleba, alebo žena tkáčka.


 

25.10.2018 - 28.2.2019  

100 rokov Ceskoslovenska v postovej znamke.jpg

Slovenské technické múzeum, Košice

100 rokov Československa v poštovej známke

Vernisáž výstavy sa uskutoční 25. októbra o 16:00.

Ambíciou výstavy je na pozadí historického vývoja poštovej známky atraktívnou formou dokumentovať historické, politické, kultúrne a spoločenské súvislosti dejín spoločného štátu Čechov a Slovákov. Poštová známka je nielen nutný  poštový  poplatok, ale je považovaná  za malý, vzácny dokument doby. Počas trvania Československa  sa práve z poštových známok dajú  „vyčítať “ významné a často i prevratné udalosti v dejinách oboch národov. Tieto jedinečné diela nesú na malej ploche vpísaný motív kultúrnej, hospodárskej či technickej úrovne krajiny. Tematické celky vyvážene dokumentujú  historický vývoj  od  rokov 1914 – 1918 pred vznikom ČSR, obdobie spoločného  štátu - československú známkovú tvorbu od roku 1918 do roku 1992, vrátane známok Slovenského štátu a Protektorátu Čechy a Morava, výber známok Slovenska a Českej republiky po roku 1993. Pozornosť je venovaná  významným osobnostiam, predstaviteľom štátu,  prezidentom, vede, technike, športu, dopravy, či letectva, ktoré si československá pošta v priebehu rokov pripomenula vydaním známok.

Na scenári výstavy pracovala Jana Žakarovská Ďuricová zo Slovenského technického múzea, ktorá považuje poštové známky „ ... za malé ale vzácne grafické umelecké diela. Špičkovú kvalitu československých  známok  dokazujú mnohé popredné umiestnenia  v súťažiach, kde tradične patria k  najlepším na svete. Je zaujímavé, že  zberateľskú hodnotu poštových známok zvyšujú aj tlačové chyby, vďaka ktorým sa známky stávajú raritami a  vlastne táto „chybotlač“  mnohonásobne zvyšuje ich cenu.  Na výstave  prezentujeme  symbolických 1918  zaujímavých a cenných originálov poštových známok v zrkadle histórie .

Dobovú atmosféru dotvárajú exponáty približujúce technickú základňu pošty, vybrané  zo zbierkových fondov  Slovenskej pošty a Slovenského technického múzea.  Sú to  trojrozmerné i plošné zbierkové predmety poštovej prevádzky, frankovacie stroje, poštové váhy, vzácne miniatúrne listové váhy,  historický telefón,  telegraf, diaľnopis, pečiatky, poštárske vrecia, osobná výbava doručovateľov.

V rámci Dní Českej kultúry výstavu usporiadali  STM, Klub filatelistov 54-01 Košice a Český spolok v Košiciach. Výstavu podporilo OO CR VISIT Košice.

Autormi výstavy sú  Mgr. Jana Žakarovská Ďuricová, Ing. Ján Marenčík, PhDr. Tichomír Kotek.


 

1.11.2018 - 15.3.2019  

Múzeum židovskej kultúry SNM, Bratislava

Sandra Salamonová – Spomienky

Výstava fotografií


 

8.11.2018 - 30.6.2019  

zopar fragmentov navyse.jpg

Kaštieľ a archeopark Hanušovce nad Topľou

Zopár fragmentov navyše

Výstava archeologických pamiatok z výskumov múzea.

 


 

15.11.2018 - 24.2.2019  

ČokoládaPivo.jpg

Tekovské múzeum v Leviciach - Dóboovský kaštieľ

Od chmeľa k pivu

Výstavu pripravilo Tríbečské múzeum v Topoľčanoch


 

15.11.2018 - 14.4.2019  

Etnografické múzeum SNM, Martin

... čo sme dali Slovenskému národnému múzeu, dali sme národu slovenskému.

V rámci osláv 100. výročia vzniku Československej republiky si pripomíname i dôležité medzníky v histórii Slovenského národného múzea. Aktuálna výstava prináša novým spôsobom rekonštrukciu prvých inštalácií a predstavuje „osmičkovú“ históriu SNM.


 

15.11.2018 - 15.4.2019  

farebná_krása.jpg

Východoslovenské múzeum v Košiciach

Farebná krása prírody

Výstava netradičným spôsobom priblíži vzťahy a prepojenia živej a neživej prírody. Prostredníctvom prírodovedných exponátov z celého sveta ukáže návštevníkovi pestrú paletu farieb, tvarov a štruktúr, u živých tvorov a nerastov, ktoré majú v prírode svoje opodstatnenie a význam. Napríklad mimikry, maskovanie u zvierat, výstražné sfarbenie alebo napodobňovanie a imitácia.
Zaujímavé sú aj paralely medzi tvarmi a farbami neživej prírody a jej podobnosťou zo živými organizmami. Vystavené vzorky minerálov, kryštálov, drahých kameňov a hornín s ich štruktúrnymi a textúrnymi znakmi priradíme k farebným druhom motýľov, chrobákov a rôzneho hmyzu. Prostredníctvom banerov pútavým spôsobom prináša poznatky a vysvetlenie o javoch a zákonitostiach v prírode.
Výstava je určená pre širokú verejnosť, predovšetkým pre žiakov základných a študentov stredných škôl, ktoré ju využijú pre edukačné účely.

Autori výstavy: RNDr. Peter Krišovský, Bc. Stanislav Levendovský
Vstupné: dospelí: 1€; zľavnené 0,50 €

Kvety podzemiaSprievodné podujatie k výstave:
KLAMAŤ, KLAMAŤ a KLAMAŤ
14. februára 2019 o 16:00

Prednáška Bc. Stanislava Levendovského priblíži pestrú paletu farieb, tvarov a zaujímavostí neživej prírody s prezentáciou vzoriek minerálov.
vstup: VOĽNÝ


 

15.11.2018 - 26.5.2019  

cesko_slovensko_pozvanka_.jpg

SNM - Sídelná budova, Bratislava

Česko / Slovensko

Výstava fotografií Libora Sváčka a Tomáša Hulíka a kol., ktoré vyšli v rovnomennej knihe k 100. výročiu vzniku spoločnej republiky.

Posledným z radu výstavných projektov Slovenského národného múzea k oslavám 100. výročia založenia Československej republiky je výstava fotografií dvoch renomovaných fotografov zo Slovenska a Čiech – Tomáša Hulíka a Libora Sváčka. Predstavujú vlastný pohľad na krásu prírody a zaujímavú architektúru oboch krajín. Výstave predchádzala spolupráca autorov na tvorbe rovnomennej publikácie, ktorej krst generálnym riaditeľom SNM Branislavom Panisom bude súčasťou slávnostného otvorenia výstavy.

„Z dôvodu svojich posledných filmársko-fotografických projektov som po Slovensku precestoval takmer 200 000 kilometrov. Je to nádherná krajina, obdarená rozmanitosťou lesov, hôr, riek, lúk, pasienkov, jazier, vysokohorských plies, ale aj hradov, kaštieľov a drevených kostolov, ktoré si do dnešných dní zachovali svoju jedinečnosť. Cez naše územie prešli dejiny a zanechali tu nezmazateľné stopy. Ponuka spolupráce zo strany českého vydavateľstva MCU na knihe k 100. výročiu vzniku Československa ma veľmi potešila. Je pre mňa česť osláviť toto výnimočné jubileum a súčasne prezentovať naše jedinečné kultúrne a prírodné dedičstvo, ktoré sa my, Slováci, zatiaľ len učíme si vážiť. Rovnako prostredníctvom výstavy Česko / Slovensko v Slovenskom národnom múzeu sa spolu s Liborom Sváčkom snažíme ukázať to najkrajšie, čo v obidvoch krajinách máme“, hovorí Tomáš Hulík.

Výstava fotografií v SNM je zasadená do historického rámca udalostí od vzniku spoločnej prvej republiky až do súčasnosti nielen v našich krajinách, ale aj v kontexte najvýznamnejších svetových dejinných medzníkov. Súčasťou projektu je aj sprievodné podujatie Inšpirácie Tomáša Hulíka v nedeľu 25. novembra 2018 o 16.00 h, kde fotograf a dokumentarista predstaví prostredníctvom svojich prác „srdcové“ námety a témy.

Tomáš Hulík  (www.tomashulik.eu) > Slovenský fotograf dokumentarista a prírodovedec, milovník divokej prírody a pôvabov Slovenska. Vyštudoval ekológiu a environmentalistiku na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. Založil prírodovedeckú organizáciu LENS. Podieľal sa na vedeckej a fotografickej expedícii na ruský Ďaleký východ, ostrov Sachalin, Borneo, do Malajzie v Južnej Kórei, Indonézii, Mongolsku a Keni. Prednášal na svetových zoologických kongresoch, publikoval o živote bobrov a venuje sa životu rysov. Pôsobí ako režisér, kameraman a producent. Natočil niekoľko filmov o bobroch, ktoré vysielali kanály ORF, ZDF, Arte a Discovery Channel. V roku 2007 vytvoril v spolupráci s Pavlom Barabášom pre rakúsky kanál ORF dokument Vysoké Tatry – divočina zamrznutá v čase, ktorý získal veľa ocenení. Od roku 2008 pracoval na projekte Návrat rysov pre STV, ORF, NDR a slovenské Ministerstvo životného prostredia. V roku 2011 natočil film Cesty Slovenskom o krásach Slovenska. Roku 2015 dokončil dva nové filmy Zlatý orol a Divoké Slovensko a ako kameraman divočiny sa podieľal na nakrúcaní filmu Expedion into Reed –  Neusiedlersee National Park. 

Libor Sváček   (www.fotosvacek.cz) > Fotograf a rodák z Českého Krumlova vyštudoval anorganickú chémiu na pražskej Vysokej škole chemicko-technologickej, ale rozhodol sa zužitkovať osobnú záľubu vo fotografovaní ako profesiu. Ľuďom túžil sprostredkovať viac než úradné stanoviská, a to poéziu, prírodu, mestá a iné prostredie, ktoré človek často vidí bez toho, aby ich vnímal. Škola mu uľahčila pochopenie fotografickej chémie a zmysel pre techniku ho previedol svetom prístrojov. Vlastné štúdio nazval Expho. Ex ako extrém, pretože ho priťahujú predovšetkým extrémne podmienky a technicky náročné úlohy, ako napríklad práca a svitu mesiaca, blesku či sviečok. Extrémom je aj osobné nasadenie. Priznáva, že je schopný vykopať jamu, aby zo správneho uhla a svetla zaznamenal trblietanie pavučiny. Extrémne je náročný tiež na kvalitu fotografie, kompozíciu a na možnosti vyťažiť maximum zo špičkovej techniky a materiálu. Ako krumlovský patriot vníma svoje krásne mesto ako inšpirujúci a nevyčerpateľný zdroj romantiky objavov a premien vo svetle a nálade. Pre Krumlov je tým, čím sú pre Prahu jej milovaní fotografi. Publikuje v reprezentatívnych tlačiach – knihách sprievodcoch, kalendároch. Je autorom cyklu poetických pohľadníc, zachycujúcich malebné zákutia mesta a okolia, ako aj interiéry pamätihodností. Dokumentuje tiež významné kultúrno-spoločenské udalosti. K jeho najobľúbenejším námetom patrí letecká fotografia. Libor Sváček je jedným z tvorcov projektu Oficiálneho informačného systému regiónu Český Krumlov.


 

27.11.2018 - 24.2.2019  

Dotyky nekonečna-výstava.jpg

Východoslovenské múzeum v Košiciach - Galéria Bašta

Dotyky nekonečna

Výstava pod názvom Dotyky nekonečna predstavuje prierez tvorby košického výtvarníka Szilárda Fecsóa. Vystavené akrylové maľby, koláže a asambláže sú svedectvom  neustálej premeny ľudskej duše. Pokušenia tunajšieho sveta nachádzajú svoj výraz v grotesknosti, pre hľadanie správnej cesty a vyjadrenie pocitov, sprevádzajúcich toto hľadanie, autor zvolil abstraktné zobrazenie.

Kurátorom výstavy je akad. mal. Peter Kocák, PhD.

Sprievodné podujatie k výstave Dotyky nekonečnaSprievodné podujatie k výstave Dotyky nekonečna

15.februára 2019 o 15:00
GALÉRIA BAŠTA na HRNČIARSKEJ 7

Pozývame na komentovanú prehliadku výstavy s autorom, spojenú s vizuálnym vyjadrením pocitov. Inšpirujte sa tvorbou Szilárda Fecsóa a vyskúšajte si techniku koláže.
vstupné: 2€ (vrátane materiálu na tvorenie)


 

27.11.2018 - 31.8.2019  

100 rokov lodiarstva v Československu.jpg

Múzeum dopravy v Bratislave

100 rokov lodiarstva v Československu

Výstava prezentuje storočnicu vývoja lodiarstva v Československu a na Slovensku.

Výstavou 100 rokov lodiarstva v Československu si pripomíname stavby plavidiel na našom území, vysokoškolskej výučby stavby lodí aj dunajskej plavby. Výstava bude prezentovať najmä, ale nie len, stavbu lodí v Lodeniciach Komárno. Počas existencie lodeníc sa postavilo cez 2000 rôznych plavidiel. Pre vývoj, projektovanie aj stavbu lodí bola potrebná technická znalosť, lodných inžinierov, ktorých vychovávala vtedy SVŠT, Strojnícka fakulta Bratislava. Za sto rokov sa veľa zmenilo - napr. technológia plavby zmenila vlečnú remorkáž na tlačnú, čo ovplyvnilo aj konštrukciu a pohon lodí. Aj tieto témy- školstvo a zmeny v čase budú obsahom výstavy. Návštevníci okrem textov, obrazov-fotografií a artefaktov lodí uvidia aj množstvo veľkých modelov lodí. Na výstave je možné vidieť aj modely urobené v Slovenských lodeniciach ako napr. osobnú loď - jednu z najväčších riečnych lodí vôbec OL 400 VALERIJAN KUJBYŠEV, ďalej motorovú osobnú loď MOL 1575 KOMÁRNO, tlačný remorkér TR ARKUS a ďalšie. Stavbu lodí možno vidieť aj na množstve dokumentačných záberov.

23.3.2019 o 14:00 Kurátorský výklad k výstave


 

30.11.2018 - 28.2.2019  

c_fragmenty_krajiny.png

Spišské múzeum SNM, Levoča

12 m2. Fragmenty krajiny

SNM-Spišské múzeum pozýva na novú výstavu Imricha Pleidla 12 m2. Fragmenty krajiny.


 

3.12.2018 - 31.1.2020  

Hudobné múzeum SNM, Bratislava - Výstavný pavilón, Žižkova 16, Bratislava

...a nazvali ju Dobro®

Prvú rezofonickú gitaru na svete pod názvom Tricone a neskoršie aj jej slávny drevený model so slo-venským menom Dobro® skonštruovali v 20. rokoch minulého storočia v Spojených štátoch amerických Ján/John Dopjera/Dopyera (1893 − 1988) s bratom Rudolfom/Rudolphom „Rudym" Dopjerom/Doperom (1885 – 1978. Pomenovaním DOBRO® sa dostalo slovenské slovo dobro do slovníka hudobníkov na celom svete.


 

4.12.2018 - 30.4.2019  

Grófka bez kaštieľa.jpg

Múzeum Betliar, SNM

Grófka bez kaštieľa (Elizabeth Olgyay Andrássy a jej pozostalosť)

Výstava bude slávnostne otvorená 4. decembra o 17. hodine a otvorí ju sesternica Elizabeth, Birgitta Westenberg zo Švédska.
Životný príbeh Elizabeth Olgyay Andrássy (1924−2017), grófky bez kaštieľa, je jedným z mnohých príkladov smutných osudov, ktoré v období od rozpadu rakúsko-uhorskej monarchie až po pád komunistického režimu v roku 1989 postihli tisícky rodín. Vďaka veľkorysému daru jej dcéry Joy Olgyay prinášame v kaštieli Andrássyovcov v Betliari výstavu, ktorá chce oponovať nezmyselným nostalgiám za diktatúrou socialistov, byť kritická k sympatiám s fašistami a ktorá chtiac-nechtiac kladie vedľa seba slobodu Spojených štátov amerických a obmedzenia v kadarovskom Maďarsku či v Československu. Elizabeth Olgyay Andrássy ako veľmi mladá spoznala nezmyselnosť rozdeľovania ľudí podľa pôvodu či národnosti. Ako dvadsaťtriročná prišla takmer o všetko hmotné, no predovšetkým o svoj domov a so svojou rodinou začala život v cudzine.
Elizabeth ešte patrila k tej generácii, ktorá zažila „rozprávkový“ svet grófov a princezien, život v okázalých palácoch a dokonca aj to, aká je jej rodina potrebná. Elizabeth pochádzala zo staršej betliarskej vetvy Andrássyovcov, ktorá gazdovala na panstvách v Gemeri, Above, Šariši či na Zemplíne. Jej prastarý otec gróf Aladár (1827−1903) bol najmladším spomedzi mimoriadne úspešných bratov, prostredného Júliusa I. (1823−1890) a najstaršieho Emanuela I. (1821−1891), synov grófa Karola III. (1792−1845) a grófky Adelheid (Etelky) Szapáryovej (1798−1876).
Elizabethin otec gróf Imrich, vnuk grófa Aladára, sa narodil v roku 1891 vo Veľatoch na Zemplíne ako najstarší syn Alexandra Andrássyho a Marietty Esterházyovej. Počas pôsobenia vo funkcii vojenského veľvyslanca Rakúsko-Uhorska vo Švédsku sa zoznámil s iba 16-ročnou gymnazistkou a so svojou neskoršou druhou manželkou
a matkou Elizabeth Stellou Kuylenstiernou (1902−1998). Stella bola mimoriadne inteligentná a krásna mladá dáma s vyberanými spôsobmi a dobrou výchovou. Jej kniha spomienok s názvom Horí Pusta, vydaná v roku 1948 a ktorá sa stala bestsellerom, je vynikajúcim svedectvom o drsných udalostiach a o živote jej rodiny.
Elizabeth, ktorú familiárne volali aj Bonzo – podľa obľúbenej britskej kreslenej postavičky psíka Bonza sa narodila na Vianoce 26. decembra 1924 v Budapešti, vyrastala v Maďarsku a prázdninovala u starých rodičov vo Švédsku, ale aj vo Veľatoch na Zemplíne. Mladá, iba 20-ročná Elizabeth prežila so svojou najbližšou rodinou strastiplnú cestu naprieč vojnou ničenou Európou do Švédska. Zo Švédska sa spolu s matkou a bratom Imrichom presťahovala do USA a Kanady. Odišli len s najnutnejšími osobnými vecami a len niekoľkými drobnosťami, ktoré sa im zmestili do kufrov. Prišli však o všetko. Rodina nakoniec našla útočisko v Spojených štátoch amerických, v krajine založenej na slobode s kapitálom budovaným na otvorenosti k imigrantom. Elizabeth sa počas štúdia na vysokej škole v Indiane zoznámila s maďarským architektom Aladárom Olgyayom, čestným občanom mesta New York, za ktorého sa v roku 1950 vydala. Elizabeth dala život dvom deťom – synovi Royovi a dcére Joy. Rodina sa usadila v Princetone, v štáte New Yersey, kde sa jej manžel, vtedy už profesor architektúry, preslávil projektovaním stavieb na báze solárnej energie.
V domácnosti Elizabeth sa nachádzalo len zopár predmetov odkazujúcich na bohatú minulosť jej rodu, ktoré si návštevníci výstavy budú môcť pozrieť: obraz zázračnej Krásnohorskej Madony, patrónky Andrássyovcov, niekoľko starých výšiviek, zopár fotografií a reprodukcia Benczúrovho obrazu mileniálneho prijatia uhorských magnátov cisárom a cisárovnou, na ktorom maliar zachytil niekoľkých členov rodu Andrássy – okrem iných aj Elizabethiných prastarých rodičov, ktorí zastávali vysoké dvorské funkcie. Elizabeth so záujmom sledovala osudy svojich rovesníkov i príbuzných vďaka čomu sa v jej pozostalosti zachoval pomerne rozsiahly archív, ktorý je vzácnym prameňom genealógie rodu a ktorý na výstave prezentujeme.
19. septembra 1970 Elizabeth prijala správu o úmrtí iba 18 ročného syna Roya, ktorý zahynul po štvormesačnej vojenskej službe vo vietnamskej vojne, v bojoch o Kambodžu. Predmety pripomínajúce tragédiu jej syna patrili k tým najcennejším, ktoré mala. Medzi úlomkami spomienok na domov s kráľovskou minulosťou tak nájdeme americkú zástavu z rakvy syna – hrdinu i čiapku a odznak organizácie Matka zlatej hviezdy (Gold Star Mother), v ktorej sa Elizabeth aktívne angažovala. Od malička bola vedená k pomoci iným a tak sa na 27 rokov stala aktívnou členkou Červeného kríža a pomáhala ľuďom postihnutým živelnými pohromami.
Elizabeth po zmene režimu viackrát navštívila Maďarsko, aj Slovensko. Pri príležitosti svojej návštevy na hrade Krásna Hôrka v roku 2010 vyjadrila želanie byť pochovaná v tunajšej rodovej hrobke vedľa svojho prastarého otca. Posledné roky svojho života prežila u dcéry Joy na farme v štáte Oregon. Zomrela 24. januára 2017 vo veku 93 rokov. Jej telesné pozostatky boli podľa jej priania uložené na večný odpočinok 20. augusta 2017 na hrade Krásna Hôrka. Elizabeth je jedinou z Andrássyovcov, žijúcich v Amerike, ktorá sa napokon, aj keď po smrti, predsa len vrátila domov...


 

6.12.2018 - 28.2.2019  

Umenie drôtom šité.jpg

Múzeum kultúry Chorvátov na Slovensku SNM, Bratislava

Umenie drôtom šité

Výstava prezentuje výrobky slovenských umeleckých drotárov z dielne Galéria drôtu, ktorá drotárstvo predstavuje v tradičnom aj súčasnom modernom duchu. Okrem dekorácí a vianočných ozdôb sú vystavený aj „drôtovaní“ zástupcovia ríše zvierat. Umeleckým  stvárnením predmety pútajú pozornosť a ulahodia oku návštevníkov, či už milovníkov
tohto ľudového remesla, alebo nie. Výstava je vhodná pre každú vekovú kategóriu.


 

6.12.2018 - 24.3.2019  

Krajské múzeum v Prešove

80 rokov lietania v Prešove

História lietania v Prešove od roku 1938.


 

6.12.2018 - 29.3.2019  

sandy.jpg

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Veže zaliate slnkom. Architektonická tvorba Júliusa Sándyho.

Výstava pri príležitosti 150. výročia narodenia architekta.

Kurátor výstavy: Péter Bodó (Maďarská národná galéria), v rámci štipendia Maďarskej akadémie vied

Dňa 6. decembra 2018 o 15:00 sa uskutoční vernisáž výstavy „Veže zaliate slnkom – Architektonická tvorba Júliusa Sándyho“, ktorou si pripomenieme 150 rokov od narodenia významného architekta Júliusa Sándyho (1868 – 1953). Výstavu  pripravilo Maďarské múzeum architektúry a Dokumentačné centrum pamiatkovej starostlivosti. Výstava, prostredníctvom projektov, dokumentov a fotografií, dokumentuje Sándyho tvorbu a kurátorsky ju pripravil historik umenia Péter Bodó, pracovník Maďarskej národnej galérie, v rámci štipendijného programu Maďarskej akadémie umení. Autorkou fotografií je Krisztina Bélavári, pracovníčka Maďarského múzea architektúry. Svoju premiéru mala výstava v októbri 2018 v Budapešti. V priestoroch Gemersko-malohontského múzea bude sprístupnená do 29. marca 2019. Výstava je dvojjazyčná (v slovenskom a maďarskom jazyku).

Július Sándy sa narodil v roku 1868 v Prešove, ako syn maliara Júliusa Sándyho st. (1827 – 1894). Už počas štúdia na Technickej univerzite v Budapešti pracoval po boku Imre Steindla v projekčnom ateliéri pre stavbu Parlamentu. Po skončení štúdia pracoval u Samu Pecza a podieľal sa na stavbe Centrálneho trhoviska a Reformovaného kostola na námestí Szilágyi Dezső v Budapešti. Popri tejto práci navrhoval budovu Reformovaného gymnázia v Hódmezővásárhely, ktorú neskôr nasledovalo ďalších päť stavieb v tomto meste. Od roku 1899 bol riadnym pedagógom Vyššej priemyselnej školy stavebnej a v roku 1914 ho vymenovali za profesora Technickej univerzity v Budapešti. Počas svojej praxe často spolupracoval so svojím priateľom Ernestom Foerkom.
Prostredníctvom rodiny mal Sándy úzke väzby s Rimavskou Sobotou. Medzi jeho príbuzných z matkinej strany patril aj známy sochár István Ferenczy. Jednou z Sándyho prvých architektonických realizácii bola prestavba hospodárskej budovy na obytné účely, ktorá patrila jeho starej mame Zuzane Jánosdeák, na vtedajšej Koháryho ulici 10 v Rimavskej Sobote. Sándy je tiež autorom prestavby veže miestneho reformovaného kostola a autorom návrhu Ferenczyho krypty z roku 1909 na bočnej strane tohto kostola. 
Sándy sa zúčastňoval mnohých medzinárodných architektonických súťaží, v rámci ktorých zožal úspechy najmä návrhom Hypotekárnej a úverovej banky v Záhrebe, Paláca národov v Ženeve alebo Paláca mieru v Haagu. Pri svojich stavbách s obľubou používal - podľa nemeckého vzoru - neomietnutú tehlu a kameň, ale pod vplyvom ľudového staviteľstva často aplikoval aj dekoratívne vyrezávané drevené prvky.
Sándy pripravil plány takmer 50-tich evanjelických kostolov, z ktorých sa napokon postavilo 27. Jeho stavby môžeme vidieť na mnohých miestach dnešného Slovenska, medzi nimi v Rimavskej Sobote, Brezne alebo Košiciach. Sándy navrhol aj prvú secesnú stavbu v Marosvásárhely v Sedmohradsku. Spomedzi budapeštianskych realizácií je známa najmä skladová hala firmy Heinrich na Máraiho ulici, alebo ikonický Poštový palác v miestnej časti Újpest.


 

7.12.2018 - 15.3.2019  

Alica_Pastorova_Flachova_web.png

Múzeum holokaustu v Seredi, SNM

Tanečná kozmopolitka Alica Pastorová – Flachová

Výstava o primabaleríne zachytáva jej životnú púť od začiatkov štúdia v baletnej škole, cez tragické obdobie 2. svetovej vojny, návrat na baletné scény, pôsobenie na pozícii dramaturgičky, až po jej pedagogické aktivity. Výstavu pripravilo múzeum v spolupráci s Divadelným ústavom v Bratislave.


 

8.12.2018 - 22.2.2019  

100rokovTJSokol.jpg

Záhorské múzeum v Skalici

100 rokov TJ Sokol Skalica

Kurátorka výstavy: PhDr. Viera Drahošová
Otvorenie výstavy 8. decembra o 15:00

Výstava je realizovaná pri príležitosti 100. výročia založenia Telovýchovnej jednoty Sokol, ktorá vznikla niekoľko dní po vzniku Československej republiky – 10. novembra 1918 –  ako prvá na Slovensku. Záhorské múzeum v Skalici výstavu pripravilo spolu s TJ Sokol Skalica. Jej zámerom je priblížiť princípy sokolskej myšlienky, ale predovšetkým históriu a pôsobenie TJ Sokol v Skalici. V roku 1922 si členská základňa Sokola svojpomocne vybudovala sokolovňu (prvú na Slovensku) prestavbou bývalej mliekarne a slávnostne ju otvorila 10. septembra 1922. Sústredil sa v nej popri športe a cvičení široký okruh aktivít kultúrno-spoločenského života mesta. Po zrušení spolku a jeho činnosti v roku 1938 prišlo ku krátkemu obnoveniu po skončení druhej svetovej vojny v roku 1946, no od roku 1948 bol na dlhé obdobie opäť zakázaný. So zmenou politicko-spoločenských pomerov TJ Sokol v Skalici 31. januára 1991 obnovila svoju činnosť a patrila opäť k prvým na Slovensku, ktoré sa snažili pozdvihnúť sokolský život. Už v roku 1994 organizovala v Skalici oblastný zlet a svoju životaschopnosť dokázala najmä úspešne zvládnutými 2. sokolskými telovýchovnými slávnosťami v roku 2004. Tvorí hlavnú posilu pri zletových skladbách, ktorými sa na všesokolských zletoch prezentuje slovenské sokolské hnutie. Poskytuje možnosti pre športové vyžitie všetkým vekovým kategóriám.

Výstava prináša množstvo zaujímavých informácií o histórii i súčasnosti TJ Sokol a tvoria ju panely s textami a fotografiami, ktoré doplnia trojrozmerné exponáty súvisiace s činnosťou TJ Sokol v Skalici; sokolská zástava z roku 1938, sokolské uniformy, cvičebné oblečenia, odznaky, propagačné predmety sokolskej myšlienky, sokolských zletov, množstvo fotografií, plagátov a dokumentácie. Ďakujeme spolu s výborom TJ Sokol za spoluprácu pri jej tvorbe všetkým, ktorí sa na našu výzvu prihlásili s dokumentmi a predmetmi z rodinných archívov. Výstava bude otvorená v rámci Osláv 100. výročia TJ Sokol Skalica, súčasťou ktorých bude po otvorení výstavy športová akadémia v Dome kultúry v Skalici so stretnutím priaznivcov Sokola a jeho členov zo slovenských i moravských sokolských žúp.


 

9.12.2018 - 31.5.2019  

Spišské múzeum SNM, Levoča

Löcse 1918 – Levoča 1919

Nová republika smelo postavila svoju existenciu na princípoch modernej demokracie. Vo svojom krátkom, len 20-ročnom trvaní museli jej reprezentanti na rôznych miestach prijímať ešte mnoho rozhodnutí, ktoré v tom čase považovali za správne. Československo vzniklo ako štát Čechov a Slovákov na základe iluzórnej ideológie čechoslovakizmu. Tento štát znamenal pre oba národy záchranu pred národným nebytím. Aj keď odlišnosti a problémy budúceho spolužitia boli zložitejšie ako jeho zakladatelia predpokladali, obom národom vštepil národné sebavedomie, vrátil im vlastnú národnú kultúru v stredoeurópskom priestore. To bol však už aj v Levoči iný príbeh ako ten, ktorý rozpráva táto výstava. Bol to príbeh moderného úspešného štátu.
Výstavu k 100. výročiu vzniku Československa pripravili Slovenské národné múzeum-Spišské múzeum v Levoči, Štátny archív Prešov, špecializované pracovisko Spišský archív v Levoči.


 

11.12.2018 - 22.2.2019  

Izmy a Izby.jpg

Galéria Kolomana Sokola, Liptovský Mikuláš

Izmy a Izby

Najpriamejšou cestou ako si obľúbiť umenie je pochopiť ho. Najjednoduchšou cestou ako pochopiť  umenie je zažiť ho. Toto je cieľom výstavy Izmy a izby, ktorá je prehľadom hlavných  výtvarných smerov konca 19. a začiatku 20. storočia, kde  jednotlivé miestnosti - „izby“ sú venované niektorému „izmu“  ako impresionizmus, expresionizmus a kubizmus. Pre dieťa a mladého človeka sa izba stáva prvým vlastným priestorom, v ktorom dokáže aktívne prejavovať svoje pocity. Prezentácia etáp z dejín umenia formou hravej výtvarnej inštalácie s použitím interiérových prvkov (posteľ, skriňa, stôl) je teda zrozumiteľným a zapamätateľným spôsobom.

V miestnosti, kde je predstavený impresionizmus sú interaktívne prvky - stôl ako na pikniku a posteľ-lodička ako z Monetových obrazov, skriňa ako Degasove baletné štúdio. Expresionizmus predstavuje pochmúrna miestnosť so železnou posteľou, je tu stôl pod ktorým si deti môžu robiť skrýšu a skriňa ako dom hrôzy s nasvietenými obrazmi E. Muncha. Deti si tu môžu napríklad urobiť portrét pomocou farebných fólií podľa O. Kokoschku alebo sa postarať o opusteného plyšového psíka. Kubizmus predstavuje  posteľ – puzzle  a rozbité zrkadlo, ktoré vytvára kubistický portrét. Podľa obrazov P. Picassa, J. Grisa a G. Braquea  si môžu deti aranžovať vlastné zátišie. Surrealizmus je najatraktívnejšia miestnosť, kde sa nachádza posteľ ako vzducholoď ťahaná bocianmi, skriňa v ktorej si deti môžu vyskladať kulisy z prvkov podľa Brunovského ilustrácií, stôl s ľudskými nohami vo farebných pančuchách podľa S. Daliho a tapeta steny vytvorená podľa obrazu R. Magrittea.

Postaviť sa proti pravidlám, hľadať niečo nové, originálne je príznačné pre mladých ľudí, preto sú na výstave predstavené štyri izmy, ktoré hľadajú nové témy a spôsoby zobrazovania.


 

11.12.2018 - 30.9.2019  

Čaro detstva.jpg

Podtatranské múzeum v Poprade

Čaro detstva

Podtatranské múzeum v Poprade pripravilo pre svojich návštevníkov zaujímavú zberateľskú výstavu pod názvom Čaro detstva. Výstava predstavuje súkromnú zbierku pani Alice Tokarčíkovej, zberateľky starožitností z Hanisky pri Prešove.

Pani Tokarčíková je držiteľkou šiestich certifikovaných rekordov zapísaných v Knihe slovenských rekordov a patrí jej aj siedmy certifikát  TOP zberateľka Slovenska.

Najpočetnejšiu časť jej  zbierky  tvoria dečky a obrusy, ktorých má  520 exemplárov, plyšové hračky a bábiky z porcelánu, dámske bavlnené vyšívané vreckovky, ako jediná na Slovensku zbiera  plesové kabelky  ručne vyšívané korálikmi. Pozoruhodná je aj jej zbierka ručne vyšívaných gobelínových obrazov, ktorých má 135 a certifikát so zápisom do knihy rekordov získala  aj za neveľkú  16 kusovú kolekciu strojovo tkaných tapisérií, okrem toho zbiera aj starožitný porcelán, obrazy čí plesové šaty.

Podtatranské múzeum sa rozhodlo vystaviť, vo svojich priestoroch na ulici Vajanského  72/4, predovšetkým jej zbierku hračiek, ide hlavne o porcelánové bábiky a plyšové medvedíky, nakoľko práve tieto hračky veľmi často robili radosť deťom pod vianočným stromčekom. A keďže sa blíži čas Vianoc, radi by sme pozvali  nielen detských ale aj dospelých návštevníkov na prehliadku výstavy, ktorá ich vráti v čase, do dôb detstva a vyvolá  nostalgické spomienky na ich najobľúbenejšie hračky. Keďže každá hračka zo zbierky pani Tokarčíkovej má svoj vlastný príbeh a mnohé pochádzajú z rôznych krajín celého sveta, uvidíte hračky napr. z Japonska, Činy, Ruska, USA, Nemecka, Rakúska, Talianska, ale aj arabských krajín.

Nakoľko mnohé z vystavených exemplárov sú skutočne unikátne a vzácne a návštevník ich bude môcť obdivovať len vo vitrínach, rozhodli sme sa našu výstavu obohatiť aj o takzvaný detský kútik, kde budú pre deti k dispozícii hračky priamo určené na hranie, takže  o zážitok pohrať sa v múzeu neprídu ani naši najmenší návštevníci.


 

12.12.2018 - 31.3.2019  

Makovický.jpg

Galéria umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi

Emil Makovický v kresbe

Vernisáž výstavy: streda, 12. 12. 2018 o 17:00

Kurátorka projektu:       Mgr. Mária Šabľová – GUS

Výstava venovaná kresbám Emila Makovického (*12. 2. 1908  25. 12. 1996) je rozdelená do dvoch celkov. Prvý sa zameriava na reštaurované diela na papieri, ktoré boli ošetrené v počte 276 diel a to vďaka podpore grantového programu „Odborné ošetrenie zbierkových predmetov“ Fondu na podporu umenia. Druhá časť výstavy uvádza autorove ilustrácie, pripravované v 40. rokoch 20. storočia pre časopis Slniečko a iné knižné ilustrácie vydávané v tomto období.
Výstava je realizovaná v rámci dramaturgického cyklu ZO ZBIERKY GALÉRIE a sprevádza ju edukačný sprievodca, venovaný kresbe.

Odborné ošetrenie diel tzv. suchou cestou (povrchové čistenie kresieb špeciálnym jemným práškom na reverznej strane diel a v miestach na okrajoch mimo samotnú farebnú vrstvu – kresbu)bolo realizované z dôvodu rôznych poškodení na dielach. Najvýraznejším poškodením bolo vloženie diel do nevhodnej pasparty, prichytenie podložky ku kartónu nevhodnými glejovými páskami, zanesenie kresby, zalomenie a pokrčenie podložky s trhlinami na okrajoch a i. Umelecká hodnota diel sa tak znižovala v dôsledku ich poškodenia, to bolo prvotným impulzom prečo sa pristúpilo k ich odbornému ošetreniu. Cieľom ošetrenia bolo predísť úplnému zničeniu diel a zabrániť ich ďalšej degradácii. Táto časť výstavy uvádza vybrané ošetrené diela na papieri a zároveň dokumentuje spôsob ich reštaurovania prostredníctvom tabletov.

Detským ilustráciám je venovaná druhá časť výstavy. Makovický sa ilustráciám venoval od r. 1942, kedy sa stal ilustrátorom časopisu Slniečko a následne knižným grafikom Matice slovenskej, kde pripravoval hlavičky kapitol, knižné väzby, razidlá na obálky, návrhy značiek pre knižné edície a celkový knižný dizajn. Vytvoril takmer sedemdesiat návrhov na papierové prebaly detských kníh.  Zobrazil viacerých zvieracích hrdinov – medveďa (Turul, kráľ karpatského pralesa), slona (Vodca stáda), zajaca (Mucko, alpský zajac), Tri húsky a i. V r. 1944 – 1957, kedy ilustrácie tvorili podstatnú časť Makovického tvorby, bolo vydaných 26 knižných titulov, na ktorých sa ilustračne podieľal.

Emil Makovický má svoje nezastupiteľné miesto v zbierkovom fonde galérie, kde sa nachádza spolu 397 autorových diel. Jeho kresby sú výsledkom majstrovského zvládnutia tejto techniky. Precíznosť jednotlivých ťahov a presná interpretácia detailov sú charakteristickými znakmi tvorby autora.


 

12.12.2018 - 31.3.2019  

A-Z dizajn.jpg

Galéria umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi

A-Z dizajn digitálneho písma na Slovensku

Vernisáž výstavy: streda, 12. 12. 2018 o 17:00

Autor a kurátor, grafický dizajn: Mgr. art. Samuel Čarnoký, ArtD.
Odborná spolupráca: Mgr. Lucia Benická – GUS, Mgr. art. Eva Tkáčiková

Premiérová výstava s názvom A-Z dizajn digitálneho písma na Slovensku predstavuje 26 digitálnych písiem od 23 tvorcov. Tento výber je selekciou písiem prezentovaných v publikácii Fonts SK (autor Samuel Čarnoký), ktorá mapuje tvorbu digitálneho písma na Slovensku a zameriava sa na reflexiu písmarskej tvorby vytvorenej v lokálnom kontexte, ako aj tvorbu domácich autorov tvoriacich v zahraničí. Popisuje časový záber od pionierskych začiatkov v deväťdesiatych rokoch minulého storočia až po súčasnosť. Výstava je realizovaná v rámci projektu TÉMA / cyklus tematických výstav Galérie umelcov Spiša v r. 2018. Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Cieľom výstavného projektu je prezentovať rozmanitosť písmových foriem a autorských prístupov. Vedľa seba sa tak ocitajú textové — výborne čitateľné písma, písma odkazujúce na historický kontext alebo inšpirované lokálnymi konotáciami, ako aj experimentálne realizácie nezaťažené konvenciami. Nájdeme tu písmarske práce od etablovaných tvorcov, písma vytvorené v akademickom prostredí a tvorbu mladej generácie talentovaných autorov. Jednotlivé písma sú prezentované v priestorovej site‑specific inštalácii prostredníctvom obojstranných tlačí, ktoré sú zoradené v chronologickom slede od starších až k súčasným realizáciám. Prednú stranu posterov tvoria rozmerovo exponované strany z publikácie Fonts SK, ktoré detailne popisujú vybrané písma. Na zadnej strane je zobrazené jediné písmeno. 26 printov tak symbolicky odkazuje k 26 písmenám latinskej abecedy. Vytvorená inštalácia je tak nielen ukážkou rozmanitosti písmových foriem, ale zároveň poukazuje na ucelený systém znakov, ktoré nám slúžia ako prostriedok komunikácie. 

Súčasťou výstavného projektu je tlačený sprievodca pre rodiny s detským návštevníkom, ktorý koncepčne pripravila Eva Tkáčiková v spolupráci s kurátorom výstavy a publikácia Fonts SK, ktorú autorsky pripravil Samuel Čarnoký v spolupráci so Slovenským centrom dizajnu.


 

12.12.2018 - 31.3.2019  

Utopus.jpg

Galéria umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi

Utopus ČSR + Čas pre nové utópie (?)

TIME FOR NEW UTOPIA (?)

Bob BICKNELL-KNIGHT (GB), Jiří ČERNICKÝ (CZ), Katarína HLÁDEKOVÁ (SK), Oto HUDEC (SK), Martin KOCHAN (SK), Lucie MIČÍKOVÁ (CZ), Jan PFEIFFER (CZ), Eva TKÁČIKOVÁ (SK), Vlad YURASHKO (UA)

Vernisáž výstavy: streda, 12. 12. 2018 o 17:00

Autorka a kurátorka:        Mgr. art. Katarína Balúnová
Odborná spolupráca:        Mgr. Lenka Králová – GUS

Medzinárodný premiérový výstavný projekt Galérie umelcov Spiša pod názvom Utopus ČSR + Čas pre nové utópie (?) reaguje na 100. výročie vzniku Československa. Reflektuje našu spoločnú minulosť a zároveň otvára otázky týkajúce sa budúcnosti v globálnom merítku. Koncept sa zaoberá témou utópie – utopického mesta nedávnej socialistickej minulosti v konfrontácii s novými ideami a otázkami o potrebe nových utópií. Výstava je realizovaná v rámci projektu TÉMA / cyklus tematických výstav Galérie umelcov Spiša v r. 2018. Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Výstava predstavuje tvorbu deviatich umelcov mladej a strednej generácie zo Slovenska, Česka, Veľkej Británie a Ukrajiny. Prostredníctvom maľby, sochy, inštalácie a videa sa utópia prezentuje ako impulz, kriticky prehodnotený koncept alebo ako viac či menej konkrétna vízia. Výber českých a slovenských umelcov, z ktorých mnohí aktívne pôsobia v oboch krajinách, odkazuje na našu spoločnú minulosť previazanú so socialistickými utópiami. Dôležitou súčasťou výstavy je účasť ukrajinského a anglického umelca nezaťaženého bývalým režimom čo otvára priestor na medzinárodný dialóg premietajúci sa v diferentných konceptov a ideách.

Kurátorka výstavy Mgr. Katarína Balúnová upresňuje: „Utópia, kontroverzný koncept, plynúci od ideálnej spoločnosti cez architektúru dokonalého mesta až po dystópiu všeobecného úpadku, vychádza z idey „nejestvujúceho miesta“. Vo svojej podstate vyjadruje nespokojnosť s aktuálnym stavom a predkladá nový model fungovania spoločnosti, ostávajúci spravidla v teoretickej rovine. Skúsenosť s jeho uvedením do praxe dokazuje slabú, časovo úzko vymedzenú životaschopnosť, nakoľko nezohľadňuje množstvo aspektov reálneho života, avšak má svoj význam v experimente ako takom. Dvadsiate storočie ponúklo niekoľko negatívnych príkladov realizácie utopických myšlienok totalitnými zriadeniami. Tieto extremizované predstavy, ktoré sa vo svojom uskutočnení ukázali ako programy nešťastia, by však nemali byť dôvodom na rezignáciu smerom k utópii, ale korektúrou jej rozpoznateľnej chyby, totalizácie partikulárneho.“


 

13.12.2018 - 28.2.2019  

Cesta kremnickej čipky.jpg

Múzeum mincí a medailí, Kremnica

Cesta kremnickej čipky

Vernisáž výstavy: 13. 12. 2018 o 16:00
Sprievodný program: prezentácia knihy „Kremnické čipkárske školy 1888 – 1953“ o 14:00

V novembri 2018 uplynulo 130 rokov od začiatku štátnej výučby paličkovania v kremnickej oblasti, kedy vďaka iniciatíve učiteľa kreslenia Vojtecha Angyala a jeho sestry Emy Angyalovej, sa domácke paličkovanie rozšírené v okolitých obciach už od 17. storočia posunulo na vyššiu úroveň vznikom kremnickej čipkárskej školy. Centrom výroby čipiek, ktoré za Rakúsko-Uhorska získavali tie najvyššie ocenenia na medzinárodných výstavách v Bruseli, Paríži, Miláne, či Londýne sa stali Kremnické Bane a postupne vznikli pobočky v Starých Horách, Lúčkach, Kremnici, Kunešove a Krahuliach.
Uvažovalo sa aj o založení pobočiek v Dolnom Turčeku a Hodruši, hoci putovná čipkárska školská dielňa v Hodruši existovala už v rokoch 1886 – 1888, kde vyučovala paličkovanie Ema Angyalová. Stála Štátna čipkárska škola v Hodruši pracovala v rokoch 1929 až 1951. Jej jediná učiteľka Kremničanka Adela Lacková používala vzorkovnice kremnickej čipkárskej školy. Absolventka hodrušskej školy sa zas stala učiteľkou paličkovania v Španej Doline na jeseň roku 1942. Jednotlivé školy prežili vojny i viaceré štátne režimy, ktoré ovplyvnili ich produkciu, vzory či motívy.
Na výstave sa návštevník dozvie nielen niečo z histórie kremnických čipkárskych škôl, ale bude si môcť pozrieť najstaršiu čipku zo 17. storočia pochádzajúcu z jednej z hrobiek z Kostola sv. Kataríny, staršie práce žiačok bývalej Štátnej čipkárskej školy v Kremnických Baniach, ktoré pochádzajú zo súkromných zbierok, ale i súčasné práce členiek Klubu paličkovanej čipky v Kremnici. Vedúca klubu a zároveň odborná pracovníčka Múzea mincí a medailí Eleonóra Vašková je autorkou scenára výstavy.
Hodrušskú čipku predstavia na výstave členky žiarskeho klubu paličkovania pri Pohronskom osvetovom stredisku. Špaňodolinské čipky zapožičala pre výstavu Soňa Bezuchová, pomôcky na paličkovanie Milan Vigaš a niekoľko prác i predseda OZ Banícke bratstvo Herrengrund – Špania Dolina MUDr. Andrej Sitár.
V deň vernisáže sa o 14.00 hodine bude konať i prezentácia knihy Kremnické čipkárske školy 1888 – 1953, ktorú autorka knihy a zároveň odborná pracovníčka Múzea mincí a medailí a spoluatorka scenára výstavy Lucia Krchnáková napísala na základe vlastného výskumu dobových dokumentov v slovenských archívoch. Knihu doplnenú bohatým fotografickým materiálom zo zbierok múzea i od súkromných majiteľov bude možné zakúpiť v deň vernisáže, alebo potom neskôr priamo v múzeu.
V mesiacoch január a február 2019 môžu záujemcovia absolvovať prehliadku výstavy aj s komentárom autorky spomínanej knihy (prosíme vopred nahlásiť na č. tel. +421 45 6780328 alebo emailom na adrese lucia.krchnakova@nbs.sk).


 

13.12.2018 - 31.3.2019  

Krajské múzeum v Prešove

Z histórie futbalu v Prešove

Výstava predstavuje významnú udalosť v športovom dianí mesta Prešov, počiatky futbalu a jeho následný masový rozvoj.

Finisáž výstavy venovanej 120 rokov trvajúcej tradície futbalu v Prešove sa uskutoční 27. marca o 17:00.


 

14.12.2018 - 31.3.2019  

Fetiše súčasnosti.jpg

Nitrianska galéria, Nitra - Reprezentačné sály

Fetiše súčasnosti

Kurátori: Ľudmila Kasaj Poláčková a Omar Mirza
Vernisáž: štvrtok, 13. decembra 2018 o 18:30

Vystavujúci autori: Michal Babinčák (SK), Petra Čížková (CZ), Anna Daučíková (SK), Lucia Dovičáková (SK), Richard Fajnor (SK), Jakub Geltner (CZ), Martin Gerboc (SK), Anetta Mona Chişa (RO/SK), Patrik Illo (SK), Peter Jakubík (SK), Eva Jaroňová (CZ), Sylvia Jokelová (SK), Peter Kalmus (SK), Dorota Kenderová (SK), Peter Krištúfek (SK), Otis Laubert (SK), Matúš Lányi (SK), Anna Marešová (CZ), Maroš Rovňák (SK), Igor Ondruš (SK), Marek Schovánek (CZ), Adam Štech (CZ), Jan Švankmajer (CZ), Tibor Uhrín (SK), Matúš Zajac (SK), Jana Želibská (SK)

Dominantná kurátorka a skrotený kurátor stvorili exkluzívnu expozíciu v deviatich dejstvách, ktorá je (seba)ironickou prezentáciou ľudských slabostí a úchyliek. Výstava predstavuje diela slovenských a českých výtvarníkov, dizajnérov, spisovateľov a filmárov reagujúcich na rôzne témy a podoby fetišov, fetišizmu a fetišizácie v súčasnej spoločnosti.
Návštevník postupne v jednotlivých miestnostiach objaví, uvidí, ucíti a vychutná si rôzne kategórie fetišov: kultové a magické predmety minulosti a súčasnosti; fetiše tela, erotiky a módy; dizajn ako fetiš; fetiš voyeurizmu; fetišizáciu ľudských potrieb; fetiše zberateľské, náboženské či fetiš vône.
Ako zvedaví kurátori sa pýtame – miestami vážne, inokedy hravo či s humorom –, kým naozaj sme? Sme tými, ktorými sa javíme? Sú ľudia navonok takí ako vnútri? Ako sa prezentujeme, prejavujeme a vymedzujeme voči ostatným? Ako si budujeme vzťahy k sebe samým, k našim ľudským potrebám a k svetu naokolo?
Snahou kurátorov je cez vybrané kapitoly o fetišoch vizuálne pátrať po neškodných „úchylkách“ v našom správaní, ktoré nás na jednej strane od ostatných odlišujú, no na druhej strane mnohých ľudí nečakane a nevedomky spájajú. Výstava je ponukou našej vlastnej interpretácie týchto fenoménov, s ktorou sa návštevníci môžu, no nemusia stotožniť.
Počas trvania výstavy vyjde katalóg, ktorý bude okrem kurátorských textov a reprodukcií diel obsahovať aj príspevky od Ladislava Čarného, Petra Krištúfka, Tomáša Sedláčka, Dany Šedivej a Jana Švankmajera, ktorí sa na problematiku fetišov pozreli z rôznych uhlov pohľadu: teologického, literárneho, ekonomického, sexuologického a umeleckého.
Rada na záver: oko Veľkého Voyeura je všadeprítomné, a preto pozor – ľudia nie sú tými, ktorými sa zdajú...!


 
Fetiše súčasnosti - tlačová správa Fetise_ts.pdf Fetise_ts.pdf (103.5 kB)

14.12.2018 - 29.9.2019  

SUR.jpg

Historické múzeum SNM, Bratislava

Nebáť sa moderny! 90. výročie založenia Školy umeleckých remesiel v Bratislave

Výstava sa bude konať v priestoroch Historického múzea SNM na Bratislavskom hrade. Pripomína 100. výročie založenia Československej republiky a počas budúceho roka bude zaradená do medzinárodných osláv storočnice Bauhausu založeného v roku 2019 v nemeckom Weimare. Organizátorom výstavy je Slovenské centrum dizajnu / Slovenské múzeum dizajnu. Hlavnými partnermi výstavy sú SNM – Historické múzeum a Slovenská národná galéria.

Komentovaná prehliadka výstavy
9.1.2019, 15:00


 

1.1. - 28.2.2019  

Považské múzeum v Žiline

Keď draka bolí hlava

Výstava je venovaná rozprávke, ktorá sa natáčala na Budatínskom hrade. Priebeh filmovania je zdokumentovaný na fotografiách. Súčasťou výstavy sú kostýmy, ktoré boli použité pri natáčaní.
Výstava sa nachádza v infopulte Budatínskeho hradu a časť je umiestnená v jedálni hradu (možné vidieť počas prehliadky hradu).


 

1.1. - 17.3.2019  

Etnografické múzeum SNM, Martin

(Nielen múzejný) Fotograf Ján Dérer

Majster dokumentárnej, múzejnej a krajinárskej fotografie patrí do galérie nezabudnuteľnej skupiny fotografov Turca, ktorého zákutia i vrcholy dokumentoval s rovnakou vášňou, s akou sa venoval svojej práci – múzejnej fotografii.


 

1.1. - 17.3.2019  

Etnografické múzeum SNM, Martin

Stopy českých záhradných architektov na Slovensku

Putovná výstava sa zameriava na známych či neprávom zabudnutých architektov – troch Josefov – Vaňka, Minibergera a Kumpána. Prostredníctvom ich návrhov a pohľadov návštevníci môžu nahliadnuť do záhrad súkromných víl, parkov, verejných aj oddychovo-športových priestranstiev v rôznych kútoch Slovenska. Nie všetky boli realizované, no mnohé z nich sú dodnes príkladom modernosti funkcionalistickej záhradnej architektúry.


 

7.1. - 3.3.2019  

Na vlastné oči.jpg

Hornonitrianske múzeum v Prievidzi

Na vlastné oči

Jednou z najvýznamnejších udalostí nasledujúcich po vzniku prvej Československej republiky bolo pre slovenský národ zoštátnenie a poslovenčenie školstva. Na vrchole pyramídy vzdelávania v okrese Prievidza to v roku 1919 prinieslo transformáciu piaristického gymnázia na Československé štátne reálne gymnázium. Jeho dnešný nástupca - Gymnázium Vavrinca Benedikta Nedožerského v Prievidzi preto v tomto roku slávi sté výročie svojho založenia.

Oslávi ho aj v priestoroch Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi, od 17. januára do 3. marca 2019 výstavou Na vlastné oči. Návštevníci na vlastné oči uvidia storočný vývoj edukácie a života v tejto poprednej vzdelávacej inštitúcii regiónu hornej Nitry, sprevádzaný stále rastúcim záujmom o štúdium na nej a trojnásobným sťahovaním sa za lepšími podmienkami. Okúsia ho v dobových laviciach, vyčítajú v originálnych dokumentoch, uvidia na rôznorodých učebných pomôckach, starých fotografiách a tablách.


 

11.1. - 7.3.2019  

prve-republiky.jpg

Múzeum Jána Thaina v Nových Zámkoch

Prvé republiky

Vernisáž výstavy sa uskutoční dňa 10. januára 2019 so začiatkom o 16:00.
Autor výstavy: Mgr. Pavol Rusnák

V období od 11. januára do 7. marca 2019 sprístupní Múzeum Jána Thaina v Nových Zámkoch verejnosti putovnú výstavu „Prvé republiky“, zameranú na obdobie začleňovania územia Slovenska,v rámci neho aj dnešného Nitrianskeho samosprávneho kraja, do Československej republiky. To sa nezaobišlo bez konfrontácie s Maďarskou ľudovou republikou a následne Maďarskou republikou rád. Dané obdobie je dokumentované pomocou predmetov i fotografií poskytnutých partnerskými múzeami na Slovensku i v Maďarsku.

Naše územie sa na konci roku 1918 a začiatkom roku 1919 dostalo do záujmovej sféry dvoch nových štátnych útvarov, republík, ktoré vznikli na troskách Rakúsko-Uhorskej Monarchie.

Československo, podporované dohodovými mocnosťami, si nárokovalo naše územie na základe wilsonovského princípu sebaurčenia a tézy jednotného československého národa. Maďarsko sa naopak snažilo presadiť princíp zachovania historických hraníc Uhorska. V priebehu novembra a decembra 1918 došlo ku konfrontácii, počas ktorej Maďarsko prišlo o administratívnu a vojenskú kontrolu nad územím Slovenska a Podkarpatskej Rusi, ktorá vyvrcholila vytýčením demarkačnej línie zo dňa 23. 12. 1918. Na jej základe došlo nakoniec k pripojeniu nášho územia k ČSR, ktoré bolo zavŕšené začiatkom januára 1919, pričom sa Maďarsko ani naďalej, až do definitívneho uzatvorenia otázky hraníc v roku 1920, nevzdávalo svojich územných nárokov.

Putovná výstava je realizovaná v spolupráci s partnerskými múzeami v rámci UNSK, Podunajským múzeom v Komárne a Ponitrianskym múzeom v Nitre. Okrem nich poskytli na výstavu fotografický materiál Železničné múzeum Slovenskej republiky a Vojensko historický ústav a múzeum v Budepešti (Hadtörténeti intézet és múzeum), ktoré na výstavu zapožičalo aj repliku uniformy vojaka Maďarskej červenej armády.

Výstava vznikla s finančnou podporou Nitrianskeho samosprávneho kraja.


 

16.1. - 24.3.2019  

Koloman Sokol.jpg

Galéria Nedbalka, Bratislava

Koloman Sokol 1968-1993

Kurátor: Ivan Jančár
Kurátorský sprievod výstavou: 30.1.2019

Koncom šesťdesiatych rokov sa v tvorbe Kolomana Sokola, významnej osobnosti slovenského výtvarného umenia, ktorá svojím umeleckým a humanistickým posolstvom výrazne prekročila hranice Slovenska, začína posledná tvorivá etapa. Zmena jeho myslenia aj výtvarného rukopisu je zásadná. Už netúži po formálnej dokonalosti, akoby ho už tvaroslovie, kompozícia či priestor prestali zaujímať. Dôležitejšia je atmosféra, zobrazovanie dôležitých momentov a duševného stavu. Kolekcia osemnástich diel zo zbierky Galérie Nedbalka, ktoré vznikali od roku 1968 do roku 1993, je kvalitatívne vyrovnaná a je výberom toho najlepšieho, čo umelec v tomto období vytvoril.

“Nejdem za peniazmi, politikou,
slávou ani za pohodlným životom.
Cieľ môj bol a dosiaľ je čistotou orámovaný život.
Či dôjdem? Neviem.
Môj život bol uliaty z olova.”


Koloman Sokol


 

17.1. - 31.3.2019  

František Hübel.jpg

Oravská galéria v Dolnom Kubíne - Malá výstavná sieň

František Hübel – Dlhý príbeh

Kurátorka: Mgr. Zuzana Sýkorová
Spolupráca:Kysucká galéria v Oščadnici
Vernisáž: 17. 1. 2019 o 16:30
Hudobný program: MgA. Barbora Kapalová, husle, MgA. Marcel Kapala, klavír

Autorská výstava Dlhý príbeh ponúka výber z celoživotnej tvorby Františka Hübla, počnúc rannými kresbami, vznikajúcimi v období pred a počas vysokoškolských štúdií v päťdesiatych rokoch minulého storočia, končiac ilustráciami, kresbami, grafikami a maľbami, datovanými v druhej polovici sedemdesiatych rokov, kedy bolo jeho dielo predčasne tragicky ukončené. Inštalácia  je radená chronologicky, jednotlivé časové etapy sa rovnako ako aj polohy tvorby voľne prelínajú a dopĺňajú. Hüblova bohatá, rôznorodá výtvarná činnosť prešla viacerými, zdanlivo veľmi odlišnými vývinovými etapami. Od realizmu spojeného s výrazným zmyslom pre epickosť, ktorý bol charakteristický najmä pre počiatočnú ilustrátorskú tvorbu, prešiel najmä v médiu kresby a maľby postupným zjednodušením foriem i námetov k čistej geometrickej abstrakcii s vyhranenou farebnosťou.

František Hübel sa narodil v roku 1934 v Krásne nad Kysucou, zomrel roku 1978 v Bratislave. V rokoch 1953 – 1959 absolvoval štúdium v grafickom oddelení VŠVU v Bratislave u prof. Vincenta Hložníka. Po ukončení štúdia pracoval v období rokov 1962 až  1968 ako výtvarný redaktor vydavateľstva Mladé letá, neskôr pôsobil v slobodnom povolaní.  Bol  dlhoročným členom  výtvarnej komisie vydavateľstva Slovenský spisovateľ v Bratislave. Vystavoval s tvorivou skupinou Život, zúčastňoval sa na výstavách slovenskej ilustrátorskej tvorby doma i v zahraničí. Za ilustrátorskú tvorbu získal viacero ocenení (1959 Zlatá medaila za ilustráciu, Lipsko, 1966, 1968, 1971, Ceny vydavateľstva Mladé letá, Bratislava). Patrí k dvanástim spoluzakladateľom Kysuckej galérie, ktorá od svojho vzniku v roku 1981 spravuje jeho rozsiahlu výtvarnú pozostalosť - 1699 malieb, kresieb, grafík a ilustrácií vo svojom zbierkovom a 1704 diel vo svojom dokumentačnom fonde.


 

17.1. - 31.3.2019  

Vincent Hložník.jpg

Oravská galéria v Dolnom Kubíne - Veľká výstavná sieň

Vincent Hložník (1919 – 1997)

100. výročie narodenia / zo zbierok Považskej galérie umenia v Žiline

Spolupráca: Považská galéria umenia v Žiline
Kurátor: Mgr. Milan Mazúr
Vernisáž: 17.1. 2019 o 16:30
Hudobný program: MgA. Barbora Kapalová, husle, MgA. Marcel Kapala, klavír

Maliar, grafik, kresliar, pedagóg a zakladateľ slovenskej modernej grafiky Vincent Hložník patrí medzi najvýznamnejších výtvarných umelcov druhej polovice 20. storočia. Jeho dominantnou témou bolo povstanie človeka v jeho svete. Vincent Hložník ju realizoval vo viacerých výtvarných druhoch a technikách. Napriek tomu sa jeho dielo nedá zredukovať na niekoľko okruhov s pevnou tematickou skladbou. Prekvapoval novou invenciou, tak v námetovej, ako aj vo významovej rovine tvorby. Inšpiráciu čerpal zo svojich snov, intelektuálneho zázemia, ale aj z každodenného života. Predovšetkým jeho pričinením nadobúda slovenské umenie črty morálnej a profesionálnej zodpovednosti so zdôraznením intelektuálnej individuality tvorcu.

V 50. rokoch sa jeho tvorba niesla v znamení vytvárania veľkých grafických cyklov zachytávajúcich vojnové a apokalyptické výjavy. Rozsiahla grafická tvorba a pedagogické pôsobenie na VŠVU podmienili vznik tzv. Hložníkovej grafickej školy. Spolu s prácami v oblasti kresby, maľby a ilustrácie zanechala výrazné stopy v modernom slovenskom výtvarnom umení a odrazila sa na brilantnej úrovni súčasnej slovenskej grafiky.

Hložník veľmi rád chodieval maľovať a kresliť do prírody. Najobľúbenejšími boli oravské kopanice, zákutia a drevenice. Výstava, ktorá sa uskutoční pri príležitosti blížiaceho sa 100. výročia narodenia autora, predstaví predovšetkým jeho rozsiahlu maliarsku tvorbu - od osamelých postáv, portrétov, kaviarenských scén až po expresívne sociálne výpovede zaoberajúce sa témami individuálnych ľudských osudov a emočne vypätých situácii človeka.

Vincent Hložník sa narodil v roku 1919 vo Svederníku. V rokoch 1937-1942 študoval na Umeleckopriemyselnej škole v Prahe u profesorov Františka Kyselu a Jozefa Nováka. Absolvoval študijné pobyty v Taliansku, Maďarsku, Francúzsku a Mexiku. Po návrate z pražských štúdií (1942) sa vrátil do rodného Svederníka, neskôr žil a tvoril v Martine a Žiline, kde sa nachádza stála expozícia diel Vincenta Hložníka, ktorá bola sprístupnená v roku 2009 v Považskej galérii umenia. V roku 1952 začal pedagogicky pôsobiť na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, kde zakladá oddelenie voľnej grafiky a ilustrácie. Neskôr bol menovaný za profesora a stáva sa rektorom tejto školy. Ako pedagóg vychoval množstvo neskôr uznávaných grafikov, ako napr. Albín Brunovský alebo Dušan Kállay. V normalizačnom období v roku 1972 bol nútený zo školy odísť. Od tej doby pôsobil ako umelec v slobodnom povolaní. Zomrel v roku 1997 v Bratislave.


 

18.1. - 21.3.2019  

100 rokov včelárstva na zlatomoravecku-pozvánka.jpg

Mestské múzeum Zlaté Moravce

100 rokov včelárstva na Zlatomoravecku

Medomet, úle, plásty, včelárske náradie a nástroje, odborná literatúra a časopisy, kronika,
medaily a iné trojrozmerné predmety dokumentujúce činnosť Základnej organizácie
Slovenského zväzu včelárov Zlaté Moravce predstaví výstava „100 rokov včelárstva na
zlatomoravecku“, ktorá bude slávnostne otvorená 18.1.2019 o 11:00 v priestoroch
Mestského múzea v Zlatých Moravciach, Námestie A. Hlinku č. 1.

Včelárstvo je známe z písomných dokladov z 5 stor. n. l. Podobe, v akej ho poznáme dnes však predchádzal dlhý vývoj. Spočiatku človek objavoval náhodne včelstvá žijúce v dutých kmeňoch stromov. Po spoznaní ich úžitku začal využívať rôzne praktiky. Jednou z nich bolo i vedomé vysekávanie brte (dutiny) do stromu v jarnom čase, keď včely vyhľadávali nové príbytky. Tento spôsob, nazývaný brtníctvo, začal ustupovať na prelome 1. tisícročia n. l. domestifikovanému chovu včiel. Neskôr si včelári prenášali kmene stromov so včelími hniezdami k domom a postupom času im začali vyrábať úle z hrubých dosiek, slamy, či prútia. Až v 19. storočí sa na ochranu svojich záujmov a šírení osvety začali včelári združovať do spolkov na miestnej a regionálnej úrovni. V Zlatých Moravciach bol včelársky spolok založený v roku 1919. Po štyroch rokoch síce zanikol, ale jeho činnosť bola znovu obnovená v roku 1926. Počas sto ročného vývoja prešiel viacerými zmenami. Dnes má okolo 190 členov a viac než 2300 včelstiev. V piatok, 18.1.2019 o 11.00 hod. si v priestoroch Mestského múzea v Zlatých Moravciach na slávnostnom otvorení výstavy „100 rokov včelárstva na zlatomoravecku“ pripomenieme s členmi Základnej organizácie Slovenského zväzu včelárov Zlaté Moravce históriu včelárstva a včelárskeho spolku v Zlatých Moravciach, zakladateľov a významné osobnosti od roku 1919 až po súčasnosť. Vývoj a technológiu včelárstva priblížia fotografie, dokumenty, plagáty, odborná literatúra, úle, plásty, medomet, včelárske náradie a nástroje a iné trojrozmerné predmety.


 

21.1. - 10.3.2019  

fašiangy_plagát.jpg

Múzeum Čierny orol Liptovský Mikuláš

Fašiangové masky


 

23.1. - 29.3.2019  

vyzva-retro-web.jpg

Banícke múzeum v Rožňave

Retro výstava - výzva pre verejnosť

Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, si dovoľuje na základe tejto výzvy osloviť širokú verejnosť, ktorú chce aktívne zapojiť do prípravy plánovanej RETROvýstavy.

Každé obdobie z našej prežitej minulosti má svojím osobitým spôsobom pre nás čaro. Mnohí z nás si spomíname s nostalgiou na obdobie 50.–90. rokov minulého storočia. V domácnostiach sa začali objavovať prvé televízory, premietali sme si diapozitívy
na premietačke DIAX, používali drôtové vytáčacie telefóny Tesla, starší počúvali vinylové platne a mladí si kupovali magnetofónové kazety. Takmer v každej kuchyni by ste našli kovový sifón, vysokú termosku s uškom na nápoje či súpravu červených koreničiek a soľničiek. Deti sa hrali s oranžovými tatrovkami, skákali cez gumu, zbierali céčka a zaspávali s farebnými mončičákmi.

Pre nás ako múzeum je aj toto historické obdobie viac ako vhodné a zaujímavé na to, aby sme ho dokumentovali pre ďalšie generácie a prezentovali verejnosti. Počas budúceho roka 2019 by sme si radi v Baníckom múzeu v Rožňave toto obdobie pripomenuli prostredníctvom výstavy s témou RETRO a zároveň Vás radi pozvali si s nami zaspomínať. Ak by ste sa chceli osobne podieľať na našej výstave, a stali jej súčasťou a zároveň súčasťou múzea ako takého, veľmi nás poteší, ak nám Vaše predmety pre výstavné účely prepožičiate.

V prípade že stále vlastníte bytové doplnky, kuchynské pomôcky, hračky, domáce potreby, časopisy, knihy, noviny alebo iné predmety z tohto obdobia, neváhajte
a kontaktujte nás
vopred na telefónnom čísle 058/734 37 10, alebo prostredníctvom e-mailu: info@banmuz.sk najneskôr do 29. marca 2019. Prípadne sa u nás ohláste osobne. Radi sa s Vami dohodneme na ich prepožičaní.

V prípade že vlastníte predmety aj z iných období, ktoré si myslíte, že by boli vhodné pre naše múzeum, taktiež nás prosím neváhajte kontaktovať. Budeme Vám za ne veľmi vďační.


 

24.1. - 23.3.2019  

Talianska grafika II.jpg

Galéria umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch

Talianska grafika II

Z daru Ernesta Zmetáka a Danice Zmetákovej a zo zbierky galérie
Kurátor výstavy: Martin Šugár
Otvorenie výstavy: štvrtok 24. januára 2019 o 17:00

V januári 2019 si s úctou pripomíname sto rokov od narodenia majstra Ernesta Zmetáka a v tomto roku oslavuje Galéria umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch 40 rokov od svojho založenia.

Hoci nie v prvom pláne, výstava Talianska grafika II je vstupnou bránou (možno trochu aj slavobránou) do tohto roka jubileí. Je tiež dokazom majstrovho zaľúbenia v Stredomorí, zvlášť v Taliansku, a práve grafické listy talianskej proveniencie patria k tomu najvzácnejšiemu, čo daroval spolu so svojou manželkou štátu.

Rímska dvojka v názve výstavy odkazuje na vlaňajšiu, v podstate rovnomennú prehliadku diel talianskych grafikov. Kým minulý rok vzbudili pozornosť ucelené grafické kolekcie Alessandra a Giovanniho Teminiovcov, ktorí v polovici 17. storočia pracovali pre vydavateľskú rodinu Remondiniovcov v Bassano del Grappa neďaleko Benátok, v tomto roku prevládajú iné kolekcie. Sú to najmä diela z 18. storočia, ktoré v Benátkach vydávala grafická dielňa Josefa Wagnera alebo početné ilustrácie z luxusných vydaní Vergíliovej Eneidy (Calcografia Remondiniana, Benátky, okolo 1800?) alebo Oslobodeného Jeruzalema Torquata Tassa (Florencia, 1820). Unikátne sú dva grafické listy z polovice 16. storočia, ktoré zobrazujú nové usporiadanie osmanskej armády (Udine, po roku 1558?) alebo pozície cisárskej armády v okolí Nových Zámkov (taliansky rytec, 1564).

Obe výstavy sa stali príležitosťou zoznámiť verejnosť so všetkými grafickými dielami talianskej proveniencie do roku 1900, ktoré sa nachádzajú v zbierkovom fonde galérie. Výsledky niekoľkoročného bádateľského úsilia, ktoré sa sústredilo na kritickú korektúru niektorých nesprávnych autorských atribúcií, neurčitého datovania či mylne identifikovaných ikonografických motívov, by sme radi zhrnuli do kompletného katalógu, ktorého vydanie plánujeme na konci tohto roka. (O jeho vydaní vás budeme včas informovať.)

Výstava potrvá do 23. marca 2019. Pozývame tiež na dve komentované prehliadky s kurátorom, ktoré sa uskutočnia vo štvrtok 21. februára a vo štvrtok 21. marca 2019 so začiatkom vždy o 17:00. Vstup na komentované prehliadky je zdarma.


 

28.1. - 25.3.2019  

Múzeum holokaustu v Seredi, SNM

Jaroslav Žiak: Hrdinovia

Vernisáž: 28. januára o 18:00
Výstava fotografií pri príležitosti Medzinárodného dňa pamiatky obetí. Výstava zachytáva priamych účastníkov 2. svetovej vojny a preživších holokaust na miestach s ním spojených - na pietnych akciách spojených s oslobodením miest, koncentračných táborov.


 

1.2. - 28.2.2019  

Písané svetlom.jpg

Horehronské múzeum v Brezne

Písané svetlom

Kurátorka: Anna Nociarová, Mgr. Martina Ťažká

Autorská výstava fotografov Anny Nociarovej a Józsefa Homogu zachytáva tradíciou, zvyk a krásu okamihu života na Horehroní a v Novohradskej župe severského Maďarska.

Anna Nociarová je fotografkou Železiarní a.s. Podbrezová, autorkou mnohých samostatných a spoločných výstav doma i v zahraničí, je držiteľkou viacerých víťazných ocenení a čestných uznaní z prestížnych medzinárodných podujatí, ktorých sa zúčastňuje ako členka Zväzu slovenských fotografov a Slovenskej federácie fotografov. Patrí k zakladateľom fotoklubu Granus, ktorý niekoľko rokov viedla. Jej práci dominujú fotografické príbehy a ľudia. Svojou tvorbou verejnosti predstavuje život oceliarenského kolosu Železiarní Podbrezová, ale často aj prostredie regiónu Horehronia, ku ktorému má hlboký vzťah. Charakterizuje ju poctivá fotografická práca bez „prezdobenosti“. Pri práci často využíva rôzne štýly a techniky spracovania, dynamicky fotografuje ľudí a ich prostredie v jeho mnohorakých podobách, zachytávajúc široké spektrum  nálad, emócií a okamihov. V  jej podaní majú často podobu nie celkom skutočného výjavu, čo robí túto autorku zvlášť zaujímavou. V jej práci cítiť pokoru k fotografovaným objektom a priamosť tvorivého vyjadrenia, čo ju v dnešnom tvorivom prostredí robí inou.

Homoga József pochádza z Balašských Ďarmót v Maďarsku. Pracovnú kariéru prežil ako riaditeľ podniku AGROBER. S fotografovaním začal už v mladom veku, intenzívnejšie sa začal venovať fotografickej tvorbe po vstupe do Novohradského Fotoklubu v roku 1978. Je držiteľom mnohých významných fotografických ocenení. So svojimi fotografiami sa samostatne a veľmi úspešne  prezentoval na domácich a aj medzinárodných výstavách a fotografických súťažiach. Jeho tvorivým prostredím je hlavne príroda a téma človek. Ako fotograf sa vyznáva z toho, že fotografovanie je veľmi dobré. Sám hovorí, že zvečňuje pominuteľnosť, zastaví čas, do jedného okamihu vtesná podstatu, to všetko je pre neho úžasný zážitok. „Vďaka fotografovaniu sa mením na nového človeka,“ vyznáva sa autor.


 

1.2. - 28.2.2019  

LHM_február 2019.jpg

Literárne a hudobné múzeum ŠVK, Banská Bystrica

Február v múzeu


 

1.2. - 28.2.2019  

ATHOS.jpg

Vihorlatské múzeum v Humennom

Vladimír Vajs / ATHOS

Sprievodnou výstavou programu mesiaca fotografie vo Vihorlatskom múzeu v Humennom je jedinečná výstava fotografií humenského autora Vladimíra Vajsa pod názvom Vladimír Vajs/ATHOS. Výstava sa koná v spolupráci s občianskym združením pointA Humenné a Fotoklubom Reflex Humenné, ktorý pôsobí na pôde Vihorlatského múzea v Humennom.

Prezentované diela  reportážne ladených fotografií približujú pobyt autora na svätej hore Athos na gréckom polostrove Chalkidiki. Prevažne čiernobiele snímky zachytávajú atmosféru duchovného sveta  kláštorného spoločenstva v harmónii s okolitou prírodou a životom na ostrove. Zachytené momenty zo života mníchov, prvky kláštornej architektúry, obradné predmety i stopy magicky plynúceho času, nastoľujú nerozlučiteľnú veľkoleposť i pokoru života v kamenných kláštoroch.

Vladimír Vajs žije a tvorí v Humennom. Je absolventom Katedry estetiky a vied o umení Univerzity Komenského v Bratislave v odbore teória a riadenie kultúry.  Pôsobí ako výtvarník, grafik a fotograf vo vlastnej  reklamnej agentúre. Umelecky sa výrazne prezentuje prostredníctvom dokumentárnych, prevažne čierno-bielych fotografií. Autor vystavuje a zúčastňuje sa výtvarných plenérov  doma i v zahraničí. Je aktívnym členom Fotoklubu Reflex v Humennom.

Vernisáž výstavy Vladimír Vajs/Athos sa uskutoční 1. februára 2019 so začiatkom o 16.30  hodine v koncertnej sieni Vihorlatského múzea v Humennom, kurátor výstavy PhDr. Viktor Jasaň. V programe sa predstavia prot. Mgr. Michal Džugan a Spevácky cirkevný zbor pri Pravoslávnom chráme  sv. Cyrila a Metoda v Humennom.


 

1.2. - 28.2.2019  

HAMFO.jpg

Vihorlatské múzeum v Humennom

H/AMFO Roberta Spielmanna 2019

Vihorlatské múzeum v Humennom ako odborný garant a organizátor regionálnej prehliadky amatérskej fotografie H/AMFO Roberta Spielmanna 2019  pozýva širokú verejnosť  na prezentačnú výstavu ocenených prác 47. ročníka regionálneho kola celoslovenskej postupovej súťaže AMFO 2019.

V aktuálnom ročníku sa do súťaže zapojili dve desiatky autorov z okresov Humenné, Snina a Medzilaborce. Súťažná porota spomedzi takmer deväťdesiatich  fotografických diel v kategóriách  čiernobiela a farebná fotografia, cykly a série a multimediálna tvorba,  ocenila a k prezentácii vybrala štyridsaťtri diel. Tematicky rôznorodé vystavované diela zastupujú tvorbu všetkých účastníkov regionálneho kola súťaže AMFO 2019.

Vernisáž výstavy sa uskutoční 1. februára 2019 so začiatkom o 16. hodine.


 

1.2. - 14.3.2019  

Textile-Art-Today 2019.jpg

Tatranská galéria v Poprade

Textile Art of Today - 5. Trienále textilu

Otvorenie výstavy: 1.2.2019 o 17:00
Kurátorka výstavy: Dr. Anna Ondrušeková, riaditeľka Tatranskej galérie v Poprade
Tlačová správa k výstave (PDF)

TEXTILE ART OF TODAY
je najväčší medzinárodný výtvarný projekt v strednej Európe, ktorý prezentuje súčasnú textilnú a vizuálnu tvorbu. Od iných svetových textilných výstav sa projekt odlišuje tým, že má päť reinštalácií vo významných galériách a návštevníci ju môžu vidieť v štyroch štátoch Európy (Slovensko, Česko, Poľsko, Maďarsko). Jeho význam zdôrazňuje záštita ministrov kultúry krajín V4. Snahou projektu Textile Art of Today je priblížiť návštevníkom textil ako modernú, dynamickú disciplínu, ktorá prekračuje hranice klasického vnímania textilného umenia. Od vzniku podujatia medzinárodná porota udeľuje prestížne ocenenie s názvom Grand prix Boženy Augustínovej1, významnej československej umelkyne. Textile Art of Today prebieha v trojročných cykloch a v roku 2018 sa uskutočnil jeho už piaty ročník. Cieľom tohto podujatia je pripraviť v regióne strednej Európy veľmi silný, umelcami aj širokou verejnosťou akceptovaný projekt. Piateho ročníku Textile Art of Today sa zúčastnilo 400 umelcov zo 49 krajín a 5 kontinentov. Kurátorská porota vybrala z 1000 prihlásených diel 121 najlepších. Mottom budúcnosti Textile Art of Today je prepájanie textilného umenia a moderných technológií. Prinášame väčšiu interaktívnosť diel, pri ktorých sa návštevník galérie necíti anonymne, stáva sa súčasťou celej výstavnej expozície. Premiéru na tejto výstave bude svetová novinka nesie názov Virtuálny vesmír. Je to unikátna prezentácia textilných diel. Návštevník sa teleportuje na umeleckú planétu. Tu sa ocitá v strede umeleckých diel a stáva sa spolutvorcom tejto hry. Môže virtuálne vstúpiť do umeleckého diela a pohybovať sa v ňom. V Tatranskej galérii sa výstava reprizuje po skončení výstavy v Danubiana Meulensteen Art Museum, ďalšie expozície budú môcť návštevníci vidieť v Slováckem Muzeu v Uherskom Hradišti (CZ), v Pesti Vigadó Gallery v Budapešti (HU) a v Muzeum Historyczne v Bielsko–Białej (PL).


 
Textile Art of Today - 5. Trienále textilu Textile Art Of Today TS.pdf Textile Art Of Today TS.pdf (1.5 MB)

1.2. - 31.3.2019  

Archeologické múzeum SNM, Bratislava

Ako sa žilo v Bratislave v 4. tisícročí pred Kristom alebo Zostup s nami do medenej doby

Výstava je súčasťou tretieho cyklu tvorivých dielní, ktoré sa v SNM-AM uskutočňujú pod názvom Archeologické objavovanie. Chcete si skúsiť nakrájať kamenným nožíkom (ako v dobe kamennej) jabĺčko, kamenným vrtákom vŕtať do mušle, rozdrviť obilie na drviacej podložke, poorať pole pravekým záprahom, hľadať medenú rudu v rieke a kopcoch, zložiť si praveké koleso, poobliekať pravekých ľudí a odvážne vstúpiť do posvätnej jaskyne ako pravý šaman? Program je zaujímavý i pre dospelých; aj oni zistia mnohé zaujímavé veci o území Bratislavy v závere doby kamennej.


 

1.2. - 26.4.2019  

Považské múzeum v Žiline

Od Alexandra k Džingischánovi: Vojenské ťaženia na Hodvábnej ceste

Ako asi vyzerali vojenské výpravy od Európy po Áziu naprieč stáročiami a ako ovplyvnili svetové dejiny? Vojenské ťaženia na Hodvábnej ceste sú hlavnou myšlienkou jedinečnej výstavy v priestoroch Budatínskeho hradu. Jej autorom je historik umenia PhDr. David Majer. Návštevníci uvidia mnohé vzácne artefakty a zbrane bojovníkov z Perzskej, Rímskej, Osmanskej ríše i čínskych dynastií.
Výstavná miestnosť po terasou: streda – nedeľa 9:00 – 16:40


 

1.2. - 30.4.2019  

Hrad Modrý Kameň, SNM

Krojované bábky


 

1.2. - 31.5.2019  

Kaštieľ Stropkov

Sila fotografie: každodenný život v „starom Stropkove“.

Výstava prostredníctvom jedinečných fotografií dokumentuje spoločenský, politický, kultúrny i všedný život v Stropkove v 20. storočí.


 

4.2. - 10.3.2019  

Národné parky Slovenska, Biodiverzita pozvánka.jpg

Ponitrianske múzeum v Nitre

Národné parky Slovenska, Biodiverzita

Neopísateľnú očarujúcu krásu prírody našich národných parkov, vzácnych a chránených rastlín a živočíchov, či tajomných jaskýň predstaví výstava Národné parky, Biodiverzita, ktorá bude otvorená od 4.2. – 10.3.2019 v priestoroch Ponitrianskeho múzea v Nitre.
Slovensko je jednou z krajín, ktorá sa môže pochváliť neopísateľnou nádherou prírody. Ročne priláka množstvo turistov, ktorí sú očarení jej krásou a po návšteve si odnášajú so sebou nezabudnuteľné spomienky. Väčšina z nás už určite navštívila v rámci dovolenky, či výletu aspoň jeden národný park. Avšak zhliadnuť vzácne rastliny, či živočíchy obývajúce rôzne biotopy, nie je dopriate každému. Výstavy Národné parky Slovenska, Biodiverzita, ktoré budú otvorené od 4.2. – 10.3.2019 v priestoroch Ponitrianskeho múzea v Nitre, ponúkajú jedinečnú možnosť nahliadnuť prostredníctvom fotografií na krásy našich národných parkov, chránených rastlín, živočíchov, či tajomných jaskýň. V roku 2016 boli prvýkrát prezentované v sídle Európskej komisie v Bruseli. Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky ich pripravila v spolupráci s Ministerstvom životného prostredia s cieľom prezentovať ochranu prírody, podčiarknuť dôležitosť chránených území a zohľadňovať nároky na ochranu biodiverzity, ktorá je globálnym problémom.


 

4.2. - 31.3.2019  

Bankovky na území ČSR a SR v rokoch 1918-1948-  pozvánka.jpg

Ponitrianske múzeum v Nitre

Bankovky na území ČSR a SR v rokoch 1918-1948

Sú súčasťou života človeka po stáročia, vplyvom významných historických udalostí sa menila ich podoba a funkcia, život až dodnes je bez nich takmer nemožný. Výber z bankoviek predstaví výstava Bankovky na území ČSR a SR v období 1918 – 1948, ktorá bude otvorená od 4.2. – 31.3.2019 v priestoroch Ponitrianskeho múzea v Nitre.

V súčasnosti sú peniaze pre život nevyhnutné. Nedajú sa bez nich kúpiť potraviny, oblečenie, cestovný lístok, pomôcky na vzdelanie, plyn, voda, elektrika a podobne. Sprevádzajú človeka počas dlhej histórie jeho vývoja. Hoci sa menila ich podoba a funkcia, pretrvali až dodnes. Na Slovensku sa za zakladateľov peňažného systému a mincovníctva považujú Kelti, ktorí začali raziť ako prví zlaté a strieborné mince. Papierové peniaze boli na našom území zavedené až v 18. storočí v súvislosti s rozvojom obchodu a priemyslu. Ponitrianske múzeum v Nitre ponúka vo svojich priestoroch od 4.2. – 3.3.2019 možnosť nahliadnuť do obdobia „nedávno“ používaných platidiel v období Československej republiky. Na výstave Bankovky na území ČSR a SR v rokoch 1918-1948 predstaví zo svojich zbierok výber z rakúsko-uhorských, československých, slovenských, sovietskych okupačných bankoviek, ale i zvláštne židovské platidlá z tohto obdobia. Prostredníctvom ich názornej ukážky môžu pedagógovia základných a stredných škôl doplniť i upevniť vedomosti svojich žiakov získané v školských laviciach. Žiaci budú mať zároveň možnosť vidieť i porovnať bankovky so súčasne používanými a sledovať tak rôzne odlišnosti, ktoré sa menili vplyvom vývoja.


 

5.2. - 6.4.2019  

Generácia 1909.jpg

Liptovská galéria P.M.Bohúňa v Liptovskom Mikuláši

Generácia 1909

Výstava umelcov patriacich do Generácie 1909. Tá by sa dala špecifikovať ako generačné hnutie umelcov narodených približne v roku 1909, vstupujúcich na výtvarnú scénu približne v polovici 30-tych rokov minulého storočia. Umelci netvorili ako ucelená skupina, ale ako jednotlivci, avšak ich tvorba bola úzko prepojená. Ich generačný odkaz možno nájsť v črtách vojnovej tvorby, ktorými boli záujem o človeka, zdôraznená obsahovosť, smútok, nepokoj a aktívny humanizmus. Na výstave sú predstavené diela zo zbierok Liptovskej galérie P. M. Bohúňa a Galérie mesta Bratislavy.
Vernisáž výstavy: 5.2.2019 o 16:30 v LGPMB. Ako hudobní hostia sa na vernisáži predstavia Ján Kopčák na saxofóne a Arpád Farkaš na klavíri.


 

6.2. - 27.2.2019  

slovensko-slovinská-dimenzia-webplagat.jpg

Liptovské múzeum v Ružomberku

Slovensko-Slovinská dimenzia


 

7.2. - 24.3.2019  

Juraj Kollár - hladina-2018-olej-na-platne-240-x-360-cm-zm.jpg

Galéria Jána Koniarka v Trnave - Kopplova vila

Juraj Kollár: Prízemie

Kurátorka: Katarína Bajcurová
Vernisáž: štvrtok 7. februára o 18:00

Galéria Jána Koniarka v Trnave predstavuje autorskú výstavu Juraja Kollára, jedného z najosobitejších maliarov súčasnosti. Sústreďuje sa na výber z najnovšej tvorby, obrazy ktoré vznikli v priebehu posledných rokov. Pre Juraja Kollára je charakteristický pohyb viacerými smermi ale zároveň aj vyhranený – sofistikovaný maliarsky koncept, v ktorom všetko so všetkým súvisí. Je svojho druhu solitér, nedotkol sa ho obľúbený trend popovej ironizácie a gýčového sarkazmu súčasnej maľby, je mu cudzia aj prvoplánová sociálna angažovanosť, či posadnutosť predvádzaním vlastného ega. Je to dôsledkom jeho zdanlivej „nenápadnosti“ a introvertnej povahy? Alebo skôr do seba sústredenej vnútornej tvrdohlavosti a uvzatosti, s akou kráča za svojimi cieľmi, za tou svojou predstavou maľby? Maľba a maliarstvo je jeho životom, splynutím s ním, ba možno povedať, že je mentálnym a fyzickým spôsobom jeho existencie, ktorú doň – mentálne i fyzicky – vkladá. Ide mu totiž hlavne o prieskum možností, ktoré mu maliarstvo ako také dáva, nielen čo sa týka zobrazenia samotného predmetu, jeho prenosu na plátno, do iného jazyka, ale predovšetkým subjektívneho vnímania (percepcie – videnia z „prízemia“, z pevného bodu, z ktorého sa na svet díva...) a spôsobov sprostredkovania reality farbou (hmotnosťou, resp. nehmotnosťou farby) a maliarskym rukopisom. Obrazy, ktoré predstavuje na prítomnej výstave sú z dvoch cyklov alebo typologických skupín: sú to najnovšie skladané obrazy (krajiny videné cez sklobetónové steny) a abstraktné kompozície. V prvej skupine využíva celú škálu zobrazení od hyperrealizmu až po zovšeobecnenie motívu do abstraktnej siete, najnovšie k dosiahnutiu ilúzie priehľadu využíva dokonca rozmanité súčiastky, stavebniny – objekty z Baumaxu, ktorými „maľuje“. Pôvodne dvojdimenzionálne kompozície nadobúdajú novú objektovú fakticitu, vecnosť a priestorovosť. Kontrapunktom k týmto „ilúziam“ sú abstraktné maľby – môže takto skončiť zväčšený detail obrazu krajiny, či fragment skladaného obrazu alebo sa ním priamo stáva emócia, spontánny stav, ktorý mu navodí sám proces maľby. Väčšina Kollárových diel je veľkoformátová, akoby chcel pred svojím obrazom stratiť kontrolu nad ohraničením formátu, čo najviac sa fyzicky, telesne prepojiť s hmotou farby, ktorá mu svojím objemom konkuruje, ale vie jeho rozmer zmenšiť do miniatúry, aby hapticky, telesne premenil a definoval vizuálny vnem. Maliarov pohyb medzi týmito dvomi polohami, ktoré by sme zjednodušene mohli označiť binárnymi pojmami: predmetné – nepredmetné, realistické – abstraktné, zobrazujúce – nezobrazujúce, je celkom prirodzený, ba dalo by sa povedať, že až maliarsky bytostný.

Juraj Kollár (nar. 1981 v Nitre) študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (prof. D. Fischer, 1999 – 2003) a na Akadémii výtvarných umení v Prahe (prof. Z. Beran, 2003 – 2005). Získal viacero domácich i medzinárodných ocenení (Cena Igora Kalného, Zlín, 2009; Celeste Prize, 3. cena, Berlín, 2009; VÚB Maľba roka, Bratislava, 2010). Mal viacero samostatných výstav: O105, Zahorian & Van Espen Gallery, Praha (2018); Zázemie, Zahorian & Van Espen Gallery, Bratislava; Intermittent Signal, Kubik Gallery, Porto (2017); Obytná zóna, Stredoslovenská galéria, Banská Bystrica (2016); Reportovaná maľba, Galéria E. Zmetáka, Nové Zámky (2015); Luxurious Desert under the Sky of Paris, Zahorian & co Gallery, Bratislava; Thoughtful, Victoria ́s Gallery, Paríž (2014) a ďalšie. Jeho práce sú zastúpené vo verejných a súkromných zbierkach doma i v zahraničí, v Slovenskej národnej galérii, v Galérii mesta Bratislavy, v Národnej galérii v Prahe atď. Dlhší čas žil a maľoval v Paríži, v súčasnosti žije a tvorí v Bratislave.


 

7.2. - 24.3.2019  

Arteria0.jpg

Záhorská galéria Jána Mudrocha v Senici

ARTÉRIA Hommage á Ján Mudroch XXVII. členská výstava Umeleckej besedy slovenskej

Kurátor výstavy: PhDr. Štefan Zajíček,  PhDr. Emil Semanco, Štefan Orth

Trnavský samosprávny kraj Záhorská galéria Jána Mudrocha v Senici v spolupráci s Umeleckou besedou slovenskou  v Bratislave, Galériou v podkroví ZUŠ Senica, Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky a Fondom výtvarných umení v Bratislave  pripravili XXVII. členskú výstavu Umeleckej besedy slovenskej Artéria Hommage á Ján Mudroch venovanú 110. výročiu narodenia predstaviteľa slovenskej výtvarnej moderny a dlhoročného predsedu výtvarného odboru UBS usporiadanú v Záhorskej galérii Jána Mudrocha  a v Galérii v podkroví Základnej umeleckej školy v Senici v dobe od 7. februára do 24. marca 2019.

S úctou a pietou prichádza Umelecká beseda slovenská na Záhorie vzdať hold a patrične si uctiť umeleckú pamiatku iniciátora  povojnovej obnovy Umeleckej besedy slovenskej Jána Mudrocha a spolu s maliarmi Jankom Alexym, Gustávom Mallým a literátmi Mikulášom Bakošom, Michalom Považanom. Ján Mudroch sa stal  agilným predsedom výtvarného odboru UBS v povojnových rokoch 1946-1950, kedy bola UBS spolu s ostatnými spolkami zrušená po nástupe socializmu.

Je potešiteľné, že súčasní členovia UBS si tohtoročné stodesaťročné jubileum narodenia svojho predsedu výtvarného odboru uctili tým najvlastnejším, čo ich charakterizuje, vlastnou tvorbou. Po roku 1989 za posledných tridsať rokov už voľného slobodného, už ničím nehateného umeleckého vývoja u nás sa aj tvorba členského osadenstva UBS rozrástla do celej plejády individuálnych tvorivých programov vizuálnym spôsobom reflektujúcich súčasný život spoločnosti. Na druhej strane akýmsi spoločným menovateľom súčasnej tvorby členov UBS je ich blízky, a vcelku intenzívny vzťah k farbe, k farebnému riešeniu obrazovej plochy, úzko spojený s často abstraktnejším, nezobrazujúcim prístupom v inšpirácii okolitou skutočnosťou.

Na svojej spoločnej senickej výstave inštalovanej v Záhorskej galérii Jána Mudrocha a v Galérii v podkroví Základnej umeleckej školy v Senici sa prezentuje spolu 72 autorov so 146 prevažne maliarskymi dielami realizovanými hlavne olejom a akrylom, potom kombináciou techník, pričom oveľa menej je zastúpené sochárstvo a keramika.

Výstava členov UBS v Senici potrvá od 7. februára do 24. marca 2019, pričom k výstave bola vydaná obsiahla publikácia so 76 farebnými reprodukciami vystavených diel.

ARTÉRIA Hommage á Ján Mudroch ARTÉRIA Hommage á Ján Mudroch ARTÉRIA Hommage á Ján Mudroch ARTÉRIA Hommage á Ján Mudroch ARTÉRIA Hommage á Ján Mudroch


 

7.2. - 29.3.2019  

4-pohlady-z-juzneho-borsodu-web.jpg

Banícke múzeum v Rožňave

4 pohľady z južného Boršodu / Dél-Borsod négy arca

Vernisáž sa uskutoční 7. februára o 15:30 v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave.

Tvorivý kolektív z južného Boršodu tzv. ŠTVORKA : Pap István - fotograf,  Novák József – maliar Szikszai Róbert – grafik,  Nagy István – učiteľ maľby, maliar sa spojil s tým cieľom, že prostredníctvom prostriedkov umenia, jeho technickými riešeniami predstavia verejnosti dedičstvo ľudí žijúcich pod Bukovými vrchmi. Prostredníctvom svojich diel predstavia život tam žijúcich ľudí,  kroje – ich  rozdielnosť a rozmanitosť v bohatstve motívov ako aj snahu o zachovanie tradícií. Cez portrétnu tvorbu  (tanec, dvorenie atď.) pripomenú minulosť. Výstava zároveň predstaví aj krásu prírody a okolia juhu Bukových vrchov (flóru, faunu) prostredníctvom umeleckých diel (krajinky, zátišia) alebo jeho moderné ponímanie prezentované výrazovými prostriedkami grafiky.

Tento malý kolektív má za sebou mnohé výstavy a prezentácie v župných mestách Maďarska s pozitívnymi ohlasmi. Prvýkrát  dostali príležitosť predstaviť svoju  tvorbu aj v zahraničí. Dúfajú, že aj tu získajú srdcia návštevníkov a dôstojne budú reprezentovať  južný Boršod.


 

7.2. - 29.3.2019  

Kaštieľ a archeopark Hanušovce nad Topľou

Historický nábytok a jeho príbeh

Výstava historického nábytku.


 

7.2. - 31.3.2019  

Čarovná moc rastlín.jpg

Mestské múzeum Sereď

Čarovná moc rastlín

Výstava v spolupráci so Slovenským múzeom ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši a Vlastivedným múzeom v Hlohovci.

Výstava približuje históriu liečivých rastlín a využívanie liečivých rastlín, ako aj problematiku chránených liečivých rastlín a výskyt rastlín v okolitom regióne. Panelová náučná časť výstavy je doplnená o herbár liečivých rastlín a vystavené sú i obrázky s motívom rastlín výtvarníčky Jany Frantovej.


 

7.2. - 14.4.2019  

Archív.jpg

Turčianska galéria v Martine

Archív ako križovatka medzi minulosťou a prítomnosťou

Veronika Rónaiová a študenti Katedry pedagogiky výtvarného umenia Trnavskej univerzity.
Vernisáž výstavy sa uskutoční 7. februára o 17:00.

Význam slova archív pochádza z gr. pojmu archeion označujúceho vládnu budovu. Miesto, v ktorom boli uchovávané úradné dokumenty. Najvyšší úradníci spravujúci archív archons boli zároveň jediným médiom medzi jeho obsahom a verejnosťou disponujúci jedinečným právom archív interpretovať. V súčasnosti môžeme hovoriť aj o tzv. obrate k archívu v rámci umeleckej praxe, humanitných disciplín, ale aj v rámci našich každodenných životov. Ikona uložiť, archivovať, odfotiť, nahrať je v mediálnom priestore nevyhnutnosťou prístupnou pre každého a proces uchovávania aj novou formou prežívania skutočnosti. S individuálnym archívom sa stávame rozprávačmi vlastných mikro-príbehov a interpretmi individuálnej histórie.

Výstava Archív ako križovatka medzi minulosťou a prítomnosťou predstavuje spoločný projekt maliarky a pedagogičky Veroniky Rónaiovej s kolektívom jej študentov.  Ide o autorkin rozšírený výskum zahŕňajúci témy pamäte, dedičstva a osobného archívu, čím nadväzuje na jej predchádzajúcu retrospektívnu výstavu s názvom Dedičstvo, v Považskej galérii umenia v roku 2018. Pre jej súčasnú tvorbu je charakteristické voľné narábanie s depozitom vlastných, zdedených, ale aj študentských prác, za účelom tvorby nových námetov a obsahov.  Metódou vrstvenia a prekrývania obrazových plôch relativizuje ich významové špecifiká a prikladá im nové vzájomne vyrovnané úlohy v novom kontexte.

V rovnakých intenciách sa pohybujú aj diela študentov, ktoré vznikli v rámci ateliéru plošných médií na Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave. Dominantnou témou sa pre nich stal osobný archív, v tomto prípade chápaný ako súbor fyzických-hmatateľných ale aj duchovných či pamäťových stôp s ich individuálnym významom, ktoré môžu byť súčasťou autorského mikrosvetu ako drobné predmety, fotografie či spomienky,  alebo vo vzťahu k rozšírenému makrosvetu- spoločnej pamäti, traume a histórii. Súčasným prevažne konceptuálnym výtvarným jazykom sa tak snažia interpretovať reálie svojich súkromných a rodinných zbierok, vzťahujúcich sa k osobnému ale aj verejnému- politickému kontextu. Archív v tomto prípade opúšťa tradičné konotácie spojené s uchovávaním a nadobúda nový význam ako umelecké médium. Stavia tak proti sebe dva protichodné zámery nakladania s obsahom archívu- jeho ukladania a zároveň využívania ako umeleckého materiálu. Výstava je ukážkou rozmanitých umeleckých prístupov, ako je apropriácia, ready-made či reinterpretácia v rámci plošných médií: maľby, kresby, grafiky a fotografie.

Doc. akad. mal. Vernoika Rónaiová študovala na VŠVU v rokoch 1970 až 1976. Bola habilitovaná na docentku v odbore výtvarné umenie na VŠUP v Prahe, 2002. V rokoch 1976 až 1989 pôsobila ako výtvarníčka v slobodnom povolaní, 1989 až 2003 na Fakulte architektúry SVŠT v Bratislave. V roku 1999 založila umeleckú skupinu Indivisual pri SVÚ. Pedagogicky pôsobí na Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave od roku 2003. V posledných rokoch zrealizovala viacero významných autorských výstav 2014- Vnímať svoje limity v Pretóriu SGBB v Banskej Bystrici, Úschovňa v MGRS v Rimavskej Sobote, 2015- Unlimited v KHU Košice, Trójsky kôň v GEZ Nové Zámky, 2016- Aviónské slečny, aneb animácia večného tanca umenia, Veselí nad Moravou (CZ), Návraty a vízie, OG v Dolnom Kubíne, 2018- Dedičstvo v PGU v Žiline.


 

7.2. - 14.4.2019  

Čunderlík.jpg

Turčianska galéria v Martine

Marián Čunderlík: Výskumy vizuality I.

Vernisáž výstavy sa uskutoční 7. februára o 17:00.

Kurátor: Juraj Mojžiš

Výstava predstavuje výber diel Mariána Čunderlíka (1926-1983), z viacerých slovenských galérií ale aj súkromnej zbierky.  M.  Čunderlík sa narodil 31. 1. 1926 v Motyčkách pri Banskej Bystrici. Patril medzi prvých absolventov Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave (1953). Bol organizátorom programových Výstav mladej generácie a iniciátorom založenia Galérie Cypriána Majerníka v Bratislave (1957), kde bola o rok zakázaná jeho samostatná výstava. Po tomto cenzorskom akte sa stal jedným z organizátorov i účastníkov neverejných výstav – bratislavských konfrontácií, na ktorých bola prezentovaná informálna abstrakcia a štrukturálna grafika. Marián Čunderlík podstatnú časť svojho výtvarného diela vytvoril v šesťdesiatych rokoch. Bol významným autorom neskorej avantgardy , východiskami zviazaný s dielom Ľudovíta Fullu. Programovo oživoval podnety domácej moderny, ale veľa úsilia venoval rehabilitácii umeleckého experimentu. Normalizačná moc umlčala Mariána Čunderlíka a vytlačila ho na okraj kultúrneho diania bez možnosti zverejňovania jeho tvorby. Po desaťročí života v Demänovskej doline siahol po absolútnom riešení a 1. 10. 1983 tragicky zahynul.


 

7.2. - 16.6.2019  

Krajské múzeum v Prešove

Šapo - Šálka a podšálka v premenách času.


 

8.2. - 22.3.2019  

PolskoSlovenskeBratstvoVZbrani.jpg

Múzeum v Kežmarku - Kežmarský hrad

Poľsko-slovenské bratstvo zbraní - limanovská bitka 1914

Limanovská bitka začala 2. decembra 1914, jej cieľom bolo zastaviť ofenzívu cárskej armády na Krakov a ďalej na juh smerom na Viedeň a Budapešť. V krvavých bojoch sa stretlo 80 tisíc rakúsko-uhorských a nemeckých vojakov so 120 tisícovou 3. ruskou armádou a s 8. zborom...

Vernisáž výstavy: 8. februára o 17:00
Miesto: Kežmarský hrad - na prízemí severovýchodného traktu hradu


 

11.2. - 31.3.2019  

za rozpravkou do galerie.jpg

Oravská galéria v Dolnom Kubíne - Veľká výstavná sieň

Běla Kolčáková: Za rozprávkou do galérie

Oravská galéria opäť pripravila z vlastných zbierok výstavu originálov ilustrácií autorky Běly Kolčákovej z kníh Gilgameš; Stolček, prestri sa; Lupienok a princezná Makovienka a O starenke z Ostrého vrchu. Výstava Za rozprávkou do galérie je nainštalovaná vo výstavnom a edukačnom priestore na 1. poschodí v Župnom Dome v Dolnom Kubíne od 11. februára do 31. marca 2019.

Běla Kolčáková sa narodila v r. 1937 v Prahe. Po štúdiu na pražskej AVU v r. 1957 – 1963 (prof. V. Rada) prichádza za manželom Ignácom na Oravu. Počas dolnokubínskeho pobytu pedagogicky pôsobila aj na výtvarnom odbore v Ľudovej škole umenia. Od r. 1978 žije a tvorí v Bratislave, vystavuje doma i v zahraničí.

Popri maliarskej tvorbe sa venovala ilustrácii, koláži a kresbe. Rokmi 1988 – 2008 je datovaná tvorba a špecifická technika textilných obrazov – artprotisov Běly Kolčákovej. Jedným z dôležitých bodov jej tvorby bola knižná ilustrácia. Kniha Kristy Bendovej Bola raz jedna trieda bola prvou, ktorú ilustrovala. Kolážami dotvorila Rúfusove rozprávky; Stolček, prestri sa - od bratov Grimmovcov aj Zamarovského Gilgameša. Svojimi ilustráciami dotvorila množstvo knižiek, evidovaných je 27 titulov najmä pre vydavateľstvo Mladé letá, v súťaži o najkrajšiu knihu získala nejedno ocenenie. Ilustrácie detských kníh sú hravé a nežné, farebné, skutočné i snové príbehy, sú to zviditeľnené slová a krehká poézia rozprávky. Uplatňuje v nich poetické prvky, bohatstvo vlastných predstáv, fantázie i snov, symbolmi vyjadruje citovú hĺbku literárnej predlohy.

Na ilustrácie, rozprávky i etiku ich posolstva Běla Kolčáková spomína vo svojej monografii takto: “Aj teraz rada čítam rozprávky. Nielen pre ich fantáziu a bohatú obrazotvornosť, ale aj preto, že v nich dobro vždy poráža zlo. Pýcha býva potrestaná a klamstvo sa nevypláca. Pre moje deti som si rozprávky aj vymýšľala....“

Mesiac marec spájame nielen s príchodom jari, ale i s knihou.  Neodmysliteľnou súčasťou knihy pre deti je ilustrácia. Vidieť ju zblízka sa určite oplatí, pretože je to zážitok.


 

12.2. - 24.3.2019  

Krajské múzeum v Prešove

Hráme spolu v manželstve.

Výstava vznikla ako súčasť programu Národného týždňa manželstva 2019 v Prešove a predstavuje 20 najlepších fotografií zo súťaže na téme Hráme spolu v manželstve.


 

12.2. - 31.5.2019  

Múzeum mesta Bratislavy

Bratislava 1919 - Pripojenie k Československu

Múzeum otvára významnú výstavu z hľadiska dejín Bratislavy. Vernisáž 12. 2. 2019 o 18:00 začne koncertom a oficiálnymi príhovormi vo Faustovej sieni. Najnovšie výskumy autorky výstavy PhDr. Eleny Kurincovej obohatia tému o pôsobenie a aktivity Janka Jesenského ako vojaka uhorskej armády, neskôr legionára. Záštitu nad výstavou prevzal primátor hlavného mesta SR Bratislavy Matúš Vallo.

Pripojenie Bratislavy k Československu po skončení prvej svetovej vojny a jeho cesta do pozície hlavného mesta Slovenska nebola jednoduchá. Zavážila pre ňu súhra geopolitických, politických ale aj veľa praktických dôvodov. Pričlenenie Bratislavy 1. januára 1919 do Československej republiky bolo súčasťou záverečnej etapy vojenských operácií pri obsadzovaní Slovenska armádnymi legionárskymi zbormi a malo dramatické zvraty. Mesto malo výraznú maďarsko-nemeckú väčšinu obyvateľov, ale podľa otcov zakladateľov (Vavra Šrobára a Samuela Zocha) malo praktické ( sídlo pre nové ministerstvo a úrady ) a geopolitické ( rozhranie troch vznikajúcich štátov a poloha na rieke Dunaj) predpoklady pokračovať v bývalom metropolitnom postavení a rozvíjať československé pozície v novom centre Slovenska Obsahová časť výstavy je členená na 13 tém. Základnou témou je vojenské a politické pripojenie Bratislavy k republike, ďalšími napr. posledná rozlúčka s M. R. Štefánikom v meste a budovanie nového štátneho aparátu. Pri vzniku republiky mali podiel česko-slovenské légie. Samostatnou tému bude pôsobenie a aktivity Janka Jesenského ako vojaka uhorskej armády, legionára a úradníka v Bratislave. Výtvarné dotvorenie výstavy uzatvára Galéria štátnosti, ktorá predstaví umelecké zobrazenia zakladateľov Československa: T. G. Masaryka, M. R. Štefánika, E. Beneša. Témy predstavíme prostredníctvom panelov, scénickej časti a autentických predmetov vo vitrínach.


 

14.2. - 9.3.2019  

Gerstner Štefan - plagát.jpg

Žitnoostrovské múzeum v Dunajskej Strede

Štefan Gerstner - Spomienková výstava


 

14.2. - 15.3.2019  

Ľudový odev na Záhorí - pozvánka.jpg

Univerzitná knižnica Bratislava

Ľudový odev na Záhorí – tradícia a dnešok

Miesto: Univerzitná knižnica Bratislava, výstavná sála, Michalská 1, Bratislava

Vernisáž výstavy sa uskutoční 14. februára 2019 o 17:00. V kultúrnom programe vernisáže vystúpi Mužský zbor Kúcané z Kútov.

Výstava mapuje lokálne formy sviatočného a obradového mužského a ženského odevu, vychádzajúc z historického vývoja Záhoria rozdeleného na panstvá. Prostredníctvom kompletných odevov inštalovaných na figurínach, jednotlivých súčiastok, textov a obrazového materiálu oboznámi návštevníka s podobami skalického, holíčskeho, šaštínskeho, senického, jablonického, moravskosvätojánskeho, malackého a plaveckého ľudového odevu v minulosti.
Panelová časť výstavy charakterizuje druhy a lokálne formy ľudového odevu na Záhorí, jednotlivé krojové komplety, rôzne krojové súčiastky a ponúka podrobnejšie informácie k vystaveným predmetom. Vystavené exponáty zo zbierkového fondu etnológie Záhorského múzea v Skalici predstavujú krojové komplety obradového odevu z Holíča, Skalice a sviatočného odevu z Jablonice, Veľkých Levár a Studienky. Súčasťou výstavy sú fotografie dokumentujúce súčasnú podobu ženského ľudového odevu na Záhorí, ktoré skrátenou formou zachytávajú postup ich obliekania.
Kurátormi výstavy sú odborní pracovníci Záhorského múzea v Skalici Mgr. Dita Andrušková, PhD. a PhDr. Richard Drška.

Záhorské múzeum vydalo k výstave rovnomenný katalóg.


 

14.2. - 31.3.2019  

Erika Miklóšová.jpg

Galéria Jána Koniarka v Trnave - Synagóga – Centrum súčasného umenia

Erika Miklóšová: Zátišie s drapériami II.

Kurátorka: Alexandra Hollá
Vernisáž: štvrtok 14. februára o 18:00
Výstava veľkoformátových kresieb mladej slovenskej maliarky (nar. 1984), ktorých námetom sú výjavy z rodinného archívu. Ich prekresľovaním a zmenou mierky formátu vnáša do nich nové asociácie, ako aj širšie pole spoločenských a výtvarných postrehov.

Erika Miklóšová je vnímavá výtvarníčka, jej práce odzrkadľujú najmä jej citlivosť a intuitívnosť, ktorú vkladá do jednotlivých malieb či kresieb. Jej rôznorodé portfólio zahŕňa maľbu, kresbu aj grafiku. Výtvarníčka sa vyjadruje aj v cykloch, resp. sériách, kedy opakovane spracováva jeden motív v rôznych verziách, pričom využíva ich prirodzený významový kontext. Jej umelecký program sa dotýka tém jej vlastnej identity, domova, minulosti, osobných zážitkov.
Na výstave autorka predstaví sériu drapérií. Sústreďuje sa na ornament, vzory textílií, cez ktoré vypovedá príbehy s nimi späté.
Materiál pre zátišia získava autorka priamo v „teréne“, pri výbere siaha po kvalitných materiáloch, ručne spracovaných odevoch a dbá aj na dekor, ktorý je súčasťou látky. Autorka je ním fascinovaná. Pri tvorbe zátiší s drapériou nahrádza plátno papierom. Vytvára originálne diela, ktoré rešpektujú papier ako projekčné plátno, ktoré sa v priamom dotyku autorkinej ruky mení na výtvarné dielo podčiarkujúc naratívny charakter. Krehkosť materiálu zvýrazňuje kombináciou techník pastelu a akrylu.
Odev – hlavný námet jej prác – chápe vo viacerých významových rovinách: považuje ho za materiál, ktorý vznikol s určitým praktickým a estetickým účelom, vyrába sa, kupuje, vyraďuje, druhotne využíva, odkladá na pamiatku, alebo pre ďalšie generácie. Na odevy nazerá ako na hmotnú vec, ktorá však disponuje aj abstraktnou hodnotou, a tou je práve spomienka, ktorá sa spája s (jej) rodinou, domovom alebo s konkrétnou chvíľou – momentom. Šatstvo sa stáva nositeľom hodnoty, odkazu na minulosť či dokonca odkazu na konkrétneho človeka.
Autorka tak vytvára imaginárny svet, v ktorom sú ľudia zastúpení ich oblečením – portréty seba a svojej rodiny nahrádza zobrazovaním odevov. Portrétovaní sú zdanlivo zbavení identity, ich tvár je v maľbe potlačená a nahradená kusom ich šatstva. Chýbajú teda znaky, ktoré sa od tohto žánru očakávajú. V Miklóšovej poňatí sa maľba stáva metaforou, nadobúda nové vlastnosti. Tkanina je oživená, získava „autonómiu“ a „vlastný život“, stavia sa sama do popredia na obdiv. Autorka beztvaré látky rozkladá na spontánne záhyby, inštaluje do rôznych polôh na stenu v minimalistickej kompozícii a vkladá do nich emotívnu hodnotu. Strnulosť premieňa na dynamické inverzie. Stenu v pozadí zapája do dialógu s látkou, vytvára na nej vzorovanú tapetu.
Ľudská silueta zahalená do drapérie sa objavuje iba na jednej kresbe.
Počas procesu vzniku vystavenej série autorka menila štyrikrát ateliér. Aj preto do veľkoformátových kompozícií pribúdajú rôznorodé predmety. Pridávajú sa nepravidelne, podmienené zmenou prostredia ateliéru. Predstavuje ich napríklad obyčajná drapéria, tentokrát nie ako súčasť oblečenia alebo aj konáre stromov, ktoré našla na ceste do ateliéru. Autorka narúša kompozíciu, dovolí nahliadnuť divákovi na náhodne nájdené predmety, ktoré jej proces „práce“ uľahčujú, prípadne sú neustále prítomné počas vzniku diela. Autorku „sprevádzajú“, rozptyľujú pri práci, prinášajú oddych od sústredenej rukodielnej práce, ktoré si tento veľkoformátový typ zátiší vyžaduje.


 

14.2. - 31.3.2019  

Múzeum ukrajinskej kultúry SNM, Svidník

Z krosna do krosna

Repríza zahraničnej výstavy 10. Medzinárodného bienále umeleckej tkaniny ľanovej, ktorú organizuje Múzeum remesiel v Krosne (Poľsko).


 

14.2. - 15.4.2019  

Desatoro o gajdách.jpg

Pohronské múzeum v Novej Bani

Desatoro o gajdách

Výstava „Desatoro o gajdách“ predstavuje rôzne typy tohto ľudového nástroja a jeho súčasti zo zbierok SNM Hudobného múzea. Históriu, vznik či zloženie približuje vďaka textovým panelom a predmetom ľudovej výroby zdobených rôznymi vyobrazeniami gajdošov i gájd. Máloktorý iný hudobný nástroj sa môže pochváliť takou dĺžkou hudobnej tradície alebo rozsahom a významom spoločenskej funkcie. Gajdy sú jedinečné svojimi výraznými akustickými osobitosťami a zvláštnou farbou zvuku, ktorá je hráčmi vedome využívaná.

Tento nástroj jednoduchej i virtuóznej hry, ktorý rozozvučal ruky pastierov, žobrákov, no i cisárov a kráľov, možno považovať za integrálny prvok európskeho kultúrneho dedičstva. Hlas gájd povzbudzoval vojská v bitkách, ozýval sa pri slávnostných príležitostiach, obradoch panstva i prostého dedinského ľudu, v chrámoch, no i najpodradnejších krčmách. Ich možnou pravlasťou je oblasť Blízkeho východu. Cesta do Európy sa dochovala cez nálezy zo starého Grécka a cisárskeho Ríma. Prvý nález dvojitej jazýčkovej píšťaly, ktorá je melodickou časťou nástroja, z územia bývalej Panónie sa zachoval z 9. storočia. Na Slovensku sa udomácnil východoeurópsky typ gájd a jeho najrozšírenejšou podobou sú trojhlasné gajdy (gajdy s dvojitou melodickou píšťalou a jednoduchou burdónovou píšťalou).V roku 2015 bola gajdošská kultúra zaradená do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva  UNESCO. Popri fujare a Terchovskej muzike gajdy reprezentujú hudobnú časť slovenskej ľudovej kultúry, ktorá je svetovým kultúrnym pokladom.

Gajdošská kultúra je charakteristická aj pre región Pohronského Inovca. V druhej polovici 20. storočia klesla popularita tohto hudobného nástroja. Znovuzrodenie prinieslo vytvorenie nového podujatia v Malej Lehote. Už od roku 1987 nesie názov „Gajdošské fašiangy“. Ich cieľom bolo uchovať, zveľadiť a rozšíriť gajdošské umenie. Postupne záujem o toto podujatie rástol, v roku 1996 dokonca vznikol Cech slovenských gajdošov a na podujatí sa začali okrem slovenských gajdošov objavovať aj hostia zo zahraničia. V roku 2019 sa bude konať už 32. ročník podujatia. Organizácia podujatia sa rozšírila okrem Malej Lehoty aj do Veľkej Lehoty a Jedľových Kostolian. Okrem gajdošov – hudobníkov sa tu stretávajú aj výrobcovia ľudových hudobných nástrojov, folkloristi, ľudoví remeselníci a všetci milovníci tohto umenia.

Gajdoši patria k najstarším a najuniverzálnejším ľudovým umelcom. Pre zložitosť a náročnosť hry sa gajdoši hodnotia ako najlepší ľudoví muzikanti. Toto majstrovstvo sa odovzdáva z generácie na generáciu pre potešenie seba a širokého okruhu poslucháčov.


 

14.2. - 6.5.2019  

Plagat HR.jpg

Tekovské múzeum v Leviciach - Kapitánska budova

Historické remeslo od praveku po súčasnosť

Súkromná stredná umelecká škola Hodruša Hámre


 

16.2. - 14.12.2019  

Ako sa hrali naši.jpg

Múzeum mesta Bratislavy

Ako sa hrali naši...

Ateliér Múzeum má budúcnosť Múzea mesta Bratislavy v rokoch 2019 – 2020 otvára pomyslené dvere do depozitára historických hračiek. Mnohé z nich postupne reálne predstaví verejnosti v projekte Ako sa hrali naši... teda generácie pred nami.
Autorsky ho pripravili Beáta Husová a Martina Pavlikánová. Spoluprácu a odbornú gesciu nad projektom prijala kurátorka zbierky hračiek MMB Marta Janovíčková.
Hračky, hra, rozprávanie, spev a tvorivosť vyplní voľný čas návštevníkom, ktorí sa stanú súčasťou ateliéru a projektu.
Staré hračky v súčasnom ponímaní tešili deti a dospelých pred mnohými rokmi a je šťastie, že v múzeu našli útočište. Vďaka tomu nestratili na pôvabe. Hlavná myšlienka projektu je oveľa hlbšia – ide o spájanie generácií, rozprávanie a porovnávanie hry a hračiek detí v minulosti a súčasnosti. Zmysel, podstata, spôsob hry aj podoba hračiek rôznych generácií záviseli najmä od spoločenskej atmosféry a životného štýlu, v ktorom deti vyrastali a vyrastajú.
Hra je vážna vec, ako sa vyslovil dlhoročný detský psychológ Zdeněk Matějček. Hra je totiž zábava, ktorá rozvíja myslenie, rôzne zručnosti, robí z detí dospelých a z dospelých deti. Projekt má ambíciu odhaliť názory ľudí na význam hry vo svojom živote.

Sedem stretnutí v roku 2019
Stretnutia odhalia, ako sa hrali naši rodičia, starí i prastarí rodičia – naši hostia. Na každom zo siedmich stretnutí v Apponyiho paláci a následne v Ateliéri Múzeum má budúcnosť sa návštevník dočká programu plného spomienok, tvorivosti, ale hlavne zábavy.
Každé stretnutie má tri bloky: Čo si šepkajú hračky? Rozprávaj mi! Papierové múzeum.

APPONYIHO PALÁC, RADNIČNÁ 1, ZAČIATOK 14:30
Čo si šepkajú hračky? Hračky z múzea rozpovedia svoj príbeh vyplývajúci z doby, kedy vznikli. A čo je najatraktívnejšie, bude sa dať s nimi odfotiť.
Novinkou programu Ako sa hrali naši... je spev, ktorý v programoch chýbal. Kamarátmi ateliéru sa stali protagonisti Spievankova a sú pripravení rozdávať radosť
a naučiť návštevníkov pesničky.
Rozprávaj mi! Určite každý zažil príjemný večer, keď deti spoločne so starými rodičmi i rodičmi pozerajú fotografie z mladosti a vtipne rozprávajú o svojom detstve a hrách. Podobnú atmosféru návštevníci zažijú vďaka rozprávaniu zaujímavých príbehov známych osobností o ich detstve. Možno prinesú ukázať svoje hračky a fotografie z detstva.

16. 02. 2019 / HOSŤ FRANTIŠEK KOVÁR
16. 03. 2019 / HOSŤ KAROL ČÁLIK
27. 04. 2019 / HOSŤ BOŽIDARA TURZONOVOVÁ
18. 05. 2019 / HOSŤ IVETA MALACHOVSKÁ, HAPPENING, NÁDVORIE STAREJ RADNICE
19. 10. 2019 / HOSŤ ANNA ŠIŠKOVÁ
23. 11. 2019 / HOSŤ LUKÁŠ LATINÁK
14. 12. 2019 / HOSŤ MARIÁN LABUDA

ATELIÉR MÚZEUM MÁ BUDÚCNOSŤ, STARÁ RADNICA, CCA 16:15
Papierové múzeum. Po programe v paláci sa návštevníci presunú do Ateliéru MMB a vytvoria si postupne „papierové múzeum“ s príbehom hračiek. Pokojne sa môže volať aj album spomienok (prispievať textovými príbehmi zo svojho detstva môžu najmä skôr narodení príbuzní). Papierové múzeum umožní rozširovať svoje stránky a zapĺňať ich samolepkami historických hračiek, fotografiami z ateliérov a vlastnoručne vytvorenými papierovými hračkami - maketami.
Účastníkom ostane album rodinných spomienok a pamiatok na návštevy múzea – v roku 2019 siedmich podujatí pod názvom Ako sa hrali naši...

Tlačová správa v PDF


 

18.2. - 22.2.2019  

Jarne_prazdniny-2019.jpg

Múzeum Betliar, SNM

Jarné prázdniny v kaštieli Betliar

Počas jarných prázdnin pozývame všetkých školákov s rodičmi stráviť príjemné chvíle v areáli kaštieľa Andrássyovcov v Betliari. Každý pracovný deň od 13:00 do 15:00 budeme v našej kreatívnej dielničke spoločne vyrábať rôzne historické zaujímavosti, ktoré tvorili neoddeliteľnú časť života Andrássyovcov.
V pondelok zistíme načo slúžil a ako sa vyrábal rodokmeň. V utorok sa spoločne vyberieme na plesy a bály, v stredu sa môžete tešiť cestovateľské zaujímavosti z ďalekého Sudánu. Vo štvrtok si predstavíme Staroveký Egypt a v piatok spoločne spoznáme akým športom sa Andrássyovci najradšej venovali.

Vstupné: 2 eur/ bezplatne (pri absolvovaní prehliadky kaštieľa)


 

18.2. - 8.3.2019  

Hrad Modrý Kameň, SNM

Prázdninová BábkoDielňa

Prázdninové podujatia venované výrobe bábok, hračiek a fašiangových masiek.


 

18.2. - 9.3.2019  

Jarné TD_2019.jpg

Múzeum mincí a medailí, Kremnica

Jarné prázdniny v múzeu

Pozývame vás na sériu tvorivých aktivít, ktoré počas troch prázdninových týždňov oživia prehliadku múzea.
V expozícii Líce a rub peňazí sa návštevníci môžu zoznámiť s historickými listinami a dobovým písmom, a dokonca si sami môžu vyskúšať dávny spôsob písania brkom. Zároveň môžu využiť svoju kreativitu pri tvorbe vlastného návrhu mince. Na Mestskom hrade si zas návštevníci môžu vytvoriť odznak s motívom podľa svojej fantázie, alebo sa zahrať s farbami pri veselých jarných omaľovánkach, pohľadniciach, záložkách do kníh a veľkonočných origami. Svoju tvorivosť môžu tiež rozvíjať návštevníci výstavy Pôvab kameninových záhrad, ktorí sa zapoja do tvorivej dielne pod názvom kreatívne kvety. Vyskúšať si môžu napríklad vytváranie kvetinových dekorov na hrnčeky a tanieriky či skladanie servítok. Okrem toho tu na návštevníkov čaká „hravý pokrovec“ so zábavnými interaktívnymi hrami pre najmenších. V galérii múzea práve prebieha výstava Cesta kremnickej čipky, kde si návštevníci môžu vyskúšať hru s niťou a vytvorenie frotáže čipiek.

TVORIVÉ AKTIVITY V EXPOZÍCIÁCH MÚZEA:
Expozícia Líce a rub peňazí → NAVRHNI SI VLASTNÚ MINCU → ČARO KALIGRAFIE
Mestský hrad → ODZNAKY S FANTÁZIOU → JARNÁ ZÁHRADA → VEĽKONOČNÉ ORIGAMI →
VEĽKONOČNÉ POHĽADNICE → VESELÉ JARNÉ MAĽOVANKY → ZÁLOŽKY DO KNÍH
Výstava Pôvab kameninových záhrad → KREATÍVNE KVETY → MAĽOVANÉ HRNČEKY → HRAVÝ POKROVEC
Galéria múzea → VÝSTAVA CESTA KREMNICKEJ ČIPKY → HRY S NIŤOU → FROTÁŽE ČIPIEK

Tvorivé aktivity sú prístupné v rámci štandardnej prehliadky expozícií a výstav:
Líce a rub peňazí: 3 € dospelí / 1,50 € deti
Mestský hrad: 3 € dospelí / 1,50 € deti
Pôvab kameninových záhrad: 2 € dospelí / 1 € deti
Galéria – výstava Cesta kremnickej čipky: 0,50 € jednotné vstupné
Využite rodinnú zľavu pri kúpe spoločnej vstupenky do 3 expozícií.


 

ISSN 1336-4693

TopList - od 2.4.2004

dnes je: 15.2.2019

meniny má: Pravoslav

podrobný kalendár

facebook - Muzeum.SK

facebook - Noc múzeí a galérií

Reklama

webygroup

4199547

15.2.2019
ÚvodÚvodná stránka