Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 2 Prechod na navigáciu Hlavné menu 3
Muzeum.skHľadať
 
 

Výstavy a podujatia na Slovensku ku dňu 18. 12. 2018

11.12.2018 - 22.2.2019  

Izmy a Izby.jpg

Galéria Kolomana Sokola, Liptovský Mikuláš

Izmy a Izby

Výstava IZMY a IZBY hravou a interaktívnou formou predstavuje deťom a mladým ľuďom výtvarné umenie z prelomu 19. a 20. storočia. Miestnosti galérie sa zmenia na izby, kde si návštevníci pomocou priestorových inštalácií osvoja hlavné znaky jednotlivých štýlov moderného umenia. V priestoroch Galérie Kolomana Sokola budú môcť návštevníci spoznať tri „izmy“ v jednotlivých izbách, kde každá jedna má svoju atmosféru a výrazový jazyk. Výstava je pripravená v spolupráci s Medzinárodným domom umenia pre deti – Bibiana. Pre rodiny s deťmi je zvýhodnené vstupné.

Vstupné: dospelý 2 € + 2 deti zadarmo, každé ďalšie dieťa 0,50 €


 

11.12.2018 - 30.9.2019  

Čaro detstva.jpg

Podtatranské múzeum v Poprade

Čaro detstva

Otvorenie výstavy sa uskutoční 11. decembra o 16:00

Podtatranské múzeum v Poprade pripravilo pre svojich návštevníkov zaujímavú zberateľskú výstavu pod názvom Čaro detstva. Výstava predstavuje súkromnú zbierku pani Alice Tokarčíkovej, zberateľky starožitností z Hanisky pri Prešove.

Pani Tokarčíková je držiteľkou šiestich certifikovaných rekordov zapísaných v Knihe slovenských rekordov a patrí jej aj siedmy certifikát  TOP zberateľka Slovenska.

Najpočetnejšiu časť jej  zbierky  tvoria dečky a obrusy, ktorých má  520 exemplárov, plyšové hračky a bábiky z porcelánu, dámske bavlnené vyšívané vreckovky, ako jediná na Slovensku zbiera  plesové kabelky  ručne vyšívané korálikmi. Pozoruhodná je aj jej zbierka ručne vyšívaných gobelínových obrazov, ktorých má 135 a certifikát so zápisom do knihy rekordov získala  aj za neveľkú  16 kusovú kolekciu strojovo tkaných tapisérií, okrem toho zbiera aj starožitný porcelán, obrazy čí plesové šaty.

Podtatranské múzeum sa rozhodlo vystaviť, vo svojich priestoroch na ulici Vajanského  72/4, predovšetkým jej zbierku hračiek, ide hlavne o porcelánové bábiky a plyšové medvedíky, nakoľko práve tieto hračky veľmi často robili radosť deťom pod vianočným stromčekom. A keďže sa blíži čas Vianoc, radi by sme pozvali  nielen detských ale aj dospelých návštevníkov na prehliadku výstavy, ktorá ich vráti v čase, do dôb detstva a vyvolá  nostalgické spomienky na ich najobľúbenejšie hračky. Keďže každá hračka zo zbierky pani Tokarčíkovej má svoj vlastný príbeh a mnohé pochádzajú z rôznych krajín celého sveta, uvidíte hračky napr. z Japonska, Činy, Ruska, USA, Nemecka, Rakúska, Talianska, ale aj arabských krajín.

Nakoľko mnohé z vystavených exemplárov sú skutočne unikátne a vzácne a návštevník ich bude môcť obdivovať len vo vitrínach, rozhodli sme sa našu výstavu obohatiť aj o takzvaný detský kútik, kde budú pre deti k dispozícii hračky priamo určené na hranie, takže  o zážitok pohrať sa v múzeu neprídu ani naši najmenší návštevníci.


 

15.12.2016 - 31.3.2019  

Historické múzeum SNM, Bratislava

Kelti z Bratislavy

Pre veľký záujem je výstava predĺžená.


 

15.12.2017 - 27.1.2019  

Albrechtovsky salon v SNM.jpg

SNM - Sídelná budova, Bratislava

Klenoty z múzea. Ako sa zbiera hudba.

Výstava predstavuje rozmanitosť pamiatok zo zbierkového fondu SNM-Hudobného múzea: krásu hudobných nástrojov, nezvyčajnosť niekdajších hudobných nosičov, vzácne hudobné pamiatky, ktoré vypovedajú o hudobnej kultúre na Slovensku od stredoveku po 20. storočie. Nie je výstavou o dejinách hudby na Slovensku; upozorňuje na bohatstvo materiálu v múzeu, význam pre hudobno-historický výskum a schopnosť nedovoliť zabudnúť. Takto „nazbieraná" hudba je zdrojom informácií, poučenia, ale i zábavy.
Viac informácií o výstave...

Lektorský sprievod výstavou
Klenoty z múzea. Ako sa zbiera hudba

Slovenské národné múzeum-Hudobné múzeum pripravilo pre záujemcov výstavy Klenoty z múzea. Ako sa zbiera hudba sériu komentovaných prehliadok. Lektorské výklady k výstave dostanú návštevníci každý 3. utorok v mesiaci o 16.00.
Okrem lektorských výkladov je počas celého roka plánovaných aj niekoľko sprievodov, na ktorých problematiku výstavy priblížia kurátori SNM-Hudobného múzea. Na výstave, ktorá cez vzácne pamiatky zbierkového fondu SNM-Hudobného múzea prezentuje hudobnú kultúru na Slovensku od stredoveku po 20. storočie, záujemcov privíta celý autorský tím a postupne ich zoznámi s jednotlivými celkami hudobného projektu.
Lektorský sprievod výstavou Klenoty z múzea. Ako sa zbiera hudba - leták (pdf)
Lektorské sprievody výstavou
Každý 3. utorok v mesiaci o 16.00

Autorské sprievody výstavou
20. novembra 2018 o 16.00
Albrechtovský hudobný salón a hudobné nástroje v zbierkach SNM 

Slovenské národné múzeum-Hudobné múzeum pozýva dňa 20. novembra 2018 o 16.00 h na posledný z autorských sprievodov výstavou Klenoty z múzea. Ako sa zbiera hudba v sídelnej budove SNM na Vajanského nábreží 2 v Bratislave. Podujatie v priestoroch výstavy, kde autori otvoria témy fenoménu domáceho muzicírovania v rodine Albrechtovcov a krásy hudobných nástrojov v zbierkach SNM, je v cene vstupenky do múzea. 

Na pravidelnom stretnutí tento raz záujemcov privítajú dve z kurátoriek zbierok Hudobného múzea. Časťou výstavy, s inštaláciou mobiliára a hudobných nástrojov z rezidencie Albrechtovcov na Kapitulskej ulici v Bratislave, návštevníkov prevedie Miriam Das Lehotská. Objasní zaujímavé detaily o skutočnej hudobnej rezidencii, kde spontánne muzicíroval Béla Bartók, ako aj hudobní amatéri. Albrechtovská domácnosť – miesto stretávania hudobnej aj intelektuálnej elity, bola totiž plná čulých umeleckých kontaktov.

Fenomén domáceho muzicírovania bol vo vzdelaných bratislavských meštianskych rodinách na prelome 19. a 20. storočia mimoriadne rozvinutý. Na tradície pestovania komornej hudby nadviazala aj rodina hudobníkov Alexandra a Jána Albrechtovcov. Je pozoruhodné, že táto rodinná aktivita sa v dome udržala takmer ďalších sto rokov. Živá interpretácia hudby v rozličných komorných zoskupeniach bola zdrojom potešenia a dobrého ducha spoločných chvíľ, ale aj poznania a hudobnej erudície pre mnohých slovenských a európskych skladateľov, interpretov, muzikológov, hudobných kritikov, študentov, ako aj nadšených hudobných amatérov – pravidelných návštevníkov albrechtovskej domácnosti. Vďaka tomu, aj poučeným debatám o hudbe, umení a exaktných vedných odboroch, sa dom rodiny stal vyhľadávaným centrom kultúrnej kontinuity. V priebehu rokov sa tu sústredilo a zachovalo veľa vzácnych pamiatok (nábytok, obrazy, umelecké predmety, bohatá knižnica, vzácna hudobná literatúra, hudobné nástroje a apod.). Pozostalosť po rodine z väčšej časti prevzalo do svojich zbierok a v súčasnosti spravuje SNM-Hudobné múzeum.


 
Lektorský sprievod výstavou Klenoty z múzea. Ako sa zbiera hudba - leták Sprievody_vystavou_Klenoty_letak.pdf Sprievody_vystavou_Klenoty_letak.pdf (1.5 MB)

1.1. - 31.12.2018  

Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku SNM, Bratislava

Vymenené domovy – Nemci, Maďari, Slováci v kontexte mocensko-politických migrácií po druhej svetovej vojne

Výstava prostredníctvom autentických dokumentov, vecných pamiatok a výpovedí svedkov v kombinácii s rekonštrukciou nemeckých, maďarských a slovenských domovov sleduje priebeh udalostí a návštevníkom prezentuje, ako politické udalosti ovplyvnili individuálne životné cesty a osudy jednotlivých skupín obyvateľstva.
 


 

25.1. - 27.12.2018  

Múzeum mincí a medailí, Kremnica

25 x voľný vstup do expozícií Múzea mincí a medailí v roku 2018

V roku 2018 si pripomíname 25. výročie vzniku Národnej banky Slovenska. Pri tejto príležitosti sme pre priaznivcov Múzea mincí a medailí Kremnica, ktoré je súčasťou NBS od roku 1994, pripravili sériu voľných vstupov do vybraných expozícií múzea – presne 25 krát v priebehu roka 2018.

25x VOĽNÝ VSTUP DO EXPOZÍCIÍ MÚZEA MINCÍ A MEDAILÍ V ROKU 2018 (PDF)


 
25x VOĽNÝ VSTUP DO EXPOZÍCIÍ MÚZEA MINCÍ A MEDAILÍ V ROKU 2018 NBS-MMM_Kremnica_25.pdf NBS-MMM_Kremnica_25.pdf (224.5 kB)

4.5.2018 - 30.1.2019  

To naj z prirody Spiša.jpg

Múzeum Spiša v Spišskej Novej Vsi

To naj z prírody Spiša

Výstava zameraná na prírodu Spiša, ktorá je plná zaujímavých faktov o rastlinách a živočíchoch, s ktorými sa môžeme stretnúť pri prechádzke prírodou v tomto regióne.


 

9.5.2018 - 15.3.2019  

Múzeum kultúry Čechov na Slovensku SNM, Martin

České stopy v Turci

Výstava sa zameriava na stopy, ktoré v Martine a jeho okolí zanechali osobnosti českého pôvodu. Zoznámte sa s okolnosťami a spoznajte architektov, riaditeľov, lekárov či učiteľov, ktorí sa významným spôsobom podpísali na obraze mesta a jeho okolia.


 

17.5. - 31.12.2018  

G-G_pozvanka-mail.jpg

Múzeum mesta Bratislavy - Justiho sieň, Primaciálny palác

Generácie generáciám

GENERÁCIE GENERÁCIÁM / VÝSTAVA K 150. VÝROČIU VZNIKU MÚZEA MESTA BRATISLAVY
Múzeum mesta Bratislavy. Oslavy Múzea mesta Bratislavy neutíchajú ani v mesiaci máj. Návštevníci si môžu od 18. 5. 2018 pozrieť výstavu Generácie generáciám, ktorá priblíži význam stopäťdesiat ročnej inštitúcie a odhalí všetky významné medzníky, generácie a činnosti, ktoré sa podieľali na nepretržitej existencii Múzea mesta Bratislavy. Autorsky ju pripravili kurátorky Elena Kurincová a Marta Janovíčková so širokým kolektívom spolupracovníkov MMB. Koncepcia výstavy zahrnie viaceré priestory Starej radnice. Vizuálne a výtvarno-architektonicky ju pripravil tím Pavel Choma, Peter Nosáľ a Juraj Blaško.
Nad podujatiami prevzal záštitu primátor hlavného mesta SR Bratislavy Ivo Nesrovnal.
Slávnostné otvorenie výstavy sa koná na nádvorí Starej radnice 17. 5. 2018, 18.00.
V programe vystúpi La Jana & Her Swing Boys súčasne s dobovou módnou prehliadkou Prvorepubliková móda, Lednice (ČR).

Zámer výstavy - autorka Elena Kurincová
Výstava Generácie generáciám reflektuje stopäťdesiatročné pôsobenie Múzea mesta Bratislavy ako pamäťovej inštitúcie mesta. Múzeum kontinuitne pretrváva od roku 1868 a patrí k najstarším na Slovensku. Autorsky ju pripravili kurátorky Elena Kurincová, Marta Janovíčková.
Výstava už svojim názvom Generácie generáciám predurčuje obsah. Generácie kurátorov, kustódov v spolupráci s ostatnými zamestnancami múzea vytvárajú súbory zbierok, ktoré po muzeálnom spracovaní sprístupňujú generáciám obyvateľov mesta a jeho návštevníkom.
Výstava má dve základné výkladové línie. Predstavuje múzeum ako organizáciu a ako organizmus. Múzeum je zariadením mestskej samosprávy. Jeho podobu ako organizácie ovplyvnili v priebehu 150-ročnej činnosti existujúce štátne útvary a premenlivá pozícia mesta Bratislavy. Výstava verejnosti stručne a minimalisticky predstavuje aj základne odborné činnosti múzea ( múzeum ako organizmus): zbieranie, evidovanie, reštaurovanie, sprístupňovanie, prezentovanie zbierok. Téma výstavy je rozdelená do šiestich periodických období: 1. (1868 -1923), 2. (1923 -1939), 3.(1939 -1945), 4.(1945 -1960), 5.(1961 - 1990), 6.(1990 -2018). Výstava napĺňa obe výkladové línie a kombinuje panely, vitríny a inscenačné prvky. Predstavuje napr. primátorské reťaze mesta, symbolické kľúče, kreslo mešťanostu, ale aj najstaršie evidenčné knihy, spôsoby ukladanie zbierok, ich prezentovanie v historických vitrínach. Panelové časti prinesú aj podoby expozícií v minulosti, ale aj menné zoznamy pracovníkov, ktorí vykonávali odborné činnosti. Samostatné celky na výstave tvoria profily zbierkotvorných programov v jednotlivých obdobiach, prostredníctvom reprezentačných predmetov.
Celkovo múzeum na výstave predstaví vyše 200 predmetov. Výstava je komponovaná vo výstavných priestoroch (vchod z nádvoria Starej radnice) ale aj v troch priestoroch na prvom poschodí Starej radnice.
V autentickom priestore Archívu je pripravený pre návštevníkov interaktívny program Načo
nám je múzeum?, ktorý je ponúkaný v dvoch verziách – bez asistencie a ako neformálny
vzdelávací program pre školy.
Súčasťou výstavy je pracovňa Ovídia Fausta na 2. poschodí radničnej veže.
Samostatnou témou výstavy prezentovanou v suterénnych priestoroch Starej radnice sú
aktivity múzea súvisiace s ochranou pamiatok v meste a na to nadväzujúcimi investorskými
a rekonštrukčnými prácami a archeologickým výskumom.


 

4.6. - 20.12.2018  

výjazdové tvd-2018.jpg

Banícke múzeum v Rožňave

Výjazdové tvorivé dielne pre základné školy

Banícke múzeum v Rožňave organizuje od júna až do decembra 2018 výjazdové tvorivé dielne pre základné školy v okrese Rožňava, ktoré nemajú možnosť pravidelne navštevovať naše kultúrne zariadenie. Snahou múzea je takouto formou umožniť žiakom škôl mimo mesta zúčastniť sa na pripravovaných tvorivých aktivitách a rozvíjať svoje estetické cítenie a zručnosti.
Prihlásené školy, pod vedením múzejnej pedagogičky Gabrielly Badin a lektorky Ingrid Liptákovej, si môžu vyskúšať rôzne výtvarné a tradičné techniky, ako maľovanie temperou, plstenie, výroba modrotlače, výroba košíkov a iné.


 

28.6. - 31.12.2018  

plagát_výstava Solivar.jpg

Solivar v Prešove

Nový solivar prezident Masaryk

Štatutárna výstava prezentujúca novodobú históriu solivarníctva na Slovensku, ktorá sa začala písať výstavbou nového štátneho solivaru s názvom „Prezident Masaryk“ v roku 1925. Celá história nového solivaru je doplnená fotografiami z výroby ale aj výrobkami zachovanými z tohto obdobia, či posledný vyrobený kilogram soli pri zatvorení fabriky. Mnoho exponátov prezentuje život fabriky až po jej zánik.

Vernisáž výstavy: 28. júna 2018 o 16:00

Vstupné: 1,- €


 

10.7.2018 - 24.2.2019  

SNM - Sídelná budova, Bratislava

Karol Plicka. Obraz a pieseň

Slovenské národné múzeum dňa 10. júla 2018 o 16:00 slávnostne otvorí novú výstavu Karol Plicka. Obraz a Pieseň v sídelnej budove SNM na Vajanského nábreží 2 v Bratislave.
Pre verejnosť bude výstava prístupná od 11. júla 2018 do 3. februára 2019.

Rozsahom a žánrovou pestrosťou tvorby bol Karol Plicka univerzálnou osobnosťou – zberateľ folklóru, fotograf – výtvarník, choreograf, muzikant, zbormajster, hudobný vedec, pedagóg, autor obrazových publikácií, filmový kameraman aj režisér – dokumentarista. Sám svoju činnosť zvykol hodnotiť ako „devätoro remesiel“, jednoducho – hudba a obraz vo všetkých formách ho sprevádzali po celý život. Všetko, čoho sa dotkol, poeticky povyšoval a menil na umelecké dielo. Vytvoril trvalé hodnoty nielen z pohľadu národného, ale aj európskeho a svetového kultúrno-umeleckého diania.

Narodil sa 14. 10. 1894 vo Viedni českým rodičom Františkovi a Márii, rod. Horčičkovej. Nadanie malého chlapca podporil vnímavý otec a popri škole mu sprostredkoval hudobné a výtvarné vzdelávanie. Po skončení meštianskej školy Českej Třebovej a smrti otca, Plickovu kariéru smeroval strýc. Karol odišiel na Učiteľský ústav do Hradca Králové, ale zároveň súkromne študoval husľovú hru v Prahe. Tu sa začiatkom 20. rokov 20. storočia stal zbormajstrom Filharmonického zboru. Od životnej dráhy hudobníka ho odklonila ponuka z Matice slovenskej, kde ako odborník na zberateľskú národopisnú činnosť Plicka strávil nasledujúcich 15 rokov. Zaznamenával piesňovú tvorbu zo Slovenska – výsledný materiál cca 60000 záznamov zachytáva všetky typy ľudovej piesne. Na Plicku ako folkloristu zároveň pôsobil obyčajný človek – interpret s vlastným štýlom obliekania, bývania a obrazom krajiny, v ktorej žil. Tento čarovný svet Plicka postupne zachytával na sklenené svetlocitlivé dosky aparátu a na pásy 35 mm čiernobieleho filmu. Poetické snímky Matica slovenská pohotovo zaradila do svojho pracovného programu a koncom roka 1924 začala vydávať prvé obrazové diela Plicku ako pohľadnicové súbory s národopisnými motívmi.

V tvorbe Karola Plicku dominuje výrazný typ dedinského človeka zakomponovaný do obytného prostredia na priedomie domov, pred bránky, pavlače, podstenia, na lúky, polia, pred kostol. Je to človek v tradičnom ľudovom odeve – v kroji. Osobité miesto v jeho tvorbe majú sugestívne detské portréty. Na mnohé miesta sa umelec vracal a vznikli tak série obrazov jednotlivcov v priebehu niekoľkých desaťročí. Počas 70-ročného putovania po slovenských „horách a dolách“ Plicka zaznamenal zaujímavé životné a kultúrne formy slovenského človeka a vidieka, ktoré dnes patria do zlatého fondu národnej kultúry. Nakrútil niekoľko filmov, z ktorých najznámejšie dielo Zem spieva je považovaný za Plickov vrcholný umelecký počin a klasické dielo slovenskej národnej kinematografie. V roku 1939 Plicka odišiel do Prahy. Jeho návraty „do zeme milovanej, zeme vytúženej“ trvali niekoľko desaťročí, až kým sa do nej nevrátil posledný raz – zomrel 6. mája 1987 a pochovaný je spolu so manželkou na martinskom Národnom cintoríne. Rozsiahly súbor Plickovej pozostalosti dokumentuje jeho zberateľskú, muzikologickú, pedagogickú, fotografickú
a filmovú činnosť, ktorá je celá uložená v SNM-Múzeách v Martine.

Výstava v sídelnej budove SNM v Bratislave predstavuje reprezentatívny výber z Plickovej fotografickej tvorby slovenskej a českej krajiny prostredníctvom troch ústredných tém: krajina, historická architektúra a človek – nositeľ tradícií. Prezentuje jeho fotografické dielo, ktoré je oslavou zeme, úctivým obdivom ducha dejín a vyznaním lásky k človeku. Fotografie návštevníka prevedú cez stvárnenie neporušenej prírody po zem dotknutú prácou človeka až do krajiny s objektmi hradov, architektúry a pamiatok. Téma človeka je dokumentovaná detstvom, mladosťou, dospelosťou vo všedných aj sviatočných chvíľach, až po nádherné portréty starcov s tvárami zbrázdenými vráskami prežitého života. Fotografické diela v priestoroch výstavy dopĺňa premietanie filmov Karola Plicku Zem spieva, Za Slovákmi od New Yorku po Mississipi a Národný umelec prof. Karol Plicka od Martina Slivku. Súčasťou výstavy je pracovňa Karola Plicku s pôvodnými solitérmi nábytku, množstvo osobných fotografií z pracovného aj rodinného prostredia, fototechnika aj Plickova filmová kamera značky Šlechta, ktorou nakrútil film Zem spieva. Medzi majstrovými fotografickými publikáciami dominuje jeho menej známa kniha rozprávok s ilustráciami Albína Brunovského. Výstava je doplnená ľudovými odevmi zo zbierok SNM-Múzeí v Martine, z ktorých mnohé možno nájsť ma fotografických a vo filmových dielach Karola Plicku.

Sprievodné podujatie k výstave Karol Plicka. Obraz a pieseň
14. 10. 2018, 15:30 - S prstom na spúšti. Mágia starého sveta


 

15.7. - 31.12.2018  

Múzeum rusínskej kultúry SNM, Prešov

Detský svet - bábiky a hračky

Výstavu pripravilo SNM-Múzeum rusínskej kultúry spolu s pani Alicou Tokarčíkovou, zberateľkou a vystavovateľkou bábik a hračiek.


 

1.8.2018 - 20.1.2019  

Modrotlač.jpg

Podtatranské múzeum v Poprade

Výroba modrotlače z dielne Elemíra Montška v Hranovnici


 

1.8.2018 - 28.6.2019  

Spišské múzeum SNM, Levoča

Miznúca krása

Július Értekeš (1910 – 1995), Walerian Kasprzyk (1912-1992)
SNM-Spišské múzeum v spolupráci s Muzeom im. Stanisława Fischera v Bochni pripravilo výstavu dvoch maliarov - súputníkov, ktorý sa nikdy nestretli, no ich tvorbu spája láska ku krajine, mestu a vidieku.


 

21.8.2018 - 28.1.2019  

Spiš v dramatických udalostiach 20. storočia.jpg

Múzeum Spiša v Spišskej Novej Vsi

Spiš v dramatických udalostiach 20. storočia

Výstava venovaná 100. výročiu vzniku ČSR a 50. výročiu udalostí roku 1968 s dôrazom na región Spiš a Spišskú Novú Ves.

Návštevníci na výstave uvidia unikátne exponáty z múzeí a inštitúcií z celého Slovenska napr. i originálny oblek Alexandra Dubčeka.

Výstavu podporil FPU a koná sa pod záštitou predsedu KSK.

Výstavné priestory Múzea Spiša v SNV.


 

30.8. - 31.12.2018  

Múzeum slovenskej keramickej plastiky, Modra

Prejavy ľudovej zbožnosti v keramickom dekóre

Výstava prezentuje keramiku autorov majúcich vzťah k mestu Modra, ktorí v nej žili, alebo pracovali v modranskej keramickej dielni a vo svojich dielach sa venovali náboženskej tematike.
Vernisáž výstavy: 30. 8. 2018 o 18:00


 

1.9. - 31.12.2018  

Považské múzeum v Žiline

Keď draka bolí hlava

Výstava je venovaná rozprávke, ktorá sa natáčala na Budatínskom hrade. Priebeh filmovania je zdokumentovaný na fotografiách. Súčasťou výstavy sú kostýmy, ktoré boli použité pri natáčaní.
Výstava sa nachádza v infopulte Budatínskeho hradu a časť je umiestnená v jedálni hradu (možné vidieť počas prehliadky hradu).


 

11.9. - 18.12.2018   17:00

GPH2018.jpg

Galéria umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch

Galéria plná hudby 2018


 

11.9.2018 - 31.1.2019  

Minerály pod lupou.jpg

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Minerály pod lupou

Komisár: Východoslovenské múzeum Košice
Zodpovedná za GMM: RNDr. Monika Gálffyová
Cieľom výstavy je predstaviť a priblížiť rozmanitosť neživej prírody v celej svojej prirodzenej kráse. Prostredníctvom banerov podáva poznatky o vzniku, výskyte, základných tvaroch a vlastnostiach minerálov, farebnej variabilite, rozšírení v prírode, lokalitách výskytu a využití. Rovnako prináša poznatky a vysvetlenie, prečo sú minerály také rozmanité a symetrické.


 

13.9.2018 - 3.2.2019  

Galéria Jána Koniarka v Trnave

Shut up! Voice of democracy in danger

Medzinárodná výstava plagátovej tvorby, ktorej ideový rámec vzišiel z výzvy a následnej reakcie grafických dizajnérov na vraždu novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, ktorá spôsobila obrovskú vlnu demonštrácií na Slovensku, ale aj ďalších zahraničných mestách.
Kurátor: Mykola Kovalenko
Záhrada Kopplovej vily, Galéria Jána Koniarka v Trnave, Zelený kríček 3, Trnava


 

13.9.2018 - 3.2.2019  

Galéria Jána Koniarka v Trnave

Master´s Eye Award 2018  - Lech Majewski

Prierez tvorbou renomovaného poľského grafického dizajnéra, laureáta ocenenia Master´s Eye Award za rok 2018.
Kurátorka: Justyna Czerniakowska (POL)
Nové krídlo Kopplovej vily GJK, Zelený kríček 3, Trnava


 

13.9.2018 - 3.2.2019  

Galéria Jána Koniarka v Trnave - Synagóga – Centrum súčasného umenia

Yossi Lemel: Last Chasid of Radomsko

Výstava plagátového cyklu, ktorý sprítomňuje a vizualizuje pátranie autora po svojich predkoch, chasidských židoch z oblasti Radomsko v Poľsku.
Kurátor: Filip Krutek
Veže Synagógy – Centra súčasného umenia


 

21.9.2018 - 31.12.2019  

c_martin-benka-w.png

Historické múzeum SNM, Bratislava

Martin Benka

SNM-Historické múzeum a SNM-Múzeá v Martine pripravili výstavu o osobnosti, živote a diele Martina Benku pri príležitosti 130. výročia umelcovho narodenia. Výstavu môžete navštíviť od 21. septembra 2018 do decembra 2019. Nájdete ju na Bratislavskom hrad, III. poschodie. Kurátorkou výstavy je Monika Váleková.

Martin Benka (1888 - 1971) svojím dielom položil základné piliere slovenskej výtvarnej kultúry. Bol zaujímavým „renesančným" človekom so všestrannými umeleckými záujmami, výtvarnými, hudobnými a literárnymi. Umelec pôvodom zo Záhoria precestoval Európu, no najviac mu prirástla k srdcu severoslovenská horská krajina. V rámci svojej tvorby si vytvoril neopakovateľný rukopis, ktorým citlivo reflektoval obraz slovenskej prírody. Ako on sám povedal: „Záľubu som našiel v oblých, živo sa vlniacich holiach, na úbočiach, v dolinách a všade tam, kde sa krása prírody snúbila so životom. Vysoké majestátne vrchy v čarovných líniách pohybu mi hovorili, že nie sú ani príliš plošné, ani príliš plastické, ale také ako som si želal."
Okrem maľby a kresby sa venoval aj grafike a hudbe. Vo svojom ateliéri zakladal s priateľmi sláčikové kvartetá a organizoval komorné koncerty. Zaujímavosťou v jeho dizajnérskom diele sú hranaté „kubistické" husle evokujúce voľné inšpirácie slovenskou ľudovou ornamentikou. Navrhoval knižné ilustrácie, známky, exlibrisy, sgrafitá, bankovky, v neposlednom rade vyhotovil niekoľko návrhov fontov. V typografii kombinoval prvky z ľudovej tvorby, ornamentov a samozrejme jeho obľúbenej prírody. Benkovmu autorskému písmu je až v posledných rokoch venovaná patričná pozornosť.
V marci 1960 Benka daroval podstatnú časť svojej zbierky – okolo 5200 výtvarných diel, korešpondenciu a knižnicu československému štátu, následne sa dostala do správy Slovenského národného múzea. Vo svojom testamente odkázal štátu aj zvyšok svojej pozostalosti, okrem umeleckých artefaktov i zariadenie svojho domu, resp. ateliéru v Martine. Práve tu bolo v roku 1972 otvorené SNM-Múzeá v Martine, Múzeum Martina Benku.
Martin Benka zasvätil svoj život estetike a kultivovaniu slovenského prostredia. Bol milovníkom Mozarta a Beethovena, zručným maliarom, grafikom a dizajnérom. Výstava predstaví mnoho stránok z jeho osobnosti a rozmanitej tvorby. 


 

25.9.2018 - 28.2.2019  

banictvo.jpg

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Baníctvo a železiarstvo v Gemeri-Malohonte

Vernisáž výstavy – 25. 09. 2018 (utorok) o 15:00
Kurátorky výstavy: Mgr. Ľudmila Pulišová a Mgr. Martina Oštrom Mareková

Výstava predstaví prostredníctvom fotografií a zbierkových predmetov bohatú tradíciu baníctva a železiarstva v Gemeri-Malohonte od čias mladšej doby bronzovej až po súčasnosť. Zameria sa nielen na hlbinnú ťažbu, ale aj na spracovanie rudy a povrchovú ťažbu v miestnych existujúcich i zaniknutých kameňolomoch. Samostatne bude prezentovaná ťažba a spracovanie železnej rudy, mastenca a magnezitu. Návštevník sa zoznámi s minulosťou a súčasnosťou ložiska mastenca a magnezitu Mútnik – Hnúšťa, so zaniknutou baňou Burda – Rovné, s magnezitovým závodom v Hačave s najstaršou rotačnou pecou na pálenie magnezitu na svete, so železiarňami v Likieri – Hnúšťa, ktoré spravovala jedna z najvýznamnejších železiarskych spoločností 19./20. storočia Rimamuránsko-šalgotarjánska železiarska účastinná spoločnosť. Výstava bude doplnená o ukážky železných rúd a nerastných surovín. Pripravené budú rôzne hravé aktivity a komentované prehliadky.


 

27.9.2018 - 15.2.2019  

Rozmanity svet hub.jpg

Múzeum Spiša v Spišskej Novej Vsi

Rozmanitý svet húb

Spoznajte svet húb vďaka takmer 250-tim jedinečným modelom Karla Voneša zo zbierok Baníckeho múzea v Rožňave.
Prehliadka je pre predškolákov a ZŠ spojená s tvorivými aktivitami.
Pre deti je pripravená súťaž o zaujímavé ceny.
Vstupné 1 €
Výstavné priestory Múzea Spiša


 

1.10.2018 - 30.6.2019  

Archeologické múzeum SNM, Bratislava

Českí archeológovia a Slovensko


 

4.10. - 31.12.2018  

Kotvasova - Spomienky z detstva.jpg

Hrad Modrý Kameň, SNM

Spomienky z detstva

Slovenské národné múzeum – Múzeum bábkarských kultúr a hračiek Vás pozýva na vernisáž  výstavy výtvarných diel insitnej autorky Anny Kotvašovej zo srbskej Padiny.

Anna Kotvašová je členkou Múzea insitného umenia v Jagodine a tiež Detvianskej umeleckej kolónie. V roku 2014 sa stala členkou Galérie insitného umenia v Kovačici a počas svojej kariéry získala množstvo ocenení.

Vernisáž výstavy v barokovej sále vo východnom krídle kaštieľa sa uskutoční vo štvrtok 4. októbra 2018 o 17:00. Výstava potrvá do 31.decembra 2018.


 

4.10.2018 - 31.1.2019  

gemer-v-obdobi-1-csr.jpg

Banícke múzeum v Rožňave

Gemer v období 1. ČSR

Banícke múzeum v Rožňave si v októbri vlastnou výstavou pripomenie okrúhle 100. výročie vzniku Československa.

V roku 2018 si v Českej republike a na Slovensku pripomíname významné výročie v dejinách Slovenska – 100. výročie vzniku Československa. Banícke múzeum v Rožňave sa zároveň pripája k aktivitám ostatných múzeí a ostatných kultúrnych inštitúcií v rámci tzv. Osmičkových rokoch (1918, 1938, 1948 a 1968) výstavou Gemer v období 1. ČSR.

Vznik nového štátu v strednej Európe na výrazne demokratických základoch spojil úsilie dvoch nových štátotvorných národov a samotná značka Československo pretrvala s menšou prestávkou až do roku 1992. Výstava Baníckeho múzea v Rožňave Gemer v období 1. ČSR sa snaží prijateľnou formou priblížiť dôležité momenty, osobnosti a oblasti života medzivojnového obdobia, ako v celoštátnom tak aj regionálnom rozmere (vizionári – zakladatelia štátu, vznik ČSR, začleňovanie Gemera do nového štátu, štátna moc a administratívne členenie, kultúrny a spolkový život, školstvo, vojenstvo, žandárstvo, život v mestách, a pod.). Historické fakty podporia vystavené exponáty, ukážky archívnych listín a dokladov, historických fotografií a ďalších muzeálií z fondov múzea a spolupracujúcich subjektov (Východoslovenské múzeum v Košiciach, Štátny archív v Košiciach – pobočka Rožňava, Gemerská knižnica Pavla Dobšinského Rožňava).

Výstava si nekladie za cieľ poskytnúť návštevníkom vyčerpávajúce údaje, ale výberom zaujímavých tém chce u verejnosti podnietiť živý záujem o naše medzivojnové dejiny. K tomuto účelu poslúži vydaná skladačka k výstave. Nakoľko sa jedná o putovnú výstavu, budú si ju môcť zapožičať rôzne inštitúcie a školy v regióne. Múzeum plánuje počas jej sprístupnenia zorganizovať pre školy a verejnosť tematické odborné prednášky. Pri príležitosti 100. výročia Martinskej deklarácie (Deklarácie slovenského národa) sa 30. októbra 2018 uskutoční pre širokú verejnosť podujatie Československý deň.


 

11.10.2018 - 28.2.2019  

clovek_fotograficky_objektivom_v_case.jpg

Východoslovenské múzeum v Košiciach

Človek fotografický. Košickí fotografi v medzivojnovom období / Objektívom v čase

Obe výstavy slávnostne otvoríme 11. októbra 2018 o 16:00 vo výstavných priestoroch na Námestí Maratónu 2 a pozrieť si ich budete môcť pozrieť do 28. februára 2019.

Výstava Človek fotografický. Košickí fotografi v medzivojnovom období, ktorú sme pripravili v spolupráci so Slovenským technickým múzeom v Košiciach prezentuje činnosť profesionálnych fotografov v Košiciach v rokoch 1918 - 1938, ich tvorbu, techniku, Klub čs. fotografov amatérov a úlohu Východoslovenského múzea pri rozvoji fotoamatérstva. Návštevníci zažijú atmosféru dobového ateliéru, uvidia rôzne druhy fotografických prístrojov a pomôcok, či vybavenie tmavej komory. Medzivojnové Košice, ateliérové portréty, politické a spoločenské udalosti predstavia zväčšené reprodukcie originálnych pozitívov, pohľadníc a historickej tlače.

Výstava Objektívom v čase je autorskou výstavou košického fotografa Gabriela Bodnára a predstaví tvorivé fotomontáže súčasných záberov Košíc so starými sklenenými negatívmi, fotografiami a pohľadnicami v troch časových obdobiach – do roku 1918, obdobia I. ČSR rokov 1918 – 1938 a fotografií Gabriela Bodnára st. z rokov 1957 – 1980. Na fotografiách môžu návštevníci porovnať staré a súčasné Košice, ich každodenný život a architektúru alebo zaujímavé udalosti.

Vstupné: dospelí – 2€; deti, študenti a dôchodcovia – 1€


 

18.10.2018 - 31.3.2019  

stredoveke_ladnice_v_kosiciach.jpg

Východoslovenské múzeum v Košiciach - Dom remesiel

Stredoveké ľadnice v Košiciach

Výstava Stredové ľadnice v Košiciach prezentuje nálezy a poznatky získané výskumom kamenných ľadníc, odkrytých počas stavebných prác vo dvore a v bránovom prechode meštianskeho domu na Kováčskej 24 a na niektorých ďalších lokalitách skúmaných v historickom jadre mesta. Ľadnice boli skladovacie objekty hlboko zapustené až do štrkového podložia, ktoré sa podobne ako novoveké ľadovne používali na dlhodobejšie uskladnenie ľadom chladených potravín a nápojov. Využívali ich najmä mäsiari na uskladnenie mäsa a tiež majitelia hostincov a krčmári na chladenie vína a piva. V niektorých oblastiach ich používali aj na skladovanie rýb.

Stredoveké ľadnice budovali z nasucho kladených kameňov, spájaných iba hlinou. Dno izolovala vrstva ílu, podlahu tvorili dosky, prekryté pravdepodobne ešte slamou, na ktorú sa kládli bloky ľadu. Ten sa rezal a vkladal do ľadníc v zimných mesiacoch. V zahĺbených priestoroch sa ľad topil veľmi pomaly a vydržal až do ďalšej zimy, čomu napomáhalo aj drevené obloženie stien a uzavretie týchto objektov drevenými príklopmi. Výnimočne sa zachovali aj zvyšky  ich nadzemnej konštrukcie.

Výskum ľadníc poskytol množstvo nálezov, najmä stolovej keramiky, ktorá je pre tieto objekty veľmi charakteristická. Najpočetnejšie sú nálezy pohárov, ktoré slúžili výlučne na pitie nápojov – v stredoveku obľúbeného podomácky vyrobeného vína a piva, ktoré sa šenkovali a čapovali hostincoch a domoch majetnejších obyvateľov.

Najstaršiu ľadnicu na území mesta, pochádzajúcu z prelomu 14/15. storočia objavili v roku 1989 pri stavbe Administratívnej budovy Štátneho divadla. Predpokladá sa, že mala viacero drevených podlaží. Obsahovala bohatý súbor hlineného riadu, najmä gotických pohárov, ktorý pravdepodobne patril do výbavy kupca – majiteľa mestského hostinca. Vďaka „vhodným“ podmienkam sa v zásype ľadnice zachovali aj pamiatky z organických materiálov, najmä kože, paleobotanické a archeozoologické nálezy. Unikátnym nálezom je hlinený pohár s latinským nápisom.

V rokoch 2005 a 2014 realizovalo Východoslovenské múzeum v Košiciach výskum 3 kamenných ľadníc, objavených pod zbúraným južným dvorovým krídlom meštianskeho domu Kováčska 24 – bývalej reštaurácie Malá fajka. Ďalšiu, štvrtú objavila firma Archeologia Zemplín v roku 2017 v mieste bránového prechodu domu. Odkryté ľadnice  patrili pravdepodobne neskorostredovekému hostincu. Vybudovali ich v priebehu 15. storočia a zanikli na začiatku 16. storočia, čo dokladá aj pozoruhodný nález neskorostredovekého zlatého štítkového prsteňa s iniciálou z tejto lokality. V zásype ľadníc sa našli  hlinené dvoj kónické – tzv. košické poháre, ktoré slúžili alebo mohli slúžiť na pitie piva. Je zaujímavé, že poháre mali približne zhodný objem, takmer 0,4 litra, t.j. polovicu 1 holby.

Podobné nálezy priniesol v roku 2012 aj archeologický výskum na nádvorí Východoslovenskej galérie,  bývalého Župného domu, ktorý uskutočňovala firma Acantha Archeology s.r.o. so sídlom v Lučenci. Na ploche pôvodných troch stredovekých  parciel boli tu odkryté viaceré murované a drevené hospodárske stavby z 15 – 18.storočia. Jedna z dvoch preskúmaných neskorostredovekých ľadníc mala zachované zvyšky  nadzemnej drevenej konštrukcie.

Výskum ľadníc je významným príspevkom k poznaniu dvorných častí meštianských domov v stredoveku. Nálezy stolovej a kuchynskej keramiky z ich objektov svedčia o vyspelosti jej remeselnej výroby,  stolovania i životnej úrovni mešťanov, najmä majetnejších vrstiev.

Výstava je inštalovaná v Dome remesiel na Hrnčiarskej 9A. Okrem exponátov návštevníkov zaiste zaujme rekonštrukcia ľadnice – jej dna s bohatými originálnymi nálezmi, prezentovaná v suteréne domu.

PhDr. Dárius Gašaj


 

19.10.2018 - 31.1.2019  

Sereď v ČSR.jpg

Mestské múzeum Sereď

Sereď v Československej republike / Život obyvateľov v meste 1918 - 1938

Otvorenie výstavy v piatok 19. 10. 2018 o 17:00.

Kurátori výstavy: Mária Diková, vedúca mestského múzea a PhDr. Eva Vrabcová

Dom kultúry - Mestské múzeum v Seredi pripravilo pri príležitosti 100. výročia od vzniku ČSR historickú výstavu z dejín Serede, z obdobia života obyvateľov mesta z rokov 1918 -1938. Udalosti okolo vzniku Československa mali značný dopad na Sereď, nakoľko mesto leží v blízkosti maďarských hraníc a aj na rozhraní národnostne zmiešaného územia.

Výstava prezentuje predmety a dokumenty z obdobia konca vojny a začiatku mladej československej republiky až do roku 1938. Vystavené sú fotografie Serede, dekréty, diplomy a fotografie osobností ČSR – generála Štefánika a prezidenta ČSR Masaryka, ale i rodinné, školské predmety a fotografie a dokumenty z kultúrneho z politického života obyvateľov Serede zozbierané do zbierky múzea. Vystavené bude aj tablo Pamětní list legií – udeleného vyznamenania seredskému legionárovi Jozefovi Benovi, strelcovi 1. jazdeckého pluku Jána Jiskry z Brandýsa, rýchlopalného oddielu, ktorý sa vrátil do vlasti 29 transportom lodí Minekanda v auguste roku 1920. Tento exponát legionárskej histórie priniesol do zbierok v minulom roku pán Dušan Irsák zo Serede. Návštevníkov výstavy môžu zaujať aj výňatky archívnych dokumentov kroniky z Četnickej stanice v Seredi o udalostiach rokov 1918 – 1922 a korešpondencie notárskeho úradu s okresným úradom o kultúrnej a spoločenskej situácii mesta, zapožičané zo Štátneho archívu v Nitre – Archívu v Šali. Zaujímavý exponát do výstavy - saténovú šatku vyrobenú k pamiatke 20. výročia ČSR priniesol do výstavy súkromný zberateľ Patrik Eckert, ktorý sa venuje vojenskému zberateľstvu.

Hlavným cieľom výstavy je, aby sme ukázali udalosti rokov 1918 - 1938 nielen všeobecne v rámci dejín ČSR, ale aj v iných súvislostiach faktov dejín mesta Sereď a najbližšieho okolia súčasným generáciám.


 

19.10.2018 - 31.3.2019  

Zlatý vek.jpg

Historické múzeum SNM, Bratislava

Zlatý vek Peterhofu. Od Petra I. po Katarínu II.

SNM - Historické múzeum v spolupráci so Štátnym múzeom Peterhof prináša na Slovensko unikátnu výstavu. Od 19. 10. je na Bratislavskom hrade otvorená výstava Zlatý vek Peterhofu - od Petra I. po Katarínu II. Výstava predstavuje život na cárskom dvore v Peterhofe, ktorý začal budovať Peter I. a pôsobili na ňom mnohí významní ruskí panovníci. Medzi nimi aj legendárna Katarína II., už za svojho života nazývaná Katarína Veľká.

Na výstave sú originálne odevy panovníkov, porcelán z ďalekého orientu, obrazy a ďalšie osobné predmety vládcov. Unikátom medzi vystavenými predmetmi je trón Petra II., ktorý bol doteraz vystavený mimo Ruska iba v USA. Za pozornosť stojí taktiež soška obľubeného psa Kataríny II. - malého talianského chrtíka, ktorého si dala zvečniť po jeho smrti.

Máloktorí panovníci sa zapísali do dejín Ruska tak ako Peter I. Veľký (1682 – 1725) a Katarína II. Veľká (1762 – 1796). Ruský imperátor Peter I. svojou politikou otvoril Rusko Európe. Jeho najväčším dielom bolo založenie nového hlavného mesta St. Petersburgu, ktoré sa stalo oknom do Európy, živým kotlom miešania ruskej a západoeurópskej kultúry. V okolí nového hlavného mesta vyrástli mnohé paláce a jedným z nich bol aj Peterhof. Na politiku Petra Veľkého nadviazala aj Katarína Veľká – symbolicky to potvrdzuje aj nápis na pomníku Petra I. v St. Petersburgu, ktorý svojmu predchodcovi venovala: Petrovi I. Katarína II.

„Výstava, na vytvorení ktorej sme pracovali viac než rok, pozostáva z mnohých originálnych muzeálnych rarít a multimediálnych programov, ktoré vytvárajú širší obraz Peterhofu – tejto významnej kultúrnej pamiatky Ruska,” dodáva Jelena J. Kaľnickaja, generálna riaditeľka Štátneho múzea Peterhof.

Výstava na Bratislavskom hrade je pre verejnosť sprístupnená od 19. 10. 2018 do 31. 3. 2019. Lístky je možné zakúpiť cez Predpredaj.sk alebo v pokladni múzea.


 

22.10. - 30.12.2018  

Above and Beyond.jpg

Prírodovedné múzeum SNM, Bratislava

Above and beyond / Storočie astronomických objavov

V pondelok 22. októbra 2018 o 17:00 v SNM-Prírodovedné múzeum v spoluporáci s Medzinárodnou astronomickou úniou (IAU) slávnostne otvoria novú výstavu Above and Beyond / Storočie astronomických objavov v SNM na Vajanského nábr. 2 v Bratislave.

Pre verejnosť bude výstava sprístupnená od 23. októbra do do 30. decembra 2018.

Výstavný projekt vznikol pri príležitosti osláv storočnice vzniku IAU, v spolupráci s vedeckou komunitou a výtvarným štúdiom Science Now. Po prvýkrát bol inštalovaný v auguste 2018
pri príležitosti 30. Generálneho zhromaždenia IAU vo Viedni. Na Slovensku v Bratislave,

v SNM-Prírodovednom múzeu, má prvú zastávku predtým, než bude putovať po svetových mestách – Brusel, Garching, Leiden, Londýn, Paríž, Rím a Varšava.

Výstava je určená všetkým záujemcom o poznatky z oblasti vedy, vesmíru, astronómie ako aj radosti z poznávania. Mapuje mnohé z najvýznamnejších astronomických objavov, ktoré vytvorili vedu, techniku a kultúru uplynulého storočia. Má interdisciplinárny a medzinárodný záber so snahou ukázať, že vedecký objav nie je len jednorazové úsilie, ale nepretržitý proces, ktorý trvá desaťročia, kým je plne pochopený.
Astronómovia v súčasnosti riešia rovnako ako pred sto rokmi tri kľúčové otázky: Aká je veľkosť a štruktúra vesmíru? Existuje život mimo Zeme? Aké telesá sú hviezdy, prečo a ako svietia, čo sa stane, keď zomrú? Výstava nastoľuje aj otvorené otázky o vesmíre, ktorými sa veda bude zaoberať v najbližších rokoch. Snaží sa poukázať na potrebu podpory a zlepšenia využitia astronómie ako nástroja na vzdelávanie, rozvoj poznania a tiež diplomacie v duchu myšlienky "žijeme pod jednou oblohou".
Medzinárodná astronomická únia (International Astronomical Union) je medzinárodná asociácia profesionálnych astronómov, ktorá pôsobí v oblasti profesionálneho výskumu a vzdelávania astronómie. Je členom Medzinárodnej rady pre vedu (ICSU), ktorej hlavným cieľom je podpora a ochrana vedy o astronómii vo všetkých aspektoch prostredníctvom medzinárodnej spolupráce. IAU udržiava priateľské vzťahy s organizáciami, ktoré majú aj astronómov amatérov. Ústredie má v Institut d'Astrophysique de Paris. IAU slúži ako medzinárodne uznávaný orgán na prideľovanie označení nebeským objektom a ich povrchovým útvarom. Spravuje tiež systém astronomických telegramov, centrum malých planétiek, meteorickú nomenklatúru a dáta.
Organizácia má viac ako 13 000 členov z viac ako 100 krajín sveta – profesionálnych astronómov, ako aj 83 národných členov – profesionálnych astronomických organizácií .

Partnermi výstavy sú Slovenská astronomická spoločnosť pri SAV a Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave.


 

23.10.2018 - 27.1.2019  

Stopy v pamäti.jpg

Východoslovenské múzeum v Košiciach - Galéria pri komíne

Stopy v pamäti / Nedožité narodeniny ; fiktívny pomník k 100. výročiu Československa


 

25.10.2018 - 19.1.2019  

PBA_WWW.jpg

Liptovská galéria P.M.Bohúňa v Liptovskom Mikuláši

Palugyay, Bazovský, Alexy – zo zbierok Liptovskej galérie Petra Michala Bohúňa

Vernisáž: 25.10.2018 o 16:30


 

25.10.2018 - 19.1.2019  

Karol Baron 25.10.2018.jpg

Liptovská galéria P.M.Bohúňa v Liptovskom Mikuláši

Karol Baron, kresby 1966-1983

Vernisáž: 25.10.2018 o 16:30
Vystavené diela sú z daru rodiny Karola Barona Galérii mesta Bratislavy.

Viac informácií o výstave...


 

25.10.2018 - 31.1.2019  

ferto.jpg

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Dezider Fertő. Rómsky rezbár.

Vernisáž výstavy: 25. 10. 2018 o 15:00
Kurátorky výstavy: PhDr. Oľga Bodorová a Mgr. Ľudmila Pulišová

Výstava prostredníctvom zbierkových predmetov z fondov Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote, Muzea romské kultury v Brne a Slovenského poľnohospodárskeho múzea v Nitre predstaví tvorbu tohto dodnes výnimočného výtvarníka – rezbára, ako jedného z najvýraznejších predstaviteľov rómskej neprofesionálnej výtvarnej tvorby. 
Za relatívne krátke obdobie stihol Dezider Fertő (1921 – 1996) vytvoriť pomerne rozsiahli súbor takmer 200 drevených plastík a reliéfov. Pracoval technikou vyrezávania do drevených soklíkov a reliéfov z lipového, alebo orechového dreva. Pri svojej tvorbe využíval námety z tradičného a súčasného života Rómov a Nerómov i cirkevné motívy. Najviac mu však učarili námety z obyčajného života Rómov – hudobníkov, ktoré zvečnil do figúrok rómskych muzikantov pri hre v krčme, na zábavách, na svadbách. Zachytil aj kočovných Rómov, rómske osady, pohreby a rozprávkové motívy. Vo svojej tvorbe sa venoval nielen histórii Rómov, ale zaznamenal aj prostredie v ktorom žil, a to v podobách susedov, rozsievača obilia, pastiera  kráv, či oráča za pluhom. Zobrazil tiež atmosféru krčiem s rómskou kapelou, dožinky, hrnčiara za hrnčiarskym kruhom z neďalekých Držkoviec, alebo podobu sediaceho Budhu. V najrôznejších modifikáciách sa venoval aj tematike žien v rozličných životných situáciách: madona s dieťaťom, rómska muzikantka - huslistka, krčmárka, družka, žena s deťmi, či žena pri miesení cesta, žena s košíkom, žena s pecňom chleba, alebo žena tkáčka.


 

25.10.2018 - 31.1.2019  

Košice 1918-1938.jpg

Východoslovenské múzeum v Košiciach

Košice 1918 – 1938. Zrod metropoly východného Slovenska

Autorský kolektív: Martin Jarinkovič, Vojtech Kárpáty, Erik Dulovič
Autor výtvarného a grafického riešenia: Barbora Kopnická
Vernisáž výstavy: 25. októbra 2018 o 16:00
Východoslovenské múzeum v Košiciach v spolupráci so Štátnym archívom v Košiciach sa zapojilo do celoslovenských aktivít k storočnici vzniku ČSR, okrem iného, aj spoločnou výstavou pod názvom Košice 1918 – 1938. Zrod metropoly východného Slovenska, ktorou vyvrcholí program podujatí Košického samosprávneho kraja pod názvom „Osmičková jeseň“.
Dvadsaťročie, ktoré sa autori výstavou podujali zmapovať znamenalo pre Košice obdobie nebývalého rozmachu vo všetkých oblastiach politického, hospodárskeho i spoločenského života, ktorý sa oproti predchádzajúcemu obdobiu značne zdemokratizoval, čiže jeho súčasťou sa mohli stať širšie masy obyvateľstva. Košice sa počas týchto rokov zmenili z
provinčného garnizónneho mesta v prirodzenú administratívnu, vojenskú i kultúrnu metropolu východného Slovenska. Obzvlášť pozoruhodný bol v tomto období architektonický rozvoj Košíc a jeho pamiatky sú v tomto meste dodnes prítomné a zjavné, ba niektoré sú ešte využívané k svojmu pôvodnému účelu (pošta, tzv. stará nemocnica, budova policajného riaditeľstva a iné). Košice sa postupne do roku 1938 menili na moderné a pulzujúce mesto s novou infraštruktúrou, dopravnou sieťou, moderným koncepčným riešením bytovej otázky a nového estetického riešenia verejného mestského priestoru (verejné budovy, pomníky a pamätníky). Mimoriadne rôznorodý a pestrý bol v Košiciach počas medzivojnového obdobia spolkový život, ktorý prerastal každé odvetvie spoločenského života a stal sa akousi módnou záležitosťou, keď v našom meste pôsobilo vyše 170 profesijných, stavovských, športovo-branných, národnostných a záujmových združení a organizácií. Autori výstavou zároveň poukázali aj na špecifickosti vývoja Košíc v rámci republiky vyplývajúce z ich kultúrneho dedičstva ako aj etnickej a kultúrnej rôznorodosti. Výstava dokumentuje taktiež obtiažnosť a nejednoznačnosť procesu vzniku republiky v regióne východného Slovenska i proces zmeny politickej a kultúrnej identity mesta pri jeho prechode od monarchie k demokracii. Výstava je členená do viacerých tematických okruhov sledujúcich politický vývoj, spoločenský a spolkový život, kultúru a školstvo, pričom autori prihliadali aj na charakteristické spoločenské javy a udalosti v meste a regióne tohto obdobia akými boli športové udalosti (košický maratón, župné spolkové verejné vystúpenia) a pôsobenie miestnych kultúrnospoločenských a osvetových organizácií.

Vstupné: dospelí – 3 €, zľavnené – 1 €

Česi, Slováci a Srbsko v prvej svetovej vojneČesi, Slováci a Srbsko v prvej svetovej vojne
6. december 2018 o 16:00
- sprievodné podujatie k výstave

Ako žili Česi a Slováci, ktorých prvá svetová vojna zastihla v Srbsku?
Ako získavali srbské občianstvo?
Ako sa správali rakúsko-uhorské jednotky zložené z Čechov a Slovákov na srbskom fronte?
Ako žili slovenskí a českí vojnoví zajatci v Srbsku?
Ako vyzeral príchod Milana Rastislava Štefánika do Srbska v roku 1915 a aká bola jeho misia v tejto krajine?

odpovede nielen na tieto otázky prezradí renomovaný srbský vojenský historik Dr. Dmitar Tasić (Univerzita v Hradci Králové, ČR)

vstup na prednášku - VOĽNÝ


 

25.10.2018 - 15.2.2019  

Obzor.jpg

Múzeum špeciálneho školstva v Levoči

Výrobné družstvo Obzor (1965 - 2000)

Otvorenie výstavy sa uskutoční dňa 25. októbra 2018 o 16:00 vo výstavných priestoroch múzea.


 

25.10.2018 - 28.2.2019  

100 rokov Ceskoslovenska v postovej znamke.jpg

Slovenské technické múzeum, Košice

100 rokov Československa v poštovej známke

Vernisáž výstavy sa uskutoční 25. októbra o 16:00.

Ambíciou výstavy je na pozadí historického vývoja poštovej známky atraktívnou formou dokumentovať historické, politické, kultúrne a spoločenské súvislosti dejín spoločného štátu Čechov a Slovákov. Poštová známka je nielen nutný  poštový  poplatok, ale je považovaná  za malý, vzácny dokument doby. Počas trvania Československa  sa práve z poštových známok dajú  „vyčítať “ významné a často i prevratné udalosti v dejinách oboch národov. Tieto jedinečné diela nesú na malej ploche vpísaný motív kultúrnej, hospodárskej či technickej úrovne krajiny. Tematické celky vyvážene dokumentujú  historický vývoj  od  rokov 1914 – 1918 pred vznikom ČSR, obdobie spoločného  štátu - československú známkovú tvorbu od roku 1918 do roku 1992, vrátane známok Slovenského štátu a Protektorátu Čechy a Morava, výber známok Slovenska a Českej republiky po roku 1993. Pozornosť je venovaná  významným osobnostiam, predstaviteľom štátu,  prezidentom, vede, technike, športu, dopravy, či letectva, ktoré si československá pošta v priebehu rokov pripomenula vydaním známok.

Na scenári výstavy pracovala Jana Žakarovská Ďuricová zo Slovenského technického múzea, ktorá považuje poštové známky „ ... za malé ale vzácne grafické umelecké diela. Špičkovú kvalitu československých  známok  dokazujú mnohé popredné umiestnenia  v súťažiach, kde tradične patria k  najlepším na svete. Je zaujímavé, že  zberateľskú hodnotu poštových známok zvyšujú aj tlačové chyby, vďaka ktorým sa známky stávajú raritami a  vlastne táto „chybotlač“  mnohonásobne zvyšuje ich cenu.  Na výstave  prezentujeme  symbolických 1918  zaujímavých a cenných originálov poštových známok v zrkadle histórie .

Dobovú atmosféru dotvárajú exponáty približujúce technickú základňu pošty, vybrané  zo zbierkových fondov  Slovenskej pošty a Slovenského technického múzea.  Sú to  trojrozmerné i plošné zbierkové predmety poštovej prevádzky, frankovacie stroje, poštové váhy, vzácne miniatúrne listové váhy,  historický telefón,  telegraf, diaľnopis, pečiatky, poštárske vrecia, osobná výbava doručovateľov.

V rámci Dní Českej kultúry výstavu usporiadali  STM, Klub filatelistov 54-01 Košice a Český spolok v Košiciach. Výstavu podporilo OO CR VISIT Košice.

Autormi výstavy sú  Mgr. Jana Žakarovská Ďuricová, Ing. Ján Marenčík, PhDr. Tichomír Kotek.


 

29.10.2018 - 31.1.2019  

Vizuálne posolstvá.jpg

Turčianska galéria v Martine

Kristína Šubjaková a Walther Smeitink – Muhlbacher

Dňa 29.10.2018 o 16:30 sa v Turčianskej galérii v Martine uskutoční otvorenie výstavy umlecov: Kristína Šubjaková a Walther Smeitink – Muhlbacher – Vizuálne posolstvá.

Nizozemsko je Nizozensko, krajina ako ľudská dlaň, veď ten ich najväčší kopec v Limburgu nemá ani tristotridsať metrov. Presne toľko, čo má od hladiny Dunajca po svoju skalnú korunu kráľovná Pienin – majestátna Sokolica...

Možno si kladiete otázku, prečo ten úvod, keď reč má byť o výtvarnom umení? Vysvetlenie je jednoduché. Všetkých nás – teda mňa, Kristínu aj Waltera Smeitinka spojila pred rokmi mágia vyhliadky v Lesnickom sedle, odkiaľ je panoráma Troch korún, ale aj Vysokých Tatier či Haligovských skál ako v rozprávkovom sne. Začali sme tomu Stvoriteľovmu obrázku vravieť „božia záhradka“ a prichádzali sme sem na tvorivé pobyty, ale aj neoficiálne, pokochať sa ním tak často, ako nám to dovolil uponáhľaný civilizačný protokol. Popri magnetizme prírodných klenotov, našli sme tu aj divotvornosť stretnutia hôr a horami aj ľudí s ľuďmi. A ak nie priamo zázrak, v každom prípade čosi nevšedné, čo nás spája a čo s nami existuje aj mimo tohto chráneného raja, ktorý nás znovu a znovu navádza na hriechy poznávania a tvorivých objavov. Niežeby sme ˗ oni i ja - podľahli pokušeniu záznamov à la prima a usilovali sa dostať čo najviac z tej atmosférickej éterickej krásy na plátno. Oni i ja sa ňou opájame nielen v horských diadémoch, ale ako milenci múz si ju ukladáme v sebe kdekoľvek objavenú, aby sme ju neskôr nachádzali v esencii, ktorá dovolí umelcovi syntetizovať a abstrahovať alebo sa zdôverovať v interakčnom porozumení s okolím symbolmi a metaforami. Videl som neraz oboch ˗ Kristínu aj Waltera ˗ ako načierajú z tých latentných žriedielok  - studničiek lásky ˗  čo vyvierajú z labyrintu podvedomia, dispozícii talentu ˗ (h)rudných žíl daností a poznania. Vtekajú do živelne expresívnych meandrov, zátočín a hlbín plastickej geografie maľby v dramaticky vitálnych kompozíciách majstra Mühlbachera, a tiež sa ukladajú v lyricky ladenej ozvene nežných kvapiek životodarného dažďa farebných spovedí a spomienok na pekné v poetických obrazoch Kristíny Šubjakovej. Zišli sa ako človek s človekom. Ako priatelia. Aby nám ponúkli zázrak lásky. Napokon, posúďte sami...

Emil SEMANCO


 

1.11. - 18.12.2018  

Múzeum židovskej kultúry SNM, Bratislava

Sandra Salamonová – Spomienky

Výstava fotografií


 

1.11.2018 - 20.1.2019  

Múzeum Andreja Kmeťa SNM, Martin

Dajte sa vypchať! (Ako sa živočích stal preparátom)

Výstava predstavuje taxidermiu ako jeden z pomocných odborov zoológie a spôsobov uchovávania dokladov zoologického výskumu. Jej cieľom je predstaviť rôzne spôsoby preparovania živočíchov, od najstarších spôsobov preparácie až po modernú taxidermiu, používajúcu najnovšie postupy a spôsoby uchovávania tiel živočíchov. Výstava prezentuje rôzne druhy zoologických preparátov od tekutinových, kostrových, lebkových, kožkových až po dermoplastrické preparáty, zachytávajúce reálne zobrazenie živočícha. Na výstave sú použité zoologické preparáty zo starších zbierok múzea, a tiež najnovšie prírastky, prezentujúce prácu súčasných slovenských preparátorov.


 

2.11.2018 - 10.2.2019  

ČokoládaPivo.jpg

Tekovské múzeum v Leviciach - Kapitánska budova

Čokoláda - sladké pokušenie

Výstavu pripravilo Múzeum obchodu Bratislava


 

6.11.2018 - 31.1.2019  

Letopisy.jpg

Múzeum rusínskej kultúry SNM, Prešov

Letopisy

SNM-Múzeum rusínskej kultúry v Prešove v spolupráci s Veľvyslanectvom Ruskej federácie v Slovenskej republike, Slovensko-ruskej spoločnosti, Klubom ARBAT v Prešove, pripravili výstavu ruského maliara a grafika Alexandra Jerašova s názvom Letopisy. Otvorenie výstavy sa uskutoční v utorok 6. novembra o 15:00 v priestoroch múzea na Masarykovej ulici 20, v Prešove.

Výstava originálnych diel je ojedinelou svojho druhu, pretože cez prizmu starobylého ruského mesta Suzdaľ, perly stredovekého Ruska, sú ukázané najväčšie medzníky nielen dejín Ruska, ale tiež mnoho zo spoločných dejín všetkých slovanských národov: od táboriska pravekého človeka až po 60. roky minulého storočia, od Krstu Ruska, až po prvý let človeka – Jurija Gagarina – do vesmíru. Na týchto umeleckých dielach je zachytené aj dedičstvo veľkého ruského vodcu, svätého Alexandra Nevského, či nešťastie, ktoré priniesla Vláda samozvancov (zvaná tiež Obdobie Smuty), vpád Napoleonových vojsk, tragické udalosti Prvej svetovej vojny, oslobodenie od nacizmu a Posvätné Víťazstvo, vrátane vytvorenia vojenských zoskupení generála Ľ. Svobodu v Suzdali.

Alexander Vasilievič Jerašov sa narodil 18. decembra 1972. V rokoch 1984 – 1988 študoval na škole výtvarných umení, na umeleckom oddelení, v meste Jermak. Skončil Pavlodarskú Akadémiu umenia (1998 – 2001). Od roku 2000 vystavoval svoje diela na umeleckých výstavách v Rusku a v Kazachstane. V roku 2016 za zúčastnil na umeleckom veľtrhu vo Veľkej Británii „Works on Paper Fair“. V roku 2010 ho prijali do Zväzu umelcov Kazachstanu. Alexander Vasilievič Jerašov je autorom viac ako 500 umeleckých diel, prevažne grafík. Medzi jeho dielami je veľmi málo obrazov s jednou tématikou, prevažne sú to celé série umeleckých diel, venované určitej téme. Spomedzi najznámejších sérií obrazov môžeme spomenúť: Kráľ a šašo, Králi, Turecká legenda, Kazašské ľudové rozprávky, Ľudia a lode, Lev a iné.

Umelecké diela autora sa nachádzajú v štátnych a súkromných zbierkach Kazachstanu, Ruska, Nemecka, Veľkej Británie a ďalších krajinách.


 

8.11.2018 - 15.1.2019  

Studenkova_Cesty osudu.jpg

Slovenské technické múzeum, Košice

Cesty osudu

Autorská výstava Natálie Studenkovej.
Vernisáž sa uskutoční 8. novembra o 17:00.


 

8.11.2018 - 30.6.2019  

zopar fragmentov navyse.jpg

Kaštieľ a archeopark Hanušovce nad Topľou

Zopár fragmentov navyše

Výstava archeologických pamiatok z výskumov múzea.

 


 

12.11.2018 - 15.1.2019  

Klenoty spod Slovenskej brány-pozvánka.jpg

Mestské múzeum Zlaté Moravce

Klenoty spod Slovenskej brány. Ľudové odievanie v Kozárovciach.

Preneste sa s nami do tradičnej kultúry a života Kozároviec prostredníctvom výstavy „Klenoty spod Slovenskej brány“, ktorá bude otvorená od 12.11.2018 – 15.1.2019 v priestoroch Mestského múzea v Zlatých Moravciach, Námestie A. Hlinku č.1.

Dávid Hudec prišiel prvýkrát do kontaktu s krojom počas pôsobenia v detskom folklórnom súbore Vretienko. Ľudovej kultúre sa však začal podrobnejšie venovať až popri štúdiu etnografie na UKF v Nitre. Krása Kozárovských krojov mu natoľko učarovala, že ich začal zbierať, opravovať a neskôr i šiť. Množstvo vzácnych kúskov ľudového odevu mu darovali ľudia, ktorí si ich uchovávali po svojich predkoch v truhliciach po celé roky. Do priestorov Mestského múzea v Zlatých Moravciach vnesie etnograf Dávid Hudec ducha tradičnej ľudovej kultúry Kozároviec od 12.11.2018 – 15.1.2019 prostredníctvom výstavy Klenoty spod Slovenskej brány, ktorá ponúkne možnosť nahliadnuť na súčasti odevu od archaických typov z polovice 19. storočia, až po súčasný polokroj z 21. storočia. Na obdiv budú vystavené vzácne golierkové oplecká, farbiarske ženské sukne, hodvábne ručníky, ktoré boli výlučne odevnou súčiastkou vydatých žien. Za pozornosť bude určite stáť i jedinečný svadobný kroj a svadobná parta z roku 1906. Z mužského ľudového odevu budú zastúpené plátené gate, košele, rajtky a vyšívané náprsenky tzv. grágle. Výstavu bude dopĺňať ukážka stola s tkaným obrusom, za ktorým sa schádzala rodina a posteľ s tkanými duchnami a vankúšmi, ktoré boli súčasťou tradičnej dedinskej izby.


 

14.11.2018 - 13.1.2019  

GN_VSVU_plagat.jpg

Galéria Nedbalka, Bratislava

Ateliér Františka Buriana Art dizajn na VŠVU v Bratislave – Invencia, kreativita, experiment a kritické myslenie.

Kurátor: František Burian

Zameraním ateliéru je širšie chápanie dizajnu s možnými presahmi do umeleckého remesla, konceptu, objektu. Zdôrazňuje sa individualita autora, jeho reflexia súčasnosti, experiment a sémantická výpoveď. Ateliér je aj priestorom pre kritickú diskusiu a nové impulzy reflektujúce sociálnu a ekologickú angažovanosť a kultúrny kontext. Študenti sú motivovaní k vlastnej zodpovednosti za výber semestrálnej témy so zdôvodnením autorského konceptu. Návrhy môžu byť realizované ako tradičnými umelecko remeselnými technikami, tak aj súčasnými digitálnymi technológiami, alebo materiálovým experimentom. Cieľom výučby je výchova budúcich dizajnérov, ktorý sa nevenujú len navrhovaniu predmetov každodennej spotreby ale aj solitérnym a nekonvenčným predmetom s presahom do konceptuálneho dizajnu. Niektoré diela patria do kategórie DIY ( Do It Yourself ), kategórie naratívneho dizajnu alebo kritického dizajnu. Študenti sú vedení k pochopeniu širšej úlohy dizajnu smerom k spoločnosti a jeho kultúrnej, sociálnej a ekologickej úlohe. Priebežné hodnotenie v ateliéri prebieha formou verejnej prezentácie a diskusie študentov k jednotlivým projektom. Kritériom je analýza problému, koncept, varianty riešenia, originalita a kvalita prezentácie.

Komentovaná prehliadka výstavy VŠVU 
- streda 5. decembra o 17:00


 

15.11. - 31.12.2018  

Kovačica.jpg

Turčianska galéria v Martine

Svet kovačického insitného umenia

Dňa 15.12.2018 o 16:30 sa v Turčianskej galérii v Martine uskutoční otvorenie výstavy SVET KOVAČICKÉHO INSITNÉHO UMENIA.
Výstava malieb insitných výtvarníkov z Kovačice (Srbsko). Kovačickí insitní maliari zhmotnili svoje videnie sveta už na tisícoch plátien. Najbohatšiu zbierku vlastní Galéria insitného umenia v Kovačici, stovky obrazov sú však už roztrúsené po celom svete. Tento fenomén, charakteristický najmä pre 20. storočie, zaradil Kovačicu medzi najväčšie strediská insity v rámci Európy, a možno i vo svete. Folklórny a vidiecky maliarky prejav je laickou výpoveďou o radostiach i starostiach každodenného bytia. Tvorba neškolených umelcov je čistá, úprimná a autentická vo svojej výpovedi i použitých technikách. Je podmienená dedinským prostredím a slovenskou ľudovou tradíciou a v priebehu času vyzrieva, mení sa, transformuje. Od plošne predstaveného priestoru bez tónového odstupňovania farieb a naivnej kompozície obrazu so strnulým stvárnením figúr až po lineárnu perspektívu, pocit priestoru, ilúziu objemovosti.


 

15.11.2018 - 13.1.2019  

Bazovský.jpg

Oravská galéria v Dolnom Kubíne - Malá výstavná sieň

Miloš Alexander Bazovský

Kurátor: PhDr. Eva Ľuptáková
Vernisáž: 15. 11. 2018 o 16:30

Výstava,  pripravená pri príležitosti 120. výročia narodenia a 50. výročia úmrtiaMiloša  Alexandra Bazovského (11. januára 1899 Turany nad Váhom – 15. decembra 1968 Trenčín )sa zamerala  na zmapovanie jeho umeleckej tvorby, ktorá má v zbierkach Oravskej galérie početné zastúpenie – spolu 64 zbierkových predmetov. V zbierke sa nachádza mnoho skvelých príkladov Bazovského maliarskeho majstrovstva so signifikantným spojením úsporného, premysleného tvaru a sýtej, teplej farebnosti, ústiaceho do znakovej expresie (niektoré jeho ikonické diela sú prezentované v stálej expozícii Slovenského výtvarného umenia 20. storočia v Župnom dome v Dolnom Kubíne). Jeho dielo bude v priereze zdokumentované v disciplínach maľby (olejomaľby, gvaše, tempery, akvarely) a kresby (ceruza, rudka, uhoľ, pastel, tuš) z hľadiska chronologického i žánrového.

V rokoch 1947-1949 dozrieva v Bazovskom veľký maliarsky záujem o Oravu, o „staré“ miesta v Leštinách, kde bol naposledy v 30. rokoch 20. storočia ešte so Zolom Palugyayom. V sypárni Zmeškalovskej kúrie si zriadil skromný ateliér. Často kreslí a maľuje tamojšie drevenice, kostolík, senníky a chodí maľovať aj do Malatinej, Osádky, Vyšného Kubína, Veličnej. Spomenuté obdobie je na výstave zachytené na fotografiách.

Po prvý krát bude mať verejnosť možnosť tiež vidieť  vystavenú posmrtnú masku  a odliatok pravej  ruky M.A. Bazovského, ktorú vyhotovil akad.soch. Jozef Fizel (1932 Martin –1998 Trenčín).

Výstavu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Fond na podporu umenia je hlavným partnerom projektu.


 

15.11.2018 - 13.1.2019  

Komáček.jpg

Oravská galéria v Dolnom Kubíne - Veľká výstavná sieň

Marián Komáček s Dürerom na cestách

Kurátor: PhDr. Ľubomír Podušel, CSc.
Vernisáž: 15. 11. 2018 o 16:30

Marián Komáček patrí k autorom, ktorí svoje umenie vyviedli z lona avantgardy a prispeli k zrodu nových výtvarných tendencií na Slovensku. Narodil sa 11. 12. 1959 v Gbeloch. V rokoch 1975 -1979 študoval na Strednej umelecko - priemyslovej škole v Bratislave, v rokoch 1980 - 1986 na Vysokej škole výtvarných umení v oddelení  voľnej grafiky a knižnej ilustrácie u prof. Albína Brunovského. V roku 1987 sa stal členom Združenia výtvarných umelcov západného Slovenska, 1993 členom Združenia knižných výtvarníkov Slovenska, 1995 – 1999 bol predsedom Spolku grafikov Slovenska, 1995 zakladateľom Medzinárodných grafických sympózií na Slovensku. V roku 1996 sa stal členom medzinárodného klubu umelcov Art Diagonal vo Viedni a roku 1997 spoluzakladateľom grafického združenia G-bod. Doteraz sa prezentoval na viac ako 90-tich samostatných výstavách doma a v zahraničí. Ilustroval  viacero kníh pôvodnej a prekladovej literatúry, je autorom niekoľkých poštových známok. Tvorí v oblasti voľná a užitková grafika, knižná ilustrácia, grafický dizajn, voľná maľba a maliarsky objekt (asambláž). Žije v Bratislave (Devínska Nová Ves).

V prípade výstavy pripravenej pre Oravskú galériu v Dolnom Kubíne sa maliar sústredil na voľný cyklus obrazov - akrylových malieb a grafických listov (čierno - bielych, farebných litografií a kombinovaných techník na papieri), ktoré sa tematicky a obsahovo spájajú s dielom slávneho nemeckého maliara a grafika  - Albrechta Dürera (1471 - 1528). Stelesňujú Komáčkove - Hommage à Dürer. Spolu s ním, s Dürerom, sa totiž Marián Komáček vydal na púť dejinami. S týmto norimberským majstrom renesancie, ktorý sa podľa mienky súčasníkov i nasledovníkov narodil "pod šťastnou hviezdou"  (nemal ešte ani tridsať rokov a už sa stal osobnosťou, ktorú si cenili humanisti z celej severnej Európy, neskôr bol zvolený v rodnom meste za člena Veľkej mestskej rady, priatelil sa s Erasmom Rotterdamským,  pracoval pre cisára Maximiliána a pod.) sa po prvý raz Komáček stretol ešte počas štúdií  na Strednej umelecko - priemyslovej škole v Bratislave (1975 - 1979), keď urobil kópiu známeho drevorytu  Štyria apokalyptickí jazdci z cyklu Apokalypsa (1. vyd. 1498, 2. vyd. 1511).

Marián Komáček spája obe tieto časopriestorové entity do nového celku výtvarnej výpovede.  Cesta Albrechta Dürera z Norimberku na hrad Červený Kameň a späť pripomína skôr žartovne než vážne a hlbokomyseľne túto pomyselnú udalosť, ktorá znovu oživuje takisto motív štyroch apokalyptických jazdcov v kombinácii z velocipédistom v popredí, automobilovým pretekárom a fragmentom  architektúry  hradu v pozadí, ktorí cválajú, roztáčajú kolesá, a pod. Putujú po ceste dejín, od jedného bodu k druhému, a je len na nás, na našej fantázii, čo všetko na nej vidíme, alebo s čím sa môžu stretnúť.

Prezentovaná kolekcia jeho diel vystupuje tiež ako samostatný projekt, ak chceme odvolávka na "gesamtkunstwerk", v ktorý sa premenila výstavná prehliadka v Oravskej galérii v Dolnom Kubíne zostavená z na seba nadväzujúcich článkov,  kde  takmer všetko súvisí s poznatkami pripomínajúcimi, že každá prítomnosť je v klíčiacej forme obsiahnutá v minulosti. V dielach Mariána Komáčka predstavených na tejto výstave, ktoré prinášajú posolstvo obsahu o živote a jeho plynutí v nekonečne.

Výstavu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Fond na podporu umenia je hlavným partnerom projektu.


 

15.11.2018 - 27.1.2019  

Odvátená strana raja.jpg

Nitrianska galéria, Nitra - Bunker

Odvrátená strana raja

Autor: Andrej Kolenčík
Kurátor: Omar Mirza
Vernisáž výstavy: štvrtok, 15. novembra o 18:00

„Bude to radosť iná, bude to smútok.“
— I. G., ex-prezident.

Keď Charles Baudelaire v knihe Umelé raje z roku 1860 opisuje stavy, aké navodzujú hašiš, ópium a víno, tak svojich čitateľov zároveň varuje pred ničivými následkami ilúzie slasti, ktorú tieto drogy vytvárajú. Keď Andrej Kolenčík v Bunkri Nitrianskej galérie v roku 2018 vytvára výstavu s názvom Odvrátená strana raja, reaguje na realitu, v ktorej žije(me). Poukazuje na naše každodenné umelé raje, ktoré sa nám vedome i podvedome vlievajú do žíl. Na odvrátenú stranu ilúzií o dokonalosti, výkonnosti, túžbach a potrebách, o jediných správnych názoroch a ideáloch krásy, ktoré na nás svietia z obrazoviek a bilbordov.
Máme sa tu u nás ako v raji. Teda, mohli by sme. Na opačnej, odvrátenej strane sveta ľudia trpia. Aj preto, lebo chceme jahody v zime. Sme klamaní, sklamaní, klameme samých seba i ostatných. Vždy si nájdeme čas mrhať časom na to, aby sme s ničím nič neurobili. Len sa sťažujeme. No máme na výber. Každá minca má dve strany – dobro má zlo, krása má škaredosť, normálnosť má zvrátenosť. Často si však vyberáme presný opak toho, čo naozaj chceme.
Andrej Kolenčík na prvej samostatnej výstave v Nitre predstavuje svoje videnie sveta a aktuálnej spoločenskej situácie. Jeho uhol pohľadu sa niekomu môže zdať nečakaný, divný, odvrátený, možno až zvrátený. Je to však pohľad autentický a úprimný. Špeciálne pre postapokalyptický priestor Bunkra vytvoril multimediálny environment, rajskú záhradu podzemných rozkoší, postedenské prostredie postfaktickej doby. Postkomiks, postgraffiti, postgrafický postdizajn, postumenie... to všetko a omnoho viac a možno aj niečo úplne iné nájdete v organickej sieti zo spletí útržkov statických i pohyblivých obrázkov, objektov, ruchov a hlukov, na stenách, na projekciách a obrazovkách, v priestore reálnom i ireálnom, v čase vrátenom či odvrátenom.

„Bude to riadne peklo!“ 
— O. M., kurátor.

ANDREJ KOLENČÍK (1984, Bratislava), známy aj ako Admirál, je filmový režisér a výtvarník. Na ŠÚV Josefa Vydru študoval grafický dizajn, na VŠMU študoval animovanú tvorbu, na VŠVU absolvoval stáž na voľnej grafike. Venuje sa réžii hraných, animovaných a dokumentárnych filmov, videoklipom a reklame. Ako výtvarník sa zaoberá ilustráciou a dizajnom. Je spoluzakladateľom festivalu Fest Anča a šesť rokov pôsobil ako jeho programový dramaturg.
V roku 2014 ho vybrali z viac ako 4000 uchádzačov na podujatie Berlinale Talents. Jeho filmy boli ocenené na filmových festivaloch doma i v zahraničí (napr. Zlaté vajce na festivale Emira Kusturicu v Srbsku; Slnko v sieti za krátky film Výstava). Od roku 2015 funguje pod vlastnou produkčnou spoločnosťou Admiral Films. Žije a tvorí v Bratislave. Jeho tvorbu si môžete pozrieť na www.kolencik.org.


 

15.11.2018 - 3.2.2019  

Krajské múzeum v Prešove

Tu rádio Prešov. 80. výročie rozhlasového vysielania z Prešova.

Výstava prostredníctvom fotodokumentačných a trojrozmerných materiálov predstavuje rozhlasové vysielanie z Prešova v rokoch 1938 – 1944 po podpísaní Viedenskej arbitráže a evakuácii košického rozhlasového štúdia a rozhlasového vysielača do Prešova.


 

15.11.2018 - 24.2.2019  

ČokoládaPivo.jpg

Tekovské múzeum v Leviciach - Dóboovský kaštieľ

Od chmeľa k pivu

Výstavu pripravilo Tríbečské múzeum v Topoľčanoch


 

15.11.2018 - 14.4.2019  

Etnografické múzeum SNM, Martin

... čo sme dali Slovenskému národnému múzeu, dali sme národu slovenskému.

V rámci osláv 100. výročia vzniku Československej republiky si pripomíname i dôležité medzníky v histórii Slovenského národného múzea. Aktuálna výstava prináša novým spôsobom rekonštrukciu prvých inštalácií a predstavuje „osmičkovú“ históriu SNM.


 

15.11.2018 - 15.4.2019  

farebná_krása.jpg

Východoslovenské múzeum v Košiciach

Farebná krása prírody

Výstava netradičným spôsobom priblíži vzťahy a prepojenia živej a neživej prírody. Prostredníctvom prírodovedných exponátov z celého sveta ukáže návštevníkovi pestrú paletu farieb, tvarov a štruktúr, u živých tvorov a nerastov, ktoré majú v prírode svoje opodstatnenie a význam. Napríklad mimikry, maskovanie u zvierat, výstražné sfarbenie alebo napodobňovanie a imitácia.
Zaujímavé sú aj paralely medzi tvarmi a farbami neživej prírody a jej podobnosťou zo živými organizmami. Vystavené vzorky minerálov, kryštálov, drahých kameňov a hornín s ich štruktúrnymi a textúrnymi znakmi priradíme k farebným druhom motýľov, chrobákov a rôzneho hmyzu. Prostredníctvom banerov pútavým spôsobom prináša poznatky a vysvetlenie o javoch a zákonitostiach v prírode.
Výstava je určená pre širokú verejnosť, predovšetkým pre žiakov základných a študentov stredných škôl, ktoré ju využijú pre edukačné účely.

Východoslovenské múzeum v Košiciach srdečne pozýva na vernisáž výstavy, ktorá sa uskutoční 15. novembra 2018 o 16:00 vo výstavných priestoroch na Námestí Maratónu mieru 2.

Autori výstavy: RNDr. Peter Krišovský, Bc. Stanislav Levendovský
Vstupné: dospelí: 1€; zľavnené 0,50€


 

15.11.2018 - 31.5.2019  

cesko_slovensko_pozvanka_.jpg

SNM - Sídelná budova, Bratislava

Česko / Slovensko

Slovenské národné múzeum v spolupráci s autormi Tomášom Hulíkom a Liborom Sváčkom 15. novembra 2018 o 17:00 slávnostne otvorí novú fotografickú výstavu Česko / Slovensko. Výstava bude prístupná pre verejnosť od 16. novembra 2018 do 26. mája 2019 v sídelnej budove SNM na Vajanského nábreží 2 v Bratislave.

Posledným z radu výstavných projektov Slovenského národného múzea k oslavám 100. výročia založenia Československej republiky je výstava fotografií dvoch renomovaných fotografov zo Slovenska a Čiech – Tomáša Hulíka a Libora Sváčka. Predstavujú vlastný pohľad na krásu prírody a zaujímavú architektúru oboch krajín. Výstave predchádzala spolupráca autorov na tvorbe rovnomennej publikácie, ktorej krst generálnym riaditeľom SNM Branislavom Panisom bude súčasťou slávnostného otvorenia výstavy.

„Z dôvodu svojich posledných filmársko-fotografických projektov som po Slovensku precestoval takmer 200 000 kilometrov. Je to nádherná krajina, obdarená rozmanitosťou lesov, hôr, riek, lúk, pasienkov, jazier, vysokohorských plies, ale aj hradov, kaštieľov a drevených kostolov, ktoré si do dnešných dní zachovali svoju jedinečnosť. Cez naše územie prešli dejiny a zanechali tu nezmazateľné stopy. Ponuka spolupráce zo strany českého vydavateľstva MCU na knihe k 100. výročiu vzniku Československa ma veľmi potešila. Je pre mňa česť osláviť toto výnimočné jubileum a súčasne prezentovať naše jedinečné kultúrne a prírodné dedičstvo, ktoré sa my, Slováci, zatiaľ len učíme si vážiť. Rovnako prostredníctvom výstavy Česko / Slovensko v Slovenskom národnom múzeu sa spolu s Liborom Sváčkom snažíme ukázať to najkrajšie, čo v obidvoch krajinách máme“, hovorí Tomáš Hulík.

Výstava fotografií v SNM je zasadená do historického rámca udalostí od vzniku spoločnej prvej republiky až do súčasnosti nielen v našich krajinách, ale aj v kontexte najvýznamnejších svetových dejinných medzníkov. Súčasťou projektu je aj sprievodné podujatie Inšpirácie Tomáša Hulíka v nedeľu 25. novembra 2018 o 16.00 h, kde fotograf a dokumentarista predstaví prostredníctvom svojich prác „srdcové“ námety a témy.

Tomáš Hulík  (www.tomashulik.eu) > Slovenský fotograf dokumentarista a prírodovedec, milovník divokej prírody a pôvabov Slovenska. Vyštudoval ekológiu a environmentalistiku na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. Založil prírodovedeckú organizáciu LENS. Podieľal sa na vedeckej a fotografickej expedícii na ruský Ďaleký východ, ostrov Sachalin, Borneo, do Malajzie v Južnej Kórei, Indonézii, Mongolsku a Keni. Prednášal na svetových zoologických kongresoch, publikoval o živote bobrov a venuje sa životu rysov. Pôsobí ako režisér, kameraman a producent. Natočil niekoľko filmov o bobroch, ktoré vysielali kanály ORF, ZDF, Arte a Discovery Channel. V roku 2007 vytvoril v spolupráci s Pavlom Barabášom pre rakúsky kanál ORF dokument Vysoké Tatry – divočina zamrznutá v čase, ktorý získal veľa ocenení. Od roku 2008 pracoval na projekte Návrat rysov pre STV, ORF, NDR a slovenské Ministerstvo životného prostredia. V roku 2011 natočil film Cesty Slovenskom o krásach Slovenska. Roku 2015 dokončil dva nové filmy Zlatý orol a Divoké Slovensko a ako kameraman divočiny sa podieľal na nakrúcaní filmu Expedion into Reed –  Neusiedlersee National Park. 

Libor Sváček   (www.fotosvacek.cz) > Fotograf a rodák z Českého Krumlova vyštudoval anorganickú chémiu na pražskej Vysokej škole chemicko-technologickej, ale rozhodol sa zužitkovať osobnú záľubu vo fotografovaní ako profesiu. Ľuďom túžil sprostredkovať viac než úradné stanoviská, a to poéziu, prírodu, mestá a iné prostredie, ktoré človek často vidí bez toho, aby ich vnímal. Škola mu uľahčila pochopenie fotografickej chémie a zmysel pre techniku ho previedol svetom prístrojov. Vlastné štúdio nazval Expho. Ex ako extrém, pretože ho priťahujú predovšetkým extrémne podmienky a technicky náročné úlohy, ako napríklad práca a svitu mesiaca, blesku či sviečok. Extrémom je aj osobné nasadenie. Priznáva, že je schopný vykopať jamu, aby zo správneho uhla a svetla zaznamenal trblietanie pavučiny. Extrémne je náročný tiež na kvalitu fotografie, kompozíciu a na možnosti vyťažiť maximum zo špičkovej techniky a materiálu. Ako krumlovský patriot vníma svoje krásne mesto ako inšpirujúci a nevyčerpateľný zdroj romantiky objavov a premien vo svetle a nálade. Pre Krumlov je tým, čím sú pre Prahu jej milovaní fotografi. Publikuje v reprezentatívnych tlačiach – knihách sprievodcoch, kalendároch. Je autorom cyklu poetických pohľadníc, zachycujúcich malebné zákutia mesta a okolia, ako aj interiéry pamätihodností. Dokumentuje tiež významné kultúrno-spoločenské udalosti. K jeho najobľúbenejším námetom patrí letecká fotografia. Libor Sváček je jedným z tvorcov projektu Oficiálneho informačného systému regiónu Český Krumlov.


 

16.11.2018 - 31.1.2019  

svetmacikov.jpg

Pohronské múzeum v Novej Bani

Svet macíkov

Výstava najväčšej súkromnej zbierky macíkov v strednej Európe od Anny Szóda z Maďarska


 

17.11. - 31.12.2018  

Nitra v období vzniku Československej republiky.jpg

Ponitrianske múzeum v Nitre

Nitra v období vzniku Československej republiky

Dobové tlačené dokumenty Štátneho archívu v Nitre doplnené trojrozmernými historickými múzejnými predmetmi zo zbierok Múzea J. Thaina v Nových Zámkoch a Ponitrianskeho múzea v Nitre predstaví výstava Nitra v období vzniku Československej  republiky, ktorá je otvorená 17.11. – 31.12.2018 v priestoroch Ponitrianskeho múzea v Nitre.
Rok 2018 je rokom niekoľkých tzv. osmičkových výročí od r. 828 – posvätenie prvého kresťanského kostola v Nitre, cez rok 1848, 1918, 1938, 1948 až po r. 1968. Pri príležitosti pripomenutia si 100. výročia vzniku Československej republiky 28. októbra 1918 je v priestoroch Ponitrianskeho múzea výstava Nitra v období vzniku Československej republiky. Historickú situáciu r. 1918 v podmienkach Nitry podrobne približuje 20 panelov pripravených Štátnym archívom v Nitre, ktoré sú doplnené trojrozmernými historickými múzejnými predmetmi zo zbierok Múzea J. Thaina v Nových Zámkoch a Ponitrianskeho múzea v Nitre. Na obdiv sú vystavené rôzne zbrane a súčasti vojenského výstroja i vojnové suveníry. Zároveň sú verejnosti v tejto podobe po prvýkrát predstavené dobové tlačené dokumenty z tohto obdobia.


 

20.11. - 31.12.2018  

Stefan Zary.jpg

Literárne a hudobné múzeum ŠVK, Banská Bystrica

Ryba ktorá strieľa, ruka ktorá kašle...

ŠVK – Literárne a hudobné múzeum pozýva všetkých milovníkov a milovníčky kultúry do svojich priestorov na Lazovnej 9. V utorok 20. novembra o 17.00 bude prebiehať vernisáž interaktívnej výstavy Vychovával ma život a literatúra, ktorá vznikla pri príležitosti 100. výročia narodenín nadrealistického básnika Štefana Žáryho.

Koniec 1. svetovej vojny znamenal zlom nielen v politike či geografickom usporiadaní sveta, ale aj v kultúre. Zo západnej Európy sa šírili myšlienky nového umeleckého smeru – surrealizmu a slovenské umelecké prostredie na ne odpovedalo svojou vlastnou, upravenou verziou – nadrealizmom: smerom zameraným na človeka, tajomným, náznakovým, tvoreným spontánne a často napríklad bez interpunkcie. Jedným z jeho najznámejších predstaviteľov bol práve Štefan Žáry, ktorý sa k myšlienkam nadrealizmu prihlásil vo svojich zbierkach poézie Zvieratník či Pavúk pútnik. Medzi populárne patrí aj báseň Tekutý poľovník (zborník Sen a skutočnosť), ktorej úvodné slová tvoria nadpis tohto článku.

O tom, čo Žáryho inšpirovalo, aký bol jeho život a ako vyzeral nadrealizmus v praxi, návštevníkom a návštevníčkam počas vernisáže prezradí viac kurátorka múzea Mgr. Lucia Panáčková spolu so študentským divadelným súborom UNIS UMB.


 

21.11.2018 - 27.1.2019  

Pohlad.jpg

Východoslovenské múzeum v Košiciach

Pohľad. Oltár Majstra Pavla

OLTÁR MAJSTRA PAVLA Z LEVOČE. FOTOGRAFIE PETRA ŽUPNÍKA.
Unikátny POHĽAD na jedinečné dielo výnimočného majstra originálnou optikou súčasného fotografa.
Výstava ponúka kolekciu mimoriadne pôsobivých fotografií hlavného oltára Chrámu sv. Jakuba v Levoči tak, ako ich vidí uznávaný súčasný umelec-fotograf. Umožnia nám vidieť oltár zblízka a konfrontovať frontálny, dobre známy pohľad z chrámu, s detailnými zábermi Madony, apoštolov z Poslednej večere či ornamentálnych fragmentov. Všetko za účelom objavovať a prezentovať krásu úchvatného diela Majstra Pavla z Levoče.
Peter Župník (1961, Levoča) študoval fotografiu na pražskej FAMU. Bol jedným z najdôležitejších predstaviteľov tzv. slovenskej vlny – zoskupenia slovenských fotografov študujúcich v osemdesiatych rokoch u prof. Jana Šmoka. Pôsobí ako voľný fotograf v Česku, na Slovensku a hlavne v Paríži, kde od roku 1995 žije. Jeho diela sa nachádzajú v zbierkach svetových galérií a inštitúcií v Paríži, Lausanne, Houstone, Bostone, Prahe, Brne, Bratislave....

Východoslovenské múzeum v Košiciach a SNM – Spišské múzeum v Levoči pozývajú na vernisáž výstavy, ktorá sa uskutoční 21. novembra 2018 o 16:00 v historickej budove Východoslovenského múzea na Námestí Maratónu mieru 2.
Výstava je súčasťou 29. ročníka Festivalu sakrálneho umenia v Košiciach a potrvá do 27. januára 2019.
Kurátori výstavy : Mária Novotná, Peter Župník
Vstupné na výstavu: dospelí – 2€, zľavnené – 1€


 

22.11.2018 - 7.1.2019  

Príroda našimi očami.jpg

SMOPAJ, Liptovský Mikuláš

Príroda našimi očami

Cyklus výstav Príroda našimi očami je realizovaný každoročne od roku 2003. Na jednotlivých výstavách sú prezentované výtvarné práce s prírodnými motívmi, ktorých autormi sú deti, mládež i dospelí s rôznym druhom mentálneho postihnutia. O spoluprácu pravidelne oslovujeme špeciálne školy, špeciálno-pedagogické centrá a domovy sociálnych služieb zo Slovenska i zahraničia. Výtvarné práce sú zhotovované rôznymi technikami. Môžeme sa stretnúť s kresbou, maľbou, grafikou, mozaikou ale nájdu sa aj trojrozmerné práce zhotovené z prírodných alebo odpadových materiálov.

Možnosť takejto formy prezentácie podporuje u mentálne hendikepovaných autorov rozvoj pracovných zručností ale aj kognitívnych funkcií, posilňuje sebarealizáciu a socializáciu a tým aj integráciu do života spoločnosti. Na druhej strane nám ostatným vytvára priestor vidieť prírodu tak ako ju vidí mentálne hendikepovaný človek.

Vernisáž výstavy sa uskutoční dňa 22. novembra 2018 o 10:00 v priestoroch Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva na Ul. Školskej 4 v Liptovskom Mikuláši. Výstava bude verejnosti prístupná do 7. januára 2019.


 

22.11.2018 - 7.1.2019  

Fragmenty z prírody.jpg

SMOPAJ, Liptovský Mikuláš

Fragmenty z prírody – Naše sovy a iné dravce

V tomto roku pripravuje Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši už XVI. ročník cyklu výstav Fragmenty z prírody. Výstavy tohto cyklu sú každoročne realizované v spolupráci s Úniou nevidiacich a slabozrakých Slovenska – Krajským strediskom v Žiline a Slovenskou knižnicou pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči. Od roku 2003 sú týmto spôsobom prezentované exponáty zo zbierok múzea z oblasti zoológie, botaniky, mineralógie, speleológie, paleontológie, či speleoarcheológie predovšetkým pre slabozrakých a nevidiacich návštevníkov. Jednotlivé predmety sú vyberané tak, aby mali zodpovedajúcu výpovednú hodnotu vzhľadom k individuálnym možnostiam a schopnostiam danej cieľovej skupiny.

Tohto roku sme v rámci uvedeného cyklu pripravili výstavu pod názvom Naše sovy a iné dravce. Chceme ňou zrakovo znevýhodneným návštevníkom priblížiť spôsob života, lovu a rozmnožovania, druhy potravy i faktory ohrozenia sovy lesnej, myšiarky ušatej, výra skalného, kuvika kapcavého ako aj dravcov myšiaka lesného, jastraba krahulca a sokola myšiara. Vystavované exponáty budú doplnené popismi v Braillovom písme a zväčšenej čiernotlači, podrobným opisným výkladom a zvukmi jednotlivých druhov.    

Tak ako po iné roky, výstavu spojenú s prednáškou plánujeme dňa 12. decembra 2018 prezentovať aj priamo v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči a Spojenej škole internátnej pre žiakov so zrakovým postihnutím v Levoči.

Vernisáž výstavy sa bude konať dňa 22. novembra 2018 o 10:00 a výstava bude prístupná verejnosti do 7. januára 2019 v priestoroch múzea na Ul. Školskej 4 v Liptovskom Mikuláši.


 

22.11.2018 - 18.1.2019  

tajomstvo-medovnikoveho-srdca-plagat.jpg

Banícke múzeum v Rožňave

Tajomstvo medovníkového srdca

Výstava Tajomstvo medovníkového srdca predstaví návštevníkom nielen históriu a osobnosti medovnikárstva, ale aj unikátnu medovnikársku dielňu Lefterovcov, jednej z posledných košických medovnikárskych rodín, ktorá spolupracovala s ďalšou významnou medovnikárskou rodinou Novellyovcov. Výstava je zároveň venovaná genéze a vývoju medovnikárskych foriem a medovníkov, ktoré v priebehu stáročí podliehali rôznym módnym trendom. Výstava prezentuje drevené historické formy z 18. a 19. storočia, plechové formy zo zbierok Východoslovenského múzea, medovníky, ktoré boli vytvorené na drevených formách, medovníky z plechových foriem a súčasné medovníčky z dielní šikovných medovnikárok.
Výstava predstavuje tradíciu významných košických medovnikárskych rodín, unikátnu medovnikársku dielňu rodiny Leflerovcov, genézu a vývoj historických foriem na tvorbu medovníkov od 18. storočia zo zbierok Východoslovenského múzea v Košiciach.
V Rožňave bude výstava doplnená o zbierky Baníckeho múzea v Rožňave viažuce sa k medovnikárskemu remeslu a o ukážku medovníkov a medovníkových výrobkov.


 

23.11.2018 - 15.2.2019  

vcelarstvo.jpg

Pohronské múzeum v Novej Bani

Včelárstvo v Novej Bani

90. rokov organizovaného včelárstva v Novej Bani

Včelárstvo je neoddeliteľnou časťou národného hospodárstva. Jeho veľký význam spočíva najmä v opeľovaní poľnohospodárskych plodín, ovocných stromov, bobuľovín a lesných kultúr. Okrem opeľovacej činnosti včiel veľkým prínosom je produkcia medu, vosku, včelej materskej kašičky, peľu, propolisu. Tieto produkty majú veľký význam pre výživu ľudí, slúžia ako surovina pre výrobu liečiv, kozmetiky...

Tak, ako sa človek snažil uloviť zver alebo chytiť rybu, tak sa pokúšal ukoristiť včely a ich med. Primitívny včelár pozorovaním zistil, že včely sa počas pokročilej jari roja a hľadajú nový príbytok. Aby nové hniezdo ostalo nablízku, vysekal do vhodného vedľajšieho stromu brť (dutinu), ktorú vyrojené včely obsadzovali. Tento spôsob včelárenia, nazývaný ako brtníctvo, má svoje začiatky už v posledných storočiach pred našim letopočtom a vrchol dosiahol v stredoveku.

Časom si včelári preniesli kmene stromov so včelami k domu, tiež začali dlabať z hrubých kmeňov stromov kláty a robiť úle z hrubých dosák. Plietli aj koše zo slamy alebo z prútia.

Slovensko, oplývajúce lesmi a lúkami, malo vhodné podmienky na chov včiel a včelárstvo bolo dobrým zdrojom príjmov. Medom a voskom sa platili dane. Chov včiel mal preto veľký hospodársky význam a k tomu aj zodpovedajúce privilégiá. Med bol totiž jediným sladidlom a sviečky sa robili len zo včelieho vosku. Slovenskí včelári sa na ochranu svojich záujmov a šírení osvety začali na miestnej a regionálnej úrovni združovať do spolkov už v 19. storočí.

Podľa informácií získaných od známeho novobanského pamätníka Štefana Wolfa Slameníkovho v roku 1896 vtedajší richtár menom Póla vydal nariadenie, podľa ktorého gazda, ktorý vlastnil päť hektárov majetku, mohol byť vlastníkom strelnej zbrane – „flintičky“, avšak podmienka bola, že musel na gazdovstve chovať včely. Tu sú počiatky organizovaného včelárenia na novobansku. Okolo roku 1927 sa začína aj v Novej Bani propagovať nástavkový úľ s rozoberateľným včelím dielom, ktorý nahradil kláty a slamené koše, kde včelie dielo nebolo rozoberateľné. Moderné úle si vyžadovali modernejší spôsob včelárenia, na čo bolo treba potrebné vybavenie (medomet, parák na vytápanie vosku...), ktoré bolo drahé. Dňa 20.5. 1928 sa včelári Novej Bane a okolia (Brehy, Hronské Rudno a Veľká Lehota) združili do jedného spolku. Na prvom zasadnutí ich bolo 14. Spolok sa staral aj o osvetu a vzdelávanie, taktiež propagoval zužitkovanie medu v domácnosti. V roku 1933 bol usporiadaný kurz, ktorého sa zúčastnilo 19 žien, kde boli predvedené praktické ukážky rôznych druhov medového pečiva. V roku 1942 mal novobanský včelársky spolok 96 členov a 633 včelstiev. V 60. a 70. rokoch nastali nepriaznivé podmienky na včelárenie z dôvodu zvyšovania produkcie priemyselných exhalátov (výstavba ZSNP – hlinikáreň Žiar nad Hronom).

Po zmene spoločenských pomerov v 90. rokoch bol zrušený výkupca medu Medos Galanta, a tak väčší včelári začínali mať problémy s odbytom medu, ktoré sú ešte znásobené dovozom lacných medov zo zahraničia, preto sa včelárenie stáva nezaujímavým a mnoho včelárov svoju činnosť končí, členská základňa prestarla, nakoľko včeláreniu sa venujú poväčšine dôchodcovia.

V súčasnosti sú v Slovenskom zväze včelárov Základnej organizácii Nová Baňa združené: Nová Baňa, Rudno nad Hronom, Brehy, Tekovská Breznica, Orovnica, Hronský Beňadik, Veľká Lehota, Malá Lehota a má okolo 127 členov. Každoročné analýzy medov z novobanského regiónu potvrdzujú jeho vysokú kvalitu a neprítomnosť cudzorodých látok, čím sa zaraďujú medzi kvalitné a ekologicky čisté produkty.

Výstava návštevníkovi ukáže rôzne typy úľov, lisy na vosk, medomet na stáčanie medu, ochranné oblečenie včelára a jeho nástroje. Činnosť včelárskeho spolku dokumentujú dobové aj súčasné fotografie.

Až v novom tisícročí sa úpadok včelárstva pomaly zastavuje a po vstupe Slovenska do Európskej únie vytvorením dotačných programov pre začínajúcich včelárov sa postupne začínajú včeláreniu venovať aj mladí ľudia, členská základňa sa pomaly omladzuje a včelstiev pribúda, hoci získať dotácie je veľmi zložité kvôli byrokracii.


 

27.11.2018 - 15.1.2019  

Kaštieľ a archeopark Hanušovce nad Topľou

Barokové Vianoce

Umelecko-historická výstava.


 

27.11.2018 - 27.1.2019  

dotyky_nekonecna.jpg

Východoslovenské múzeum v Košiciach - Galéria Bašta

Dotyky nekonečna

Východoslovenské múzeum v Košiciach, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja vás pozýva na poslednú tohtoročnú vernisáž 27. novembra 2018 o 17:00 v Galérii bašta na Hrnčiarskej 7 otvoríme spolu s autorom Szilárdom Fecsóm prierez jeho tvorby pod názvom DOTYKY NEKONEČNA.

Vystavené akrylové maľby, koláže a asambláže sú svedectvom  neustálej premeny ľudskej duše. Pokušenia tunajšieho sveta nachádzajú svoj výraz v grotesknosti, pre hľadanie správnej cesty a vyjadrenie pocitov, sprevádzajúcich toto hľadanie, autor zvolil abstraktné zobrazenie.
Kurátorom výstavy je  akad. mal. Peter Kocák, PhD.


 

27.11.2018 - 31.1.2019  

RVBANA-plagat.jpg

Banícke múzeum v Rožňave

Rožňava baňa – život a práca

27.11.2018 o 15:30 sa v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave uskutoční slávnostné otvorenie výstavy ROŽŇAVA BAŇA – život a práca, ktorú pripravilo OZ Medza v spolupráci s Baníckym múzeom v Rožňave.

Výstava prezentuje výsledky výskumu zameraného na vplyv rozvinutého priemyslu na život v meste a zachovanie priemyselného dedičstva.

Mnohí zo súčasných obyvateľov Rožňavy a okolia, ich príbuzní, známi, pracovali, či žili na Rožňava Bani. Závod Železorudné bane Rožňava patril v 80. rokoch s počtom okolo 1 200 pracovníkov k najväčším zamestnávateľom v regióne. Práca na Bani sa tak priamo či nepriamo dotýkala takmer všetkých obyvateľov mesta a blízkeho okolia.

Výstava na pozadí historických faktov, prostredníctvom množstva dobových fotografií, písomností, trojrozmerných predmetov a  spomienok pamätníkov prináša informácie o rôznych oblastiach života na Rožňava Bani. Predstavuje nielen tvrdú prácu baníkov, ale aj život na kolónii, banícke školstvo, či trávenie voľného času. Jej súčasťou sú nielen unikátne fotografie zo zbierok Baníckeho múzea v Rožňave, ale aj z archívov súkromných osôb, ktoré ešte neboli prezentované verejnosti. Prostredníctvom historických fotografií budú môcť záujemcovia vidieť aj objekty Rožňava Bane, ktoré sú už dávnou minulosťou. „Súčasťou slávnostného otvorenia výstavy bude aj premiéra dokumentu o Rožňava Bani, na ktorom sme spolupracovali s tými skôr narodenými, ktorí zažili prácu na Rožňava bani na vlastnej koži,“ uviedla Gabriela Kolesárová z Baníckeho múzea v Rožňave.


 

27.11.2018 - 31.8.2019  

100 rokov lodiarstva v Československu.jpg

Múzeum dopravy v Bratislave

100 rokov lodiarstva v Československu

Výstava prezentuje storočnicu vývoja lodiarstva v Československu a na Slovensku.

Výstavou 100 rokov lodiarstva v Československu si pripomíname stavby plavidiel na našom území, vysokoškolskej výučby stavby lodí aj dunajskej plavby. Výstava bude prezentovať najmä, ale nie len, stavbu lodí v Lodeniciach Komárno. Počas existencie lodeníc sa postavilo cez 2000 rôznych plavidiel. Pre vývoj, projektovanie aj stavbu lodí bola potrebná technická znalosť, lodných inžinierov, ktorých vychovávala vtedy SVŠT, Strojnícka fakulta Bratislava. Za sto rokov sa veľa zmenilo - napr. technológia plavby zmenila vlečnú remorkáž na tlačnú, čo ovplyvnilo aj konštrukciu a pohon lodí. Aj tieto témy- školstvo a zmeny v čase budú obsahom výstavy. Návštevníci okrem textov, obrazov-fotografií a artefaktov lodí uvidia aj množstvo veľkých modelov lodí. Na výstave je možné vidieť aj modely urobené v Slovenských lodeniciach ako napr. osobnú loď - jednu z najväčších riečnych lodí vôbec OL 400 VALERIJAN KUJBYŠEV, ďalej motorovú osobnú loď MOL 1575 KOMÁRNO, tlačný remorkér TR ARKUS a ďalšie. Stavbu lodí možno vidieť aj na množstve dokumentačných záberov.


 

29.11. - 31.12.2018  

Múzeum holokaustu v Seredi, SNM

Sobibor

Výstava realizovaná v spolupráci s Veľvyslanectvom Ruskej federácie na Slovensku. Vyhladzovací tábor Sobibor bol jedným z troch táborov akcie Reinhard. Fungoval osemnásť mesiacov a bolo v ňom zavraždených približne dvestopäťdesiat tisíc Židov, dvadsaťpäťtisíc z nich pochádzalo zo Slovenska. Zo Sobiboru sa uskutočnil jeden z najväčších a najslávnejších útekov z „tovární na smrť.“
Otvorenie výstavy: 29. 11. 2018 o 18:00


 

29.11.2018 - 13.1.2019  

Hornonitrianske múzeum v Prievidzi

Zatratená elegancia/Buržoázny prepych III.

Nábytkové zostavy, interiérové doplnky a predmety na servírovanie v štýle art deco (z múzejnej a súkromnej zbierky).


 

29.11.2018 - 15.1.2019  

Kalvária.jpg

Múzeum Spiša v Spišskej Novej Vsi

Kalvária / fotografie Kazimíra Štubňu

Výstava venovaná fotografiám autora K. Štubňu, na ktorých zachytáva Kalváriu z kostola Nanebovzatia Panny Márie v Spišskej Novej Vsi. 
Návštevníci  budú mať jedinečnú možnosť vidieť fotografie na ktorých je toto dielo  kompletné,  spolu aj s Máriou Magdalénou ktorá je umiestnená v kostole Svätého Augustína v Stratenej.
Vernisáž 29. 11. 2018 o 16:00 vo výstavných priestoroch Provinčného domu.


 

29.11.2018 - 28.2.2019  

Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku SNM, Bratislava

100 rokov vo fotografiách

Výstava k stému výročiu vzniku Československa.


 

30.11.2018 - 31.1.2019  

pozvanka_epifania.jpg

Oravská galéria v Dolnom Kubíne - Veľká výstavná sieň

Επιφάνια / Epifánia / Zjavenie

Kurátorka výstavy: Eva Ľuptáková
Oravská galéria počas adventného a vianočného obdobia opäť ponúka návštevníkom nahliadnutie do svojich bohatých zbierok.
Pojem advent pôvodne pochádza  z gréckeho επιφάνια (epifánia - zjavenie), ktorý označoval príchod božstva do chrámu alebo návštevu kráľa. Má význam nielen zjavenia sa Boha pri krste Ježiša v Jordáne, ale aj zjavenie sa Boha na zemi vôbec.
Samotné slovo „advent“ je latinského pôvodu (adventus) a znamená „príchod“, je to prvá časť liturgického roka rímskokatolíckej cirkvi vymedzená 4. nedeľami pred sviatkom narodenia Ježiša a obdobie duchovnej prípravy na Vianoce. V teologickom zmysle sa advent vyznačuje dvojakým očakávaním – sviatku narodenia Ježiša Krista a jeho druhého (eschatologického) príchodu na konci času, ale taktiež sa počas tohto obdobia nezabúda na osobitnú úctu Ježišovej Matky.
Advent sa začína 1. adventnou nedeľou, teda nedeľou medzi 27. novembrom a 3. decembrom, končí po západe slnka na Štedrý večer. Samostatný sviatok Narodenia Ježiša Krista sa slávil prvýkrát v Ríme okolo roku 330. Tamojší kresťania chceli oslavovať deň narodenia svojho Pána, keďže nebol známy presný dátum, vybrali si 25. december – deň, keď pohania v Ríme slávili zimný slnovrat. Zaviedli tak sviatok, ktorý mal s pohanským sviatkom ten istý dátum, ale obsah mal už náboženský. Z Ríma sa veľmi rýchlo rozšíril po kresťanských obciach a niekedy v druhej polovici 4. storočia sa Narodenie Ježiša Krista – 25. decembra pripomínalo aj vo východných cirkvách. Západné cirkvi slávia 6. januára sviatok Bohozjavenia. Pretože však obidva sviatky obsahovali to isté „tajomstvo“, bolo potrebné ich rozlíšiť. Tu zohrala veľkú úlohu tradícia a myslenie jednotlivých cirkví.
Sviatky Narodenia Pána a Krst Pána tvorili v prvom tisícročí jeden sviatočný okruh, ktorý trval niekoľko týždňov. Dôvod pre také slávenie bola historická danosť, ktorá sa pretavila aj do myšlienky sviatkov: Boh sa zjavil medzi ľuďmi – EPIFÁNIA.


 

30.11.2018 - 28.2.2019  

c_fragmenty_krajiny.png

Spišské múzeum SNM, Levoča

12 m2. Fragmenty krajiny

SNM-Spišské múzeum pozýva na novú výstavu Imricha Pleidla 12 m2. Fragmenty krajiny.


 

30.11.2018 - 31.3.2019  

Kačenka.jpg

Múzeum Ľudovíta Štúra v Modre, SNM

Zvárala Kačenka, zvárala šaty (Ľudový odev z Modry a z Modry-Kráľovej)

Vernisáž: 30. 11. 2018 o 17:00
Výstava je pomenovaná podľa starej ľudovej piesne z Kráľovej. Prezentuje ľudový textil z Modry a Modry-Kráľovej zo zbierok SNM-Múzea Ľudovíta Štúra.

Súčasťou vernisáže bude uvedenie publikácie Ľudový odev, tradície a zvyky v Modre-Kráľovej. 
Publikácia i výstava je venovaná pamiatke Zuzany Knapekovej, už zosnulej znalkyni ľudového odievania, ktorá poskytla múzeu mnohé cenné rady a rozšírila textilný fond múzea o množstvo kusov kráľovských a modranských súčastí ľudového odevu z vlastnej zbierky. 
Autorkou výstavy i publikácie je Sylvia Hrdlovičová.


 

3.12.2018 - 31.1.2020  

Hudobné múzeum SNM, Bratislava - Výstavný pavilón, Žižkova 16, Bratislava

...a nazvali ju Dobro®

Prvú rezofonickú gitaru na svete pod názvom Tricone a neskoršie aj jej slávny drevený model so slo-venským menom Dobro® skonštruovali v 20. rokoch minulého storočia v Spojených štátoch amerických Ján/John Dopjera/Dopyera (1893 − 1988) s bratom Rudolfom/Rudolphom „Rudym" Dopjerom/Doperom (1885 – 1978. Pomenovaním DOBRO® sa dostalo slovenské slovo dobro do slovníka hudobníkov na celom svete.


 

4.12.2018 - 30.1.2019  

Múzeum v Kežmarku - Výstavná sieň múzea

Časokrásny svet v obrazoch

Autorská výstava cestovateľa a fotografa – Miloša Greisela.


 

4.12.2018 - 31.1.2019  

Grófka bez kaštieľa.jpg

Múzeum Betliar - Hrad Krásna Hôrka, SNM

Grófka bez kaštieľa (Elizabeth Olgyay Andrássy a jej pozostalosť)

Výstava bude slávnostne otvorená 4. decembra o 17. hodine a otvorí ju sesternica Elizabeth, Birgitta Westenberg zo Švédska.
Životný príbeh Elizabeth Olgyay Andrássy (1924−2017), grófky bez kaštieľa, je jedným z mnohých príkladov smutných osudov, ktoré v období od rozpadu rakúsko-uhorskej monarchie až po pád komunistického režimu v roku 1989 postihli tisícky rodín. Vďaka veľkorysému daru jej dcéry Joy Olgyay prinášame v kaštieli Andrássyovcov v Betliari výstavu, ktorá chce oponovať nezmyselným nostalgiám za diktatúrou socialistov, byť kritická k sympatiám s fašistami a ktorá chtiac-nechtiac kladie vedľa seba slobodu Spojených štátov amerických a obmedzenia v kadarovskom Maďarsku či v Československu. Elizabeth Olgyay Andrássy ako veľmi mladá spoznala nezmyselnosť rozdeľovania ľudí podľa pôvodu či národnosti. Ako dvadsaťtriročná prišla takmer o všetko hmotné, no predovšetkým o svoj domov a so svojou rodinou začala život v cudzine.
Elizabeth ešte patrila k tej generácii, ktorá zažila „rozprávkový“ svet grófov a princezien, život v okázalých palácoch a dokonca aj to, aká je jej rodina potrebná. Elizabeth pochádzala zo staršej betliarskej vetvy Andrássyovcov, ktorá gazdovala na panstvách v Gemeri, Above, Šariši či na Zemplíne. Jej prastarý otec gróf Aladár (1827−1903) bol najmladším spomedzi mimoriadne úspešných bratov, prostredného Júliusa I. (1823−1890) a najstaršieho Emanuela I. (1821−1891), synov grófa Karola III. (1792−1845) a grófky Adelheid (Etelky) Szapáryovej (1798−1876).
Elizabethin otec gróf Imrich, vnuk grófa Aladára, sa narodil v roku 1891 vo Veľatoch na Zemplíne ako najstarší syn Alexandra Andrássyho a Marietty Esterházyovej. Počas pôsobenia vo funkcii vojenského veľvyslanca Rakúsko-Uhorska vo Švédsku sa zoznámil s iba 16-ročnou gymnazistkou a so svojou neskoršou druhou manželkou
a matkou Elizabeth Stellou Kuylenstiernou (1902−1998). Stella bola mimoriadne inteligentná a krásna mladá dáma s vyberanými spôsobmi a dobrou výchovou. Jej kniha spomienok s názvom Horí Pusta, vydaná v roku 1948 a ktorá sa stala bestsellerom, je vynikajúcim svedectvom o drsných udalostiach a o živote jej rodiny.
Elizabeth, ktorú familiárne volali aj Bonzo – podľa obľúbenej britskej kreslenej postavičky psíka Bonza sa narodila na Vianoce 26. decembra 1924 v Budapešti, vyrastala v Maďarsku a prázdninovala u starých rodičov vo Švédsku, ale aj vo Veľatoch na Zemplíne. Mladá, iba 20-ročná Elizabeth prežila so svojou najbližšou rodinou strastiplnú cestu naprieč vojnou ničenou Európou do Švédska. Zo Švédska sa spolu s matkou a bratom Imrichom presťahovala do USA a Kanady. Odišli len s najnutnejšími osobnými vecami a len niekoľkými drobnosťami, ktoré sa im zmestili do kufrov. Prišli však o všetko. Rodina nakoniec našla útočisko v Spojených štátoch amerických, v krajine založenej na slobode s kapitálom budovaným na otvorenosti k imigrantom. Elizabeth sa počas štúdia na vysokej škole v Indiane zoznámila s maďarským architektom Aladárom Olgyayom, čestným občanom mesta New York, za ktorého sa v roku 1950 vydala. Elizabeth dala život dvom deťom – synovi Royovi a dcére Joy. Rodina sa usadila v Princetone, v štáte New Yersey, kde sa jej manžel, vtedy už profesor architektúry, preslávil projektovaním stavieb na báze solárnej energie.
V domácnosti Elizabeth sa nachádzalo len zopár predmetov odkazujúcich na bohatú minulosť jej rodu, ktoré si návštevníci výstavy budú môcť pozrieť: obraz zázračnej Krásnohorskej Madony, patrónky Andrássyovcov, niekoľko starých výšiviek, zopár fotografií a reprodukcia Benczúrovho obrazu mileniálneho prijatia uhorských magnátov cisárom a cisárovnou, na ktorom maliar zachytil niekoľkých členov rodu Andrássy – okrem iných aj Elizabethiných prastarých rodičov, ktorí zastávali vysoké dvorské funkcie. Elizabeth so záujmom sledovala osudy svojich rovesníkov i príbuzných vďaka čomu sa v jej pozostalosti zachoval pomerne rozsiahly archív, ktorý je vzácnym prameňom genealógie rodu a ktorý na výstave prezentujeme.
19. septembra 1970 Elizabeth prijala správu o úmrtí iba 18 ročného syna Roya, ktorý zahynul po štvormesačnej vojenskej službe vo vietnamskej vojne, v bojoch o Kambodžu. Predmety pripomínajúce tragédiu jej syna patrili k tým najcennejším, ktoré mala. Medzi úlomkami spomienok na domov s kráľovskou minulosťou tak nájdeme americkú zástavu z rakvy syna – hrdinu i čiapku a odznak organizácie Matka zlatej hviezdy (Gold Star Mother), v ktorej sa Elizabeth aktívne angažovala. Od malička bola vedená k pomoci iným a tak sa na 27 rokov stala aktívnou členkou Červeného kríža a pomáhala ľuďom postihnutým živelnými pohromami.
Elizabeth po zmene režimu viackrát navštívila Maďarsko, aj Slovensko. Pri príležitosti svojej návštevy na hrade Krásna Hôrka v roku 2010 vyjadrila želanie byť pochovaná v tunajšej rodovej hrobke vedľa svojho prastarého otca. Posledné roky svojho života prežila u dcéry Joy na farme v štáte Oregon. Zomrela 24. januára 2017 vo veku 93 rokov. Jej telesné pozostatky boli podľa jej priania uložené na večný odpočinok 20. augusta 2017 na hrade Krásna Hôrka. Elizabeth je jedinou z Andrássyovcov, žijúcich v Amerike, ktorá sa napokon, aj keď po smrti, predsa len vrátila domov...


 

5.12. - 19.12.2018  

Vianoce 2018.jpg

Horehronské múzeum v Brezne

Vianoce v múzeu

Čaro a krása Vianoc  - výstava
Moja vianočná ozdoba – tvorivé dielne
                

Kurátorka: Mgr. Martina Ťažká

Niekoľkoročná tradícia vianočných výstav v Horehronskom múzeu v Brezne pokračuje aj tento rok usporiadaním predajnej výstavy „Čaro a krása Vianoc“, na ktorej svoju šikovnosť predstavia výrobcovia z Brezna a jeho užšieho i širšieho okolia. Návštevníci si tu budú môcť nielen kúpiť rôzne vianočné ozdoby, perníky, pohľadnice, dekorácie, ale aj načerpať inšpiráciu pre tvorbu svojich vlastných vianočných ozdôb. Výstava je pripravená v spolupráci s Miestnom odborom Živeny v Brezne.

Nie len pre malých, ale aj pre veľkých sú pripravené tvorivé dielne, kde si každý záujemca bude môcť zhotoviť vianočné ozdoby z tvarovacej hmoty podľa predlôh, ale aj podľa vlastnej fantázie. Tvorivé dielne budú sprístupnené v termínoch: 7.12., 10.12.,.12.12.,15.12. a 17.12.2018.


 

5.12. - 20.12.2018  

Vianočné pohľadnice-pozvánka.jpg

Dom ľudového bývania, Šaľa

Vianočné pohľadnice

Vianočné pohľadnice z 80. rokov 20. storočia až po súčasnosť predstaví výstava Vianočné pohľadnice, ktoré bude otvorená od 5.12. do 20.12.2018 v čase od 12:30 do 15:30 v priestoroch Domu ľudového bývania v Šali, Štúrova ul.č.4.
V posledných rokoch vianočné a novoročné pozdravy vo forme tlačených pohľadníc sú čoraz zriedkavejšie. S príchodom mobilných operátorov ich začali postupne nahrádzať textové a obrazové správy, ale i virtuálne pohľadnice, ktoré ponúkajú rôzne internetové portály. Je to rýchly, jednoduchší a lacnejší spôsob, ktorý ušetrí veľa času v dnešnom vyťaženom spôsobe života. Klasická pohľadnica je však osobnejšia a mnohí možno ani nevedia, že má svoju dlhú históriu. V Európe sa písané vianočné a novoročné želania objavili niekedy v 15. storočí. Za kolísku vianočných pohľadníc sa však považuje Anglicko, kde v roku 1794 vytvoril umelec Dobson pohľadnicu s vyobrazením zasneženého zimného lesa a šťastnej rodiny pri stromčeku. Prvé tlačené pohľadnice sa objavili údajne okolo roku 1840 v Škótsku. O vznik skutočných vianočných pohľadníc sa v Anglicku zaslúžil sir Henry Cole, ktorý v roku 1843 požiadal Johna Calcotta Horsleyho, aby namaľoval obrázok šťastnej rodinky, ktorá si pripíja na zdravie. Vianočné a novoročné pohľadnice postupom času dostali podobu, v akej ich poznáme dnes. Koncom 20. storočia sa ľudia začali vracať k ručnej výrobe vianočných pohľadníc v snahe vytvoriť pre svojich blízkych originálny kúsok.


 

5.12.2018 - 31.1.2019  

caro_vian_ozd.jpg

Múzeum ukrajinskej kultúry SNM, Svidník

Čaro vianočných ozdôb

Výstava prác Valentyny VASYLYŠYN а Olhy VOROCHTY, neobyčajných ručne vyrobených a ozdobených vianočných gulí a ručne tkaných gobelínov.


 

5.12.2018 - 2.2.2019  

Biológia vzrušenia.jpg

Vlastivedné múzeum v Galante

Biológia vzrušenia

5. decembra 2018 o 16:00 sa otvára nová dočasná výstava vo Vlastivednom múzeu v Galante pod názvom Biológia vzrušenia. Výstavu otvoria významní odborníci: Katalin Szabó, PhD. zástupkyňa riaditeľa Maďarského národného múzea – Múzeum histórie medicíny Semmelweisa v Budapešti a Ing. Jozef Csütörtöky, PhD. riaditeľ Podunajského múzea v Komárne, ktorý je zároveň aj kurátorom výstavy. Kultúrny program zabezpečuje ZUŠ Josepha Haydna v Galante.

Pamätnú putovnú výstavu pri príležitosti 100. výročia narodenia Hansa Selyeho pripravili Podunajské múzeum v Komárne, Maďarské národné múzeum - Múzeum histórie medicíny Semmelweisa v Budapešti, Múzeum Györgya Klapku v Komárome v roku 2017. Výstava pod názvom Biológia vzrušenia podáva obraz o životnej dráhe tvorcu teórie stresu Hansa Selyeho od študentských rokov v Komárne po vedecké výskumy v Montreali.

Hans Selye bol jedným z mála velikánov modernej biológie. Geniálne intuitívny vedec bol obdarený obrovskou energiou a pozoruhodnou schopnosťou syntetizovať viaceré predstavy. V posledných štyridsiatich rokoch svojho života sa venoval nepretržitému skúmaniu nešpecifických chorôb a obrovskej téme starnutia. Vďaka svojej vynikajúcej pozorovacej schopnosti, originálnemu spôsobu myslenia a veľkolepým predstavám, kontrolovaným prísnymi výskumnými metódami, umiestnil vzťah človeka a jeho okolia do úplne novej perspektívy, rovnako ako aj mechanizmy, ktorými sa organizmus prispôsobuje zmenenému prostrediu.

Hans Selye, jeden z najvýznamnejších vedcov 20. storočia v oblasti medicíny, sa narodil vo Viedni 26. januára 1907. Pochádzal z lekárskej rodiny, jeho otca Dr. Huga Selyeho v roku 1909 prevelili k posádke do Komárna, tu už pôsobil ako primár. Hans Selye získal základné a stredoškolské vzdelanie v Komárne, kde maturoval v roku 1924. Svoje pokusy na potkanoch začal už ako študent gymnázia. V roku 1924 sa zapísal na lekársku fakultu Nemeckej univerzity v Prahe. Niekoľko semestrov absolvoval aj na fakulte medicíny na parížskej a  rímskej univerzite. Doktorát z medicíny a z chémie získal na Nemeckej univerzite v Prahe a krátky čas tu aj pracoval ako asistent v Ústave patológie. V roku 1931 Hans Selye cestoval do Ameriky s Rockefellerovým štipendiom, dostal sa na McGillovu univerzitu v Montreali, kde čoskoro pôsobil ako prednášateľ biochémie, neskôr ako odborný asistent. V roku 1941 sa stal profesorom na katedre histológie. Od roku 1945 do roku 1976 bol riaditeľom Inštitútu pre medicínsky a chirurgický výskum Montrealskej univerzity  a zároveň bol počas desiatich rokov aj všeobecným poradcom armády USA pre chirurgiu. Po odchode do dôchodku až do svojej smrti (1982) pracoval ako predseda novozaloženého Medzinárodného inštitútu pre stres v Montreali.


 

5.12.2018 - 15.2.2019  

Ceskoslovensko a Podkarpatska rus.jpg

Slovenské technické múzeum, Košice

Štvrťstoročie spolu

Slovenské technické múzeum a Národný archív Českej republiky si Vás dovoľujú srdečne pozvať pri príležitosti 100. výročia vzniku Československej republiky na prednášku ,,Výstavba československého četníctva na Podkarpatskej Rusi" spojenú s otvorením  výstavy ŠTVRŤSTOROČIE SPOLU - Československo a Podkarpatská Rus. 

Prednáška autora výstavy: Výstavba československého četníctva na Podkarpatskej Rusi - Mgr. David Hubený, Ph.D.                                                                             
Termín:  5. decembra 2018 o 14:30 a vernisáž výstavy o 16:00

Podkarpatská Rus bola stáročia súčasťou habsburskej monarchie, ale na konci 1. svetovej vojny hľadali možnosti zmeny štátoprávneho postavenia.  Počas pobytu Tomáša G. Masaryka v USA v roku 1918 bolo Rusínom zo strany amerického prezidenta doporučené usilovať o autonómiu v rámci jazykovo blízkeho štátu. Jednou z možností bolo včlenenie podkarpatského územia do vznikajúceho Československa, stalo sa tak na jar v roku 1919. Na parížskej mierovej konferencii  po 1. svetovej vojne sa Saintgermainskou zmluvou nová republika zaviazala zriadiť na území Rusínov južne od Karpát autonómnu jednotku. Vo februári 1920 bola integrovaná do ústavnej listiny Československej republiky. Archivár  Národného archívu ČR , autor výstavy Mgr. David Hubený PhD.,  (Odd. fondov  štátnej správy z rokov 1918 – 1945 ) o výstave hovorí : „ ... panelová výstava približuje okolnosti vzniku myšlienky na pripojenie územia karpatských Rusínov k Československu. Zaoberá sa otázkami spojenými s budovaním štátnej správy a hospodárstva. Približuje vzťahy s  maďarskými a poľskými záškodníkmi, boje s maďarskou armádou a ukrajinskými nacionalistami v rokoch 1938 a 1939. Sprostredkúva záujem exilovej vlády v Londýne o dianie na Podkarpatskej Rusi, tiež prípravy a pokusy obnoviť československú správu na časti oslobodenej Podkarpatskej Rusi podľa zmluvy ČSR a ZSSR o spojenectve z konca roku 1943 (platnej 20 rokov). Podľa tejto zmluvy  sa mala ČSR obnoviť v jej predmníchovských hraniciach aj s Podkarpatskou Rusou. Avšak 29. júna 1945 bola v Moskve podpísaná zmluva, v nej sa Československo zaviazalo Sovietskemu zväzu odstúpiť územie Podkarpatskej Rusi v jej predmníchovských hraniciach. Posledná časť výstavy približuje medzištátne jednanie o poskytnutí územia ZSSR a snahy o odškodnenie československých občanov ... agrárna Podkarpatská Rus sa v rámci Československa úspešne rozvíjala, pamätníci dodnes radi spomínajú na „panovanie“  Československa“ dodáva D. Hubený. Výstava reprezentuje krátky časový úsek spoločných dejín, ukážku premenlivosti správy územia Podkarpatskej Rusi a jej vplyvu na každodenný život, na pozadí štátotvorných historických udalostí prvej Československej republiky.


 

6.12.2018 - 5.1.2019  

VianoceBojnice.jpg

Múzeum Bojnice, SNM

Svätý Mikuláš a Vianoce na zámku 2018

Priestory Bojnického zámku sa po roku opäť zaplnia vôňou ihličia vianočných stromčekov. Už tradične sa tak stane počas podujatia Svätý Mikuláš a Vianoce na zámku, ktoré každoročne priláka do Bojníc množstvo domácich i zahraničných návštevníkov. 

Sviatočné obdobie sa začne vo štvrtok 06. decembra2018 príchodom svätého Mikuláša. Ten spoločne s anjelom a čertom bude až do 09. decembra 2018 rozdávať detským návštevníkom zámku sladké balíčky.

Prehliadkovú trasu múzea doplní bohatá vianočná výzdoba v podobe živých vianočných stromčekov, girlánd i ikebán. Slávnostnú atmosféru, voňavé ihličie a mihotavé svetlá sviec si návštevníci Bojnického zámku budú môcť vychutnať až do 05. januára 2019.

K atmosfére vianočných sviatkov na Bojnickom zámku prispejú aj zdravotne a sociálne znevýhodnené deti, ktoré vyzdobia výklenky schodiskovej veže zámku vlastnoručne pripravenými obrazmi a dekoráciami.

Vstupné na podujatie: 
Dospelý 1 osoba 9 €  
Dôchodca nad 65 rokov 7 €  
Študent od dovŕšenia 15 do dovŕšenia 18 rokov, držiteľ ISIC, EURO 26 5€  
Držiteľ ZŤP, sprievodca ZŤP-S 5€  
Dieťa od dovŕšenia 6 rokov do dovŕšenia 15 rokov 3,50€  
Dieťa od dovŕšenia 3 rokov do dovŕšenia 6 rokov 1€  
Dieťa do dovŕšenia 3 rokov zdarma  
Držiteľ ICOM, UNESCO, ICOMOS, ZŤP-S, ZMS zdarma

Príplatok za:
Použitie fotoaparátu 2 €  
Použitie videokamery 5 €

Rezervácie pre skupiny prijímame na telefónnych číslach 046/5430633 a 046/5430624.

SNM-Múzeum Bojnice bude otvorené denne okrem pondelkov a termínov 26. decembra 2018 a 1. januára 2019.


 

6.12.2018 - 15.1.2019  

Diviš.jpg

Galéria umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch

Stanislav Diviš

Kurátor: Helena Markusková 

Predstavenie výrazných osobností českej výtvarnej scény tvorí jednu z nosných línií programu galérie. Nadväzuje na neho aj výstava Stanislava Diviša (1953), maliara s originálnym videním, spoluorganizátora neoficiálnych výstav Konfrontácií (1984 – 1987), zakladajúceho člena skupiny Tvrdohlaví (1987 – 1992).

Z jeho širokého tvorivého registra predstaví výber z uplynulých období od začiatku nultých rokov po novšie diela. Prevedie nosnými tematickými cyklami (Dva svety, Príbehy vládcov, Partitúry, Zbytky, Nechcené dotyky – skrytá krása, Spomienky na spartakiádu 90), ktorých kľúčovými prvkami sú mapovanie pamäte, minulosti, marginálnych oblastí, sprievodných momentov procesu tvorby.  

Stanislav Diviš študoval na Akadémii výtvarných umění v Prahe (1982 – 1985). V rokoch 1994 – 1994 bol asistentom v ateliéri vizuálnej komunikácie J. Davida na AVU. Viedol ateliér maľby na VŠUP v Prahe (2003 – 2010).

Na slovenskej scéne spolupracoval s Lacom Terenom a Ivanom Csudaiom na maliarskom projekte, ktorým sa predstavili v Slovenskej národnej galérii (2000) a na Bienále v Sao Paule (2004).


 

6.12.2018 - 27.1.2019  

Molnár.jpg

Záhorská galéria Jána Mudrocha Senica

Karol Molnár: Obrazy z Česka, Francúzska, Anglicka a Slovenska

Výstava k 115. výročiu narodenia umelca, 100. výročiu vzniku Československej republiky
a 25. výročiu vzniku Slovenskej republiky.

Otvorenie výstavy: vo štvrtok 6. decembra 2018 o 17:00.

Kurátor výstavy PhDr. Štefan Zajíček.

Trnavský samosprávny kraj,  Záhorská galéria Jána Mudrocha v Senici pripravili v závere roku 2018 jubilejnú výstavu na Slovensku stále málo známeho brezovského rodáka pražského maliara Karola Molnára, parížskeho žiaka významného profesora Františka Kupku. Výstava je pripravená pod záštitou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v dlhodobom cykle Umelci Záhoria k 115. výročiu narodenia umelca, k okrúhlemu 100. výročiu vzniku Československej republiky a 25. výročiu vzniku Slovenskej republiky.
Maliar a kresliar Karol Molnár bol príslušníkom čs. zahraničnej vojenskej jednotky v druhej svetovej vojne najprv v rokoch 1938 – 1940 vo Francúzsku a potom v rokoch 1940 – 1945 v Anglicku, kde prežíval svoje vrcholné výrazne protivojnovo orientované tvorivé obdobie.
Celoživotné maliarske a kresliarske dielo Karola Molnára môže slúžiť aj budúcim generáciám mladších umeleckých pokolení ako príklad nezdolného tvorcu, ktorý postavil svoju vizuálnu tvorivosť aj v najťažších vojnových časoch plne na obranu ľudskosti, humanizmu a obhajoby morálky.

Karol Molnár: Obrazy z Česka, Francúzska, Anglicka a Slovenska Karol Molnár: Obrazy z Česka, Francúzska, Anglicka a Slovenska Karol Molnár: Obrazy z Česka, Francúzska, Anglicka a Slovenska Karol Molnár: Obrazy z Česka, Francúzska, Anglicka a Slovenska Karol Molnár: Obrazy z Česka, Francúzska, Anglicka a Slovenska Karol Molnár: Obrazy z Česka, Francúzska, Anglicka a Slovenska Karol Molnár: Obrazy z Česka, Francúzska, Anglicka a Slovenska


 

6.12.2018 - 3.2.2019  

Akvizície.jpg

Galéria Jána Koniarka v Trnave

Akvizície 2018

Otvorenie výstavy: 6. 12. 2018 (Štv) o 18:00

Galéria Jána Koniarka v Trnave je nielen výstavná, ale aj zbierkotvorná inštitúcia. V roku 2018 nadobudla do zbierok aj diela, ktoré boli podporené z verených zdrojov Fondom na podporu umenia. Ide o dielo Erny Masarovičovej s názvom Matka a dielo Antona Čierneho s názvom Prv než bude horieť parlament. Akvizície budú vystavené v Kopplovej vile do 3. februára 2019.
 
Erna Masarovičová: Matka
Akad. soch. Erna Masarovičová (1926 – 2008) patrila a patrí k výrazným osobnostiam československého sochárstva 2. pol. 20. storočia. Jej diela (sochy, objekty, šperky) sú súčasťou verejných a súkromných zbierok u nás i vo svete, monumentálna tvorba zasa zhodnocuje viaceré slovenské námestia, areály objektov či interiéry. Šesťdesiate roky 20. storočia patria z pohľadu tvorby autorky k najexponovanejším. V roku 1965 vytvorila Masarovičová dielo Matka. Ide o 175 cm vysokú sochu-objekt, ktorého súčasťou je aj sokel. Štylizovaný figurálny motív zo zváraných plátov ocele má priemer 30 cm.
Nakoľko autorka doposiaľ v zbierkach Galérie Jána Koniarka zastúpená nebola, kúpa diela má pre galériu osobitú hodnotu. Po ukončení prezentačnej výstavy by malo byť dielo Matka začlenené do stálej expozície.
 
Anton Čierny: Prv než bude horieť parlament
Anton Čierny sa narodil v roku 1963 v Bojniciach. Študoval na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave (1980 – 1984) a na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (1985 – 1991). Posledné dva roky štúdia strávil v Ateliéri slobodnej kreativity prof. Juraja Bartusza. Je držiteľom absolventskej Ceny Martina Benku (1992) a v roku 1997 získal ocenenie Mladý slovenský výtvarník roka (terajšia Cena Oskára Čepana). V roku 2004 bol nominovaný na cenu Orange award.
Prv než bude horieť parlament je originálny full HD videofilm, ktorý vznikol v priebehu roka 2017 ako nové dielo k samostatnej výstave Antona Čierneho v Synagóge – Centre súčasného umenia v Trnave. Dĺžka hraného štylizovaného dokumentu je 15´06´´. Pojednáva o vzrastajúcom pravicovom extrémizme, ktorý sa posledné roky vkráda do našej spoločnosti. Autor ho podľa scenára, ktorý vytvoril s I. Juricom, zrealizoval na autentických historických miestach (napr. Mauzóleum Andreja Hlinku v Ružomberku alebo prameň rieky Nitra). „Vo filme sa vynára diskurz reflexie problematiky fašizmu, ako sa premietol do oblasti kultúry, konkrétne do textov rôznych slovenských filmov k téme SNP a 2. svetovej vojny, ale aj anti-fašistickej filmovej tvorby pod vplyvom socialistickej ideológie a rodového písania histórie. Z dvanástich filmov vyselektovali autori päť: Obchod na korze (1965), Kapitán Dabač (1959), Organ (1964), V hodine dvanástej (1958), Veľká noc a veľký deň (1974). Z nich vybrali dialógy a monológy a potom ich upravovali so zámerom upozorniť na ich najčastejší naratív a síce na úlohu „hrdinu“, „zradcu“ a „rolu ženy“. Citáty symbolicky napomáhajú verbálne konštruovať určité významy, ktoré sú pre fašistickú či totalitnú ideológiu a rétoriku relevantné.“ (prof. Zora Rusinová) Originálnu hudbu k filmu zložil Jonatán Pastirčák, za kamerou stáli Peter Kotrha a Anton Čierny, ktorý film aj režíroval. Film má anglické titulky. Rozšíri zbierku intermédií / multimédií Galérie Jána Koniarka. Vzhľadom na jeho angažovanosť existuje predpoklad, že v blízkej budúcnosti bude súčasťou niektorých prehliadok súčasného výtvarného umenia, prípadne krátkej nezávislej filmovej tvorby.
Akvizície podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia. Fond na podporu umenia je hlavným partnerom projektu.


 

6.12.2018 - 3.2.2019  

IDENTITY.jpg

Galéria Jána Koniarka v Trnave

Dušan Pacúch, Iveta Tomanová: (ID)entity

Výstava komorných figurálnych objektov Ivety Tomanovej a veľkoformátových grafík – hĺbkotlačí Dušana Pacúcha.
Kurátor: Roman Popelár
Vernisáž: 06.12. 2018 (Št) o 18:00

Manželský a umelecký pár výtvarníkov sa po dlhšom pôsobení v zahraničí /r. 1994 – 2009/ predstavuje v Kopplovej vile GJK rozsiahlou tematickou výstavou, ktorá je výberom z tvorby posledných štyroch rokov. Obaja reflektujú aktuálne sociálne témy, akými sú vzájomná odcudzenosť jednotlivcov či vybraných spoločenských skupín vo vzťahu k okolitému svetu v rámci vyspelej Európy. Reflexia ďalej zachytáva uniformitu, technické vymoženosti a stereotypy, ktoré nám dnešná realita ponúka. Slovná hračka v názve v princípe odkazuje na dve roviny: k slovu IDENTITA, kde v rámci stierania politických, ekonomických a sociálno-kultúrnych hraníc prichádza v určitom zmysle slova k jej strate – túto tému vo svojej komornej figurálnej tvorbe rieši najmä sochárka Iveta Tomanová (*1961, Trenčianske Teplice) a paralelne ide o vyjadrenie názoru oboch autorov ako umeleckých entít (ID – Iveta, Dušan) k spomínaným témam. Grafik a maliar Dušan Pacúch (*1954, Martin) sa bude prezentovať stredne veľkými i niekoľkými veľkoformátovými hĺbkotlačami, ktoré podľa matríc variuje (každá tlač je originálom vytlačeným v počte 1ks). Ich spájaním v kontexte obsahu vytvára naráciu, mikro-príbehy. Tento výtvarný postup je, v rámci grafických techník, v posledných desaťročiach na Slovensku viac-menej unikátom. V roku 2016 bol za jednu zo série grafík nominovaný na Celeste Prize v Londýne v kategórii maľba a kresba s následnou rozsiahlou výstavou finalistov v londýnskom Bargehouse. Táto nominácia má o to vyššiu hodnotu, že porotu tvorila mladá a stredná generácia riaditeľov a kurátorov dôležitých európskych výstavných inštitúcií, resp. nezávislí kurátori s kvalitným medzinárodným renomé.
Iveta Tomanová sa v rámci medzinárodných aktivít zúčastnila v rokoch 2015 a 2016 sprievodných výstav v rámci Bienále architektúry a voľného výtvarného umenia v Benátkach. Obaja sa na Slovensku prezentujú skôr okrajovo (napr. v rámci Bienále voľného výtvarného umenia SVÚ, ktoré Iveta v r. 2016 s variabilnou sériou objektov s názvom Self vyhrala). Poslednú samostatnú výstavu na Slovensku mali v Bratislave v roku 1992.
Na záver roka 2018 tak do GJK prichádza projekt, ktorý je vizuálnym odľahčením od náročných tém a je určený hlavne mladej, resp. najmladšej generácii.


 

6.12.2018 - 28.2.2019  

Umenie drôtom šité.jpg

Múzeum kultúry Chorvátov na Slovensku SNM, Bratislava

Umenie drôtom šité

Výstava prezentuje výrobky slovenských umeleckých drotárov z dielne Galéria drôtu, ktorá drotárstvo predstavuje v tradičnom aj súčasnom modernom duchu. Okrem dekorácí a vianočných ozdôb sú vystavený aj „drôtovaní“ zástupcovia ríše zvierat. Umeleckým  stvárnením predmety pútajú pozornosť a ulahodia oku návštevníkov, či už milovníkov
tohto ľudového remesla, alebo nie. Výstava je vhodná pre každú vekovú kategóriu.


 

6.12.2018 - 24.3.2019  

Krajské múzeum v Prešove

80 rokov lietania v Prešove

História lietania v Prešove od roku 1938.


 

6.12.2018 - 29.3.2019  

sandy.jpg

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Veže zaliate slnkom. Architektonická tvorba Júliusa Sándyho.

Výstava pri príležitosti 150. výročia narodenia architekta.

Kurátor výstavy: Péter Bodó (Maďarská národná galéria), v rámci štipendia Maďarskej akadémie vied

Dňa 6. decembra 2018 o 15:00 sa uskutoční vernisáž výstavy „Veže zaliate slnkom – Architektonická tvorba Júliusa Sándyho“, ktorou si pripomenieme 150 rokov od narodenia významného architekta Júliusa Sándyho (1868 – 1953). Výstavu  pripravilo Maďarské múzeum architektúry a Dokumentačné centrum pamiatkovej starostlivosti. Výstava, prostredníctvom projektov, dokumentov a fotografií, dokumentuje Sándyho tvorbu a kurátorsky ju pripravil historik umenia Péter Bodó, pracovník Maďarskej národnej galérie, v rámci štipendijného programu Maďarskej akadémie umení. Autorkou fotografií je Krisztina Bélavári, pracovníčka Maďarského múzea architektúry. Svoju premiéru mala výstava v októbri 2018 v Budapešti. V priestoroch Gemersko-malohontského múzea bude sprístupnená do 29. marca 2019. Výstava je dvojjazyčná (v slovenskom a maďarskom jazyku).

Július Sándy sa narodil v roku 1868 v Prešove, ako syn maliara Júliusa Sándyho st. (1827 – 1894). Už počas štúdia na Technickej univerzite v Budapešti pracoval po boku Imre Steindla v projekčnom ateliéri pre stavbu Parlamentu. Po skončení štúdia pracoval u Samu Pecza a podieľal sa na stavbe Centrálneho trhoviska a Reformovaného kostola na námestí Szilágyi Dezső v Budapešti. Popri tejto práci navrhoval budovu Reformovaného gymnázia v Hódmezővásárhely, ktorú neskôr nasledovalo ďalších päť stavieb v tomto meste. Od roku 1899 bol riadnym pedagógom Vyššej priemyselnej školy stavebnej a v roku 1914 ho vymenovali za profesora Technickej univerzity v Budapešti. Počas svojej praxe často spolupracoval so svojím priateľom Ernestom Foerkom.
Prostredníctvom rodiny mal Sándy úzke väzby s Rimavskou Sobotou. Medzi jeho príbuzných z matkinej strany patril aj známy sochár István Ferenczy. Jednou z Sándyho prvých architektonických realizácii bola prestavba hospodárskej budovy na obytné účely, ktorá patrila jeho starej mame Zuzane Jánosdeák, na vtedajšej Koháryho ulici 10 v Rimavskej Sobote. Sándy je tiež autorom prestavby veže miestneho reformovaného kostola a autorom návrhu Ferenczyho krypty z roku 1909 na bočnej strane tohto kostola. 
Sándy sa zúčastňoval mnohých medzinárodných architektonických súťaží, v rámci ktorých zožal úspechy najmä návrhom Hypotekárnej a úverovej banky v Záhrebe, Paláca národov v Ženeve alebo Paláca mieru v Haagu. Pri svojich stavbách s obľubou používal - podľa nemeckého vzoru - neomietnutú tehlu a kameň, ale pod vplyvom ľudového staviteľstva často aplikoval aj dekoratívne vyrezávané drevené prvky.
Sándy pripravil plány takmer 50-tich evanjelických kostolov, z ktorých sa napokon postavilo 27. Jeho stavby môžeme vidieť na mnohých miestach dnešného Slovenska, medzi nimi v Rimavskej Sobote, Brezne alebo Košiciach. Sándy navrhol aj prvú secesnú stavbu v Marosvásárhely v Sedmohradsku. Spomedzi budapeštianskych realizácií je známa najmä skladová hala firmy Heinrich na Máraiho ulici, alebo ikonický Poštový palác v miestnej časti Újpest.


 

7.12.2018 - 25.1.2019  

Vznik česko-slovenských légií.jpg

Horehronské múzeum v Brezne

Vznik česko-slovenských légií

Kurátorka: Mgr. Martina Ťažká

Pri príležitosti 100. výročia vzniku prvej Česko-slovenskej republiky sprístupní verejnosti Horehronské múzeum v Brezne výstavu fotografií na tému formovania česko-slovenských légií vo Francúzsku počas prvej svetovej vojny pod názvom „Vznik česko-slovenských légií“.

Výstava bola súčasťou viacerých projektov a podujatí pre širokú verejnosť pri príležitosti osláv storočnice, ktoré pripravilo Francúzske veľvyslanectvo na Slovensku a Francúzsky inštitút na Slovensku. Aj týmto spôsobom sa Francúzsko zapojilo do celonárodných osláv a tým si pripomenulo svoju aktívnu podporu demokratickým a liberálnym ambíciám a nezávislosti slovenského a českého národa - vznikom Česko-slovenskej národnej rady v roku 1916 v Paríži, Česko-slovenskej armády v júni 1918 v Darney vo Francúzsku a napokon vznikom samostatného Česko-Slovenska na základe Mierových zmlúv. V tomto ohľade zohrala určujúcu úlohu politická a vojenská činnosť francúzsko-slovenského hrdinu, generála Milana Rastislava Štefánika, najmä pri vzniku česko-slovenských légií a armády.

Výstavu zostavili odborníci z francúzskej inštitúcie Mission du centenaire de la Première guerre mondiale (Misia k storočnici Prvej svetovej vojny), ktorá bola založená v roku 2012 s úlohou pripravovať a realizovať spomienkové programy pri príležitosti storočnice Prvej svetovej vojny. Predstavuje zatiaľ nepublikované fotografie z francúzskych archívov, ktoré dokumentujú dôležité etapy formovania česko-slovenských jednotiek v krajine galského kohúta.


 

7.12.2018 - 26.1.2019  

Hoffman - Petra.jpg

Mestské múzeum Sereď

Michal Hoffman: Petra - kamenné mesto duchov

V piatok 7. decembra 2018 o 17:00 sa v priestoroch Mestského múzea – Fándlyho fary v Seredi uskutoční vernisáž autorskej výstavy fotografií „Michal Hoffman – PETRA, kamenné mesto duchov“. Autor býva v Seredi, je geológ a na výstave prezentuje fotografie z návštevy starobylého mesta Petry v Jordánsku. Rád fotografuje miesta svojich pracovných ciest i aktivity športovcov. Výstava potrvá do 26. januára 2019. Na výstave sa návštevník oboznámi aj s poznatkami o najnovšom archeologickom výskume tejto lokality.

Michal Hoffman je absolventom Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave v odbore geológia. Pri svojej práci využíva poznatky geotechniky a geofyziky, zaoberá sa monitoringom environmentálnych záťaží na Slovensku metódami geochémie a fyziky, vykonáva a analyzuje geofyzikálne elektromagnetické merania pre vyhľadávania starých inžinierskych sietí a pre archeológiu. Vo voľnom čase rád fotografuje a je športovým fanúšikom hádzanej. V súčasnosti žije v Seredi a pôsobí na Slovensku i v zahraničí. Pracovne sa na Slovensku zapojil do výskumu oblasti Západných Karpát, Malých Karpát,  oblasti Považského Inovca a Nitrianskej pahorkatiny. Na Slovensku pracoval tiež na štátnej úlohe ohľadom enviro zaťaží a v zahraničí pre vládny geologický ústav v Indii.

Michala Hoffmana zaujala starobylá architektúra v meste Petra v Jordánsku, autentické zábery z tohto miesta autor hravo zachytil na fotografiách, ktoré budú vystavené v Mestskom múzeu – Fándlyho fare v Seredi až do 26. januára budúceho roku.


 

7.12.2018 - 27.1.2019  

Robo Kočan - Mosty.jpg

Tatranská galéria v Poprade

Robo Kočan - Mosty

Kurátorka: Lucia Benická
Spolupráca: Galéria umelcov Spiša, Dom fotografie, o.z.
Vernisáž: 7. decembra o 17:00

Výstava Roba Kočana MOSTY prepája takmer tri dekády unikátnej tvorby fotografa, ktorý nastupuje na scénu začiatkom 90 rokov 20. storočia ešte počas pôsobenia tzv. „slovenskej novej vlny“. V tomto čase nastupuje nová generácia slovenských fotografov po štúdiách na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave – z ateliéru Ľuba Stacha a Miloty Havránkovej vstupuje na scénu okrem Roba Kočana aj Martin Tiso, Jana Hojstričová, Jaro Žiak, Filip Vančo, Tibor Takáč a Ingrid Patočková. Fotografi zaujali multimediálnym prístupom k fotografii, či novými inscenovanými postupmi. Príkladom obidvoch polôh tvorby sú práce Roba Kočana, ktorého multimediálna a experimentálna tvorba sa vyvíja paralelne s inscenovanou farebnou aj čierno-bielou fotografiou.

Výstava uvádza niekoľko nosných cyklov a tematických celkov autorovej tvorby: je to prierez portrétnej tvorby, vychádzajúcej z experimentu a „hľadania“ identity formou koláží, objektov, projekcií a inštalácií. Ďalší prezentačný celok vychádza zo záujmu autora o zobrazenie krajiny: Kočana od začiatku fascinovala práca so základným princípom média: so svetlom. Pri dlhých expozíciách „kreslí do tmy“, sníma záznamy vlastných fantázií v otvorenej krajine. Rekonštruuje realitu, inscenuje: tvorba je interaktívnym happeningom, pri ktorej má autor kontrolu iba nad prostriedkami „kresby“ – svetelným zdrojom. Finálny obraz je výsledkom tejto interakcie. Imaginárne svety však nezostávajú len vo farebnej polohe – Kočan sa vracia späť k čierno-bielemu materiálu a vznikajú nové fotografické výstupy a experimenty s vrstvením negatívov, domaľovaním, či inscenovaním krajiny. Neúnavné hľadanie inovatívnych výrazových prostriedkov vedie autora za hranice klasického média: neustála kombinácia tradičných a nových techník vytvára „alchymickú“ syntézu médií − inštalácie, hudby, či experimentovanie s výtvarným jazykom maľby a fotografie. Výsledkom sú kolaborácie s hudobníkmi i výtvarníkmi, ako aj hľadanie nových interpretačných možností.

Výber diel na výstave je výberom z doterajšej autorovej tvorby v rôznorodosti cyklov a žánrov. Uvedenie v Oravskej galérii v Dolnom Kubíne je alternovanou reprízou výstavného projektu v rámci autorovej jubilejnej 50-tky (v roku 2018) v jeho rodnom Poprade a v unikátnom priestore Tatranskej galérie.

Robo Kočan sa narodil v roku 1968 v Poprade. Študoval na Strednej umeleckej škole v Košiciach (odbor fotografia), v roku 1996 absolvoval Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave (Katedra vizuálnych médií, odbor fotografia). Študoval na Nottingham Trent Univerzite vo Veľkej Británii (1993) a na Ecole Nationale des Beaux Arts v Dijone vo Francúzsku (1993). V r. 2003 absolvoval rezidenčný tvorivý pobyt v SPACES (Cleveland v USA).  Vystavoval na mnohých domácich a zahraničných projektoch (napr. Praha, Ostrava, ČR / Bratislava, Poprad, Košice, / Paríž , Dijon, Francúzsko / Erfurt, Karsruhe, Dortmund, Nemecko / Amsterdam, Holandsko / Viedeň, Rakúsko / Houston, USA / Varšava, Poznaň, Poľsko / Budapešť, Maďarsko). Kočanove diela sú v mnohých súkromných a verejných zbierkach doma a v zahraničí. Žije a tvorí v Poprade.


 

8.12.2018 - 22.2.2019  

100rokovTJSokol.jpg

Záhorské múzeum v Skalici

100 rokov TJ Sokol Skalica

Kurátorka výstavy: PhDr. Viera Drahošová
Otvorenie výstavy 8. decembra o 15:00

Výstava je realizovaná pri príležitosti 100. výročia založenia Telovýchovnej jednoty Sokol, ktorá vznikla niekoľko dní po vzniku Československej republiky – 10. novembra 1918 –  ako prvá na Slovensku. Záhorské múzeum v Skalici výstavu pripravilo spolu s TJ Sokol Skalica. Jej zámerom je priblížiť princípy sokolskej myšlienky, ale predovšetkým históriu a pôsobenie TJ Sokol v Skalici. V roku 1922 si členská základňa Sokola svojpomocne vybudovala sokolovňu (prvú na Slovensku) prestavbou bývalej mliekarne a slávnostne ju otvorila 10. septembra 1922. Sústredil sa v nej popri športe a cvičení široký okruh aktivít kultúrno-spoločenského života mesta. Po zrušení spolku a jeho činnosti v roku 1938 prišlo ku krátkemu obnoveniu po skončení druhej svetovej vojny v roku 1946, no od roku 1948 bol na dlhé obdobie opäť zakázaný. So zmenou politicko-spoločenských pomerov TJ Sokol v Skalici 31. januára 1991 obnovila svoju činnosť a patrila opäť k prvým na Slovensku, ktoré sa snažili pozdvihnúť sokolský život. Už v roku 1994 organizovala v Skalici oblastný zlet a svoju životaschopnosť dokázala najmä úspešne zvládnutými 2. sokolskými telovýchovnými slávnosťami v roku 2004. Tvorí hlavnú posilu pri zletových skladbách, ktorými sa na všesokolských zletoch prezentuje slovenské sokolské hnutie. Poskytuje možnosti pre športové vyžitie všetkým vekovým kategóriám.

Výstava prináša množstvo zaujímavých informácií o histórii i súčasnosti TJ Sokol a tvoria ju panely s textami a fotografiami, ktoré doplnia trojrozmerné exponáty súvisiace s činnosťou TJ Sokol v Skalici; sokolská zástava z roku 1938, sokolské uniformy, cvičebné oblečenia, odznaky, propagačné predmety sokolskej myšlienky, sokolských zletov, množstvo fotografií, plagátov a dokumentácie. Ďakujeme spolu s výborom TJ Sokol za spoluprácu pri jej tvorbe všetkým, ktorí sa na našu výzvu prihlásili s dokumentmi a predmetmi z rodinných archívov. Výstava bude otvorená v rámci Osláv 100. výročia TJ Sokol Skalica, súčasťou ktorých bude po otvorení výstavy športová akadémia v Dome kultúry v Skalici so stretnutím priaznivcov Sokola a jeho členov zo slovenských i moravských sokolských žúp.


 

12.12. - 28.12.2018  

Tradičné Vianoce.jpg

Mestské múzeum Zlaté Moravce

Tradičné Vianoce

Zaspomínajte si s nami na štedrovečerné stolovanie v minulosti, ktoré bolo spojené
s množstvom magických úkonov a potešte sa s tradičným vianočným stromčekom
prostredníctvom výstavy Tradičné Vianoce, ktorá bude slávnostne otvorená 12.12.2018
(stredu) o 16:00 v priestoroch Mestského múzea v Zlatých Moravciach.

Stôl prestretý podľa najnovších trendov s rôznymi typmi a druhmi vianočných doplnkov
v aktuálnych farbách sezóny, ktoré ponúkajú obchodné reťazce je súčasťou väčšiny
domácností. Naši predkovia toľko možností síce nemali, ale prípravu na slávenie Vianoc
viedla stáročná tradícia spojená s magickými úkonmi. V minulosti bol stôl umiestnený v rohu
miestnosti a prestretý obrusom, plachtou, z ktorej sa vysievalo obilie. Poukladali sa naň
všetky plodiny, ktoré sa dopestovali počas roka a jedlá z nich pripravené. Slama, ktorá bola
najstarším symbolom Vianoc sa spočiatku rozprestrela po celej izbe, no neskôr sa dávala už
len pod stôl. Súdržnosť rodiny symbolizovala uzamknutá reťaz obkrútená okolo nôh stola.
Dnešný vianočný stromček, či už prírodný, alebo umelý, umiestnený v ktorejkoľvek časti
miestnosti, ozdobený guľami rôznych tvarov a farieb, blikajúce svetelné reťaze a množstvo
darčekov. Inak si to snáď ani nikto nevie doma predstaviť. V minulosti zdobil miestnosť
odrezaný vrcholec z ihličnatého stromu zavesený nad stolom s navešaným ovocím, či
orechmi, no bez darčekov. V tradičnej kultúre mal dar charakter vinšu, piesne, alebo odplaty,
ktorú dostával vinšovník. Do minulosti príprav na Vianoce v ľudovom prostredí, Vás
zavedieme v stredu, 12.12.2018 o 16.00 hod. v priestoroch Mestského múzea v Zlatých
Moravciach. Na prichádzajúcu vianočnú atmosféru Vás naladí SSk Zlatomoravčianka a SSk
Matičiar z Kozároviec spievaním vianočných kolied. Nebude chýbať ani ochutnávka
tradičných pupáčiek.


 

12.12.2018 - 27.1.2019  

Agroart Záhrady.jpg

Vihorlatské múzeum v Humennom

Agroart záhrady

Záverečným výstavným projektom Vihorlatského múzea v Humennom v tomto kalendárnom roku je prierezová výstava výtvarníka Petra Králika z Michaloviec. Súbor vystavovaných diel predstavuje maľbu, fotografie a trojrozmerné objekty prezentujúce umelecký pohľad na pôsobenie človeka v rámci premien agrárnej krajiny.

Tvorba Petra Králika charakterizuje autora ako predstaviteľa agroartu odkazujúceho na výtvarný smer landartu, umeleckého smeru vychádzajúceho z krajinného umenia. Jednotlivé diela sú autorovým výtvarným pohľadom na prirodzené vegetačné procesy, ľudské zásahy v agrárnej krajine a  spojenia prírody a výtvarnej kreativity. V štýle agroartu spája dva svety − umenie a agrikultúru a  ich prienikom nastoľuje tému súžitia človeka a prírody. Je to inovatívny spôsob  ako odovzdať posolstvo o tom, aké je a aké by mohlo byť súžitie človeka a prírody. Prvky umenia sa tak v autorovej výpovedi snúbia s  ekologickými, spoločenskými i filozofickými apelmi na krehkosť a význam agrikultúry pre ľudstvo.  

Autor absolvoval Školu úžitkového výtvarníctva v Košiciach, neskôr Fakultu umení Technickej univerzity v Košiciach v odbore Ateliér slobodnej kreativity 3D. V súčasnosti pôsobí Peter Králik ako riaditeľ Základnej umeleckej školy v Strážskom a pedagóg výtvarného odboru. Je zakladateľom kultúrneho centra Subteren v Michalovciach a  spoluzakladateľom skupiny Strana železných, ktorá je autorovou výrazovou platformou reflektujúcou umelecký pohľad na zásahy do prírodnej krajiny, v rámci takzvaných agroprocesov.

Výstava aktuálnej výtvarnej výpovede v historických kaštieľskych priestoroch je symbolickým spojením metamorfózy umenia, architektúry, agrárnej krajiny, ako aj budovania zodpovedného vzťahu ku krajine ako životnému priestoru. Zaujme aj Vás, nakoľko mení prírodu chlieb náš každodenný?  Hľadajte na  grafikách, maľbách, fotografiách a trojrozmerných objektoch výtvarníka Petra Králika. Jeho umenie prináša stoickú dôstojnosť, láskavý humor, magickú poetiku i nástojčivú výzvu.


 

12.12.2018 - 17.2.2019  

Tekovské múzeum v Leviciach - Galéria Jozefa Nécseyho

Obnovené dedičstvo

Reštaurované umelecké diela zo zbierky rodiny Nécsey


 

12.12.2018 - 31.3.2019  

Makovický.jpg

Galéria umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi

Emil Makovický v kresbe

Vernisáž výstavy: streda, 12. 12. 2018 o 17:00

Kurátorka projektu:       Mgr. Mária Šabľová – GUS

Výstava venovaná kresbám Emila Makovického (*12. 2. 1908  25. 12. 1996) je rozdelená do dvoch celkov. Prvý sa zameriava na reštaurované diela na papieri, ktoré boli ošetrené v počte 276 diel a to vďaka podpore grantového programu „Odborné ošetrenie zbierkových predmetov“ Fondu na podporu umenia. Druhá časť výstavy uvádza autorove ilustrácie, pripravované v 40. rokoch 20. storočia pre časopis Slniečko a iné knižné ilustrácie vydávané v tomto období.
Výstava je realizovaná v rámci dramaturgického cyklu ZO ZBIERKY GALÉRIE a sprevádza ju edukačný sprievodca, venovaný kresbe.

Odborné ošetrenie diel tzv. suchou cestou (povrchové čistenie kresieb špeciálnym jemným práškom na reverznej strane diel a v miestach na okrajoch mimo samotnú farebnú vrstvu – kresbu)bolo realizované z dôvodu rôznych poškodení na dielach. Najvýraznejším poškodením bolo vloženie diel do nevhodnej pasparty, prichytenie podložky ku kartónu nevhodnými glejovými páskami, zanesenie kresby, zalomenie a pokrčenie podložky s trhlinami na okrajoch a i. Umelecká hodnota diel sa tak znižovala v dôsledku ich poškodenia, to bolo prvotným impulzom prečo sa pristúpilo k ich odbornému ošetreniu. Cieľom ošetrenia bolo predísť úplnému zničeniu diel a zabrániť ich ďalšej degradácii. Táto časť výstavy uvádza vybrané ošetrené diela na papieri a zároveň dokumentuje spôsob ich reštaurovania prostredníctvom tabletov.

Detským ilustráciám je venovaná druhá časť výstavy. Makovický sa ilustráciám venoval od r. 1942, kedy sa stal ilustrátorom časopisu Slniečko a následne knižným grafikom Matice slovenskej, kde pripravoval hlavičky kapitol, knižné väzby, razidlá na obálky, návrhy značiek pre knižné edície a celkový knižný dizajn. Vytvoril takmer sedemdesiat návrhov na papierové prebaly detských kníh.  Zobrazil viacerých zvieracích hrdinov – medveďa (Turul, kráľ karpatského pralesa), slona (Vodca stáda), zajaca (Mucko, alpský zajac), Tri húsky a i. V r. 1944 – 1957, kedy ilustrácie tvorili podstatnú časť Makovického tvorby, bolo vydaných 26 knižných titulov, na ktorých sa ilustračne podieľal.

Emil Makovický má svoje nezastupiteľné miesto v zbierkovom fonde galérie, kde sa nachádza spolu 397 autorových diel. Jeho kresby sú výsledkom majstrovského zvládnutia tejto techniky. Precíznosť jednotlivých ťahov a presná interpretácia detailov sú charakteristickými znakmi tvorby autora.


 

12.12.2018 - 31.3.2019  

A-Z dizajn.jpg

Galéria umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi

A-Z dizajn digitálneho písma na Slovensku

Vernisáž výstavy: streda, 12. 12. 2018 o 17:00

Autor a kurátor, grafický dizajn: Mgr. art. Samuel Čarnoký, ArtD.
Odborná spolupráca: Mgr. Lucia Benická – GUS, Mgr. art. Eva Tkáčiková

Premiérová výstava s názvom A-Z dizajn digitálneho písma na Slovensku predstavuje 26 digitálnych písiem od 23 tvorcov. Tento výber je selekciou písiem prezentovaných v publikácii Fonts SK (autor Samuel Čarnoký), ktorá mapuje tvorbu digitálneho písma na Slovensku a zameriava sa na reflexiu písmarskej tvorby vytvorenej v lokálnom kontexte, ako aj tvorbu domácich autorov tvoriacich v zahraničí. Popisuje časový záber od pionierskych začiatkov v deväťdesiatych rokoch minulého storočia až po súčasnosť. Výstava je realizovaná v rámci projektu TÉMA / cyklus tematických výstav Galérie umelcov Spiša v r. 2018. Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Cieľom výstavného projektu je prezentovať rozmanitosť písmových foriem a autorských prístupov. Vedľa seba sa tak ocitajú textové — výborne čitateľné písma, písma odkazujúce na historický kontext alebo inšpirované lokálnymi konotáciami, ako aj experimentálne realizácie nezaťažené konvenciami. Nájdeme tu písmarske práce od etablovaných tvorcov, písma vytvorené v akademickom prostredí a tvorbu mladej generácie talentovaných autorov. Jednotlivé písma sú prezentované v priestorovej site‑specific inštalácii prostredníctvom obojstranných tlačí, ktoré sú zoradené v chronologickom slede od starších až k súčasným realizáciám. Prednú stranu posterov tvoria rozmerovo exponované strany z publikácie Fonts SK, ktoré detailne popisujú vybrané písma. Na zadnej strane je zobrazené jediné písmeno. 26 printov tak symbolicky odkazuje k 26 písmenám latinskej abecedy. Vytvorená inštalácia je tak nielen ukážkou rozmanitosti písmových foriem, ale zároveň poukazuje na ucelený systém znakov, ktoré nám slúžia ako prostriedok komunikácie. 

Súčasťou výstavného projektu je tlačený sprievodca pre rodiny s detským návštevníkom, ktorý koncepčne pripravila Eva Tkáčiková v spolupráci s kurátorom výstavy a publikácia Fonts SK, ktorú autorsky pripravil Samuel Čarnoký v spolupráci so Slovenským centrom dizajnu.


 

12.12.2018 - 31.3.2019  

Utopus.jpg

Galéria umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi

Utopus ČSR + Čas pre nové utópie (?)

TIME FOR NEW UTOPIA (?)

Bob BICKNELL-KNIGHT (GB), Jiří ČERNICKÝ (CZ), Katarína HLÁDEKOVÁ (SK), Oto HUDEC (SK), Martin KOCHAN (SK), Lucie MIČÍKOVÁ (CZ), Jan PFEIFFER (CZ), Eva TKÁČIKOVÁ (SK), Vlad YURASHKO (UA)

Vernisáž výstavy: streda, 12. 12. 2018 o 17:00

Autorka a kurátorka:        Mgr. art. Katarína Balúnová
Odborná spolupráca:        Mgr. Lenka Králová – GUS

Medzinárodný premiérový výstavný projekt Galérie umelcov Spiša pod názvom Utopus ČSR + Čas pre nové utópie (?) reaguje na 100. výročie vzniku Československa. Reflektuje našu spoločnú minulosť a zároveň otvára otázky týkajúce sa budúcnosti v globálnom merítku. Koncept sa zaoberá témou utópie – utopického mesta nedávnej socialistickej minulosti v konfrontácii s novými ideami a otázkami o potrebe nových utópií. Výstava je realizovaná v rámci projektu TÉMA / cyklus tematických výstav Galérie umelcov Spiša v r. 2018. Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Výstava predstavuje tvorbu deviatich umelcov mladej a strednej generácie zo Slovenska, Česka, Veľkej Británie a Ukrajiny. Prostredníctvom maľby, sochy, inštalácie a videa sa utópia prezentuje ako impulz, kriticky prehodnotený koncept alebo ako viac či menej konkrétna vízia. Výber českých a slovenských umelcov, z ktorých mnohí aktívne pôsobia v oboch krajinách, odkazuje na našu spoločnú minulosť previazanú so socialistickými utópiami. Dôležitou súčasťou výstavy je účasť ukrajinského a anglického umelca nezaťaženého bývalým režimom čo otvára priestor na medzinárodný dialóg premietajúci sa v diferentných konceptov a ideách.

Kurátorka výstavy Mgr. Katarína Balúnová upresňuje: „Utópia, kontroverzný koncept, plynúci od ideálnej spoločnosti cez architektúru dokonalého mesta až po dystópiu všeobecného úpadku, vychádza z idey „nejestvujúceho miesta“. Vo svojej podstate vyjadruje nespokojnosť s aktuálnym stavom a predkladá nový model fungovania spoločnosti, ostávajúci spravidla v teoretickej rovine. Skúsenosť s jeho uvedením do praxe dokazuje slabú, časovo úzko vymedzenú životaschopnosť, nakoľko nezohľadňuje množstvo aspektov reálneho života, avšak má svoj význam v experimente ako takom. Dvadsiate storočie ponúklo niekoľko negatívnych príkladov realizácie utopických myšlienok totalitnými zriadeniami. Tieto extremizované predstavy, ktoré sa vo svojom uskutočnení ukázali ako programy nešťastia, by však nemali byť dôvodom na rezignáciu smerom k utópii, ale korektúrou jej rozpoznateľnej chyby, totalizácie partikulárneho.“


 

13.12. - 20.12.2018  

Najkrajší príbeh.jpg

Spišské múzeum SNM, Levoča

Najkrajší príbeh. Spišské Vianoce 2018

Čo sú to vlastne Vianoce? A prečo ich oslavujeme? Čo sa vtedy stalo a nestalo? Tajomstvá toho najkrajšieho vianočného príbehu spolu nájdeme: 13., 14., 17., 18., 19., a 20., decembra 2018 od 08.00 h do 13.00 h s pravidelným vstupom každú celú hodinu v budove múzea na Námestí Majstra Pavla 40 v Levoči.

Dĺžka vianočného predstavenia je približne 40 min. Súčasťou podujatia sú vianočné trhy na nádvorí múzea s ukážkami výroby vianočných oblátok a detského vianočného punču. Vstupné 0,50 €.

Kapacita je obmedzená. Prosíme objednávať sa do 11. 12. 2018 na tel. č.: 053/4512786 alebo na info@spisskemuzeum.com.


 

13.12.2018 - 27.1.2019  

Rataj.jpg

Nitrianska galéria, Nitra - Galéria mladých

Juraj Rattaj: Lay Off (hosť: Tomáš Roubal)

Kurátor: Róbert Repka
Vernisáž: štvrtok, 13. decembra 2018 o 17:30

JURAJ RATTAJ
Na pozadí zdanlivo banálneho dialógu o spôsobe trávenia dovolenky, Juraj rozvíja širší konflikt spojený so súčasným chápaním a konceptualizáciou času. Nástup technológií, ktoré radikálne komprimujú čas a priestor, automatizujú procesy, zintenzívňujú efektivitu, produkciu a akumuláciu, sľubuje viac času pre kreativitu, regeneráciu, kontempláciu, a osobný rozvoj. Je tento prísľub ilúziou a prinesie akurát nové zväzujúce mechanizmy pre ďalšiu produkciu, akumuláciu, investíciu, absorpciu a konzumovanie? Aký by mal byť a bude charakter času a dobrovoľnosti či závislosti nášho vzťahu k nemu v dobe automatizácie a zdanlivého nahrádzania kreatívneho ľudského potenciálu?
Juraj túto dilemu komentuje fragmentom interiéru ohlodaného korpusu horskej lanovky. V nej osadená oceľová sochárska konštrukcia, svojimi formálnymi a materiálovými dispozíciami pripomína robota. Na toho hlave je osadený displej s ručne namodelovaným portrétom, ktorý navodzuje autenticitu humánneho. Jediný ľudsky-autentický prvok je však odosobnený, človeku odcudzený, odťažitý ako súčasná sociálno-technologická realita. Portrét uzavretý v skle, ktorý evokuje transparentnosť, dosah a kontrolu, je možné sledovať len cez jeho odraz, ktorý ešte viac odďaľuje a izoluje jeho ľudskú esenciu. Je možné prejaviť ľútosť pre niečo neživo ľudské? Akým spôsobom ovplyvní technológia sociálnu realitu, interakciu človeka s človekom a  technológiou?

TOMÁŠ ROUBAL
Komentovanie súčasných socio-kultúrnych fenoménov je v Tomášovej tvorbe sprevádzané silným expresívnym, takmer brutálnym sochárskym jazykom. Jeho prístup k materiálu ako aj finálna formálna podoba evokujú „primitívne“ či „praveké“ výtvarné zobrazenia. Účelová jednoduchosť Tomášových diel je zintenzívnená výberom surových materiálov, ako betón či kov. Materiálová a výtvarná surovosť jeho prístupu umocňuje výpovednú silu diel pre pozorovateľov. Výtvarné spracovanie však nie je hrubé, prístup k materiálu je citlivý a s dôrazom na detail, krivku a líniu no zároveň s istým, takmer satirickým presahom do sfér „každodenných domácich dekorácií“.
Brutálny a archaickosť-evokujúci výtvarný jazyk je v silnom až paradoxnom kontraste voči Tomášovým konceptuálnym a tematickým východiskám. Priamočiary komentár aktuálnych socio-ekonomických premien vyobrazený tak pôsobí ako kolektívne memento súčasnosti pre budúcnosť. Tieto „artefakty“ aktuálnych hodnôt a javov, ktoré častokrát kolektívne adorujeme, sú vyobrazené ako budúce archeologické nálezisko. Zároveň však archaickosť takýchto zobrazení ironizuje a satirizuje ich aktuálnosť a súčasnosť ako hodnoty a dôvody pre ktoré sa javia kolektívne dôležité a významné.


 
Juraj Rattaj: Lay Off - tlačová správa Rattaj_ts.pdf Rattaj_ts.pdf (336.2 kB)

13.12.2018 - 3.2.2019  

Galéria Jána Koniarka v Trnave - Synagóga – Centrum súčasného umenia

No Yesterday / No Tomorrow

Prierezová výstava tvorby manželskej a umeleckej dvojice z Ukrajiny (Vlad Yurashko – objekt / inštalácia, Vika Shumskaya - maľba).
Kurátori: Roman Popelár, Peter Molari
Vernisáž: 13.12. 2018 (Št) o 18:00


 

13.12.2018 - 5.2.2019  

Fiľakovskí rómski hudobníci a kapely.jpg

Hradné múzeum vo Fiľakove - galéria Mestského vlastivedného múzea

Fiľakovskí rómski hudobníci a kapely

Hradné múzeum vo Fiľakove sa začalo venovať zhromažďovaniu, digitalizácii a dokumentácii fotografií fiľakovských rómskych hudobníkov v roku 2010. Značná časť obrazových materiálov sa dostala do zbierkového fondu a digitálneho archívu inštitúcie vďaka príslušníkovi fiľakovskej hudobníckej rodiny, Júliusovi Vitézovi, prezývanému „Dodo", ktorý zohral významnú úlohu aj pri datovaní a spracovaní údajov k zozbieraným fotografiám.

Časť tejto zbierky bola zverejnená na webovej stránke Hradného múzea vo Fiľakove. Myšlienka výstavy pochádza od pána Vitéza, čím sa inštitúcia snažila vyjadriť úctu fiľakovským hudobníkom, z ktorých sa mnohí právom preslávili vo svojej branži. Výstava priblíži tie známe hudobné dynastie a kapely 20. storočia, ktoré boli neodmysliteľnou súčasťou tanečných zábav, svadobných či pohrebných obradov Fiľakova a jeho okolia. Ich členovia reprezentovali mesto na celoštátnej úrovni prostredníctvom rozličných hudobných formácií, a preto môžeme odôvodnene vyhlásiť, že práve táto skupina rómskeho etnika sa najviac zaslúžila o uznanie významnej väčšiny spoločnosti, čo napomohlo ich integrácii a poskytlo možnosť zvýšenia ich spoločenského postavenia.

Výstava s názvom Fiľakovskí rómski hudobníci a kapely bude popri ďalších mestských podujatiach príjemným spestrením adventného obdobia, keďže počas vernisáže sa môžu návštevníci múzea opäť tešiť na vianočnú atmosféru. Deti čaká zdobenie stromčeka, a dospelí si môžu pochutnať na varenom víne a oblátkach. Vernisáž, ktorú bude sprevádzať vystúpenie Kapely Rudolfa Görčiho a Júliusa Ökrösa, sa uskutoční 13. decembra 2018, o 17:00 hodine v galérii Mestského vlastivedného múzea vo Fiľakove.


 

13.12.2018 - 17.2.2019  

Žilík.jpg

Nitrianska galéria, Nitra - Salón

Marián Žilík: „Všetko je inak“

Umelecká participácia: Anabela Sládek a Jana Mináriková
Koncepcia výstavy a kurátorka: Eva Kapsová
Vernisáž: streda, 12. decembra 2018, 18:00

Výstava s názvom Marián Žilík: „Všetko je inak“ sa uskutočňuje pri príležitosti autorových nedožitých 70. narodenín. Výstava približuje vývin autorovej tvorby s dôrazom na maľbu. Výberovo sú prezentované ukážky z fotografickej tvorby a tiež tvorba vo verejnom priestore, a to prostredníctvom autorskej participácie – videofilmu Jany Minárikovej.
Tvorba akademického maliara Mariána Žilíka (1948 – 2017) je najviac známa obyvateľom a návštevníkom Nitry, ktorí sa prechádzajú po pešej zóne mesta alebo smerujú ďalej na Nitriansky hrad. Na týchto miestach sú osadené sochárske diela, ktoré autor postupne realizoval od deväťdesiatych rokov 20. storočia a ktoré sa i vďaka celkovému architektonickému stvárneniu podieľajú na novodobom kolorite mesta (poklopy, Meč Fontána, Otcova studňa, 1996). V roku 2000 vytvoril Pamätník milénia (Stolec) na Hradnom námestí s veršami Proglasu, je spoluautorom obnovy historickej studne na Vŕšku, kde realizoval Mrežu Európy (2006). Podieľal sa tiež na výtvarnom stvárnení Námestia M. R. Štefánika v Topoľčanoch. Za viaceré diela vo verejnom priestore získal významné ocenenia (Cena Dušana Jurkoviča, 1996; CE.ZA.AR, 2009 a i.).


 
Marián Žilík: „Všetko je inak“ - tlačová správa Zilik_ts.pdf Zilik_ts.pdf (702.4 kB)

13.12.2018 - 28.2.2019  

Cesta kremnickej čipky.jpg

Múzeum mincí a medailí, Kremnica

Cesta kremnickej čipky

Vernisáž výstavy: 13. 12. 2018 o 16:00
Sprievodný program: prezentácia knihy „Kremnické čipkárske školy 1888 – 1953“ o 14:00

V novembri 2018 uplynulo 130 rokov od začiatku štátnej výučby paličkovania v kremnickej oblasti, kedy vďaka iniciatíve učiteľa kreslenia Vojtecha Angyala a jeho sestry Emy Angyalovej, sa domácke paličkovanie rozšírené v okolitých obciach už od 17. storočia posunulo na vyššiu úroveň vznikom kremnickej čipkárskej školy. Centrom výroby čipiek, ktoré za Rakúsko-Uhorska získavali tie najvyššie ocenenia na medzinárodných výstavách v Bruseli, Paríži, Miláne, či Londýne sa stali Kremnické Bane a postupne vznikli pobočky v Starých Horách, Lúčkach, Kremnici, Kunešove a Krahuliach.
Uvažovalo sa aj o založení pobočiek v Dolnom Turčeku a Hodruši, hoci putovná čipkárska školská dielňa v Hodruši existovala už v rokoch 1886 – 1888, kde vyučovala paličkovanie Ema Angyalová. Stála Štátna čipkárska škola v Hodruši pracovala v rokoch 1929 až 1951. Jej jediná učiteľka Kremničanka Adela Lacková používala vzorkovnice kremnickej čipkárskej školy. Absolventka hodrušskej školy sa zas stala učiteľkou paličkovania v Španej Doline na jeseň roku 1942. Jednotlivé školy prežili vojny i viaceré štátne režimy, ktoré ovplyvnili ich produkciu, vzory či motívy.
Na výstave sa návštevník dozvie nielen niečo z histórie kremnických čipkárskych škôl, ale bude si môcť pozrieť najstaršiu čipku zo 17. storočia pochádzajúcu z jednej z hrobiek z Kostola sv. Kataríny, staršie práce žiačok bývalej Štátnej čipkárskej školy v Kremnických Baniach, ktoré pochádzajú zo súkromných zbierok, ale i súčasné práce členiek Klubu paličkovanej čipky v Kremnici. Vedúca klubu a zároveň odborná pracovníčka Múzea mincí a medailí Eleonóra Vašková je autorkou scenára výstavy.
Hodrušskú čipku predstavia na výstave členky žiarskeho klubu paličkovania pri Pohronskom osvetovom stredisku. Špaňodolinské čipky zapožičala pre výstavu Soňa Bezuchová, pomôcky na paličkovanie Milan Vigaš a niekoľko prác i predseda OZ Banícke bratstvo Herrengrund – Špania Dolina MUDr. Andrej Sitár.
V deň vernisáže sa o 14.00 hodine bude konať i prezentácia knihy Kremnické čipkárske školy 1888 – 1953, ktorú autorka knihy a zároveň odborná pracovníčka Múzea mincí a medailí a spoluatorka scenára výstavy Lucia Krchnáková napísala na základe vlastného výskumu dobových dokumentov v slovenských archívoch. Knihu doplnenú bohatým fotografickým materiálom zo zbierok múzea i od súkromných majiteľov bude možné zakúpiť v deň vernisáže, alebo potom neskôr priamo v múzeu.
V mesiacoch január a február 2019 môžu záujemcovia absolvovať prehliadku výstavy aj s komentárom autorky spomínanej knihy (prosíme vopred nahlásiť na č. tel. +421 45 6780328 alebo emailom na adrese lucia.krchnakova@nbs.sk).


 

13.12.2018 - 31.3.2019  

Krajské múzeum v Prešove

Z histórie futbalu v Prešove

Výstava predstavuje významnú udalosť v športovom dianí mesta Prešov, počiatky futbalu a jeho následný masový rozvoj.

Vernisáž sa uskutoční 13. decembra o 16:00


 

14.12.2018 - 27.1.2019  

Obraz a slovo.jpg

Ponitrianske múzeum v Nitre

Obraz a slovo

Výtvarné diela výtvarníkov Združenia Sv. Lukáša v Nitre odzrkadľujúce pohľad na komunikačný jazyk využívaný v reklame a médiách predstaví výstava Obraz a slovo, ktorá bude slávnostne otvorená 14.12.2018 o 17:00. v priestoroch Ponitrianskeho múzea v Nitre.

Tak ako minulý, i tento rok predstavia v priestoroch Ponitrianskeho múzea v Nitre výtvarníci Združenia Sv. Lukáša v Nitre práce, ktoré vznikli počas roka v ateliéri SZUŠ H. Madariovej v Nitre a na výtvarnom workshope počas letného festivalu UNITED vo Vsetíne. Tohtoročná myšlienka výtvarného stvárnenia vychádza z jazyka médií a reklamy, kde krátke informácie sú doplnené často vtipným až absurdným obrazom. Výtvarné diela namaľované olejom, akrylom, rôzne koláže, papierové modely a fotografie odzrkadľujú aktuálny pohľad súčasného umelca. Zaujímavou bude práca "Maco Mamuko vs. Ampulka", ktorá vznikla v spolupráci s deťmi z Orechovho dvora, a ktorá zároveň pootvára netušený pohľad „ väčšiny“ do života rómskej komunity. Na slávnostnom otvorení výstavy, 14.12.2018 o 17.00 hod., sa budú premietať staré 8 mm filmy "Počkaj zajac" s improvizovaným komentárom a ďalšie nekonvenčné predstavenia "Automobilová policajná naháňačka" a "100 rokov od vzniku ČSR".


 

14.12.2018 - 31.3.2019  

Fetiše súčasnosti.jpg

Nitrianska galéria, Nitra - Reprezentačné sály

Fetiše súčasnosti

Kurátori: Ľudmila Kasaj Poláčková a Omar Mirza
Vernisáž: štvrtok, 13. decembra 2018 o 18:30

Vystavujúci autori: Michal Babinčák (SK), Petra Čížková (CZ), Anna Daučíková (SK), Lucia Dovičáková (SK), Richard Fajnor (SK), Jakub Geltner (CZ), Martin Gerboc (SK), Anetta Mona Chişa (RO/SK), Patrik Illo (SK), Peter Jakubík (SK), Eva Jaroňová (CZ), Sylvia Jokelová (SK), Peter Kalmus (SK), Dorota Kenderová (SK), Peter Krištúfek (SK), Otis Laubert (SK), Matúš Lányi (SK), Anna Marešová (CZ), Maroš Rovňák (SK), Igor Ondruš (SK), Marek Schovánek (CZ), Adam Štech (CZ), Jan Švankmajer (CZ), Tibor Uhrín (SK), Matúš Zajac (SK), Jana Želibská (SK)

Dominantná kurátorka a skrotený kurátor stvorili exkluzívnu expozíciu v deviatich dejstvách, ktorá je (seba)ironickou prezentáciou ľudských slabostí a úchyliek. Výstava predstavuje diela slovenských a českých výtvarníkov, dizajnérov, spisovateľov a filmárov reagujúcich na rôzne témy a podoby fetišov, fetišizmu a fetišizácie v súčasnej spoločnosti.
Návštevník postupne v jednotlivých miestnostiach objaví, uvidí, ucíti a vychutná si rôzne kategórie fetišov: kultové a magické predmety minulosti a súčasnosti; fetiše tela, erotiky a módy; dizajn ako fetiš; fetiš voyeurizmu; fetišizáciu ľudských potrieb; fetiše zberateľské, náboženské či fetiš vône.
Ako zvedaví kurátori sa pýtame – miestami vážne, inokedy hravo či s humorom –, kým naozaj sme? Sme tými, ktorými sa javíme? Sú ľudia navonok takí ako vnútri? Ako sa prezentujeme, prejavujeme a vymedzujeme voči ostatným? Ako si budujeme vzťahy k sebe samým, k našim ľudským potrebám a k svetu naokolo?
Snahou kurátorov je cez vybrané kapitoly o fetišoch vizuálne pátrať po neškodných „úchylkách“ v našom správaní, ktoré nás na jednej strane od ostatných odlišujú, no na druhej strane mnohých ľudí nečakane a nevedomky spájajú. Výstava je ponukou našej vlastnej interpretácie týchto fenoménov, s ktorou sa návštevníci môžu, no nemusia stotožniť.
Počas trvania výstavy vyjde katalóg, ktorý bude okrem kurátorských textov a reprodukcií diel obsahovať aj príspevky od Ladislava Čarného, Petra Krištúfka, Tomáša Sedláčka, Dany Šedivej a Jana Švankmajera, ktorí sa na problematiku fetišov pozreli z rôznych uhlov pohľadu: teologického, literárneho, ekonomického, sexuologického a umeleckého.
Rada na záver: oko Veľkého Voyeura je všadeprítomné, a preto pozor – ľudia nie sú tými, ktorými sa zdajú...!


 
Fetiše súčasnosti - tlačová správa Fetise_ts.pdf Fetise_ts.pdf (103.5 kB)

14.12.2018 - 29.9.2019  

Historické múzeum SNM, Bratislava

Nebáť sa moderny!

90. výročie Školy umeleckých remesiel v Bratislave

Výstava vznikla pri príležitosti 90. výročia Školy umeleckých remesiel v Bratislave. Vzorom niekdajšej školy, ktorá patrí medzi bratislavské fenomény, bol nemecký Bauhaus.


 

16.12.2018 - 15.1.2019  

Kaštieľ a archeopark Hanušovce nad Topľou

Barokové Vianoce

Umelecko-historická výstava.


 

18.12.2018  

Sobášny palác v Bytči

Vianočná kuchyňa

Interaktívna prednáška etnologičiek Považského múzea v Žiline o tradičnej kuchyni a jedlách spojenými s Vianocami. Súčasťou bude aj tvorivá dielňa.
Cena prednášky alebo tvorivej dielne je 1€ / žiak, pedagogický dozor zadarmo. Nutné je vopred sa objednať na tel. čísle 0917 598 905 alebo na e-mailovej adrese sobasnypalac@pmza.sk. Časy prednášok sú o 9.00 a 11.00.


 

18.12.2018   17:30

Krajské múzeum v Prešove

Otvorený prezentačný depozitár umelecko-historickej zbierky

Slávnostná prezentácia.


 

18.12. - 20.12.2018  

Sladké Vianoce.jpg

Podtatranské múzeum v Poprade

Sladké Vianoce

Čas: 9:00 - 14:00
Trvanie: 45 minút
Info: Pozývame Vás na podujatie, ktoré sa uskutoční v Podtatranskom múzeu v Poprade v termíne od 18.12. - 20.12. 2018. Príďte si vlastnoručne pripraviť voňavé vianočné oblátky.

Podujatie je určené školským kolektívom.
Na podujatie je potrebné objednať sa vopred.

Kontakt: tel.č.: +421 52 772 1924, e-mail: sekretariat@muzeumpp.sk.
Zmena programu vyhradená.


 

ISSN 1336-4693

TopList - od 2.4.2004

dnes je: 11.12.2018

meniny má: Hilda

podrobný kalendár

facebook - Muzeum.SK

facebook - Noc múzeí a galérií

Reklama

webygroup

2802998

11.12.2018
ÚvodÚvodná stránka