Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 2 Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu vodorovná
Muzeum.skHľadať
 
 

Výstavy a podujatia na Slovensku ku dňu 31. 10. 2018

30.11.2016 - 31.12.2019  

Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku SNM, Bratislava

Vymenené domovy – Felcserélt otthonok

Nemci, Maďari, Slováci v kontexte mocensko-politických migrácií po druhej svetovej vojne. Výstava prostredníctvom autentických dokumentov, vecných pamiatok a výpovedí svedkov v kombinácii s rekonštrukciou nemeckých, maďarských a slovenských domovov sleduje priebeh udalostí a návštevníkom prezentuje, ako politické udalosti ovplyvnili individuálne životné cesty a osudy jednotlivých skupín obyvateľstva.


 

15.12.2016 - 31.12.2019  

Historické múzeum SNM, Bratislava

Kelti z Bratislavy

Výstava ponúka pôsobivý pohľad do minulosti, do čias, keď na území mesta pred viac ako 2 000 rokmi  žili Kelti.


 

9.5.2018 - 15.3.2019  

Múzeum kultúry Čechov na Slovensku SNM, Martin

České stopy v Turci

Výstava sa zameriava na stopy, ktoré v Martine a jeho okolí zanechali osobnosti českého pôvodu. Zoznámte sa s okolnosťami a spoznajte architektov, riaditeľov, lekárov či učiteľov, ktorí sa významným spôsobom podpísali na obraze mesta a jeho okolia.


 

10.7.2018 - 24.3.2019  

SNM - Sídelná budova, Bratislava

Karol Plicka. Obraz a pieseň

Reprezentatívny výber z fotografickej tvorby slovenskej a českej krajiny Karola Plicku prostredníctvom troch ústredných tém: krajina, historická architektúra a človek – nositeľ tradícií. 

Rozsahom a žánrovou pestrosťou tvorby bol Karol Plicka univerzálnou osobnosťou – zberateľ folklóru, fotograf – výtvarník, choreograf, muzikant, zbormajster, hudobný vedec, pedagóg, autor obrazových publikácií, filmový kameraman aj režisér – dokumentarista. Sám svoju činnosť zvykol hodnotiť ako „devätoro remesiel“, jednoducho – hudba a obraz vo všetkých formách ho sprevádzali po celý život. Všetko, čoho sa dotkol, poeticky povyšoval a menil na umelecké dielo. Vytvoril trvalé hodnoty nielen z pohľadu národného, ale aj európskeho a svetového kultúrno-umeleckého diania.

Narodil sa 14. 10. 1894 vo Viedni českým rodičom Františkovi a Márii, rod. Horčičkovej. Nadanie malého chlapca podporil vnímavý otec a popri škole mu sprostredkoval hudobné a výtvarné vzdelávanie. Po skončení meštianskej školy Českej Třebovej a smrti otca, Plickovu kariéru smeroval strýc. Karol odišiel na Učiteľský ústav do Hradca Králové, ale zároveň súkromne študoval husľovú hru v Prahe. Tu sa začiatkom 20. rokov 20. storočia stal zbormajstrom Filharmonického zboru. Od životnej dráhy hudobníka ho odklonila ponuka z Matice slovenskej, kde ako odborník na zberateľskú národopisnú činnosť Plicka strávil nasledujúcich 15 rokov. Zaznamenával piesňovú tvorbu zo Slovenska – výsledný materiál cca 60000 záznamov zachytáva všetky typy ľudovej piesne. Na Plicku ako folkloristu zároveň pôsobil obyčajný človek – interpret s vlastným štýlom obliekania, bývania a obrazom krajiny, v ktorej žil. Tento čarovný svet Plicka postupne zachytával na sklenené svetlocitlivé dosky aparátu a na pásy 35 mm čiernobieleho filmu. Poetické snímky Matica slovenská pohotovo zaradila do svojho pracovného programu a koncom roka 1924 začala vydávať prvé obrazové diela Plicku ako pohľadnicové súbory s národopisnými motívmi.

V tvorbe Karola Plicku dominuje výrazný typ dedinského človeka zakomponovaný do obytného prostredia na priedomie domov, pred bránky, pavlače, podstenia, na lúky, polia, pred kostol. Je to človek v tradičnom ľudovom odeve – v kroji. Osobité miesto v jeho tvorbe majú sugestívne detské portréty. Na mnohé miesta sa umelec vracal a vznikli tak série obrazov jednotlivcov v priebehu niekoľkých desaťročí. Počas 70-ročného putovania po slovenských „horách a dolách“ Plicka zaznamenal zaujímavé životné a kultúrne formy slovenského človeka a vidieka, ktoré dnes patria do zlatého fondu národnej kultúry. Nakrútil niekoľko filmov, z ktorých najznámejšie dielo Zem spieva je považovaný za Plickov vrcholný umelecký počin a klasické dielo slovenskej národnej kinematografie. V roku 1939 Plicka odišiel do Prahy. Jeho návraty „do zeme milovanej, zeme vytúženej“ trvali niekoľko desaťročí, až kým sa do nej nevrátil posledný raz – zomrel 6. mája 1987 a pochovaný je spolu so manželkou na martinskom Národnom cintoríne. Rozsiahly súbor Plickovej pozostalosti dokumentuje jeho zberateľskú, muzikologickú, pedagogickú, fotografickú
a filmovú činnosť, ktorá je celá uložená v SNM-Múzeách v Martine.

Výstava v sídelnej budove SNM v Bratislave predstavuje reprezentatívny výber z Plickovej fotografickej tvorby slovenskej a českej krajiny prostredníctvom troch ústredných tém: krajina, historická architektúra a človek – nositeľ tradícií. Prezentuje jeho fotografické dielo, ktoré je oslavou zeme, úctivým obdivom ducha dejín a vyznaním lásky k človeku. Fotografie návštevníka prevedú cez stvárnenie neporušenej prírody po zem dotknutú prácou človeka až do krajiny s objektmi hradov, architektúry a pamiatok. Téma človeka je dokumentovaná detstvom, mladosťou, dospelosťou vo všedných aj sviatočných chvíľach, až po nádherné portréty starcov s tvárami zbrázdenými vráskami prežitého života. Fotografické diela v priestoroch výstavy dopĺňa premietanie filmov Karola Plicku Zem spieva, Za Slovákmi od New Yorku po Mississipi a Národný umelec prof. Karol Plicka od Martina Slivku. Súčasťou výstavy je pracovňa Karola Plicku s pôvodnými solitérmi nábytku, množstvo osobných fotografií z pracovného aj rodinného prostredia, fototechnika aj Plickova filmová kamera značky Šlechta, ktorou nakrútil film Zem spieva. Medzi majstrovými fotografickými publikáciami dominuje jeho menej známa kniha rozprávok s ilustráciami Albína Brunovského. Výstava je doplnená ľudovými odevmi zo zbierok SNM-Múzeí v Martine, z ktorých mnohé možno nájsť ma fotografických a vo filmových dielach Karola Plicku.

Sprievodné podujatie k výstave Karol Plicka. Obraz a pieseň
14. 10. 2018, 15:30 - S prstom na spúšti. Mágia starého sveta


 

1.8.2018 - 30.4.2019  

Modrotlač.jpg

Podtatranské múzeum v Poprade

Výroba modrotlače z dielne Elemíra Montška v Hranovnici


 

1.8.2018 - 28.6.2019  

Spišské múzeum SNM, Levoča

Miznúca krása

Július Értekeš (1910 – 1995), Walerian Kasprzyk (1912-1992)
SNM-Spišské múzeum v spolupráci s Muzeom im. Stanisława Fischera v Bochni pripravilo výstavu dvoch maliarov - súputníkov, ktorý sa nikdy nestretli, no ich tvorbu spája láska ku krajine, mestu a vidieku.


 

30.8.2018 - 31.3.2019  

Múzeum slovenskej keramickej plastiky, Modra

Prejavy ľudovej zbožnosti v keramickom dekóre

Výstava prezentuje keramiku autorov majúcich vzťah k mestu Modra, ktorí v nej žili, alebo pracovali v modranskej keramickej dielni a vo svojich dielach sa venovali náboženskej tematike.
Vernisáž výstavy: 30. 8. 2018 o 18:00


 

11.9.2018 - 22.2.2019  

Minerály pod lupou.jpg

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Minerály pod lupou

Komisár: Východoslovenské múzeum Košice
Zodpovedná za GMM: RNDr. Monika Gálffyová
Cieľom výstavy je predstaviť a priblížiť rozmanitosť neživej prírody v celej svojej prirodzenej kráse. Prostredníctvom banerov podáva poznatky o vzniku, výskyte, základných tvaroch a vlastnostiach minerálov, farebnej variabilite, rozšírení v prírode, lokalitách výskytu a využití. Rovnako prináša poznatky a vysvetlenie, prečo sú minerály také rozmanité a symetrické.


 

21.9.2018 - 31.12.2019  

c_martin-benka-w.png

Historické múzeum SNM, Bratislava

Martin Benka

SNM-Historické múzeum a SNM-Múzeá v Martine pripravili výstavu o osobnosti, živote a diele Martina Benku pri príležitosti 130. výročia umelcovho narodenia. Výstavu môžete navštíviť od 21. septembra 2018 do decembra 2019. Nájdete ju na Bratislavskom hrad, III. poschodie. Kurátorkou výstavy je Monika Váleková.

Martin Benka (1888 - 1971) svojím dielom položil základné piliere slovenskej výtvarnej kultúry. Bol zaujímavým „renesančným" človekom so všestrannými umeleckými záujmami, výtvarnými, hudobnými a literárnymi. Umelec pôvodom zo Záhoria precestoval Európu, no najviac mu prirástla k srdcu severoslovenská horská krajina. V rámci svojej tvorby si vytvoril neopakovateľný rukopis, ktorým citlivo reflektoval obraz slovenskej prírody. Ako on sám povedal: „Záľubu som našiel v oblých, živo sa vlniacich holiach, na úbočiach, v dolinách a všade tam, kde sa krása prírody snúbila so životom. Vysoké majestátne vrchy v čarovných líniách pohybu mi hovorili, že nie sú ani príliš plošné, ani príliš plastické, ale také ako som si želal."
Okrem maľby a kresby sa venoval aj grafike a hudbe. Vo svojom ateliéri zakladal s priateľmi sláčikové kvartetá a organizoval komorné koncerty. Zaujímavosťou v jeho dizajnérskom diele sú hranaté „kubistické" husle evokujúce voľné inšpirácie slovenskou ľudovou ornamentikou. Navrhoval knižné ilustrácie, známky, exlibrisy, sgrafitá, bankovky, v neposlednom rade vyhotovil niekoľko návrhov fontov. V typografii kombinoval prvky z ľudovej tvorby, ornamentov a samozrejme jeho obľúbenej prírody. Benkovmu autorskému písmu je až v posledných rokoch venovaná patričná pozornosť.
V marci 1960 Benka daroval podstatnú časť svojej zbierky – okolo 5200 výtvarných diel, korešpondenciu a knižnicu československému štátu, následne sa dostala do správy Slovenského národného múzea. Vo svojom testamente odkázal štátu aj zvyšok svojej pozostalosti, okrem umeleckých artefaktov i zariadenie svojho domu, resp. ateliéru v Martine. Práve tu bolo v roku 1972 otvorené SNM-Múzeá v Martine, Múzeum Martina Benku.
Martin Benka zasvätil svoj život estetike a kultivovaniu slovenského prostredia. Bol milovníkom Mozarta a Beethovena, zručným maliarom, grafikom a dizajnérom. Výstava predstaví mnoho stránok z jeho osobnosti a rozmanitej tvorby.

Komentovaná prehliadka výstavy
16.1.2019, 15:00


 

25.9.2018 - 28.2.2019  

banictvo.jpg

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Baníctvo a železiarstvo v Gemeri-Malohonte

Vernisáž výstavy – 25. 09. 2018 (utorok) o 15:00
Kurátorky výstavy: Mgr. Ľudmila Pulišová a Mgr. Martina Oštrom Mareková

Výstava predstaví prostredníctvom fotografií a zbierkových predmetov bohatú tradíciu baníctva a železiarstva v Gemeri-Malohonte od čias mladšej doby bronzovej až po súčasnosť. Zameria sa nielen na hlbinnú ťažbu, ale aj na spracovanie rudy a povrchovú ťažbu v miestnych existujúcich i zaniknutých kameňolomoch. Samostatne bude prezentovaná ťažba a spracovanie železnej rudy, mastenca a magnezitu. Návštevník sa zoznámi s minulosťou a súčasnosťou ložiska mastenca a magnezitu Mútnik – Hnúšťa, so zaniknutou baňou Burda – Rovné, s magnezitovým závodom v Hačave s najstaršou rotačnou pecou na pálenie magnezitu na svete, so železiarňami v Likieri – Hnúšťa, ktoré spravovala jedna z najvýznamnejších železiarskych spoločností 19./20. storočia Rimamuránsko-šalgotarjánska železiarska účastinná spoločnosť. Výstava bude doplnená o ukážky železných rúd a nerastných surovín. Pripravené budú rôzne hravé aktivity a komentované prehliadky.


 

1.10.2018 - 20.2.2019  

Kaštieľ a archeopark Hanušovce nad Topľou

Archeologické čriepky

Najvýznamnejšie archeologické nálezy z rokov 2013-2017.


 

1.10.2018 - 30.9.2019  

Archeologické múzeum SNM, Bratislava

Českí archeológovia a Slovensko


 

11.10.2018 - 28.2.2019  

clovek_fotograficky_objektivom_v_case.jpg

Východoslovenské múzeum v Košiciach

Človek fotografický. Košickí fotografi v medzivojnovom období / Objektívom v čase

Obe výstavy slávnostne otvoríme 11. októbra 2018 o 16:00 vo výstavných priestoroch na Námestí Maratónu 2 a pozrieť si ich budete môcť pozrieť do 28. februára 2019.

Výstava Človek fotografický. Košickí fotografi v medzivojnovom období, ktorú sme pripravili v spolupráci so Slovenským technickým múzeom v Košiciach prezentuje činnosť profesionálnych fotografov v Košiciach v rokoch 1918 - 1938, ich tvorbu, techniku, Klub čs. fotografov amatérov a úlohu Východoslovenského múzea pri rozvoji fotoamatérstva. Návštevníci zažijú atmosféru dobového ateliéru, uvidia rôzne druhy fotografických prístrojov a pomôcok, či vybavenie tmavej komory. Medzivojnové Košice, ateliérové portréty, politické a spoločenské udalosti predstavia zväčšené reprodukcie originálnych pozitívov, pohľadníc a historickej tlače.

Výstava Objektívom v čase je autorskou výstavou košického fotografa Gabriela Bodnára a predstaví tvorivé fotomontáže súčasných záberov Košíc so starými sklenenými negatívmi, fotografiami a pohľadnicami v troch časových obdobiach – do roku 1918, obdobia I. ČSR rokov 1918 – 1938 a fotografií Gabriela Bodnára st. z rokov 1957 – 1980. Na fotografiách môžu návštevníci porovnať staré a súčasné Košice, ich každodenný život a architektúru alebo zaujímavé udalosti.

Vstupné: dospelí – 2€; deti, študenti a dôchodcovia – 1€


 

18.10.2018 - 31.3.2019  

stredoveke_ladnice_v_kosiciach.jpg

Východoslovenské múzeum v Košiciach - Dom remesiel

Stredoveké ľadnice v Košiciach

Výstava Stredové ľadnice v Košiciach prezentuje nálezy a poznatky získané výskumom kamenných ľadníc, odkrytých počas stavebných prác vo dvore a v bránovom prechode meštianskeho domu na Kováčskej 24 a na niektorých ďalších lokalitách skúmaných v historickom jadre mesta. Ľadnice boli skladovacie objekty hlboko zapustené až do štrkového podložia, ktoré sa podobne ako novoveké ľadovne používali na dlhodobejšie uskladnenie ľadom chladených potravín a nápojov. Využívali ich najmä mäsiari na uskladnenie mäsa a tiež majitelia hostincov a krčmári na chladenie vína a piva. V niektorých oblastiach ich používali aj na skladovanie rýb.

Stredoveké ľadnice budovali z nasucho kladených kameňov, spájaných iba hlinou. Dno izolovala vrstva ílu, podlahu tvorili dosky, prekryté pravdepodobne ešte slamou, na ktorú sa kládli bloky ľadu. Ten sa rezal a vkladal do ľadníc v zimných mesiacoch. V zahĺbených priestoroch sa ľad topil veľmi pomaly a vydržal až do ďalšej zimy, čomu napomáhalo aj drevené obloženie stien a uzavretie týchto objektov drevenými príklopmi. Výnimočne sa zachovali aj zvyšky  ich nadzemnej konštrukcie.

Výskum ľadníc poskytol množstvo nálezov, najmä stolovej keramiky, ktorá je pre tieto objekty veľmi charakteristická. Najpočetnejšie sú nálezy pohárov, ktoré slúžili výlučne na pitie nápojov – v stredoveku obľúbeného podomácky vyrobeného vína a piva, ktoré sa šenkovali a čapovali hostincoch a domoch majetnejších obyvateľov.

Najstaršiu ľadnicu na území mesta, pochádzajúcu z prelomu 14/15. storočia objavili v roku 1989 pri stavbe Administratívnej budovy Štátneho divadla. Predpokladá sa, že mala viacero drevených podlaží. Obsahovala bohatý súbor hlineného riadu, najmä gotických pohárov, ktorý pravdepodobne patril do výbavy kupca – majiteľa mestského hostinca. Vďaka „vhodným“ podmienkam sa v zásype ľadnice zachovali aj pamiatky z organických materiálov, najmä kože, paleobotanické a archeozoologické nálezy. Unikátnym nálezom je hlinený pohár s latinským nápisom.

V rokoch 2005 a 2014 realizovalo Východoslovenské múzeum v Košiciach výskum 3 kamenných ľadníc, objavených pod zbúraným južným dvorovým krídlom meštianskeho domu Kováčska 24 – bývalej reštaurácie Malá fajka. Ďalšiu, štvrtú objavila firma Archeologia Zemplín v roku 2017 v mieste bránového prechodu domu. Odkryté ľadnice  patrili pravdepodobne neskorostredovekému hostincu. Vybudovali ich v priebehu 15. storočia a zanikli na začiatku 16. storočia, čo dokladá aj pozoruhodný nález neskorostredovekého zlatého štítkového prsteňa s iniciálou z tejto lokality. V zásype ľadníc sa našli  hlinené dvoj kónické – tzv. košické poháre, ktoré slúžili alebo mohli slúžiť na pitie piva. Je zaujímavé, že poháre mali približne zhodný objem, takmer 0,4 litra, t.j. polovicu 1 holby.

Podobné nálezy priniesol v roku 2012 aj archeologický výskum na nádvorí Východoslovenskej galérie,  bývalého Župného domu, ktorý uskutočňovala firma Acantha Archeology s.r.o. so sídlom v Lučenci. Na ploche pôvodných troch stredovekých  parciel boli tu odkryté viaceré murované a drevené hospodárske stavby z 15 – 18.storočia. Jedna z dvoch preskúmaných neskorostredovekých ľadníc mala zachované zvyšky  nadzemnej drevenej konštrukcie.

Výskum ľadníc je významným príspevkom k poznaniu dvorných častí meštianských domov v stredoveku. Nálezy stolovej a kuchynskej keramiky z ich objektov svedčia o vyspelosti jej remeselnej výroby,  stolovania i životnej úrovni mešťanov, najmä majetnejších vrstiev.

Výstava je inštalovaná v Dome remesiel na Hrnčiarskej 9A. Okrem exponátov návštevníkov zaiste zaujme rekonštrukcia ľadnice – jej dna s bohatými originálnymi nálezmi, prezentovaná v suteréne domu.

PhDr. Dárius Gašaj


 

19.10.2018 - 31.3.2019  

Zlatý vek.jpg

Historické múzeum SNM, Bratislava

Zlatý vek Peterhofu. Od Petra I. po Katarínu II.

SNM - Historické múzeum v spolupráci so Štátnym múzeom Peterhof prináša na Slovensko unikátnu výstavu. Od 19. 10. je na Bratislavskom hrade otvorená výstava Zlatý vek Peterhofu - od Petra I. po Katarínu II. Výstava predstavuje život na cárskom dvore v Peterhofe, ktorý začal budovať Peter I. a pôsobili na ňom mnohí významní ruskí panovníci. Medzi nimi aj legendárna Katarína II., už za svojho života nazývaná Katarína Veľká.

Na výstave sú originálne odevy panovníkov, porcelán z ďalekého orientu, obrazy a ďalšie osobné predmety vládcov. Unikátom medzi vystavenými predmetmi je trón Petra II., ktorý bol doteraz vystavený mimo Ruska iba v USA. Za pozornosť stojí taktiež soška obľubeného psa Kataríny II. - malého talianského chrtíka, ktorého si dala zvečniť po jeho smrti.

Máloktorí panovníci sa zapísali do dejín Ruska tak ako Peter I. Veľký (1682 – 1725) a Katarína II. Veľká (1762 – 1796). Ruský imperátor Peter I. svojou politikou otvoril Rusko Európe. Jeho najväčším dielom bolo založenie nového hlavného mesta St. Petersburgu, ktoré sa stalo oknom do Európy, živým kotlom miešania ruskej a západoeurópskej kultúry. V okolí nového hlavného mesta vyrástli mnohé paláce a jedným z nich bol aj Peterhof. Na politiku Petra Veľkého nadviazala aj Katarína Veľká – symbolicky to potvrdzuje aj nápis na pomníku Petra I. v St. Petersburgu, ktorý svojmu predchodcovi venovala: Petrovi I. Katarína II.

„Výstava, na vytvorení ktorej sme pracovali viac než rok, pozostáva z mnohých originálnych muzeálnych rarít a multimediálnych programov, ktoré vytvárajú širší obraz Peterhofu – tejto významnej kultúrnej pamiatky Ruska,” dodáva Jelena J. Kaľnickaja, generálna riaditeľka Štátneho múzea Peterhof.

Výstava na Bratislavskom hrade je pre verejnosť sprístupnená od 19. 10. 2018 do 31. 3. 2019. Lístky je možné zakúpiť cez Predpredaj.sk alebo v pokladni múzea.


 

25.10.2018 - 20.2.2019  

ferto.jpg

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Dezider Fertő. Rómsky rezbár.

Kurátorky výstavy: PhDr. Oľga Bodorová a Mgr. Ľudmila Pulišová

Výstava prostredníctvom zbierkových predmetov z fondov Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote, Muzea romské kultury v Brne a Slovenského poľnohospodárskeho múzea v Nitre predstaví tvorbu tohto dodnes výnimočného výtvarníka – rezbára, ako jedného z najvýraznejších predstaviteľov rómskej neprofesionálnej výtvarnej tvorby. 
Za relatívne krátke obdobie stihol Dezider Fertő (1921 – 1996) vytvoriť pomerne rozsiahli súbor takmer 200 drevených plastík a reliéfov. Pracoval technikou vyrezávania do drevených soklíkov a reliéfov z lipového, alebo orechového dreva. Pri svojej tvorbe využíval námety z tradičného a súčasného života Rómov a Nerómov i cirkevné motívy. Najviac mu však učarili námety z obyčajného života Rómov – hudobníkov, ktoré zvečnil do figúrok rómskych muzikantov pri hre v krčme, na zábavách, na svadbách. Zachytil aj kočovných Rómov, rómske osady, pohreby a rozprávkové motívy. Vo svojej tvorbe sa venoval nielen histórii Rómov, ale zaznamenal aj prostredie v ktorom žil, a to v podobách susedov, rozsievača obilia, pastiera  kráv, či oráča za pluhom. Zobrazil tiež atmosféru krčiem s rómskou kapelou, dožinky, hrnčiara za hrnčiarskym kruhom z neďalekých Držkoviec, alebo podobu sediaceho Budhu. V najrôznejších modifikáciách sa venoval aj tematike žien v rozličných životných situáciách: madona s dieťaťom, rómska muzikantka - huslistka, krčmárka, družka, žena s deťmi, či žena pri miesení cesta, žena s košíkom, žena s pecňom chleba, alebo žena tkáčka.


 

25.10.2018 - 28.2.2019  

100 rokov Ceskoslovenska v postovej znamke.jpg

Slovenské technické múzeum, Košice

100 rokov Československa v poštovej známke

Vernisáž výstavy sa uskutoční 25. októbra o 16:00.

Ambíciou výstavy je na pozadí historického vývoja poštovej známky atraktívnou formou dokumentovať historické, politické, kultúrne a spoločenské súvislosti dejín spoločného štátu Čechov a Slovákov. Poštová známka je nielen nutný  poštový  poplatok, ale je považovaná  za malý, vzácny dokument doby. Počas trvania Československa  sa práve z poštových známok dajú  „vyčítať “ významné a často i prevratné udalosti v dejinách oboch národov. Tieto jedinečné diela nesú na malej ploche vpísaný motív kultúrnej, hospodárskej či technickej úrovne krajiny. Tematické celky vyvážene dokumentujú  historický vývoj  od  rokov 1914 – 1918 pred vznikom ČSR, obdobie spoločného  štátu - československú známkovú tvorbu od roku 1918 do roku 1992, vrátane známok Slovenského štátu a Protektorátu Čechy a Morava, výber známok Slovenska a Českej republiky po roku 1993. Pozornosť je venovaná  významným osobnostiam, predstaviteľom štátu,  prezidentom, vede, technike, športu, dopravy, či letectva, ktoré si československá pošta v priebehu rokov pripomenula vydaním známok.

Na scenári výstavy pracovala Jana Žakarovská Ďuricová zo Slovenského technického múzea, ktorá považuje poštové známky „ ... za malé ale vzácne grafické umelecké diela. Špičkovú kvalitu československých  známok  dokazujú mnohé popredné umiestnenia  v súťažiach, kde tradične patria k  najlepším na svete. Je zaujímavé, že  zberateľskú hodnotu poštových známok zvyšujú aj tlačové chyby, vďaka ktorým sa známky stávajú raritami a  vlastne táto „chybotlač“  mnohonásobne zvyšuje ich cenu.  Na výstave  prezentujeme  symbolických 1918  zaujímavých a cenných originálov poštových známok v zrkadle histórie .

Dobovú atmosféru dotvárajú exponáty približujúce technickú základňu pošty, vybrané  zo zbierkových fondov  Slovenskej pošty a Slovenského technického múzea.  Sú to  trojrozmerné i plošné zbierkové predmety poštovej prevádzky, frankovacie stroje, poštové váhy, vzácne miniatúrne listové váhy,  historický telefón,  telegraf, diaľnopis, pečiatky, poštárske vrecia, osobná výbava doručovateľov.

V rámci Dní Českej kultúry výstavu usporiadali  STM, Klub filatelistov 54-01 Košice a Český spolok v Košiciach. Výstavu podporilo OO CR VISIT Košice.

Autormi výstavy sú  Mgr. Jana Žakarovská Ďuricová, Ing. Ján Marenčík, PhDr. Tichomír Kotek.


 

27.9.2018 - 15.2.2019  

Rozmanity svet hub.jpg

Múzeum Spiša v Spišskej Novej Vsi

Rozmanitý svet húb

Spoznajte svet húb vďaka takmer 250-tim jedinečným modelom Karla Voneša zo zbierok Baníckeho múzea v Rožňave.
Prehliadka je pre predškolákov a ZŠ spojená s tvorivými aktivitami.
Pre deti je pripravená súťaž o zaujímavé ceny.
Vstupné 1 €
Výstavné priestory Múzea Spiša


 

25.10.2018 - 15.2.2019  

Obzor.jpg

Múzeum špeciálneho školstva v Levoči

Výrobné družstvo Obzor (1965 - 2000)

Otvorenie výstavy sa uskutoční dňa 25. októbra 2018 o 16:00 vo výstavných priestoroch múzea.


 

ISSN 1336-4693

TopList - od 2.4.2004

dnes je: 17.2.2019

meniny má: Miloslava

podrobný kalendár

Október 2018

facebook - Muzeum.SK

facebook - Noc múzeí a galérií

Reklama

webygroup

4221547

17.2.2019
ÚvodÚvodná stránka